Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200427
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724200427.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D. E., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054
01 Levoča, IČO: 54 915 627 proti žalovaným: 1./ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská

30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 a 2./ LIQID s.r.o., so sídlom Kalvínske námestie 126/2, 934 01
Levice, IČO: 54 327 504, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17C/6/2024-162 z 05.02.2024 v znení opravného uznesenia
Okresného súdu Poprad č. k. 17C/6/2024-180 zo 14.02.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku I. v znení opravného uznesenia.

II. Zrušuje uznesenie v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali prikázania žalovaným
v 1./ a 2./ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a to: rozostavaný dom bez súpisného
čísla postavený na pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, vrátane pozemkov KN-C parc. číslo XXXX/XX o

výmere 472 m2 zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. číslo XXXX/XX o výmere 170 m2 zastavané
plochy a nádvoria, to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom pre obec a k.ú. D. E. na Okresnom
úrade odbor katastrálny Poprad (ďalej len „označené nehnuteľnosti“), a to po dobu 12 mesiacov odo
dňa doručenia uznesenia.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.:

„I. Ukladá žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok pod V-1894/2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad v k. ú. D. E., a to:
- rodinnému domu bez súpisného čísla nachádzajúcemu sa na pozemku parcela reg. KN-C parc. číslo
XXXX/XX
- pozemkom parcely registra KN-C parc. číslo XXXX/XX o výmere 472 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

parc. číslo XXXX/XX o výmere 170 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
a to odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 02.08.2024.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.“

3. Rozhodnutie založil na aplikácii § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 333 a § 334 zákona
č. 160/2015 Z. z. civilných sporov by poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).4. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
špecifikovaných v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia, ďalej že v konaní predložili výzvy na

sprístupneniepredmetudražbyzo06.07.2023a31.10.2023, žiadostiovypracovanienovýchznaleckých
posudkov z 25.10.2023 a 16.01.2024, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca G. G. H., z ktorého vyplýva
cena označených nehnuteľností v sume 122 000,- eur, znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne G. A. I.,
z ktorej vyplýva cena označených nehnuteľností v sume 258 000,- eur ako aj oznámenie o dobrovoľnej
dražbe číslo 20/2023, podľa, ktorej mala byť dražba vykonaná dňa 20.02.2024 na notárskom úrade

JUDr. Tomáš Petro. Okrem toho vychádzal z poznatkov známych mu z jeho predchádzajúcej činnosti,
konkrétne že v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2019, ktorého predmetom bolo určenie hodnoty
nehnuteľnosti, na návrh žalobcov 1/ a 2/ bolo uznesením z 13.05.2019 nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bolo žalovanej 1/ a spoločnosti Dom Dražieb s.r.o. prikázané zdržať sa výkonu záložného práva
k označeným nehnuteľnostiam do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (konanie vo veci samej
bolo zastavené uznesením z 02.07.2021), ďalej že v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/6/2017 bol

uznesením z 05.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.04.2017 návrh žalobcov 1/ a 2/ nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý a že v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/21/2017 súd v konaní o
návrhu žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej 1/ a spoločnosti Dom Dražieb s.r.o. rozsudkom z 01.06.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 27.07.2018 určil, že všeobecná hodnota označených nehnuteľností je
v sume 168 000 eur, a že v tomto konaní bolo pred vydaním tohto rozsudku uznesením z 09.05.2017

nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovaným v označenom konaní prikázané zdržať sa
výkonu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, to všetko do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 8C/21/2017. Ďalej vychádzal zo zistenia, že v konaní
vedenom pod sp. zn. 18C/11/2017, ktorej sporovými stranami bol okrem iných subjektov aj žalovaný 1/ a
žalovaná 1/, bolo súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo prikázané zdržať

sa výkonu záložného práva k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na pozemku C-KN parc. č.
XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417 m2 zastavané plochy a nádvoria, to všetko
zapísané na LV č. XXX vedenom pre obec a k. ú. D. E. na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Po právnej stránke vec vyhodnotil tak, že z vykonaného dokazovania má preukázanú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka označených
nehnuteľností na dražbe, ktorú začali realizovať žalovaní 1/ a 2/ na obydlie žalobcov 1/ a 2/. Mal za to, že
výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na spravodlivý priebeh konania
pred realizáciou dražby a k zásahu do práva na obydlie žalobcov v 1/ a 2/ a do práva na súkromný a

rodinný život žalobcov 1/ a 2/ ako k porušeniu článku 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V odseku 25. odôvodnenie napadnutého uznesenia poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci A. H. proti SMART Capital a.s. z 10.9.2021 zn. C - 34/13. Podľa názoru súdu
prvej inštancie však žalobcami 1/ a 2/ požadovaná doba trvania neodkladného opatrenia (1 rok) je s
poukazom na už skôr prebiehajúce konania vedené pred súdom prvej inštancie neprimeraná a preto

súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do 02.08.2024.

6. Voči napadnutému uzneseniu podala v celom rozsahu včas odvolanie žalovaná 1/ a to z odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h), t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamanapokon,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie považuje za rozporné
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nesprávne a arbitrárne, pretože podľa nej v konaní
neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako aj podmienky

dôvodnosti a trvania nároku, ktorému mala byť poskytnutá právna ochrana. Rozdiely vo všeobecnej
hodnote označených nehnuteľností vyplývajúce z rôznych znaleckých posudkov podľa názoru žalovanej
1/ neosvedčuje existenciu domnelého podhodnotenia označených nehnuteľností, ale len rozdielny
odborný názor znalcov na všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností. V návrhu nebolo nijakým spôsobom
zdôvodnené, prečo by mal byť znalecký posudok vypracovaný G. I. je správny a znalecké posudky

vypracované na objednávku žalovanej 2/ G. H. a G. J. nesprávne. Jedinou osvedčenou skutočnosťou
podľa žalovanej 1/ je, že znalecké posudky G. H. a G. J. majú medzi sebou menšiu odchýlku ako
znalecký posudok vypracovaný G. I., a že z rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/21/2017 z
01.06.2018 vyplýva všeobecná hodnota označených nehnuteľností v sume 168 000,- eur, z čohopovažuje za zrejmé, že znalecké posudky vypracované na objednávku žalovanej 2/ G. H. a G. J.
je možné vyhodnotiť vo vzájomnej korelácii ako relevantnejšie. Súčasne zvýraznil, že cena zistená
znaleckým posudkom je v dražbe len ponukovou cenou a táto sa licitáciou na dražbe v dôsledku

konkurencie ponúk jednotlivých účastníkov dražby navyšuje. Prezentoval preto názor, že rozdiel vo
všeobecnej hodnote určenej znaleckými posudkami nemôže byť dôvodom na absolútne popretie
práv žalovaného 1/ ako veriteľa a žalovaného 2/ ako dražobníka a s tým spojeného nezákonného
nariadenia neodkladného opatrenia. V ďalšom namietal, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 12Csp/52/2019 z 26.02.2020 bola indikovaná pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/,

a súčasne bolo umožnené žalobcom 1/ a 2/ jej splácanie v primeraných mesačných splátkach, ktoré
však žalobcovia 1/ a 2/ vôbec neuhrádzajú, a preto jedinou možnosťou uspokojenia pohľadávky je
výkon záložného práva, ktorým podľa jeho názoru nedôjde k neoprávnenému zásahu do ľudských
práv žalobcov 1/ a 2/. Právo žalobcov 1/ a 2/ nepovažoval za ohrozené aj z dôvodu, že vydraženie
nehnuteľností a notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby nepredstavujú exekučný titul na ich
vypratanie. Ani Ústava SR a ani dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo na obydlie

tak, že občanovi garantuje zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností, pričom zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení
(ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) ako aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) poskytujú efektívne prostriedky obrany a ochrany v podobe následného

súdneho prieskumu dražby v konaní o neplatnosť dražby. Na podporu svojich názorov poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Co/566/2016 z 24.07.2018, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11C/322/2018 zo 19.12.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 31Cob/40/2017 z 31.05.2017 ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Vrzić proti Chorvátsku č. 43777/13.
Poukázala tiež na to, že právo na ochranu majetku majú nielen žalobcovia 1/ a 2/ pokiaľ ide o označené

nehnuteľnosti,aleajžalovaná1/pokiaľideoochranuriadnezabezpečenejpohľadávkyajejuspokojenie.
Keďže žalobcom 1/ a 2/ bola v podobe neodkladných opatrení zo strany súdov opakovane poskytovaná
právna, rovnako ako im bola poskytnutá možnosť splnenia dlhu v splátkach, napriek čomu nezaplatili
ani jednu splátku mala za to, že žalobca 1/ a 2/ len opakovanie zneužívajú túto súdnu ochranu s cieľom
oddialiť nepriaznivé následky svojho protiprávneho konania a preto vykonanie dobrovoľnej dražby je

v danom prípade primeraným prostriedkom (ultima ratio) ochrany práv žalovanej 1/. Výška žalovanej
1/ priznanej pohľadávky nie je zanedbateľnej hodnoty, pričom na označených nehnuteľnostiach viaznu
ďalšie ťarchy zabezpečujúce pohľadávky iných veriteľov žalobcov 1/ a 2/, ktoré potenciálne presahujú aj
hodnotu označených nehnuteľností a naznačujú, že pohľadávky týchto iných veriteľov sa v exekučných
konaniach sa nedarí vymôcť z dôvodu absencie iného majetku žalobcu 1/ a 2/. Preto veritelia nemajú

inú možnosť ako siahnuť na nehnuteľný majetok žalobcov. napadnuté rozhodnutie okrem toho trpí aj
nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď v napadnutom uznesení absentuje odkaz na právnu normu,
ktorá by neumožňovala, respektíve zakazovala uspokojenie pohľadávky veriteľa z takého predmetu
zálohu, ktorý je obydlím. V tejto súvislosti poukázal okrem rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2023 z 24.08.2023.

Vzhľadom na uvedené navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si nárokovala aj náhradu trov odvolacieho
konania, hoci voči žalobcom 1/ a 2/ rade.

7. K odvolaniu žalovanej 1/ sa podaním z 05.04.2024 vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Poukázali v ňom
na rozdiely medzi znaleckými posudkami, osobitne na to, že jednotková cena dražených pozemkov
(C KN parc. č. XXXX/XX a C KN parc. č. XXXXX/XX) bola znaleckým posudkom G. H. stanovená
na sumu 31,81 eur/m2, a znaleckým posudkom G. J. stanovená sumu 33,33 eur/m2, zatiaľ čo G. I.
v znaleckom posudku č. XX/XXXX odhadla ich jednotkovú cenu na sumu 147,63 eur/m2, na základe

čoho mali za to že jednotková cena určená znaleckými posudkami zabezpečenými dražobníkom je
výrazne podhodnotená, keď reálna trhová cena obdobných stavebných pozemkov v okrese Poprad,
sa pohybuje na úrovni minimálne 100 eur za 1 m2. Poukázali tiež na to, že rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 8C/21/2017 z 01.06.2018 určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností
v sume 168 000,- eur vychádzajúca z v tom čase vykonaného znaleckého ohodnotenia nepochybne

vzrástla, keď podľa verejne dostupných údajov priemerná cena nehnuteľností na Slovensku čo sa o
69%. Neobstojí podľa nich ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v
rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania podstatne zúžený a zisťujú
sa len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie, kčomu poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010 ako aj sp.
zn. 2MCdo/3/2010. Navrhli preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a žalobcom 1/ a 2/
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľmi vznesených odvolacích dôvodov
ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie

sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke

nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2
CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotíjednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením

pravidiel formálnej logiky.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.

uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol na podklade žalobcami 1/ a 2/ osvedčených
skutočností vecne správne, jeho rozhodnutie má oporu v obsahu spisu a vo veci bol súdom prvej
inštancie ustálený správny právny záver. Na uvedenom sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho
konania, preto sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia

prvoinštančného súdu uvedeným najmä v odsekoch 12. až 28. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré
v plnom rozsahu poukazuje.

15. Z obsahu spisu je okrem zistení opísaných v odsekoch 2. až 11. odôvodnenia napadnutého
uznesenia zrejmé, že na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym

odborom pre katastrálne územie D. D., v časti C: ŤARCHY je pod poradovým č. 2 zápis o zriadení
vecného bremena v prospech letiska Poprad - Tatry a. s., Na letisko 100, Poprad, IČO: 35 912 651,
spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena vstupovať na pozemok parcelu C KN č. XXXX/XX
za účelom kontroly, údržby a opráv vodovodnej prípojky, ktorá sa nachádza na predmetnom pozemku
podľa V XXXX/XXXX.

16. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. 20/2023 z 19.01.2024 ďalej vyplýva, že označené
nehnuteľnosti mali byť predmetom dražby, ktorej termín bol určený na 20.02.2024, s hodnotou určenou
znaleckým posudkom č. 52/2023 z 21.08.2023 vypracovaným znalcom G. G. H. v celkovej sume
122 000,- eur.

17. Zo znaleckého posudku G. G. H. č. XX/XXXX z 21.08.2023 odvolací súd okrem iného zistil, že tento
neobsahuje ohodnotenie závad, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú (v
zmysle § 12 ods. 1 tretia veta zákona č. 527/2002 Z. z.), a že jednotková hodnota pozemkov tvoriacich
označené nehnuteľnosti je v sume 31,81 eur/m2.

18.ObdobnezoznaleckéhoposudkuznalcaG.K.J.č.XXX/XXXXz27.12.2023,objednanomžalovanou
2/ po vznesení námietok žalobcami 1/ a 2/ proti ohodnoteniu predmetu dražby znalcom G. G. H. odvolací
súd zistil, že jednotková hodnota pozemkov tvoriacich označené nehnuteľnosti bola stanovená na sumu
33,33 eur. Súčasne odvolací súd zistil, že ani druhý v poradí žalovanou 2/ objednaný znalecký posudok

neobsahujevzmysle§12ods.1tretiavetazákonač.527/2002Z.z.ohodnoteniezávad,ktorévdôsledku
prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú.

19. Zo znaleckého posudku znalkyne G. A. I. č. XX/XXXX z 30.8.2023, predloženého do konania
žalobcami 1/ a 2/ vyplýva jednotková hodnota pozemkov tvoriacich označené nehnuteľnosti v sume

147,63 eur/m2.

20. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ aj na tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o predchádzajúcom
judikovaní pohľadávky žalovanej 1/ rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12 Csp/52/2019z 26.02.2020, s tým, že tieto tvrdenia si overil pripojením označeného rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16.05.2020. Z neho zistil, že ním boli žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazaní
zaplatiť žalobcovi sumu 65 657,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 57

138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 400,- eur mesačne splatných vždy
do 25. dňa toho - ktorého mesiaca až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok ako aj na náhradu trov
konania v rozsahu 64 %.

21. V rámci prípravy odvolacieho súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej 1/ voči napadnutému

uzneseniu odvolací súd z vyjadrenia žalovanej 2/ z 05.02.2024, ktoré je obsahom spisu, zistil, že
žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ podali aj ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súvisiaci s dobrovoľnou dražbou č. 18/2023 realizovanou taktiež žalovanou 2/ na návrh žalovanej 1/,
konanie o ktorom začal súd prvej inštancie viesť pod sp. zn. 19C/6/2024. Týmto návrhom sa žalobcovia
1/ a 2/ domáhali voči obidvom žalovaným zdržania výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným
na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. E., a to k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na

pozemku C KN parc. č. XXX/X a pozemku C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 417 m2. Z odvolacím súdom pripojeného uznesenia súdu prvej inštancie vydaného pod sp. zn.
19C/6/2024z19.02.2024(dosiaľneprávoplatného),ktorýmboltentonávrhžalobcov1/a2/nanariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý vyplýva, že aj na vyššie špecifikované nehnuteľnosti je žalovanou
2/ uskutočňované dražobné konanie za účelom splnenia pohľadávky judikovanej rozsudkom Okresného

súdu Poprad sp. zn. 12Csp/52/2019 z 26.02.2020, a že tieto nehnuteľnosti boli znaleckým posudkom G.
G. H. č. XX/XXXX zo 06.10.2023 ohodnotené na sumu 152 000 eur a znaleckým posudkom G. K. J. č.
XXX/XXXX ohodnotené na sumu 160 000 eur (obidva znalecké posudky boli zabezpečené žalovanou
2/), zatiaľ čo znaleckým posudkom G. A. I. č. XX/XXXX z 28.08.2023 zabezpečeným žalovanými 1/
a 2/ bola ich všeobecná hodnota určená na sumu 359 000,- eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX

zabezpečeného odvolacím súdom z verejne prístupného registra vyplýva pri spoluvlastníckom podiele
žalobcu 1/ špecifikovaných nehnuteľností tiež poznámka, obsahom ktorej je oznámenie o opakovanej
dobrovoľnej dražbe č. 18/2023 z 21.03.2023, ktorej dražobníkom je žalovaná 2/ a navrhovateľom dražby
žalovaná 1/, a že dátum konania opakovanej dražby bol určený na 18.04.2023.

22. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy
pomerov medzi sporovými stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez
okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
relevantné posúdenie, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a tiež či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by to malo za následok reálne znemožnenie
ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V tomto type
konania sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd v ňom rozhoduje z pravidla bez nariadenia
pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán.

26. V zmysle § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, povinný
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Teda žalobcom osvedčené skutočnosti musia umožňovať prijať

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana. Osvedčenie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich
zisťovaní nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčené skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Mcdo/5/2012). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je súčasne rozhodujúci stav v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

27. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu daného prípadu (a dôvodnosti podaného odvolania) odvolací súd
v prvom rade uvádza, že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetu dražby, realizované na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor

obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo
iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že
nebolo urobené ani najnižšie podanie [porovnaj § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.]. Zmyslom
dobrovoľnej dražby (vo všeobecnosti, teda nielen v rámci výkonu záložného práva) je speňažiť predmet
dražby verejným a transparentným konaním, čo najvýhodnejšie a pre vlastníka predmetu dražby tak

zabezpečiť čo najvyššiu cenu zaň (najvyššie podanie). Osobitne z § 151m ods. 8 v spojení s § 151a
OZ možno vyvodiť, že účelom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je speňažiť záloh
a z výťažku uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa, teda splniť (časť) dlhu dlžníka. Z uvedeného
tiež možno vyvodiť, že vlastník predmetu dražby môže byť dotknutý na svojich právach tým, že v
dobrovoľnejdražbeneboldosiahnutýtakývýťažokakýbyťdosiahnutýmohol,prípadnepokiaľvdôsledku

nesprávneho postupu pri dražbe nezískal za predmet dražby takú peňažnú protihodnotu, akú mohol.
Uvedené je podstatné pre záver súdu o naplnení podmienok dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má
byť neodkladným opatrením poskytnutá právna ochrana.

28. Odvolací súd dospel po preskúmaní obsahu spisu k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie,

že v predmetnom prípade boli splnené zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia
požadovaného žalobcami 1/ a 2/. V zmysle § 151m ods. 8 v spojení s § 151a OZ majú totiž žalobcovia
1/ a 2/ ako záložní veritelia nehnuteľností tvoriacich predmet dražby právo na dosiahnutie výťažku z
dobrovoľnej dražby zodpovedajúceho pre nich čo najvýhodnejšiemu speňaženiu (k tomu pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/89/2017, odsek 11.). Okolnosti prípadu,

ktoré v konaní vyšli najavo (opísané v odsekoch 2. až 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia a v
odsekoch 15. až 21. tohto rozhodnutia) súčasne podľa odvolacieho súdu dostatočne preukazujú potrebu
navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V tomto kontexte odvolací súd
zvýrazňuje, že cena predmetu dražby zistená pred vykonaním dražby musí zodpovedať jej všeobecnej
hodnote v mieste a čase konania, pričom ak ide o nehnuteľnosť, toto ohodnotenie musí byť určené

znaleckým posudkom nie starším ako 6 mesiacov ku dňu konania dražby. Tieto podmienky však
musia byť splnené nielen formálne, ale aj materiálne, pričom cena zistená znaleckým posudkom
zaisteným dražobníkom nesmie vzbudzovať dôvodné pochybnosti o tom, že neodzrkadľuje cenu
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. V konaní boli predovšetkým žalobcami
1/ a 2/ osvedčené závažné skutočnosti spochybňujúce znalecké posudky zabezpečené v procese

dražby žalovanou 2/ v tom smere, že neodzrkadľujú reálnu všeobecnú hodnotu v mieste a čase
konania dražby. Uvedené vyplýva nielen zo znaleckého posudku, ktorého vypracovanie si žalobcovia
1/ a 2/ sami objednali (znalecký posudok č. XX/XXXX z 30.08.2023 znalkyne G. A. I.), ktorým
bola ustálená cena dražených nehnuteľností o viac ako 50% vyššia, než vyplýva zo znaleckého
posudku zabezpečeného dražobníkom, ale aj v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.

8C/21/2017-173 z 03.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.07.2018, podľa ktorého bola ku dňu
vydania označeného rozsudku všeobecná hodnota označených nehnuteľností odhadnutá vo výške
168 000,- eur, čo s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska zverejnené informácie o vývoji cien
nehnuteľností na bývanie nespochybniteľne osvedčuje závažné riziko vzniku škody na strane žalobcov
1/ a 2/ v prípade, ak by k uskutočneniu dražby označených nehnuteľností došlo na podklade znaleckých

posudkov zabezpečených v dražobnom procese žalovanou 2/.

29. Pre zmenu napadnutého uznesenia nemožno v okolnostiach prípadu považovať za postačujúcu
argumentáciu žalovanej 1/, že bez ohľadu na to, aká všeobecná hodnota bola určená znaleckým
posudkom, jedná sa len o predpokladanú cenu, ktorá je na dražbe použitá ako cena ponuková, ktorá sa

licitáciou na dražbe zvýši v dôsledku konkurencie ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Cenu na dražbe
totiž generujú svojimi podaniami tí, ktorí sa na nej zúčastňujú, pričom títo vychádzajú z najnižšieho
podania (§ 20 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.), na ktoré nadväzujú svojimi podaniami s najnižšími
prihodeniami (§ 20 ods. 7 cit. zák.) až do udelenia príklepu. Podľa odvolacieho súdu možno vychádzaťz racionálnej úvahy, že ochota účastníkov dražby dostaviť sa na dražbu, dražiť predmet dražby, teda
robiť prihodenia, a tak postupne zvyšovať podania nevychádza len z odhadnutej ceny dražby, ale
hlavne z vyhodnotenia výhodnosti (v najširšom zmysle slova) pomeru medzi odhadnou cenou (a teda

najnižším podaním) a reálnou hodnotou predmetu dražbu tak, ako ju subjektívne vníma záujemca oň.
Ten však subjektívnu hodnotu predmetu dražby vníma prostredníctvom objektívnych informácií, ktoré
má dispozícii, medzi ktorými dôležitú úlohu hrá aj samotné ohodnotenie predmetu dražby, resp. znalecký
posudok vyhotovený na tento účel. Nie každý záujemca má totiž možnosť nechať si spracovať vlastný
odborný odhad hodnoty predmetu dražby, keďže nemusí byť ochotný investovať čas a prostriedky

do podrobnej a finančne nákladnej obhliadky predmetu dražby, na základe ktorej by sa tento odhad
mal vykonať. Práve preto zákon č. 527/2002 Z. z. zveruje prípravu a vykonanie dobrovoľnej dražby
do rúk odborne spôsobilej osoby - dražobníka, ktorému okrem iného zveruje aj povinnosť zabezpečiť
ohodnotenie predmetu dražby trhovou cenou (§ 12 cit. zák.). Účelom tohto ohodnotenia je teda na
jednej strane vytvoriť podklad pre najnižšie podanie, na druhej strane však aj poskytnúť potenciálnym
účastníkom dražby aspoň orientačný údaj o trhovej cene predmetu dražby. Takto určený orientačný údaj

je však dôležitým činiteľom pri rozhodovaní sa záujemcov, či sa o predmet dražby zaujímať a zúčastniť
sa jeho draženia, prípadne do akej výšky dvíhať podania. Nemožno teda aplikovať zjednodušujúcu
úvahu, že čím bude ohodnotenie predmetu dražby nižšie, tým viac bude záujemcov, z dôvodu ktorého
potomprávavlastníka-záložcunemôžubyťdotknuté.Právenaopak,nízkeohodnoteniecenydražených
nehnuteľností môže pre záujemcov naznačovať nízku trhovú atraktívnosť predmetu dražby, a teda, že

sa oň „neoplatí“ zaujímať a investovať doň príliš veľa prostriedkov, resp. vôbec. Nízke ohodnotenie
predmetu tak môže mať aj odradzujúci účinok na účasť na dražbe a tým (nepriamo) aj na tvorbu ceny
dosiahnutej na dražbe, teda najvyššieho podania.

30. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že už len samotná existencia dvoch znaleckých posudkov

s odlišnou všeobecnou hodnotou predmetu dražby odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko je tu obava vzniku škody na strane žalobcov 1/ a 2/. V štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k
vydraženiu nehnuteľnosti, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vhodným právnym nástrojom,
ktorý má vlastník nehnuteľnosti k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku, ak má pochybnosti o
dodržaní právnych predpisov. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom odvolateľa, že

dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd posudzovať len v konaní
o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., nakoľko
uvedenú následnú obranu záložcu možno považovať za obmedzenú a v podstatnej miere sťaženú (k
tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/261/2013 z 30.04.2013), čo by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej

moci (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014).

31. K odvolacej argumentácii žalovanej 1/, že dražba, ktorej vykonaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ bránia
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je primeraným prostriedkom ochrany ich práva,
resp. prostriedkom ultima ratio odvolací súd konštatuje, že aj napriek predchádzajúcemu súdnemu

preskúmaniu pohľadávky žalovanej 1/ v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn.
12Csp/52/2019 a jej judikovanie vo výške 65 657,90 eur s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania
vo výške 5% zo sumy 57 138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, je v širších okolnostiach prípadu
zrejmé, že pre splnenie tejto jednej pohľadávky žalovanej 1/ boli ňou začaté až dva dražobné procesy,
ktorých predmetom je nielen dražba označených nehnuteľností, ale aj dražba ďalších nehnuteľností

špecifikovaných v odseku 18. tohto uznesenia, ktorých dražba nebola zastavená (tento stav existoval
už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), pričom
hodnota všetkých týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov zabezpečených žalovanou 2/ ako
dražobníkom predstavuje sumu cca. 275 000,- eur a podľa znaleckých posudkov zabezpečených
žalobcami 1/ a 2/ dokonca sumu 617 000,- eur. Takýto zásadný nepomer medzi hodnotou dražených

nehnuteľností a výškou pohľadávky (65 657,- eur s prísl.), pre splnenie ktorej boli tieto dražby navrhnuté
nesvedčí o tom, že by postup žalovanej 1/ bol v súlade s odbornou starostlivosťou veriteľa, na ktorú
je pri spotrebiteľských právnych vzťahoch vždy potrebné prihliadať a súčasne, že by spĺňal podmienky
ultima ratio. Potom dočasné uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou na označené nehnuteľnosti na obdobie odo dňa doručenia napadnutého

uznesenia do 02.08.2024 (t.j. na polovicu žalobcami 1/ a 2/ požadovaného obdobia) nezasahuje do
výkonu práva žalovanej 1/ tak, že by tým došlo k jej neprimeranému obmedzeniu nad nevyhnutný rozsah
a súčasne malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (konkrétne záujmu
na zaplatení jej pohľadávky), t.j. že by bolo v rozpore s princípom proporcionality, na ktorú je potrebné vtomto type konania zásadne prihliadať. K naplneniu tohto aspektu odvolací súd poukazuje aj na odsek
28 napadnutého uznesenia.

32. S prihliadnutím na princíp jednoty konania, v zmysle ktorej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok, odvolací súd nepovažuje vo vzťahu k napadnutému
výroku I. odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP za naplnené. Preto odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil
ako vecne správny (výrok I. tohto uznesenia).

33. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku III. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania odvolací súd
konštatuje nevykonateľnosť označeného výroku súdu prvej inštancie, keďže neidentifikuje subjekty, voči
ktorým toto právo žalobcom 1/ a 2/ priznáva. Okrem toho je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
pokiaľ ide o jeho výrok III. aj nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto
výroku, ako aj odkaz na konkrétnu právnu normu aplikovanú v danom prípade. V tomto ohľade preto

možno považovať za naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

34. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP (výrok II. tohto uznesenia).

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne zhodnotiť relevantné aspekty prípadu
majúce význam pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania, správne ich právne posúdiť
nielenpodľa§255CSP,aleajpodľa257CSP,otomtouplatnenomnárokurozhodnúťasvojerozhodnutie
náležite a presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie súčasne v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj

o trovách tohto odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).