Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923202754
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:7923202754.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu:

Východoslovenská energetika, a. s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice – Staré
Mesto, právne zastúpený Vojčík & Partners BA, s.r.o., IČO: 53 204 786, advokátska kancelária so
sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., o zaplatenie 1 267,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2023

sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 267,20 eur spolu
s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 19.11.2019
zmluvu o nájme zariadenia Zónová regulácia vykurovania (ďalej ako „Zmluva“) s adresou inštalácie
Pusté 295, 013 22 Rosina. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú so záväzkom viazanosti
dvoch rokov (24 mes.) s možnosťou využitia vernostného bonusu po 60 mesiacoch trvania nájmu.

Spoločnosť innogy Slovensko, s. r. o. ku dňu 01.07.2022 zanikla zlúčením so žalobcom. Na základe
uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému prenechať do užívania nižšie špecifikované veci,
pričom žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi cenu za nájom vecí v zmysle Cenníka – Zónová regulácia
vykurovania. Žalovaný prevzal na základe uzatvorenej Zmluvy nasledovné veci do nájmu: - Sada pre
zónovú reguláciu vykurovania s centrálnou jednotkou a reléovou jednotkou v počte kusov 1 s mesačným
nájomným 6,70 EUR/ks, - Izbový termostat v počte kusov 4 s mesačným nájomným 1,25 EUR/ks = 5,-
EUR, - Regulátor pre 5 zón podlahového kúrenia, reléový výstup pre kotol v počte kusov 1 s mesačným

nájomným 4,40 EUR/ks, - Aktívna anténa v počte kusov 2 s mesačným nájomným 0,80 EUR/ks = 1,60
EUR, - Termopohon normálne zatvorený v počte kusov 5 s mesačným nájomným 0,50 EUR/ks = 2,50
EUR, - Reléová jednotka v počte kusov 1 s mesačným nájomným 1,20 EUR/ks, (ďalej spolu aj len
ako „Zariadenia“) spolu 21,40 EUR / mes. + príplatok k nájmu, t. j. služba zahrňujúca servis, inštaláciu
inteligentnej zónovej regulácie vo výške 5,20 EUR = 26,40 EUR. Podľa bodu 7. Obchodných podmienok
pre nájom zariadení (ďalej aj len ako „OPNZ“) bolo dohodnuté, že v prípade zániku zmluvy je žalovaný
povinný bezodkladne, najneskôr do dňa zániku zmluvy, vrátiť prenajaté zariadenia. Žalovaný bol povinný

vrátiť zariadenie žalobcovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia
a to najneskôr do dňa zániku zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti vzniká žalobcovi voči
žalovanému právo na ich náhradu podľa aktuálneho cenníka platného k ukončeniu zmluvy, ak nie
je v zmluve dohodnuté inak. Podľa ustanovení Zmluvy bol spôsob výpočtu náhrady za nevrátenéZariadenia určený ako súčin mesiacov do uplynutia doby nájmu a mesačného nájomného (Y mes. x
(X - vyúčtované mes. nájomné)). Zároveň bola určená aj výška poplatku za evidenciu nedoplatkov a
vykonané upomínanie v sume 5,- EUR za upomienku. Žalobca vystavil žalovanému dňa 22.06.2020

faktúru č. 4200090933 za nájom zónovej regulácie od 19.11.2019 do 15.06.2020 spolu vo výške 129,-
EUR s DPH vo výške 25,80 EUR, 4/5 upomienkami vo výške 5,- EUR a náhradou vo výške 1.112,40
EUR,spoluvovýške1.272,20EURsosplatnosťouk06.07.2020.Žalovanýnásledneuskutočnilplatbyvo
výške (-) 5,- EUR, ktoré žalobca odrátal z dlhu. Žalobca celkovo eviduje pohľadávku vo výške 1.267,20
EUR, ktorá pozostáva z nezaplatenej faktúry č. 4200090933 vo výške 1.267,20 EUR. Žalovaný do dňa

podania tohto návrhu svoj nesplatený záväzok riadne a včas neuhradil a je aj naďalej v omeškaní.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok
na zákonný úrok z omeškania

3. Okresný súd Trebišov vydal dňa 08.08.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 10Csp/135/2023-36 (č. l.
36 spisu) ktorým žalobe vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom

stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením (č. l. 40 spisu).

4.Vpodanomodpore(č.l.40spisu)žalovanánamietalamiestnupríslušnosťsúdu.Vovzťahukpredmetu
konania uviedla, že je pravdou, že dňa 11.09.2019 uzatvorila zmluvu so spoločnosťou innogy Slovensko
s.r.o.. Žalovaná však uviedla, že faktúra na úhradu sumy 129 eur jej nebola zo strany žalobcu doručená.

Podľa zmluvy mala platiť mesačne s tým, že si navýšila zálohy za odber el. energie, mala za to, že
hradí v zmysle zmluvy. Žalovaná namietla, že nebola požiadaná na vrátenie zariadení. Žalobca uviedol,
že po uplynutí dvoch rokov viazanosti jej vzniká nárok na bonus 60 mesiacov, teda mala za to, že
zariadenie môže za cenu 6,70 eur mesačne užívať ďalších 5 rokov. Namietla skutočnosť, že jej neboli
predložené obchodné podmienky. Žalovaná je toho názoru, že zmluva je stále platná, 2-ročnú viazanosť

splnila a táto pokračuje ďalších 5 rokov. Žalovaná namietala nedoručenie faktúry zo dňa 22.06.2020 na
sumu 1 272,20 eur. Žalovaná zároveň je toho názoru, že nie je zrejmé, aká škoda žalobcovi vo výške
1 112,10 eur vznikla, keď o tom nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca použil formulárovú zmluvu, preto
má žalovaná za to, že došlo k využitiu jej neznalosti ako spotrebiteľa. Nie je zrejmé, prečo je faktúra
vystavená 22.06.2020, teda počas platnosti zmluvy. Žalovaná je toho názoru, že napriek tvrdeniu, že

neuhradilapožadovanúfaktúru,nemožnotospájaťsplatnosťoudojednanéhočasupoužívaniazariadení
a uplynula doba viazanosti, takže nič nedlhuje.

5. Podaním zo dňa 22.09.2023 (č. l. 46 spisu) sa k odporu žalovanej vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že žalovaná v predmetnom odpore tvrdí, že žiadnu faktúru na úhradu vo výške 129,- eur jej žalobca

nedoručil. Zároveň žalovaná uvádza, že v zmluve mala povinnosť platiť mesačne a nakoľko platí
úhrady za odber elektrickej energie, mala za to, že uvedené sumy sú súčasťou tých istých platieb a
domnieva sa, že z jej strany dochádzalo k úhradám. Žalovaná si zamieňa úhradu zálohových platieb
za odber elektrickej energie s platením záloh za termoreguláciu. Predmetom sporu je uzatvorenie
zmluvy o nájme zariadenia zónová regulácia vykurovania, ktorá bola priložená k žalobnému návrhu,

zatiaľ čo žalovaná v odpore namieta jej absenciu. Žalovanej boli na adresu uvedenej v podpísanej
zmluve doručované faktúry a iné listinné dokumenty. Žalobca dáva do pozornosti skutočnosť, že v rámci
námietky žalovanej vo veci doručovania, kedy podľa jej slov neuniesol žalobca dôkazné bremeno a
nemohol dané poštové doručenky preukázať, nevyplýva žalobcovi žiadna povinnosť ich doručovania
do vlastných rúk. Žalovanej bol zaslaný list odstúpenia od zmluvy, ktorý nebol prevzatý, následne

bola žalovaná kontaktovaná zo strany žalobcu prostredníctvom kontrol, prostredníctvom telefonickej
a textovej komunikácie. Napokon žalobca pristúpil k zaslaniu predžalobnej výzvy, ktorá bola rovnako
ako v predošlých prípadoch neprevzatá, až napokon mimosúdne vymáhanie nebolo úspešné. Žalovaná
ďalej namieta, že po uplynutí doby dvoch rokov viazanosti vzniká nárok na bonus v podobe šesťdesiat
mesiacov, kedy mala za to, že zariadenie môže užívať ďalších päť rokov v pôvodne dohodnutej sume.

Žalovanej, ako sa už vyššie uviedlo, bolo zaslané odstúpenie od zmluvy, ktoré neprevzala a v rámci
ktorého bola zmluva ukončená k 15.06.2020. Žalovaná spomína dvojročnú viazanosť, avšak zmluva
bola ukončená, respektíve došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu neplatenia na strane žalovanej.
Žalovaná počas celej doby neuhradila ani jednu zálohovú platbu a zároveň si nerozporuje v tvrdení,
že by produkty neužívala. Zariadenia používa dodnes, ako sama uvádza. K tvrdeniam žalovanej,

že pri uzatváraní zmluvy podpísala oboznámenie sa s obchodnými podmienkami, ktoré jej podľa jej
tvrdení neboli predložené, žalobca uvádza, že obchodné podmienky sú verejne dostupné a prístupné
na internetovom portáli žalobcu, čo značí neospravedlniteľnosť nevedomosti a neznalosti žalovanej. Vsúlade s uvedeným žalovaná na svoju obranu neuviedla žiadne konkrétne okolnosti a skutočnosti, ktoré
by spochybňovali žalobcov nárok a jej vyjadrenia v odpore sú zmätočné.

6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie

je ustanovené inak.

8. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

9. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

10. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V predmetnom prípade bola žaloba podaná na Okresnom súde v Trebišove, po podaní námietky
miestnej príslušnosti bola vec postúpená tunajšiemu súdu. Z uvedeného dôvodu po vyššie uvedených
úkonoch konal vo veci tunajší súd, ktorý je vo veci miestne príslušný, ako všeobecný súd žalovanej.

12. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 15.03.2024, ktoré vykonal v neprítomnosti
žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 13.03.2024 ospravedlnil neprítomnosť na nariadenom pojednávaní. Žalovaná nevyužila
svoje právo a na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Vzhľadom na skutočnosť,

že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené riadne a včas (č. l. 55 rub spisu), pričom
bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania, súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa

nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. V zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

16. V zmysle § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú

podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17. V zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.20. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť

obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. V zmysle § 100 ods. 2 bčianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

24. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. V zmysle § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

28. V zmysle § 421 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom
jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

29. V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

30. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

31. V zmysle § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

32. V zmysle § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

33. V zmysle § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. V zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

35. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, vstave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.36. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o nájme zariadenia, na základe ktorej sa prenajímateľ
zaviazal prenechať nájomcovi do užívania vyššie spomínané zariadenia a nájomca sa zaviazal platiť

prenajímateľovicenuzanájomzariadenívzmysleCenníkaprenájomzariadení,ktorýbolneoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú so záväzkom viazanosti v trvaní dva roky.
Uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo v konaní sporné.

38. Z obsahu zmluvy (č. l. 12 spisu) vyplýva, že nájomca je v prípade zániku zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu povinný vrátiť zariadenia prenajímateľovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane

originálneho balenia a to najneskôr do dňa zániku zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti je
nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody uvedenú v Cenníku.

39. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalobca si uplatňoval
voči žalovanej nárok vzniknutý mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu

ako prenajímateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku
zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a

žalovaným uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ súd uvedenú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na právny vzťah založený touto
zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka).

40. Z faktúry VS 3720664432 zo dňa 06.07.2020 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej nájomné za
prenájom zariadení a náhradu škody za nevrátené prenajaté zariadenia po zániku zmluvy a to všetko
v súlade so zmluvou a jej neoddeliteľnou súčasťou. Dlžná suma spolu predstavuje výšku 1 267,20 Eur,
ktorá pozostáva zo sumy 154,80 eur (úhrada za produkty a služby), zo sumy 1 112,40 eur (náhrada
škody za produkty a služby) a sumy 5 eur (neuhradené položky z cenníka služieb). Žalobca v konaní

tvrdil, že žalovaná uhradila sumu 5 eur, ktorá čiastka bola započítaná na úhradu splatnej faktúry, preto
predmetom konania je nezaplatená časť faktúry č. 3720664432 zo dňa 06.07.2020 vo výške 1 2673,20
eur (č. l. 24 spisu).

41. Z odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020 (č. l. 29 spisu) vyplýva, že žalobca odstúpil

od uzatvorenej nájomnej zmluvy o nájme zariadenia zo dňa 19.11.2019, pričom vyzval žalovanú na
doručenie prenajatých zariadení a to do 14 dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia. Z obsahu
odstúpenia vyplýva, že odstúpenie od zmluvy o nájme zariadenia nadobudne účinnosť po uplynutí 14
dní od doručenia odstúpenia, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Odstúpenia sa považuje za doručené
aj uplynutím odbernej lehoty.

42. Z doručenky na č. l. 60 a 61 spisu vyplýva, že žalovaná odstúpenie od zmluvy neprevzala v odbernej
lehote, preto bola zásielka dňa 02.06.2020 vrátená odosielateľovi, t.j. žalobcovi.

43. V konaní nebolo sporné, že na vec je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách. Súd potom pri aplikácii § 54a občianskeho zákonníka ex offo skúmal, či
nedošlo k oslabeniu práva žalobcu, ktoré zakladá dôvod pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku,
tzn. či nedošlo k premlčaniu žalobou uplatneného nároku. V zmysle § 54a občianskeho zákonníka totiž
platí,žepomárnomuplynutípremlčacejlehotyprávonemožnovymáhať,pričomnatútoskutočnosťmusí
súd prihliadnuť aj bez námietky. Ipso facto, v prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov sa nárok

po uplynutí premlčacej lehoty neoslabuje (ako tomu býva pri klasickom premlčaní), ale priamo zaniká
a preto súd takéto zaniknuté právo prípadne nemôže vôbec priznať.44. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje
márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva
veriteľom.

45. V danom prípade žalobca vystavil žalovanej faktúru, VS: 3720664432 zo dňa 22.06.2020 vo
výške spolu sumy 1 272,20 eur, v ktorej sume žalobca žalovanej fakturoval sumu 154,80 eur za
poskytnuté produkty a služby (v zmysle zmluvy nájom zariadení), ako aj sumu 1 272,20 eur, ktorá suma
predstavuje náhradu škody (č. l. 24, 28 spisu): V predmetnej faktúre žalobca vyzval žalovanú aj na

úhradu neuhradených položiek podľa cenníka služieb vo výške 5 eur, keď podľa skutkových tvrdení
žalobcu sa jedná o náhradu za upomienky. Predmetná faktúra znejúca spolu na sumu 1 272,20 eur bola
splatná dňa 06.07.2020. Na uvedenej faktúre bola uskutočnená čiastočná úhrada žalovanej vo výške 5
eur. Žalovaný v konaní neprodukoval skutkové tvrdenia, na ktorú časť jednotlivých nárokov uvádzaných
vo faktúre započítal čiastočnú úhradu vo výške 5 eur.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že faktúra v sebe zahŕňa žalobcom uvádzané čiastkové nároky, súd sa
ďalej v rozsudku vyjadruje k jednotlivým nárokom osobitne. Totiž žalobca v súdu doručenej faktúre
žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy za poskytnuté služby (suma 154,80 eur), na úhradu nákladov
za upomienky (5 eur) a na náhradu škody, ktorá mu vznikla nevrátením prenajatých zariadení (suma
1 112,40 eur).

47. Občiansky zákonník normuje ako lex generalis trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu, ktorá právna
úprava je definovaná v § 101 občianskeho zákonníka. Následne § 101 normuje časový okamih začatia
plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ako deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih
vzniku premlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva, tzn. ide o deň, v ktorý

veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde.

48. Vo vzťahu k prvej časti faktúry, sumy 154,80 eur a 5 eur, a to pokiaľ sa týka prvého nároku vo
výške 154,80 eur táto bola vyhotovená titulom platby za prenájom zariadení, vo zvyšnej časti nároku
5 eur sa jednalo o náhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli. K tomu súd uvádza, že actio nata (inak

aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva v predmetnom prípade deň
nasledujúci po splatnosti dlhu, keď v predmetnom prípade mala žalovaná povinnosť dlh splniť do
06.07.2020, potom nasledujúci deň, t.j. 07.07.2020 je prvý deň, kedy žalobca disponoval pohľadávkou
po lehote splatnosti a týmto momentom mohol uplatniť žalobu na ochranu svojho práva na súde.
Na predmetný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá trojročná

premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 07.07.2020 a
uplynula dňa 07.07.2023.

49.Vzmysle§106ods.1a2občianskehozákonníkaplatí,žepriprávenanáhraduškodyjeObčianskym
zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna

(trojročná), začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Vo vzťahu k týmto lehotám je
nutné konštatovať, že ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. Pokiaľ sa týka
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty platí, že začiatok jej plynutia závisí od nadobudnutia vedomosti
oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočnostiach, tzn. že škoda vznikla, v akej výške

aktojuspôsobil.Vovzťahuktrojročnejobjektívnejpremlčacejlehotyjenutnékonštatovať,žejejzačiatok
je určený dobou, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

50. Vo vzťahu k druhej časti faktúry, sumy 1 112,40 eur, ktorá bola vyhotovená titulom náhrady škody
má súd za to, že v tomto prípade je pri aplikácii § 106 ods. 1 a 2 občianskeho zákonníka nutné skúmať

dve premlčacie lehoty a to ako subjektívnej (2 roky), tak aj objektívnej (3 roky). Pričom však platí, že
ak súd zistí, že došlo k uplynutiu čo i len jednej z nich, nie je potrebné ďalej skúmať plynutie druhej
premlčacej lehoty.

51. V predmetnom prípade vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody je súd toho názoru, že trojročná

objektívna premlčacia lehota začala plynúť v dňa 01.07.2020, keď súd mal za to, že tak, ako to vyplýva
z odstúpenia od zmluvy (č. l. 29 spisu), účinnosť odstúpenia nastala po uplynutí 14 dní od doručenia
odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020 žalovanej. Odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo
žalovanej doručované poštou s tým, že dňa 02.06.2020 sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernejlehote (potvrdenie na č. l. 60, 61 spisu), teda týmto dňom sa považuje za doručenú žalovanej. Odo dňa
nasledujúceho je potrebné aplikovať 14-dňovú lehotu, po uplynutí ktorej nastala účinnosť odstúpenia od
nájomnej zmluvy, tzn. účinnosť nastala dňa 16.06.2020. Žalobca žalovanej poskytol 14-dňovú lehotu na

dobrovoľné vrátenie prenajatých zariadení, ktorá lehota žalovanej začala plynúť prvého dňa po účinnosti
odstúpenia, tzn. 17.06.2020 a uplynula dňa 30.06.2020. Tzn. k vzniku škody došlo po uplynutí 14 dní od
účinnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020, t.j. dňa 01.07.2020, keď žalovaná mala
možnosť ešte do 30.06.2020 prenajaté zariadenia vrátiť tak, ako jej túto lehotu poskytol žalobca. Od
01.07.2020 začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť trojročná objektívna premlčacia doba (§ 106

ods. 2 občianskeho zákonníka) na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá 3-ročná premlčacia lehota
v tejto časti uplynula dňa 01.07.2023.

52. Súd má za to, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula ešte skôr, keď
najneskôr dňa 15.06.2020, kedy žalobca vystavil faktúru č. 3720664432 mal žalobca vedomosť o tom,
že mu vznikla škoda, kto ju spôsobil a v akej výške. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva zo súdu

preloženejfaktúry.Ododňanasledujúceho(16.06.2020)ponadobudnutísubjektívnejvedomostižalobcu
o tom, že mu vznikla škoda, v akej výške a kto ju spôsobil, je potom najneskôr nutné počítať plynutie
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula najneskôr dňa 16.06.2022.

53. V predmetnom prípade z obsahu spisového prehľadu Okresného súdu Trebišov, ako aj z podacej

pečiatky Okresného súdu Trebišov (č. l. 1 spisu) vyplýva, že žaloba bola na Okresný súd Trebišov
doručená dňa 26.07.2023, tzn. po uplynutí vyššie uvedených premlčacích lehôt na uplatnenie žalobného
nároku a to pokiaľ sa týka náhrady za nájom zariadenia, náhrady nákladov za upomienky, ako aj nároku
na náhradu škody. Súd potom nemôže priznať právo žalobcu uplatnené podanou žalobou, keď v čase
podania žaloby predmetné právo nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom. Žalovaná v konaní

nenamietala premlčanie žalobou uplatneného nároku, ale súd pri postupe v súlade s § 54a občianskeho
zákonníkaexoffoskúmalpremlčanieuplatnenéhonárokuaprizistenínemožnostipriznaniauplatneného
nároku z dôvodu, že bol na súd doručený po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

54. S poukazom na uvedené skutočnosti sa súd ďalej nezaoberal hmotnoprávnym nárokom žalobcu na
zaplatenie dlžných súm, keď v konaní bolo ustálené premlčanie uplatneného nároku a výsledok ďalšieho
prieskumu žalovanej istiny by nemohol mať na výsledok konania žiadny vplyv.

55. Vo vzťahu k nároku na náhradu za nevrátené prenajaté zariadenia vo výške 1 112,40 eur súd na

doplnenie uvádza, že na základe skutkových tvrdení žalobcu, ako aj na základe súdu predloženej faktúry
a zmluvy dospel k záveru, že je predmetný nárok potrebné posúdiť ako nárok na náhradu škody, ktorá
žalobcovi vznikla nevrátením prenajatých zariadení, keď spôsob výpočtu tejto škody žalobca zdôvodnil
odkazom na cenník. Pokiaľ by bol však aj súd nedospel k právnemu záveru o právnej kvalifikácii
predmetnejčastiuplatňovanéhožalobnéhonárokuakonárokunanáhraduškody,aledospelbykzáveru,

že sa jedná o zmluvný nárok, v takom prípade by platili lehoty uvedené v časti týkajúcej sa nároku za
prenajaté zariadenia a aj v takomto prípade by žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku
pred podaním žaloby, t.j. dňa 07.07.2023, tzn. 3 roky odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
3720664432 zo dňa 15.06.2020, splatná dňa 06.07.2020.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný nárok žalobcu v rozsahu požadovanej istiny
ako premlčaný zamietol.

57. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov z omeškania
z dlžnej sumy. Úroky z omeškania predstavujú sekundárny právny nárok, ktorý vzniká ex lege ako

dôsledok porušenia primárnej právnej povinnosti plniť svoj peňažný záväzok včas a riadne. Možno ich
vymedziť ako určitú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája výlučne s omeškaním plnenia peňažného
záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobcu čo do zaplatenia istiny, nevznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú sekundárnym nárokom závislým od povinnosti
zaplatenia istiny. Súd preto nárok žalobcu aj vo vzťahu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžných súm

zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.59. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto úspech žalovaného predstavuje 100%,

avšak súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovanému v predmetnom konaní trovy konania
nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.