Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sopková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823222175
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823222175.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., C. XXX/XX, proti žalovanému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. E. XXX/XX, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
č.k. 23C/63/2023-12 zo dňa 21. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., IV. a V.
p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni sa ukladá,
aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala
proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného k bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu
s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X, vrátane prislúchajúceho podielu k spoločným častiam
a zariadeniam bytového domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/X a podielu
k pozemku parc. č XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B., obec B., okres B..

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. B., ako aj do spoločných častí

a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXX. Výrokom II. uložil žalobkyni, aby
v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podala proti
žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu č. X, ktorý sa nachádza vo vchode
č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., inak uznesenie o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie aj
bez návrhu zruší. Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Výrokom IV. rozhodol, že strany sporu sa môžu domáhať aj zrušenia tohto neodkladného opatrenia
postupom podľa ust. § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“). O trovách konania
rozhodol výrokom V. tak, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla, že žije so žalovaným, ktorý je jej bývalým partnerom, rozišli sa v

novembri 2022, avšak zostali žiť v spoločnej domácnosti v byte č. Xv bytovom dome súp. č. XXX (ďalej aj len „byt“), ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, každý z
nich má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. V spolužití so žalovaným boli dlhodobo problémy, ktoré
nakoniec viedli k rozchodu. Už v septembri minulého roka sa jej žalovaný vyhrážal zabitím, kedy jej

povedal: „keby som si nevážil Tvoju mamu, tak Ťa zastrelím." Žalovaný začal vo zvýšenej miere požívať
alkoholické nápoje, pričom, keď je pod vplyvom alkoholu tak je vulgárny a agresívny. Nakoľko spolužitie
žalobkyne a žalovaného
v jednej domácnosti nie je možné, snažia sa o predaj spoločnej nehnuteľnosti a ich vysporiadanie, z
čoho vznikajú ďalšie problémy. K poslednému incidentu došlo dňa 12.12.2023, kedy jej žalovaný napísal

SMS správy v nasledovnom znení: „Poviem Ti iba jedno, nezáleží mi, kde si, ale ešte raz Ťa nájdem
v mojej posteli, prisahám na F., holými rukami Ťa zabijem. At nortum použi to, kde chceš ale keď
prídem dom, zabijem vás." Následne jej poslal ďalšiu SMS správu v znení: „A mi jedno, čakáš, kedy
ma vďaka slovíčkam udáš, nasrať, zožeň si rýchlo potvrdenku od 15. za to. si Ty polovicu kúpila neriešil
som to, ale zdochli ste." Dňa 13.12.2023 jej žalovaný opäť vulgárne nadával, že je kurva prijebaná
a že ju zadrhne, ak nevypne vysávač. Vzhľadom na uvedené informácie hliadka polície žalovaného

dňa 13.12.2023 vykázala zo spoločného obydlia, a to z priestoru B., C. E. XXX/XX na 50 metrov, a to
podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení skorších predpisov na dobu 14
dní. Správanie žalovaného sa vystupňovalo do takej miery, že je ohrozená na živote a zdraví. Počas
spolužitia so žalovaným tento mával po požití alkoholických nápojov veľmi neprimerané správanie,
vždy bol veľmi impulzívny, mával prudké zmeny nálad, bol výbušný a agresívny, avšak v poslednom

období sa žalobkyňa skutočne začala báť o svoj život a zdravie. Psychický stav žalovaného je veľmi
nepredvídateľný a v poslednom období sa jeho správanie zhoršilo do takej miery, že sa vážne obáva
o svoj život a zdravie. Žalovaný jej vulgárne nadáva, vyhráža sa jej smrťou, pričom jeho správanie je
nepredvídateľné. Žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že žalovaný je schopný svoje hrozby aj splniť,
na žalovaného podala dňa 13.12.2023 aj trestné oznámenie. Je názoru, že je potrebné upraviť pomery

medzi ňou a žalovaným pre neznesiteľnú situáciu zapríčinenú správaním žalovaného, riešiť pomery
urýchlene cestou neodkladného opatrenia tak, aby sa žalovanému aspoň dočasne zamedzilo vstupovať
do bytu a bytového domu, kde spolu žili a kde žalobkyňa stále býva a aby sa zamedzilo žalovanému
približovať sa ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a tak, aby sa mu zabránilo dopúšťať
sa ďalšieho agresívneho správania. Je jednoznačne presvedčená o tom, že súčasná situácia, kedy je

žalobkyňa ohrozená na živote a zdraví, vyžaduje, aby boli pomery, dočasne upravené, a to neodkladným
opatrením. Vzhľadom na to, že útoky žalovaného a vyhrážanie sa stupňujú
a jeho správanie je nekontrolovateľné a nepredvídateľné je nevyhnutné dočasným zákazom vstupu
žalovaného do bytu a bytového domu zabrániť tragédii. Žalobkyňa ako dôkaz preukazujúci tvrdenia
uvádzané v návrhu označila a predložila listiny: Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 13.12.2023 č.

ORP-304/PE-PE-2023, Potvrdenie č. 865299 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023 a
výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B.. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. sú žalobkyňa a
žalovaný podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1-ica k celku, nehnuteľnosti stavby - bytu č. X
vo vchode
č. XX v bytovom dome s. č. XXX na X. poschodí a podielu vo výške 11103/78723 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku. Zo Zápisnice o trestnom oznámení zo
dňa 13.12.2023 Obvodného oddelenia PZ Okresného riaditeľstva PZ Partizánske ČVS: ORP-304/PE-
PE-2023 vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.12.2023 o 11,30 hod. oznamuje, že dňa 12.12.2023 o 16,53 hod
jej žalovaný poslal SMS správu „Poviem Ti iba jedno, nezáleží mi, kde si, ale ešte raz Ťa nájdem v mojej
posteli, prisahám na F., holými rukami Ťa zabijem. At nortum použi to, kde chceš ale keď prídem dom,

zabijem vás." O 16,57 hod. ďalšiu SMS správu v znení: „A mi jedno, čakáš, kedy ma vďaka slovíčkam
udáš, nasrať, zožeň si rýchlo potvrdenku od 15. za to. si Ty polovicu kúpila neriešil som to, ale zdochli
ste." Išla domov aby zobrala ich psy ale neostala tam, išla k svoje mame. A tiež uviedla, že na druhý deň
dňa 13.12.2023 o 7,30 hod. keď zanášala psy domov bola pred ich vchodom fľaša vodky a minerálky,
a že žalovaný bol doma a na ňu zakričal, kurva prijebaná a že ju zadrhne ak nevypne vysávač, z bytu

rýchlo odišla, išla k mame a potom podať toto trestné oznámenie. Taktiež uviedla o žalovanom, že keď
je triezvy je v pohode, keď je opitý ľahko vzbĺkne, preto sa včera bála prísť domov lebo mal vypité a
nevedela čo od neho čakať a tiež že má zbrojný preukaz a vlastní tri flinty. Taktiež pri podávaní trestného
oznámenia uviedla, že ju žalovaný v minulosti fyzicky napadol.
Z listiny Obvodného oddelenia PZ Partizánske, Okresného riaditeľstva PZ Partizánske, odpor

poriadkovej a dopravnej polície Potvrdenie č. 865299 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
13.12.2023 vyplýva, že 13.12.2023 o 19,30 hod. bol žalovaný za prítomnosti nezúčastnenej osoby
vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby-žalobkyne - B., C. E. XXX/XX na 50 metrov na dobu14 dní. Žalovaný odovzdal kľúče od obydlia policajtovi, zároveň uviedol že sa bude zdržovať na adrese
G. H. XX
a uviedol svoje telefónne číslo.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/, h/,
§ 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1 až 3 CSP a konštatoval, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň
v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325

ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie
z násilia. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je ochrana práva na život a zdravie osoby, ktoré
je ohrozované násilníkom. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť

akejkoľvek forme násilia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej
poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín
a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia
veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje

okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2MCdo 3/2010 z 29.07.2010). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný čiastočne. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje
právny vzťah, pretože ide o osoby, bývalých partnerov, žijúci naďalej v spoločnej domácnosti, v byte v
bytovom dome, ktoré je v ich podielovom spoluvlastníctve, toho času

v nezhode, pričom tento pomer pre hrozbu násilného správania žalovaného voči žalobkyni vyžaduje
bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
CSP je to, že osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, ale aj psychického
násilia voči osobe žalobkyne. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia žalovaného
osvedčené zo skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu

a z predložených listín, predovšetkým z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023
o vykázaní žalovaného z obydlia, s prihliadnutím na okolnosť, že k takémuto kroku policajt pristúpi
podľa zákona, ak dospeje k názoru, že ide osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej
osoby najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Z predložených listín nepochybne vyplýva,

že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia postupom podľa príslušného zákona konajúcim
policajtom. Existuje tak reálna obava fyzickej (keďže ju už v minulosti fyzicky napadol), prípadne
psychickej ujmy žalobkyne (napr. aj posielaním SMS správ z obsahom o fyzickom ublížení a fyzickej
likvidácii) zo strany žalovaného. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorým súd zakázal vstup žalovanému do

predmetného bytu a tiež do spoločných zariadení a častí bytu bytového domu súp. č. XXX tak, aby
súd zamedzil prípadnému ďalšiemu násiliu voči žalobkyni zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zakázané žalovanému priblížiť sa k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, tak súd má za to, že podmienky pre jeho nariadenie neboli
žalobkyňouosvedčené.Nariadenietakéhotozákazupoprizákazevstupovaťdospoločnejnehnuteľnosti,

spoločného obydlia nepredstavuje efektívny prostriedok ochrany, zohľadňujúci princíp proporcionality vo
vzťahu k zásahu do práva žalovaného na voľný pohyb. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyplynulo, že by malo dochádzať zo strany žalovaného k prejavom násilia nielen voči žalobkyni,
ale ani voči tretím osobám mimo obydlia strán sporu a preto súd v tejto časti návrh na nariadenieneodkladného opatrenia zamietol. Nariadením neodkladného opatrenia došlo bez pochybností k zásahu
do práv žalovaného a s poukazom na intenzitu tohto zásahu, ako aj existenciu narušených vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné, aby sa vo veci realizovalo aj riadne dokazovanie, na

základe ktorého by sa s konečnou platnosťou vyriešila otázka vylúčenia žalovaného z užívania bytu.
Z tohto dôvodu bola žalobkyni uložená povinnosť podať takúto žalobu vo veci samej v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie. Ak je žalovaný názoru,
že dôvody pre nariadenie opatrenia pominuli, môže podať na súd voči žalobkyni návrh na zrušenie
neodkladného oparenia, o ktorej okolnosti súd prvej inštancie povinného z neodkladného opatrenia

poučil. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého
súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Nakoľko
napadnutým uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd prvej
inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Strany sporu boli v konaní
v rovnakom pomere úspešné, a preto rozhodol tak, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov

konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a deklaroval odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal
tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli preukázané dôkazmi. Popieral, že sa jej v septembri 2022 vyhrážal

zabitím, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje
ažepodvplyvomalkoholujevulgárnyaagresívny.Niejepravdou,žežalobkynidňa13.12.2023vulgárne
nadával, že na ňu útočil, vyhrážal sa jej a že jeho správanie je nekontrolovateľné, nepredvídateľné, z
ktorého dôvodu má žalobkyňa obavu o svoj život
a zdravie. Je pravdou, že so žalobkyňou sa v novembri 2022 rozišli, z dôvodu chorobnej žiarlivosti

žalobkyne. Dňa 12.12.2022 si kúpil nový mobilný telefón, starý si nechal
v spoločnej domácnosti aj s pôvodnými heslami, do ktorých mala žalobkyňa prístup. Tento telefón mu
žalobkyňa zobrala, vrátila mu ho vo februári 2023. Byt pôvodne nadobudol do výlučného vlastníctva,
ale pretože žalovaná sa podieľa na splácaní úveru, previedol na ňu polovicu bytu za 15 000 eur, ktorú
kúpnu cenu mu do dnešného dňa neuhradila. Do marca 2023 riadne platil energie a všetko spojené

s domácnosťou, aj keď ho využíval menej. Žalobkyňa podala v auguste 2023 žalobu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktorý spor bol vedený pod sp.zn. 30C/24/2023. Jeho vzťah so žalobkyňou
sa obnovil v júli 2023, kedy začali spolu aj intímne žiť. Napriek existencii žaloby o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, zostali dobrí kamaráti, udržiavali spolu pomer. Žalobkyňu brával do C. do
kina, na večere, výhradne on platil vždy všetky náklady. Daroval jej jedného z dvoch psov, ku ktorým

veľmi inklinuje; posielal jej na účet peniaze, veľakrát jej dal aj hotovosť. Dňa 04.11.2023 mala žalobkyňa
úraz pod vplyvom alkoholu, potom ho kontaktovala. S otcom žalobkyne jej bol nakúpiť, zaniesť jedlo do
nemocnice, celý čas komunikovali a on ju podporoval. V nemocnici bola týždeň, po príchode domov jej
nosil raňajky, pretože v byte neprespával často. V dôsledku operácie bola obmedzená v pohybe, preto
ju sprchoval, obliekal, česal a nosil jej jedlo od jeho rodičov. Žalobkyňa vzala späť žalobu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V byte sa pokazil kotol na kúrenie, kým sa kotol opravil,
nosiljejdrevoakúril,hocitamnespáva.Nechaljejpeniazenaopravukotla.Žalobkyňanavrhla,abyspolu
mali dieťa. Dňa 13.12.2023 ho zobrala policajná hliadka, čo bol pre neho šok, v ten deň mal dohodnuté
stretnutie so záujemcom o byt. Dňa 12.12.2023 bol celý deň vo Veľkých Kršteňanoch, kde si prerába
starší dom, došiel sused a vypili nejaké pivá. Pije len príležitostne, jeho práca je spojená so šoférovaním

motorového vozidla, je poľovník, tam je alkohol tiež vylúčený. Popoludní 12.12.2023 šiel do bytu, kde
sa osprchoval, obliekol a odišiel preč, vrátil sa neskoro v noci, šiel spať. Ráno ho zobudila žalobkyňa
otvorením dverí, ale ani ju nevidel. Hneď ako odišla z bytu, odišiel aj on, o žiadnych problémoch nebola
reč. Šiel do G. H., kde ho zobrala policajná hliadka, pričom on netušil čo sa deje. Bol prekvapený, keď mu
vyšetrovateľka ukázala predmetnú SMS správu, nie je si vedomý, že by ju napísal. Bolo mu povedané,

že ak sa neprizná, bude podaný návrh na vzatie do väzby, pod tlakom strachu sa k danej SMS správe
priznal. Skutočne však nemá vedomosť o tom, že by ju písal. Ešte pred júlom 2023 sa mu žalobkyňa
vyhrážala, že zariadi, aby dopoľoval a že príde o všetko. Týmto spôsobom zariadila, že mu boli zadržané
zbrane, nemôže vykonávať poľovníctvo, svoju najmilšiu činnosť. Nie je žiaden agresor, je všeobecne
obľúbený. Vychádza aj s rodinou žalobkyne, jej otca navštevuje pravidelne, krátko predtým ako sa celé

toto stalo, volal so žalobkyňou jej matke. Celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nezmysel,
cieľom je získať do užívania byt. Asi 3 týždne pred incidentom spoločne navštívili realitnú kanceláriu, išli
potom na raňajky, nakúpili v drogérii, pričom všetko platil on. Hneď 14.12.2023 žalobkyňa zmenila sumu
v inzeráte na byt zo sumy 129 000,- eur na cenu dohodou, on o tom nevedel. Predložil súdu komunikáciuso žalobkyňou prostredníctvom aplikácie WhatsApp od 07.11.2023 do 12.12.2023, z ktorej vyplýva, že
ešte v novembri 2023 mali nadštandardne dobrý vzťah, že žalobkyni kupoval veci do bytu, že sa
o ňu staral, keď sa vrátila z nemocnice, že jej varil a nosil jedlo z reštaurácií, že žalobkyňu fyzicky alebo

psychicky nenapádal a že jej nehrozilo z jeho strany žiadne násilie. Žalobkyni nikdy v živote neublížil,
nespôsobil žiadnu fyzickú ujmu, nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Poukázal na to, že pokiaľ ide
o žalobu o vylúčenie z užívacieho práva k bytu, Občiansky zákonník upravuje obmedzenia užívacieho
práva osoby k domu alebo bytu, ak
z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k

manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo
k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dome, sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným.
Ide o ustanovenie § 146 ods. 2 a § 705 Občianskeho zákonníka, ktoré však možno aplikovať len v
prípade, kedy je byt alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo ide o byt v spoločnom nájme
manželov. Na základe týchto ustanovení podľa jeho názoru nemožno obmedziť užívacie právo násilníka
k domu alebo bytu, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. V danom prípade nie je možné použiť

ani analógiu legis podľa § 853 Občianskeho zákonníka, keď podstatou analógie zákona je, že sa
vyskytne faktická situácia zákonom neriešená. O taký prípad však nejde. Ustanovenia § 146 ods. 2 a
§ 705a Občianskeho zákonníka boli zavedené novelou zákonom č. 526/2002 Z.z., pričom rovnakým
zákonom bol Občiansky zákonník novelizovaný i v ustanovení § 142 ods. 1, ktorý dáva súdu možnosť pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol
vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník
voči druhému podielovému spoluvlastníkovi.
V danom prípade teda nejde o medzeru v zákone, ktorú by bolo možné odstrániť pomocou analógie
zákona. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na

prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu prvej
inštancie sa preto javilo ako neprípustné, zasahujúce do ústavou garantovaného vlastníckeho práva
(rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/131/2013 zo dňa 23.01.2014 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015. V tomto smere poukázal
na rozhodovaciu prax súdov: uznesenia Krajského súdu v Bratislave: sp. zn. 1Co/7/2021 zo dňa

29.04.2021, sp. zn. 1Co/5/2021 zo dňa 09.04.2021, sp.zn. 1Co/3/2020 zo dňa 20.02.2020, sp.zn.
1Co/15/2018 zo dňa 24.09.2018, sp.zn. 16Co/ 175/2018 zo dňa 17.09.2018, sp.zn. 1Co/2/2016 zo
dňa 07.10.2016, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/59/2020, uznesenie Krajského súdu
Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/182/2019 zo dňa 27.11.2019, sp.zn. 17Co/229/2017 zo dňa 25.07.2017,
rozsudokKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.17Co/525/2014zodňa22.04.2015.Neodkladnýmopatrením

by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí

a tvrdenia v ňom uvedené považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznila, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu

vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Za násilie je pritom potrebné považovať
akýkoľvek útok vedený voči fyzickej alebo psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie

je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k bytu alebo domu, dôležité je, že v ňom má bývať
obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu
násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, je základným ľudským právom. Z obsahu odvolania je zrejmé,
že žalovaný svoje správanie popiera, bagatelizuje ho, ale rozporné tvrdenia strán bude možné odstrániť
v procese dokazovania

v riadnom súdnom konaní. Poukázala na SMS správy žalovaného zo dňa 12.12.2023, vo veci musela
zasahovaťhliadkapolície,ktorážalovanéhovykázalazospoločnéhoobydlia.Žalovanýsahliadkepolície
výslovne priznal. Rezolútne odmietla tvrdenia žalovaného o tom, že výhražné SMS správy mala písať
ona. Zotrvala na všetkých svojich vyjadreniacha argumentoch, uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný bežne v
domácnosti manipuloval so strelnými zbraňami, písal jej, že nezvláda svoje psychické problémy, a keď
mu odporučila psychologickú pomoc, túto odmietol. Vlastnícke právo žalovaného je v tomto prípade

podriadené právu žalobkyne na ochranu života a zdravia, nariadením neodkladného opatrenia nedošlo
k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovaného. Vzhľadom k všetkým okolnostiam
prípadu tak súd prvej inštancie rozhodol správne.

6. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 16.02.2024 tak, že

s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí, táto je v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Pridržiaval
sa v celom rozsahu svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní. Opätovne poprel tvrdenie žalobkyne, že by
sa jej v septembri 2022 vyhrážal zabitím, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, že je
vulgárny a agresívny. Je držiteľom zbrojného preukazu, má za sebou odborné vyšetrenie u odborníka
v oblasti psychológie, ak by bol u neho nejaký psychický problém, nedostal by povolenie držať zbraň.
Žalobkyňou predložené fotografie sú staré 5 rokov, išlo o vtip. Ňou predložená komunikácia cez sociálne

siete je vytrhnutá
z kontextu, jej odmietavým vyjadreniam v komunikácii vždy predchádzali telefonické rozhovory, ktoré
sa niesli v opačnom duchu. Zdôraznil, že nikdy nebol trestaný ani priestupkovo riešený, nie je žiaden
agresor. Žalobkyňa vedie bohatý nočný život, ona je tou, ktorá často prišla do bytu pod vplyvom alkoholu,
ale on žalobkyňu v týchto situáciách nefotil. Chce začať život od začiatku, odsťahovať si veci z bytu,

byt predať. Zo starého bytu spravil vlastnoručne nový byt, stále tam pracoval a zveľaďoval ho. Súdu
predložil aj mailovú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou ohľadom platenia výdavkov v domácnosti.
Dočasný zákaz vstupu do bytu by mu bolo možné uložiť len vtedy, ak by bol dôvodne podozrivý
z násilia voči žalobkyni, podozrenie však preukázané nebolo, inak by proti nemu bolo začaté trestné
stíhanie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

7. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.03.2024 a poukázala na skutočnosti, uvádzané
v predchádzajúcom vyjadrení. Trvala na tom, že žalovaný má problémy s alkoholom. Žalobkyňa v
ničom neklame, vo vzťahu nežila kvôli majetku. Nie je pravdou, že 04.11.2023 mala úraz pod vplyvom
alkoholu. Spoločnú nehnuteľnosť zveľaďovali spolu, poplatky hradili tak, že ich zaplatila ona, po tom, ako

žalovanému prišla jeho výplata, poslal jej sumu vo výške polovice poplatkov. Žalovaný sa však naraz
rozhodol, že takto prispievať prestane. Žalovaný nikdy nehradil sám všetky náklady na domácnosť,
o čom predložila dôkaz - výpis z účtu žalobkyne. Návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dala na súd, lebo sa so žalovaným nedalo dohodnúť, tento návrh vzala späť po tom, keď sa dohodli, že
byt predajú. V konaní bolo dostatočne zistené a osvedčené, že žalovaný svojim konaním ohrozuje jej

telesnú a duševnú integritu, keď jej slovnými urážlivými vyjadreniami a hrozbami spôsobuje príkorie. Z
tohto dôvodu zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 329 ods. 1, § 385 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,
neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu života pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom o.i. domáhala, aby súd žalovanému ako jej
bývalému partnerovi zakázal vstup do bytu č. X nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. B., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp.č. XXX. Ďalej
žiadala, aby mu súd zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov na základe

tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní
sa psychického násilia a hrozbou fyzického násilia žalovaným voči nej. O svojich tvrdeniach k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia predložila dôkazy: zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa
13.12.2023 ORP-304/PE-PE-2023, potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo dňa
13.12.2023, výpis z LV č. XXXX, k.ú. B.. Súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel čiastočne, keď nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu a v tejto súvislosti
uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní podala proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu.
Strany sporu poučil, že sa môžu domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia a žiadnej zo strán
právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo zvyšnej časti (o nariadenie zákazu žalovanému približovať
sa

kžalobkyninavzdialenosťmenšiuako50metrov)návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.
Tento výrok súdu prvej inštancie (výrok III.) nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a teda
nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

18. Vo všeobecnosti, neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch,

a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne

ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie,
že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť
vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen
z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN
o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

20. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo
aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená

najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému

tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn.
5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú

vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci.

21. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla
ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou ani nemusí opúšťať

svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a
zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom
vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP zákonodarcom.

22. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla

vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či
trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.

23. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalovaný kategoricky poprel skutočnosti, tvrdené žalobkyňou
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že rozporné tvrdenia strán by bolo

možné odstrániť v procese dokazovania v riadnom súdnom konaní, avšak v rozhodovanej veci ide
o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia s nižším štandardom preukazovania, resp. osvedčenia
tvrdených skutočností, pričom odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa v konaní osvedčila základné náležitosti pre úspešné nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti svojho návrhu.

24. Je nesporné, že medzi stranami existuje právny vzťah, pretože účastníci konania sú bývalí
partneri, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že
byt s príslušenstvom a podielom na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ako i podiel na
spoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomu,vovzťahukuktorémusažalobkyňadomáhazákazu

vstupužalovanému,jevpodielovomspoluvlastníctvestránsporu,trebauviesť,žepodľaustálenejsúdnej
praxe, pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký právny vzťah má podozrivý
z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť
dočasnou úpravou pomerov. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy

zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život.
Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. spoluvlastnícke
právo.

25. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu ďalej osvedčila i potrebu bezodkladne upraviť pomery

strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP totiž postačuje, ak
je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko
nariadenie neodkladného opatrenia jeho okamžitým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky

násilia. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo
priestupkového konania. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného
oznámenia alebo z oznámenia o priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou
o rodinu a deti, alebo z vedomosti spolubývajúcich, susedov a podobne (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/192/2006). Žalobkyňa v návrhu, v odvolaní i vo svojich vyjadreniach jasne

popísala skutočnosti, odôvodňujúce jej obavu o svoje zdravie a javiace známky násilného správania sa
žalovaného. Dôvodné podozrenie žalovaného
z násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené oznámením o spáchaní trestného činu zo
dňa 13.12.2023, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 13.12.2023, na základe ktoréhobol žalovaný podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. dňa 13.12.2023 o 19.30 hod. vykázaný zo
spoločnéhoobydliaohrozenejosoby–žalobkyneažalovanéhonadobu14dníataktiežpočasvykázania
zo spoločného obydlia bol žalovanému uložený zákaz približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť

menšiu ako 50 metrov. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že i z vyjadrení samotného žalovaného
v odvolacom konaní vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú aktuálne problematické, napäté a
dochádza medzi nimi ku konfliktom. Je treba si uvedomiť, že násilné správanie nemusí vykazovať
zákonné znaky trestného činu alebo priestupku. Vzhľadom na uvedené, ako i na to, že žalovaný je
oprávneným držiteľom niekoľkých zbraní a nepochybne má vedomosť o zaobchádzaní s nimi, pričom

podľa nesporných tvrdení strán sporu sa žalovaný pred orgánom činným v trestnom konaní priznal
k napísaniu výhražných sms správ žalobkyni dňa 13.12.2023 (i keď aktuálne, v tomto súdnom konaní
ich zaslanie popiera a argumentuje tým, že si ich poslala samotná žalobkyňa, čo môže byť motivované
účelovou snahou o dodatočnú korekciu svojich predchádzajúcich vyjadrení), mal i odvolací súd za
osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu formou navrhovaného neodkladného
opatrenia. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie

je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo
bez riadne vykonaného dokazovania v sporovom civilnom konaní ani nie je možné), ale postačuje
osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie považoval za osvedčené vyššie popísanými listinami a skutočnosťami.

26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nutné skúmať, či uložením povinností
či zákazu, nedochádza k zásahu do práv druhej strany nad nevyhnutnú mieru, pretože ujma, ktorá
nepochybne vzniká dotknutému účastníkovi neodkladným opatrením, musí byť primeraná. Vychádzajúc
z tvrdení samotného žalovaného odvolací súd nepovažuje za neprimerane obmedzené jeho právo
na obydlie, resp. na užívanie podielu na danom byte, nakoľko v danom prípade žalovaný má podľa

vlastných vyjadrení možnosť zabezpečiť si iné bývanie.

27. Odvolací súd mal na základe uvedeného za to, že vo veci boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pričom jeho rozhodnutie
je jasné, presvedčivé a odôvodnené v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 v spojení s

§ 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, vychádzajúc zo zásady
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a svoje rozhodnutie i v tejto časti dostatočne
a presvedčivo odôvodnil. Žalovaný v odvolacom konaní neprodukoval žiadne skutkové či právne
argumenty odôvodňujúce zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku I, vo výroku IV. v časti,
ktorou boli strany poučené o možnosti domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia a vo

výroku V. o trovách prvoinštančného konania, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto
časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

28. V súvislosti s primeranosťou obmedzenia vlastníckych práv žalovaného k bytu, odvolací súd uvádza,
že keďže žalobkyňa podala samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bez podania

žaloby vo veci samej, správny bol i procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyni podľa § 336
ods. 1, 2 CSP uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd však považoval za potrebné vo
vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť
podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania
bytu pod sankciou zrušenia uznesenia o neodkladnom opatrení aj bez návrhu, uviesť, že podľa záverov

súdnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/525/2014 zo dňa 22.04.2015,
ale i rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/64/2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/31/2023 zo dňa 29.11.2023), s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, nie je v danej
skutkovej a právnej situácii žaloba podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
prípustná. Právo na rozhodnutie súdu o užívaní spoločných vecí podľa § 146 ods. 2 Občianskeho

zákonníkapriznávazákonibamanželom.Spoločnýmdomomalebospoločnýmbytomjealevýlučnedom
alebo byt, ktorý predstavuje, resp. predstavoval predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(v prípade, ak BSM manželov zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu). V prípade spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nemožno postupovať ani podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie (analogia legis).
Týmto spôsobom by bolo možné postupovať len
v prípade, že by išlo o tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka
z užívania spoločného bytu, domu, by bola zákonom neriešená. O takýto prípad tu však nejde.Ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka boli zavedené do Občianskeho zákonníka
novelou - zákonom. č. 526/2002 Z. z. Rovnakým zákonom bol Občiansky zákonník novelizovaný aj v
ustanovení § 142 ods. 1, ktorý tak od 01.01.2003 dáva súdu možnosť pri vyporiadavaní podielového

spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom. Už z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa
fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému
spoluvlastníkovi. V danom prípade sa nejedná o tzv. medzeru v zákone, ktorú by bolo možné
odstrániť pomocou analógie zákona, pretože zákonodarca vedel o prípadoch násilia medzi podielovými

spoluvlastníkmi a napriek tomu inštitút vylúčenia z užívania zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorým
dochádza v súvislosti s bytmi alebo domami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
alebo v spoločnom nájme manželov. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou
analógiezákonaajnaprípadypodielovýchspoluvlastníkovbytakprekračovalozrejmúvôľuzákonodarcu
a bolo by neprípustné, zasahujúce do ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Žalobkyňa má pre
svoju ochranu pred násilným správaním žalovaného k dispozícii iné inštitúty občianskeho práva. Z tohto

dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť podať proti žalovanému žalobu o jeho vylúčenie
z užívania bytu, zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Prihliadol
pritom i na fakt, že z vyjadrení strán sporu vyplýva, že sa sami snažia byt predať a takýmto spôsobom
vyporiadať svoje vzájomné právne vzťahy.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní
žalobkyni, ktorá bola úspešná. Jej čiastočný neúspech v konaní (v časti, v ktorej odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil) sa týkal výroku, ktorého správna formulácia bola úlohou súdu
prvej inštancie a nie žalobkyne
a z tohto dôvodu odvolací súd na tento čiastočný formálny neúspech žalobkyne v odvolacom konaní

neprihliadal.

33. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.