Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010611.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2024, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra
Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/38/2023 zo
dňa 09. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/38/2023 zo dňa 09. 02. 2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 18.07.2023 v čase okolo 12:00 hod. vo Zvolene, na ul. C. D. E., v podchode budovy Národného

lesníckeho centra, oslovil v tom čase tam prechádzajúceho poškodeného F. G. s tým, či mu nedá nejaké
peniaze na vlak do Žiliny, kde on trénuje bojové športy, čo poškodený odmietol, vtedy k nim pristúpil ďalší
neznámy muž, postávajúci obďaleč, ktorý poškodenému potvrdil, že tento muž naozaj trénuje bojové
športy a môže mu nejaké hmaty a chvaty aj ukázať, na čo poškodený opäť reagoval tým, že im peniaze
nedá, vtedy tento druhý muž kývol na ďalších dvoch neznámych mužov, ktorí sa k nim pridali, ale títo len
mlčali a postávali v blízkosti a následne sa obvinený poškodenému opätovne prihovoril slovami, „buď

facku,alebodajnejaképeniaze",načopoškodenýzostrachuvytiaholzľavéhoprednéhovreckanohavíc
hnedú koženú peňaženku zn. LARA BAGS, v ktorej mal občiansky preukaz, ISIC preukaz, bankomatovú
kartuH.banky,kartupoistencaDôvera,všetkynamenoF.G.afinančnúhotovosťvovýške36€apritom,
ako mu poškodený chcel dať zo svojej peňaženky z priehradky na mince nejaké drobné, mu obvinený
peňaženku z ruky vytrhol a všetci sa rozutekali preč, kde takýmto konaním spôsobil poškodenému F.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXX, J. K., škodu krádežou finančnej hotovosti vo výške 36 €

a škodu krádežou peňaženky vo výške 16,50 €.

Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 46 Trestného zákona,
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm.

a/ Trestného zákona, súd pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXX, J. K., škodu z titulu odcudzenej finančnej hotovosti vo
výške 36 Euro.Okresný súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že obžalovaný od počiatku trestného konania
svoje výpovede niekoľkokrát menil, v neprospech obžalovaného vypovedal aj vyšetrovateľ svedok L.,
aj z lustrácie ZVJS vyplývalo, že obžalovaný vykonával trest do 08.11.2022, teda mimo vyznačeného

obdobia a trestnej činnosti sa dopustil ani nie 8 mesiacov potom, čo bol z výkonu trestu odňatia slobody
prepustený a naviac ho v celom konaní jednoznačne a konzistentne z trestnej činnosti usvedčoval
poškodený svedok G.. Okresný súd ďalej uzavrel, že práve s poukazom na všetky uvedené dôkazy
dospel k záveru, že je jednoznačné, že skutok, ktorý je predmetom tohto konania, spáchal obžalovaný
a vzhľadom k tomu, že už bol v minulosti za obdobnú trestnú činnosť ako mladistvý odsúdený, ukladal

mu trest vo zvýšenej sadzbe a to vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

S takýmto rozsudkom sa nestotožnil obžalovaný, ako ani jeho obhajca a zahlásili voči tomuto rozsudku
odvolanie. V rukou písanom podaní obžalovaného, ktoré nazval ako sťažnosť proti obžalobe, ale z jeho
obsahu vyplýva, že je to v podstate odvolanie voči rozsudku, je zrejmé, že uvádzal, že sa na mieste činu
v inkriminovanom čase nenachádzal, nebol tam, čo tvrdí svedok G., nie je pravda, preto žiada, aby bolo

jeho obvinenie z trestného činu zrušené a aby bol spod obžaloby oslobodený.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré za obžalovaného podal jeho obhajca, tento uviedol, v zhode
s tým, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení obžalovaný, že obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti.
Naviac samotný poškodený aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce obžalovaný je mu povedomý,

ale len tak na 90 % je si istý, že je to on, pričom výslovne uviedol, že páchateľ v čase skutku, keď
stál proti nemu, tak sa mu zdá, že mal krížik vytetovaný pod pravým okom, pričom v skutočnosti má
obžalovaný krížik pod ľavým okom. Taktiež poškodený Novikmec na hlavnom pojednávaní uvádzal, že
mal páchateľ oblečenú károvanú čierno-bielu košeľu a modré obtiahnuté rifle, avšak v skutočnosti mal
obžalovaný na sebe bielu košeľu s čiernym vzorom. Preto sa určite nemohlo jednať o obžalovaného.

Z uvedeného možno potom vyvodiť záver a to, že obžalovaný je nevinný, pretože na to, aby mohol byť
uznaný vinným, musí si byť poškodený 100-percentne istý, že opísal páchateľa, ktorý sa dopustil voči
nemu trestnej činnosti.

Poškodený G. teda od počiatku konania páchateľa popisoval, ale podľa obhajoby úplne inak, ako

je osoba obžalovaného, pričom obžalovaný odmieta tvrdenie súdu, že nezrovnalosti vo výpovedi
poškodeného súd nepovažoval za znak nedôvery voči tomuto svedkovi. Súd sa akoby snažil zľahčovať
nesprávnosť opisu oblečenia poškodeného tým, že poukázal na skutočnosť, že poškodený vzhľadom
na stresovú situáciu nemusel úplne presne vnímať oblečenie páchateľa. Pochybnosť o oblečení
obžalovaného teda podľa obhajoby bola znásobená aj tým, že poškodený ani pri rekognícii vykonávanej

na druhý deň po skutku nebol si osobou páchateľa istý na 100 %.

Obžalovaný preto dôrazne odmieta skutkové, ako aj právne závery prvostupňového súdu, ku
ktorým tento dospel hodnotením vykonaných dôkazov, pričom prvostupňový súd skutočnosti ohľadne
hodnotenia dôkazov obránil úplne naruby a z výpovede poškodeného prijal záver o nepochybnom

spáchaní skutku obžalovaným. Tu obhajca poukázal na zásadu v pochybnostiach v prospech
obvineného a z tohto názoru uvádza, že ak počas trestného konania tieto pochybnosti nenadobudnú
dôvodnosť, existencia tejto skutkovej okolnosti sa potom považuje za fakt. Vzhľadom k týmto záverom
potom nemožno urobiť bez rozumných pochybností záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Preto podľa obhajoby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, hodnotenie vykonaného dokazovania
prvostupňovým súdom považuje obžalovaný za príliš subjektívne a jednostranné, čo môže navodzovať
bez ďalšieho ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces. V konečnom dôsledku preto obhajca
za obžalovaného uviedol, že žiada prehodnotenie prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby bol

obžalovaný po zrušení napadnutého rozsudku spod obžaloby oslobodený, prípadne aby bola vec po
zrušení rozsudku vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania následne Krajský súd v Banskej Bystrici určil vo veci termín verejného
zasadnutia, na ktoré sa riadne a včas dostavil jednak obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou, jeho

obhajca, ako aj krajský prokurátor.

V konečných návrhoch na tomto verejnom zasadnutí obhajca za obžalovaného uviedol, že žiada, aby
bolo odvolaniu obžalovaného vyhovené, pokiaľ ide o ďalšie trestné stíhanie, ktoré je voči obžalovanémuvedené na Okresnom súde vo Zvolene pre taký istý trestný čin, tak v danej veci obžalovaného tiež
obhajuje, ale v tej veci bolo pojednávanie odročené, keďže sa čaká na to, ako dopadne dané trestné
stíhanie. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť alebo vec vrátiť okresnému súdu na nové

konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor v konečnom návrhu len stručne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo
všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný uviedol v konečnom návrhu len to, že je nevinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti jednoznačne musí konštatovať, že súd prvého stupňa
vykonal na viacerých hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu veci tak, aby tomuto súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust.

§ 2 ods. 12 Tr. por.

Okresnýsúdvzmysleust.§168ods.1Tr.por.uviedolvodôvodnenísvojhorozsudkuvšetkyskutočnosti,
ktoré považoval za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Taktiež popísal tie
skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú obranu obžalovaného a prečo týmto aj neuveril.

Krajský súd v zhode s tým, čo uviedol v napadnutom rozsudku aj okresný súd, musí konštatovať, že
poškodený F. G. od začatia trestného konania, teda od doby, kedy sa voči nemu obžalovaný dopustil
trestného činu a to až do posledného hlavného pojednávania na okresnom súde, vypovedal stále
rovnako o tom, že ho obžalovaný zastavil, žiadal peniaze na vlak, následne prišli ďalšie osoby, takže už

mal z nich aj strach a keď vybral peňaženku, bol to práve obžalovaný, ktorý mu túto peňaženku z ruky
vytrhol. Popísal osobu obžalovaného, popísal jeho výzor a popísal aj jeho oblečenie a v tomto smere
neurobil žiadne zmeny vo vzťahu k osobe páchateľa a aj na okresnom súde upresnil s odstupom času
svoje tvrdenia z prípravného konania. Správne za týchto okolností postupoval okresný súd, keď tejto
výpovedi poškodeného, ktorá aj podľa názoru krajského súdu konzistentná, uveril.

Okresnýsúdsadostatočnýmspôsobomvodôvodnírozhodnutiavysporiadalsobhajobouobžalovaného,
prečo neuveril jeho tvrdeniam, že nebol na mieste činu a že sa žiadnej trestnej činnosti voči
poškodenému nedopustil, taktiež sa vysporiadal aj s tvrdením obžalovaného, že vyšetrovateľ mal do
zápisnice písať skutočnosti, ktoré on neuviedol, v tomto smere doplnil dokazovanie práve výsluchom

tohto vyšetrovateľa svedka L. a aj táto výpoveď v kontexte s ostatnými svedeckými dôkazmi nasvedčuje
tomu, že prvostupňový súd správne postupoval, keď za takejto situácie obžalovaného uznal vinným zo
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Krajskému súdu neuniklo pozornosti, že obžalovaný už v minulosti bol za rovnaký trestný čin odsúdený,

dokonca bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený po jeho vykonaní 08.11.2022,
žalovanej trestnej činnosti sa dopustil 18.7.2023, pričom z predloženého trestného spisu je zrejmé aj to,
že medzi tým a to dňa 26.03.2023 sa mal dopustil ďalšej trestnej činnosti a to tak isto zločinu lúpeže
v spolupáchateľstve s ďalšími osobami, za ktoré konanie je v súčasnosti stíhaný v konaní pod sp.zn.
6T/11/2024 na Okresnom súde Zvolen, ktoré konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je. Aj táto

skutočnosť svedčí o značnej kriminálnej narušenosti obžalovaného, spôsob a modus operandi v týchto
trestných veciach je obdobný, ako v trestnej veci, za ktorú je v súčasnosti pred súdom a ani krajský
súd preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že by obžalovaný nemal byť páchateľom, ktorý sa voči
poškodenému F. G. dopustil trestnej činnosti.

Keďže skutkové a právne posúdenie konania obžalovaného sú podrobne a dostatočne presvedčivo
rozobraté v napadnutom rozsudku a v odôvodnení tohto rozsudku sú skutočnosti podstatným spôsobom
rozšírené, krajský súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje.Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby ohľadne nevierohodnosti výpovede poškodeného, resp. o tom,
že je len na 90 % istý osobou páchateľa, krajský súd v zhode s tým, ako to konštatoval v napadnutom

rozsudku aj prvostupňový súd, nevidí v takýchto výpovediach poškodeného žiadne problémy, výpovede
sú konzistentné, uvádzajú vždy rovnaké okolnosti a skutočnosť o tom, či košeľa, ktorú mal obžalovaný
na sebe v čase skutku, bola čierno-biela kockovaná alebo bola biela s čiernymi pásmi a s čiernymi
vzormi, vzhľadom práve na priebeh skutku, ktorého sa mal obžalovaný voči poškodenému dopustiť, je
menej podstatná a nemôže oslabovať záver prvostupňového súdu o tom, že páchateľom lúpeže voči

poškodenému je práve obž. A. B..

Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto krajský súd nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by oslabovali
rozhodnutie prvostupňového súdu o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, aj tento trest považuje odvolací súd za správny a zákonný,

pretože obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, správne preto aplikoval prvostupňový súd ust. § 38
ods. 5 Tr.zák., kedy mu zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby na hodnotu 5 rokov
a 6 mesiacov a v takomto rozsahu uložil obžalovanému aj nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.