Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300459
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6119300459.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: FAGUS s.r.o., sídlo: A.
XX, XXX XX B., IČO: 36203831, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Hovan a
Hospůdka, s.r.o., sídlo: M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: C.
D., IČO: 35 060 221, sídlo: B. XXX, 055 52, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária

Bröstl & Čentík, s.r.o., sídlo: Rázusova 1, 040 01 Košice – mestská časť Juh, o zaplatenie 4.000,00 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 12Cb/3/2020-162
zo dňa 13. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava, č.k. 12Cb/3/2020-162 zo dňa 13. mája 2021 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I žalobu zamietol a vo výroku
II žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na nahradenie trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
pohľadávky vo výške 4.000,- eur s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej
sumy od 21.3.2019 do zaplatenia, 40,- eur nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky a nárok na nahradenie trov súdneho konania). Predmetnú pohľadávku
si žalobca uplatnil ako právo na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinností
žalovaného (nespracovanie drevenej hmoty v dohodnutých množstvách) podľa Zmluvy o dielo zo dňa
5.1.2017 a Zmluvy o dielo zo dňa 8.1.2018. Žalobca si predmetnú pohľadávku voči žalovanému uplatnil
(podľa článku V. bod 7 zmlúv o dielo) svojou faktúrou č. 2018199 vystavenou na sumu 4.000,- eur
a splatnou dňa 20.3.2019, pričom 1.000,- eur predstavovalo zmluvnú pokutu za nesplnenie povinností

za 3. kvartál v roku 2017 a 3.000,- eur bola zmluvná pokuta za nesplnenie povinností za 1. až 3. kvartál
v roku 2018.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju ako neoprávnenú navrhol v plnom rozsahu zamietnuť
a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania. Konkrétne dôvody jeho stanoviska sú bližšie uvedené
v nasledovných odsekoch 3.1 až 3.3..

3.1. Žalobcom predložené zmluvy - zmluva zo dňa 08.01.2018 a zmluva zo dňa 05.01.2017 sú
absolútne neplatné a to z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu zmluvy v čl.
I oboch predložených zmlúv. Predmety oboch zmlúv sú definované tam uvedenou činnosťou v tam
uvedených lokalitách (miestach). Lokalita resp. miesto vykonávania činnosti je však označené neurčito
a nezrozumiteľne. Neexistujú katastrálne územia Lacemberská dolina, Poráčska dolina ani E.. Nejde

ani o lesné celky či o lesné dielce. Pri prvých dvoch označeniach sa jedná iba o geografické názvy dolín
a pri poslednom nejde ani o oficiálny geografický názov. Preto nemá žiaden význam uvádzanie čísiellistov vlastníctva, keďže pod rovnakými číslami sú vedené listy vlastníctva vo viacerých katastrálnych
územiach a bez presnej identifikácie katastrálneho územia v spojení s číslom listu vlastníctva nie je
možné presne a nezameniteľne určiť konkrétne parcely resp. pozemky, na ktorých sa môže ťažba

vykonávať. Navyše nie je zrejmé, čo sa má na mysli pod pojmom „obvod“. Taktiež v čl. I Zmlúv sú
uvádzanécelkovotrioznačeniaúzemiaaibadvečíslalistovvlastníctva,pričomniejezrejmé,kuktorému
z posledných dvoch označení „obvodu“ sa viaže číslo LV XXX. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže
byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu

neplatnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010). S ohľadom na
vyššie uvedené žalovaný poukazuje na to, že nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní nikdy nevznikli.

3.2. Aj keby boli Zmluvy platné, žalovaný poukázal na niektoré okolnosti spolupráce medzi stranami
a dodržiavanie povinností vyplývajúce zo Zmlúv samotnému žalobcovi. Čl. IV. bod 1. oboch Zmlúv
obsahuje povinnosť žalobcu vystaviť súhlas na ťažbu dreva. Podľa čl. V bodu 2. oboch Zmlúv, konkrétne

zadelenie prác vykonávajú tam uvedené osoby na strane objednávateľa práve formou súhlasu na ťažbu
dreva. Žalobca však nikdy nevystavil žalovanému oficiálny písomný súhlas na ťažbu dreva ani podľa
jednej Zmluvy (tento súhlas pritom nemožno zamieňať s písomným súhlasom, ktorý vystavuje hospodár
podľa zákona o lesoch, keďže žalobca nie je hospodárom). Z tohto dôvodu sa žalovaný podľa Zmlúv
(v prípade ich platnosti) s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka nemohol

dostať do omeškania s akýmkoľvek plnením - keďže vystavenie takéhoto súhlasu bolo predpokladom
na to, aby žalovaný vôbec mohol ťažiť drevo v súlade so Zmluvami. Čl. IV. bod 1. oboch Zmlúv obsahuje
taktiež povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému pracovisko vyznačené na ťažbu. Ani túto povinnosť
si žalobca riadne a včas neplnil. Tým významne sťažoval ba dokonca až znemožňoval žalovanému
dosiahnutie výkonov v spracovaní dreva podľa čl. II oboch Zmlúv. Taktiež žalobca každý september

zakázal a bránil žalovanému vo vykonávaní ťažby z dôvodu ruje, čo však nebolo obsahom ani jednej
zo Zmlúv a teda žalovaný s tým z tohto dôvodu nepočítal. Pritom aj 3. kvartál roku 2017 i 2018 uvádza
žalobca ako nesplnený zo strany žalovaného a uplatňuje si v tejto súvislosti nárok na zmluvnú pokutu.
Skutočnosti uvádzané vyššie podľa názoru žalovaného odôvodňujú záver, že aj v prípade platnosti
Zmlúv je uplatňovanie predmetného nároku zo strany žalovaného hrubým zneužívaním práva, ktoré

podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu, pričom ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom.

3.3. Žalovaný ďalej poukázal na neprimeranosť zmluvnej pokuty. Podľa jeho názoru (aj keď právo na
zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda)

je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp.
povinnosťou ju nahradiť, súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré
zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu
k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie
zabezpečovacejfunkciezmluvnejpokuty(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1ObdoV93/2004

zo dňa 24. marca 2006, R 8/2008). Žalovaný tiež upozornil na objemy, ktoré uvádza žalobca ako objemy
vyťažené žalovaným za príslušné kvartály a dodal, že žalobca mu často neuznal skutočne vyťažené
množstvo dreva. Taktiež dôvodil, že ťažbu vykonával podľa pokynov žalobcu, ktorý mu určoval, čo a kde
ťažiť, t.j. množstvo vyťaženého dreva reguloval samotný žalobca.

4. Žalobca so stanoviskom žalovaného nesúhlasil a to z nasledovných dôvodov: Žalovaný poskytuje
služby na základe živnostenského oprávnenia v rozsahu „služby v rámci lesníctva a ťažby dreva“ od
01.10.1997. Definícia obvodu bola a je známa obom účastníkom zmluvy, veď žalovaný reálne činnosť
na základe týchto zmlúv v prospech žalobcu vykonával podľa danej lokality s tým, že nedodržiaval
plán ťažby za jednotlivé kvartály, a preto si žalobca uplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu. Vo všetkých

prípadoch dohodnutých v predmete zmluvy je uvedené, že sa práce budú vykonávať v obvode
Lacemberskej doliny, Poráčskej doliny a Trinkľa. Uvedené lokality sú zakreslené v katastrálnych mapách
ohraničené v LV č. X F. G. XXX, v k. ú. H.. Keďže žalovaný na základe predložených zmlúv reálne
ťažil a to bez reklamácií toho, že zasiahol do iného priestoru, definované lokality žalovaný poznal. Ide o
jedinečné lokality s takýmito názvami. Podľa žalovaného ani v náznakoch nemožno hovoriť o absolútne

neplatnom úkone. K zneužitiu práva a uplatňovaniu nároku v rozpore s dobrými mravmi: Všetky súhlasy
s ťažbou dreva boli žalovanému udelené, tieto žalovaný podpísal, ale práce v dohodnutom rozsahu
nevykonal. Neúmerná zmluvná pokuta: žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného. Žalovaný mal vyťažiť
nasledovné množstvá: Zmluva zo dňa 05.01.2017: I. kvartál 2017: 700 plm z toho: 500 listnaté, 200ihličnaté, II. kvartál 2017: 1000 plm z toho: 600 listnaté, 400 ihličnaté, III. kvartál 2017: 1000 plm z toho:
600 listnaté, 400 ihličnaté, IV. kvartál 2017: 300 plm z toho: 300 listnaté. Zmluva zo dňa 08.01.2018: I.
kvartál 2018: 700 plm z toho: 500 listnaté, 200 ihličnaté, II. kvartál 2018: 1000 plm z toho: 600 listnaté,

400 ihličnaté, III. kvartál 2018: 1000 plm z toho: 600 listnaté, 400 ihličnaté, IV. kvartál 2018: 300 plm
z toho: 200 listnaté, 100 ihličnaté. Ide o ťažbu delenú na kvartály a žalobca má a mal záujem, aby
dohodnuté množstvá realizované boli. Žalobca vyťažené drevo dodáva ďalej svojim odberateľom a na
dodržaní ťažobného plánu pre jednotlivé kvartály mal eminentný záujem. Primeranosť zmluvnej pokuty
je nutné posudzovať za každý kvartál samostatne, nie spôsobom ako to uvádza žalovaný. Žalovaný

fakturoval za reálne vykonanú ťažbu, nie za ťažbu, ktorú mal vykonať a nevykonal. Za tretí kvartál 2017
pri pokute 1.000,00 eur fakturoval aj čo len pri čiastkovom plnení sumu 10.936,92 eur, za prvý kvartál
2018sumu9.200,00eur,zadruhýkvartál2018sumu11.354,27eur,zatretíkvartál2018sumu11.794,41
eur. Spolu 43.285,62 eur. Sumu zmluvnej pokuty sa z pohľadu zabezpečovaného záväzku, aj z pohľadu
fakturácie za neúplne vykonané zazmluvnené práce, nemôže žalobca považovať za neprimeranú. Aj
len z pohľadu zaplatenej sumy pri nedodržaní podmienok tejto zmluvy, predstavuje cca 9 % hodnoty

zabezpečovanej povinnosti. Celková zabezpečovaná povinnosť pri fixnej zmluvnej pokute za jednotlivé
kvartály je teda ešte vyššia.

5.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniaskutkovýaprávnystavvecivyhodnotiltak,že
žalobu ako neoprávnenú zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných

odsekoch 5.1. až 5.4.

5.1. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom dňa
05.01.2017 vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť ťažbová činnosť - spracovanie drevnej hmoty od
ťažby dreva cez približovanie dreva až po manipuláciu dreva. Práce mali byť vykonávané v obvode

Lacemberská dolina LV č. X a Poráčska dolina a Trinkeľ LV č. XXX. Celkové spracovanie drevnej hmoty
dodávateľom v roku 2017 je 3 000 plm v uvedenej lokalite Lacemberská dolina, Poráčska dolina a
Trinkeľ. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom dňa
08.01.2018 vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť ťažbová činnosť - spracovanie drevnej hmoty od
ťažby dreva cez približovanie dreva až po manipuláciu dreva. Práce mali byť vykonávané v obvode

Lacemberská dolina LV č. X a Poráčska dolina a Trinkeľ LV č. XXX. Celkové spracovanie drevnej hmoty
dodávateľomvroku2018je3000plmvuvedenejlokaliteLacemberskádolina,PoráčskadolinaaTrinkeľ.

5.2. Z predmetných zmlúv predložených žalobcom vyplýva, že predmetom zmluvy je ťažbová činnosť
- spracovanie drevnej hmoty od ťažby dreva cez približovanie dreva až po manipuláciu dreva, avšak

určenie lokalít (miest), na ktorých má byť predmetná činnosť vykonávaná, je neurčité. Napriek tomu, že
sú uvedené čísla listov vlastníctva, avšak nie sú uvedené katastrálne územia, nie je možné presne a
nezameniteľne určiť konkrétne parcely resp. pozemky, na ktorých sa môže ťažba vykonávať. Predmetné
zmluvy neodkazujú ani na inú listinu, z ktorej by boli tieto územia objektívne spoznateľné.

5.3. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obe zmluvy
uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.01.2017 a dňa 08.01.2018 absolútne neplatné pre ich
neurčitosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že nestačí ak účastníkom zmluvy je jasné,
čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na komentár k
Občianskemu zákonníku JUDr. Feketeho, podľa ktorého je náležitosťou prejavu jeho určitosť a tiež

poukázal na existujúci judikát - rozsudok NS SR z 30.07.2012 sp.zn. 5 Cdo/208/2010, podľa ktorého
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol
urobený.

5.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej „CSP“), pretože žalovaný mal v konaní plný úspech.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Svoje odvolanie
odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. T.j. namietal, že: 1, súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva a to
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; 2, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a 3, súd vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody jeho odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 6.1.
až 6.3..

6.1. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdí, že zmluvy zo dňa 8.1.2018 a zmluvy
zo dňa 5.1.2017 sú absolútne neplatné z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu
zmluvy v článku I oboch týchto zmlúv. Neurčitosť mala byť spôsobená tak, že lokalita (miesto), kde
sa mala činnosť vykonávať bola označená neurčito a nezrozumiteľne, pretože neexistujú katastrálne
územia Lacemberská dolina, Poráčska dolina ani Trinkeľ a takýto záver prijal aj konajúci súd prvej

inštancie. K tomuto žalobca dodal, že obidve strany vedeli s určitosťou, kde sa malo ťažiť a táto
skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná, v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na obsah účastníckej
výpovede žalovaného, z ktorej táto skutočnosť vyplýva.

6.2. Záver o absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv je nesprávny, pretože zmluvy majú presne
definované ťažobné miesta, ktoré žalovaný poznal a boli určené v súlade s obchodnými zvyklosťami,

ktoré v lesnom a ťažobnom priemysle sú. Súd prvej inštancie postupoval pri svojom rozhodovaní
o platnosti zmlúv prísne formalisticky, pričom nevzal do úvahy, že žalovaný pre žalobcu vykonával svoju
činnosť 9 rokov (od 10.1.2010) a to aj v uvedených lokalitách a na základe rovnakého určenia miesta
ťažby.

6.3. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca vidí v tom, že súd po vyrieknutí svojho predbežného
právneho názoru (neplatnosť zmlúv) už ďalej argumentáciu žalobcu vnímal iba ako formalitu a okrem
zhrnutia vykonaného dokazovania a vypočutia žalovaného už nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu,
čím bolo znemožnené akékoľvek kontradiktórne konanie. Žalobca s ohľadom na obranu žalovaného
(nevydanie súhlasov na ťažbu a neoznačenie stromov na ťažbu) navrhol vypočuť svedka p. I.,

ktorého však súd nevypočul. Takýto postup súdu prvej inštancie ako aj skutočnosť, že počas celého
pojednávania sa v pojednávacej miestnosti z neznámych dôvodov nachádzal člen justičnej stráže,
vzbudzuje neistotu žalobcu ohľadom nezaujatosti sudcu, avšak konkrétne dôvody prípadnej zaujatosti
žalobca nepozná.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť, pričom zároveň požiadal zaviazať žalobcu na
nahradenie trov odvolacieho konania žalovaného. Bližšie dôvody stanoviska žalovaného sú uvedené
v nasledovných odsekoch 7.1. až 7.3.

7.1. Žalovaný sa až v rámci tohto súdneho konania dozvedel o presnejšej lokalizácii miest ťažby
označených v predmetných zmluvách internými názvami žalobcu. V čase uzavretia zmlúv nemal
žalovaný vedomosť o význame týchto interných označení žalobcu a ťažbu vykonával vždy na
konkrétnom mieste, ktoré mu v príslušný deň označil za žalobcu pán I.. Žalobca si z výpovede
žalovanéhovyvodzujenesprávnyzáver,že„obestranyzmluvyvrátanežalovanéhovedeliukázaťmiesto,

kde sa má ťažiť a že je zrejmé, že táto skutočnosť nie je a ani nebola sporná.“

7.2. Žalobca v konaní nielenže nepreukázal, žeby jeho interné označenia lokalít pre ťažbu predstavovali
zvyklosti všeobecne zachovávané v príslušnom odvetví, ale na tieto účely žiaden dôkaz ani len
neoznačil. Dokonca žalobca ani netvrdil, žeby malo ísť o všeobecné zvyklosti, keď vo svojom písomnom

vyjadrení z 12. decembra 2019 tvrdil, že tieto územia sú zakreslené a ohraničené v katastrálnych
mapách.

7.3. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie vyjadrením svojho predbežného právneho názoru na
úvod pojednávania porušil jeho právo na spravodlivý proces, je absurdné. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na znenie § 191 ods. 2 CSP, podľa ktorého je uvedenie predbežného právneho posúdenia
zákonnou povinnosťou konajúceho súdu. K tvrdeniu žalobcu o jeho neistote o nestrannosti súdu sa
žalovaný vyjadril tak, že tomuto jeho tvrdeniu nerozumie, nakoľko nebolo dostatočne odôvodnené. K
nevykonaniu výsluchu žalobcom navrhnutého svedka p. I. žalovaný uviedol, že účasť tohto svedka mal
podľa § 197 ods. 2 CSP zabezpečiť žalobca. K navrhovanému dôkazu výsluchom tohto svedka zároveň

žalovaný dodal, že žalobca dopredu pozná obsah jeho nerealizovanej výpovede a preto spochybňuje
hodnovernosť tohto svedka.8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.

9. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. T.j.
namietal, že : 1, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

svoje procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; 2, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a 3, súd
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP nie sú naplnené. Naopak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP vo veci odvolania naplnený je.

10. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces): Tieto odvolacie dôvody (uvedený v odseku 6.3.) mali byť podľa
žalobcu zrejme naplnené konkrétne tým, že súd po vyrieknutí svojho predbežného právneho názoru
(neplatnosťzmlúv)užďalej vnímalargumentáciužalobcuibaakoformalituaokremzhrnutiavykonaného

dokazovania a vypočutia žalovaného už nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu, čím malo byť znemožnené
akékoľvek kontradiktórne konanie. Žalobca tiež v odvolaní spochybnil nestrannosť konajúceho súdu,
pričom však nevzniesol námietku zaujatosti a v tomto smere ani neuviedol ani žiadny konkrétny dôvod.

10.1. Žalobcom vyššie namietaný postup súdu prvej inštancie nie je možné uzavrieť ako porušenie

práva žalobcu v takom rozsahu, žeby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Postup súdu
prvej inštancie v súvislosti s jeho predbežným právnym posúdením vyplýva priamo zo zákona (§ 181
ods. 2 CSP). Rozhodnutie o vykonaní dokazovania (respektíve aj nevykonaní navrhovaných dôkazov)
patrí plne do kompetencie konajúceho súdu (§185 ods. 1 CSP) a pokiaľ ďalší procesný postup súdu
zohľadňuje vo veci vyrieknutý predbežný právny názor a vychádza z jeho obsahu (v tomto prípade

predbežný záver o neplatnosti zmlúv z 5.1.2017 a 8.1.2018), tak takéto konanie súdu prvej inštancie
nie je možné považovať za porušenie procesných práv žalobcu. Prípadné nesprávne právne posúdenie
(neplatnosť zmlúv) je samostatným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Obdobne je
samostatným odvolacím dôvodom aj rozhodovanie vylúčeným sudcom (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP).

10.2. K nevykonaniu výsluchu svedka p. I. odvolací súd poznamenáva, že prítomnosť tohto svedka
na pojednávaní mal zabezpečiť práve žalobca, ktorý jeho vypočutie navrhol, pričom táto jeho povinnosť
vyplýva priamo z ustanovenia § 197 ods. 1 CSP. T.j. pokiaľ žalobca jeho prítomnosť nezabezpečil a ani
nepožiadal o jeho predvolanie súdom (§197 ods. 12 CSP), tak nie je možné nevykonanie tohto dôkazu
považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a to navyše za situácie,

keď súd prvej inštancie jeho výpoveď s ohľadom na predbežné právne posúdenie (neplatnosť zmlúv)
nepovažoval za podstatnú. Iný postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti
konania civilného sporového konania podľa čl. 17 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci): Z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 12 až 17
odvolací súd konštatuje, že tento žalobcom deklarovaný odvolací dôvod je vo veci daný.

12. Zásadným a jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobcovu žalobu na zaplatenie 4.000,-
eur titulom jeho nároku na uhradenie zmluvných pokút zamietol, bolo právne posúdenie platnosti Zmlúv

medzistranamisporuuzavretýchdňa5.1.2017a8.1.2018vtomzmysle,žesúabsolútneneplatnépreich
neurčitosť. Na základe zistenej neplatnosti zmlúv potom súd prvej inštancie bez ďalšieho dokazovania
uzavrel, že nároky na zaplatenie zmluvných pokút podľa týchto zmlúv sú neopodstatnené. Takýto záver
súdu prvej inštancie by bol opodstatnený a namieste, avšak iba v prípade, žeby zmluvy boli skutočne
absolútne neplatné.

13. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hlavne z obsahu predložených zmlúv zo
dňa 5.1.2017 a 8.1.2018, tiež z obsahu vyjadrení strán sporu, najmä však z obsahu účastníckej
výpovedežalovanéhonapojednávanídňa13.5.2021,dospelkzáveru,žepredmetnézmluvysúuzavretéplatne, nakoľko netrpia vadou neurčitosti. T.j. podľa názoru odvolacieho súdu sú uzavreté v súlade
s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom pri preskúmaní obsahu týchto právnych
úkonov odvolací súd nezistil ani existenciu iných dôvodov, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť

zmlúv.

14. Predmetné zmluvy sú klasickými zmluvami o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorých
podstatné náležitosti (dohoda o predmete diela a o povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu za jeho
zhotovenie) sú dostatočne určito vymedzené v článkoch I (Predmet zmluvy) a III (Cena a fakturácie).

Súd prvej inštancie tieto zmluvy považoval za neurčité v určení ich predmetu, čo podľa neho vyplynulo
z toho, že neboli dostatočne vymedzené miesta, kde konkrétne mal žalovaný podľa zmlúv dohodnutú
ťažobnú činnosť vykonávať (lokalizácia výkonu diela).

15. Vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie nie je možné akceptovať a to z viacerých dôvodov.
V prvom rade je potrebné poukázať nato, že miesto vykonania diela nie je podstatnou náležitosťou

zmluvy o dielo, preto aj v prípade jeho nedostatočného vymedzenia (čo však nebol tento prípad) by bolo
možné podľa § 41 Občianskeho zákonníka za neplatnú považovať iba časť zmlúv, ktorá bližšie určuje
miesto vykonávania diela.

16. V druhom rade je potrebné dodať, že zmluvne určené miesta vykonávania prác sú uvedené

zrozumiteľne (obvod Lacemberská dolina, Poráčska dolina a Trinkeľ), pretože tieto boli účastníkom
zmluvného vzťahu dostatočne známe. Toto nepochybne vyplynulo práve z účastníckej výpovede
žalovaného na pojednávaní dňa 13.5.2021), kde na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol
miesta ťažby, žalovaný tieto miesta ťažby označil (pomenoval) rovnakým názvom ako je to uvedené
v uzavretých zmluvách. Z obsahu tejto výpovede teda vyplýva, že pre strany sporu bolo miesto výkonu

ťažby v zmluvách označené dostatočne, pričom na toto už z pohľadu určitosti nemá žiadny vplyv, či boli
tieto lokality v zmluve označené miestnym názvom alebo správnym geografickým názvom.

17. Pri rozhodovaní o platnosti zmlúv je potrebné obsah zmlúv posudzovať ako jeden celok, t.j. pre
vymedzeniepredmetudiela(resp.vtomtoprípademiestavýkonudiela)jepotrebnévziaťdoúvahyobsah

všetkých dohodnutých zmluvných podmienok. V súvislosti s miestom výkonu prác neušli pozornosti
odvolacieho súdu zmluvné ustanovenia bodu 1. (Čl. IV ) a bodov 1 a 2 (Čl. V) zmlúv, z ktorých
vyplýva dohoda o tom, že konkrétne „pracoviská“ pred vykonávaním prác odovzdá žalobca žalovanému
spolu s príslušným súhlasom na ťažbu prostredníctvom príslušného vedúceho lesného obvodu žalobcu.
Vychádzajúc z obsahu týchto zmluvných ustanovení je potrebné uzavrieť, že miesto výkonu ťažby

podľa zmluvy bolo dostatočne určité, respektíve strany sa dostatočne určito dohodli na tom, ako bude
žalovanému konkrétne pracovisko na ťažbu určené.

18. Z dôvodov uvedených v odsekoch 12 až 17 vyplýva, že vo veci je naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nakoľko Zmluvy uzavreté stranami sporu dňa 5.1.2017 a 8.1.2018 nie sú absolútne
neplatné. Preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 363 ods. 3 CSP).

19. Vychádzajúc z premisy platnosti uzavretých zmlúv súd prvej inštancie v ďalšom konaní za účelom
zisteniaopodstatnenostinárokužalobcunazaplateniezmluvnejpokutyriadnevykonanávšetkystranami
sporu opodstatnene navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov, prípadne iné dôkazy), náležite sa vysporiada
sovznesenýmprocesnýmútokomaprocesnouobranoustránsporuanazákladetaktonanovozisteného

skutkového a právneho stavu vo veci rozhodne.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).