Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010951
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122010951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Milana Straku a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Ilave, trvale bytom C. A. D., E. XXX/X, trestne stíhanej pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek
1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28.3.2024 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.4.2023, sp. zn. 3T/57/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch o uloženom treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaná A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8

Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd u s t a n o v u j e pri určení probačného dohľadu skúšobnú

dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á povinnosť spočívajúcu
v príkaze nepriblížiť sa k F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. J. K. L. XXX/XX, na vzdialenosť

menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.4.2023, sp. zn. 3T/57/2022 bola obžalovaná A. B.
uznaná vinnou zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona a prečin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 27.08.2021 v čase o 14.00 hod. v byte číslo XX v multifunkčnej budove na adrese C. A. D., A. J. M.

XXXX /XX, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke štyrikrát bodla kuchynským nožíkom F. G.
do oblasti chrbta - medzi lopatkami a raz za pravé ucho, po čom poškodenú vsotila do spálne, kde jej
povedala „odtiaľto živá neodídeš, pozri sa na posteľ, je tam mŕtvola“, obžalovaná zamkla dvere na spálni
advehodinyjuodtiaľ,napriekprosbámpoškodenej,nepustila,ažvčase16.00hodinepustilapoškodenú
na toaletu, kedy začala v chodbe bytu kričať o pomoc, načo ju obžalovaná stiahla za vlasy na zem a

začala ju opäť kopať do celého tela a hlavy, pričom na ňu kričala a následne sa poškodenej podarilo
vstať a z bytu ujsť von, čím tak obžalovaná spôsobila svedkyni poškodenej F. G. bodnú ranu na hrudníku
vpravo, pneumothorax vpravo, zlomeninu V. až VII. rebra vpravo a zmliaždenie tváre, ktoré znalec z
odboru zdravotníctvo a farmácia označil z medicínskeho hľadiska ako zranenia závažné, vyžadujúce si
hospitalizáciu a liečbu v trvaní 18 dní, počas ktorých bola poškodená obmedzená prakticky vo všetkých
oblastiach, pričom ak by nebol útok nožom zastavený rebrom, nôž by zasiahol pľúca poškodenej ako

dôležitý orgán.

Za to bola odsúdená podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 36
písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2,
odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon bol podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona okresný súd ustanovil pri určení probačného dohľadu skúšobnú

dobu na 2 (dva) roky a zároveň podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložil obžalovanej
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej súčasne uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze nepriblížiť sa k F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. J. K. L. XXX/XX, na vzdialenosť

menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H., I. J. K. L. XXX/XX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok súdu okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátorka proti nemu
podala v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovanej proti výroku o treste, ktoré dodatočne
písomne odôvodnila. V úvode písomných dôvodoch odvolania prokurátorka poukázala na výrokovú
časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedla nasledovne :

„Proti tomuto rozsudku bolo dňa 17.04.2023 podané odvolanie prokurátora, čo do výroku o treste v
neprospech obžalovanej, doručené Okresnému súdu Trenčín rovnako dňa 17.04.2023, nakoľko uložený
trest je neprimerane mierny k spáchanému skutku.

Trest ako právny následok trestného činu by mal byť úmerný k spáchanému trestnému činu. V

rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu súdna individualizácia trestu, ktorá je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Súd sa však pri ukladaní trestu ustanovením § 34 odsek
4 Trestného zákona dôsledne neriadil.

Prihliadnuc na osobu páchateľa bolo správne ustálené, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná

a v evidencii priestupkov vykazuje 1 záznam z roku 2020. Pri ukladaní trestu okrem posúdenia osoby
páchateľa a možnosti jeho nápravy bolo potrebné prihliadnuť aj na spôsob spáchania trestného činu
ako aj jeho následky. Obžalovaná A. B. pod vplyvom alkoholu štyrikrát pichla nožom poškodenú F.
G., vyhrážala sa jej smrťou, opakovane na ňu fyzicky útočila a taktiež ju na niekoľko hodín uzamkla
v miestnosti, kde napriek prosbám poškodenej túto nechcela pustiť von. Poškodenej spôsobila bodnú

ranu na hrudníku vpravo, pneumothorax vpravo, zlomeninu V. až VII. rebra vpravo a zmliaždenie tváre,
pričom tieto zranenia boli charakterizované ako závažné. Pokiaľ by útok zo strany obžalovanej nebol
zastavený rebrom poškodenej, je vysoko pravdepodobné, že by boli zasiahnuté aj jej pľúca, ktoré sú
životne dôležitým orgánom, a teda čin mohol mať fatálne následky na zdravie poškodenej.Ďalej sa nestotožňujem ani s argumentáciou súdu, ktorú zvolil pri ustálení pomeru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Správne bola konštatovaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno I)

Trestného zákona, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona. Priznanie
poľahčujúcej okolnosti aj podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona však v danom prípade nemožno
považovať za dôvodné v nadväznosti na úvahy súdu, ktoré ho viedli k ďalšej úprave trestnej sadzby.

Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín odôvodnila priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písmeno n) Trestného zákona tak, že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti súdu
tým, že urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie prijal, no rovnakú
argumentáciu zvolila aj pri odôvodnení aplikácie ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4
Trestného zákona. Som toho názoru, že v danom prípade ide o blokáciu medzi poľahčujúcou okolnosťou
a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby
a priznanie obžalovanej tak bolo zo strany súdu pri ukladaní trestu dvakrát pričítané v prospech

obžalovanej.

V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/4/2023 zo
dňa 07.03.2023, kde sa na poslednej strane rozsudku, štvrtý odsek odspodu konštatuje: „Pokiaľ ide o
súdom prvého stupňa prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného

poriadku, odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na takéto vyhlásenie vždy
prihliadne pri rozhodovaní o treste, pričom prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia.
Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného
zákona (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per

analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa
môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Takýto postup
je aj v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27.06.2017 sp. zn.Tpj 55/2016.“

Vychádzajúc aj z vyššie citovaného rozsudku som toho názoru, že prijatie vyhlásenia obžalovanej o
tom, že spáchala skutok, pre ktorý je stíhaná nemôže byť podkladom aj pre priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona a zároveň aj dôvodom na mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona
per analogiam, ako tomu bolo v prípade obžalovanej A. B.. Prvostupňový súd mal tak alternatívne zvoliť

či na vyhlásenie obžalovanej o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku prihliadne
ako na poľahčujú okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona alebo či bude preň dôvodom na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39
odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona. Následne, až po ustálení tejto otázky, možno vykonať
konečnú úpravu trestnej sadzby.

HocijeobžalovanáA.B.prvopáchateľom,nemožnoopomenúť,žeobžalovanásvojímkonanímspáchala
hneď tri úmyselné násilné trestné činy, pričom jedným z nich bol aj zločin v štádiu pokusu. Trest uložený
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za súčasného uloženia neprimerane krátkej
skúšobnej doby vychádzajúc zo všetkých kritérií súdnej individualizácie trestu v zmysle § 34 odsek 4

Trestného zákona nemôže byť trestom spravodlivým. Skúšobná doba 2 roky je nedostatočná na to, aby
obžalovaná svojim správaním preukázala, že išlo len o ojedinelý exces z medzí inak riadneho správania
sa, že sa poučila a že u nej nebude potrebné nariaďovať výkon trestu odňatia slobody. Funkcia trestného
práva ohľadom individuálnej a generálnej prevencie uložením takého mierneho trestu je zoslabená.
Súdom uložený trest nemá tak tendenciu odradiť iných od páchania trestnej činnosti a nepreukazuje

zákonné a spravodlivé posúdenie všetkých okolností prípadu.

Primeranosť trestu je pritom nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k tejto akceptácii trestu

zo strany páchateľa nemôže dôjsť.

Vychádzajúczdoposiaľuvedenéhonavrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčínepodľa§321odsek1písmeno
e) Trestného poriadku zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 3T/57/2022 - 235 zodňa 13.04.2023 v časti výroku o treste voči obžalovanej A. B. a následne za použitia ustanovenia §
322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanej A. B. zákonný, primeraný a
spravodlivý trest.“

Obžalovaná spoločne s obhajcom sa vzdali práva na podanie odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obhajca obžalovanej. Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora

obhajoba uviedla nasledovné :

„Prokurátorka sa odvolala z dôvodu, že uložený trest sa prokurátorke javí ako neprimerane mierny k
spáchanému trestnému činu.

Uvádzame, že napádaný rozsudok Okresného súdu Trenčín považujeme za vecne správny, dôvodný a

vydaný v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňujeme. Súd sa v napádanom rozsudku
obsiahlo, podrobne a najmä mimoriadne presvedčivo vyrovnal so všetkými skutočnosťami relevantnými
pre rozhodnutie vo veci.

Moja klientka po prednesení obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť

vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím uskutočnila vyhlásenie o vine.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 70/2022 zo dňa
18.04.2022 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s. r. o. (ďalej aj len ako
„Znalecký posudok“) vyplýva, že intelektové schopnosti mojej klientky sa aktuálne nachádzajú v pásme

podpriemernej inteligencie a má sklon k menej zrelým formám správania. Okrem toho zo Znaleckého
posudku vyplýva, že v čase skutku bola u mojej klientky zistená akútna intoxikácia alkoholom ťažšieho
stupňa,ktorázároveňsvyčerpanosťoumojejklientkyvčaseskutkumalazanásledokto,žemojaklientka
mohla svoje konanie ovládať v miere ťažko, významne, forenzne podstatne zmenšenej.

Moja klientka nebola doteraz súdne trestaná, pričom vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov
vykazuje jeden záznam z roku 2020.

Mám za to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery správne prihliadol najmä
na dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v priznaní a úprimnom oľutovaní trestnej činnosti, teda že

moja klientka napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine a keďže boli u mojej klientky splnené všetky podmienky na postup podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 TZ, súd správne vychádzal per analogiam zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. Tpj. 55/2016 a mojej klientke mimoriadne znížil trest.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd zamietol Odvolanie podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokuratúry, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolaniu vyhovieť. Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku, na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokuratúry je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátorky
napadnutého výroku o treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie
sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresnéhosúdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods.
7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky
o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátorky napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanej.

Z podaného odvolania prokurátorky a jej vyjadrení na verejnom zasadnutí vyplýva, že prokurátorka
namietala neprimeranú miernosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321

ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. S uvedenou argumentáciou prokuratúry sa odvolací súd stotožnil, nie však
pokiaľ ide o námietku prokuratúry o nezákonnom priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.
zákona, ktorá námietka by mala zakladať odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd napadnutým rozsudkom pri prevahe

poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.l)an)Tr.zákona(obžalovanásapriznalakspáchaniutrestných
činov a trestné činy úprimne oľutovala a tiež napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom) nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (obžalovaná spáchala viac
trestných činov) uložil obžalovanej úhrnný podmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod
dolnú hranicu trestnej sadby v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov za najprísnejší zločin

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Pri ukladaní trestu
odňatia slobody okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadňoval predovšetkým
okolnosti prípadu, prevahu poľahčujúcich okolností, spôsob spáchania činu a vyhlásenie obžalovanej
o vine.

Pokiaľ ide o námietku prokuratúry o dvojnásobnom započítaní vyhlásenia obžalovanej o vine v zmysle §
257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku v prospech obžalovanej ako poľahčujúcej okolnosť podľa § 36 písm. n)
Tr. zákona a súčasne aj ako okolnosti oprávňujúcej mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
d) Tr. zákona, odvolací súd sa s ňou nestotožnil. Pri rozhodovaní o treste je súd povinný postupom podľa
§ 36 až § 38 Tr. zákona najskôr určiť zákonnú trestnú sadzbu rozhodnú pre ukladanie trestu aj podľa

§ 38 Tr. zákona a až následne zvažovať primeranosť trestu, vrátane možnosti mimoriadneho zníženia
trestu. Odvolací súd z tohto dôvodu nemôže prisvedčiť námietke prokuratúry o porušení ustanovenia §
38 ods. 2 a 3 Tr. zákona pri rozhodovaní okresného súdu o treste.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o dĺžke skúšobnej doby

okresný súd nelogicky a bez akéhokoľvek odôvodnenia vymeral trest odňatia slobody vo vyššej dĺžke,
než je skúšobná doba podmienečného odkladu jeho výkonu. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom
odvolateľa, že okresný súd uložením neprimerane miernej skúšobnej doby zaťažil svoje rozhodnutie
vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku, pre ktorú odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie
zrušiť.

Preto odvolací súd zrušil výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu. Keďže v napadnutom rozsudku bol správne zistený skutkový stav a náležite ustálené
okolnosti rozhodné pre ukladanie trestu, podľa odvolacieho súdu boli splnené podmienky, aby mohol
sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Prirozhodovaníotresteodvolacísúdzohľadnilprevahupoľahčujúcichokolností,vyhlásenieobžalovanej
o vine, doterajšiu beztrestnosť obžalovanej ako aj závažnejší spôsob a závažnejšie následky
spáchaných trestných činov. S poukazom na konštatovanú neprimeranú miernosť uloženého trestu
odňatia slobody okresným súdom, odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere

3 roky, ktorého výkon bude odložený na dlhšiu skúšobná doba v trvaní 4 roky za daných okolností
zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a z hľadiska ochrany spoločnosti a
možnosti nápravy obžalovanej spĺňa účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona.Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.