Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1615202752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátuJUDr.JanyVlčkovejajJUDr.OndrejaKrajčavprávnejvecižalobcov:1/U.L.,X..XX.XX.XXXX,X/
E. L., X.. XX.XX.XXXX, X/ E. L., X.. XX.XX.XXXX, Y. L. M. H. XXXX/XX, H. a zastúpených: Advokátskou
kanceláriou - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 50 566 784, proti
žalovanému:G.R.,A.:XXXXXXXX,R.H.J.E..F.XXXX/XXC.,H.,zastúpenému:JUDr.Ing.Ľubomírom
Havlíkom, advokátom so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.11.2021 č. k. 5C/447/2015 - 77 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 17.01.2022 č. k. 5C/447/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania o p r a v u j e
tak, že žalobcovia 1, 2, a 3 majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1, 2, a 3 majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu

2050€, žalobcovi 2/ sumu 1750€, žalobkyni 3/ sumu 2500€ titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom
zrútením časti železného lešenia umiestneného pri bytovom dome č. XX na ulici M. H. Y. H., ktoré
mal v užívaní žalovaný, a to pri prevádzkovaní stavebnej činnosti zo strany žalovaného. Vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 17.03.2013 v čase okolo 12.15 hod. došlo k zrúteniu lešenia, ktoré mal
prenajaté žalovaný a tým k poškodeniu časti rodinného domu súp. č. XXXX/XX na N. M. H. Y. H., a to
strešnej krytiny, odkvapovej rúry, pletivového oplotenia v dĺžke cca 10 metrov a vstupnej dvojkrídlovej
železnej brány do dvora, čím bola žalobcom 1/ a 2/ spôsobená škoda vo výške cca 4.000€. Lešenie

sa zrútilo aj na osobné motorové vozidlá, ktoré boli odstavené na kraji cesty medzi byt. domom č. XX
a rodinným domom žalobcov, na ktorých bola spôsobená škoda vo výške 500€ na vozidle O. U. vo
vlastníctve žalobkyne 1/, vo výške 300€ na vozidle K. M. vo vlastníctve žalobcu 2/ a vo výške 2.000€
na vozidle M. M. vo vlastníctve žalobkyne 3/. Lešenie patrilo spoločnosti BauTop Bratislava a bolo
prenajaté stavebníkovi, stavala ho spoločnosť NEKO-AL zo Senice v októbri 2012 a dňa 18.03.2013
malobyťdemontované.ZuzneseniaČVS:ORP-320/MC-MA-2013zistil,žedňa19.03.2013bolkuskutku
pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb G.. A.. J. H., M.., ktorý dňa 01.11.2013

vypracovalznaleckýposudok,podľaktoréhoprimárnoupríčinouvznikuhavárielešeniaboloumiestnenie
nepriedušných reklamných pútačov, u ktorých vzniká zaťaženie vetrom dvojnásobné oproti úsekom s
priedušnými sieťami a presah lešenia spolu s nepriedušnými i priedušnými sieťami mimo obrys budovy
o cca 1,0 m v oblasti presahu sietí mimo obrys budovy sa sčítavajú účinky sania a náporového vetrapodobne ako u reklamných tabúľ. Výpočet zaťaženia kotiev podľa ich realizácie a skutkového zaťaženia
potvrdil viac ako 100%-né prekročenie ich únosnosti. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 420 ods.
1 a 3 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Uviedol, že žalovaný

je konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže ku vzniku škody nepochybne došlo prevádzkovou
činnosťou žalovaného ako stavebníka. Napriek skutočnosti, že lešenie, ktorého pádom bola žalobcom
spôsobená škoda, nebolo vo vlastníctve žalovaného, žalovaný ako stavebník bol zodpovedný za
stavbu, a teda aj lešenie postavené na stavbe. Na strane žalovaného boli splnené predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu, keďže porušením právnej povinnosti a zavinením konaním žalovaného,

deklarovaným v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania, došlo k vzniku
škody žalobcov, pričom výška spôsobenej škody nebola v konaní žalovaným spochybňovaná. Zo
záverov uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že primárnou príčinou vzniku havárie lešenia bolo
umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, čím došlo k prekročeniu únosnosti zaťaženia kotiev
podľa ich realizácie o viac ako 100%. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu liberačných dôvodov
v zmysle § 420 ods. 3 Obč. zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s opravným uznesením tak, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý

rozsudoksúduprvejinštanciezmeniťažalobuvcelomrozsahuzamietnuťapriznaťžalovanémunáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb, G.. A.. J. H., M.., o ktorý sa pri svojom

rozhodnutí opiera súd prvej inštancie, nebol v konaní predložený a v spise sa nenachádza, preto nie
je možné na tento znalecký posudok prihliadať a založiť na jeho údajných záveroch rozhodnutie súdu.
Aby bolo možné v rozhodnutí súdu argumentovať závermi znaleckého posudku, muselo by byť v konaní
nariadené znalecké dokazovanie v zmysle § 207 C.s.p., alebo predložený súkromný znalecký posudok
v zmysle § 209 C.s.p., pričom vypracovaný znalecký posudok by musel spĺňať zákonné náležitosti

podľa zákona č. 382/2004 Z.z. Ak by aj v konaní bol zabezpečený znalecký posudok vypracovaný
pre účely trestného konania, čo sa však nestalo, bolo by naň možné prihliadať len ako na listinu v
zmysle § 204 C.s.p. Jediným dôkazom, ktorý žalobcovia v konaní predložili bola listina, a to fotokópia
prvých dvoch strán uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Malacky
ČVS:ORP-320/MC-MA-2013 zo 16.01.2014 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu všeobecného

ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že k zrúteniu
lešenia došlo v dôsledku silného nárazového vetra, ktorý sa v lokalite H. vyskytuje iba výnimočne,
pričom stavebník (žalovaný) nemohol predpokladať, že nastane až také silné veterné počasie, ktoré
povedie až k čiastočnému zrúteniu lešenia. Práve nepreukázanie ani len nedbanlivostného zavinenia
zo strany stavebníka, ktoré sa vyžaduje na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného

činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, bolo dôvodom zastavenia trestného
stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Spôsob hodnotenia tohto dôkazu súdom prvej
inštancie považoval za nesprávny, keďže súd neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré z tejto listiny
vyplývajú, ale selektívne sa zameral len na zmienku o znaleckom posudku a so zvyškom obsahu tejto
listiny sa nijako nevysporiadal. Poukázal na to, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je verejnou

listinou, pri ktorej platí fikcia pravdivosti podľa § 205 C.s.p. a preto ak z tejto listiny vyplýva záver o
neexistencii zavinenia žalovaného, bol ho súd povinný akceptovať, keďže žiadne iné dokazovanie vo
vzťahu k zavineniu žalovaného vykonané nebolo. Poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali náhrady
škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného v zmysle § 420a Obč. zákonníka, súd však
vec posúdil inak a použil ust. § 420 Obč. zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktoré

vyžaduje preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie existencie škody a príčinnej súvislosti
medzi porušenou právnou povinnosťou a vzniknutou škodou, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcov. V danom prípade žalobcami nebolo tvrdené a súdom konštatované porušenie žiadnej právnej
povinnosti žalovaného a toto nebolo ani preukázané. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou, v tomto smere nebolo v konaní

vykonané žiadne dokazovanie. Ani v prípade posúdenia veci súdom podľa § 420a Obč. zákonníka, by
nebolo možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou,
keďzpredloženéhodôkazuvyplýva,žekzrúteniulešeniadošlovdôsledkusilnéhovetra,ktorýsavdanej
lokalite vyskytuje len výnimočne a ktorý žalovaný nemohol predvídať a jeho následky odvrátiť. Žalovanýteda preukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, čo
ho podľa § 420a ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti za škodu zbavuje.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať im proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedli,
že žalovaný nikdy nespochybňoval, že by nedošlo ku spôsobeniu predmetnej škody prevádzkovou
činnosťoužalovaného,atoprivýkonestavebnejčinnostižalovanýmatiežnikdynespochybniliuplatnenú
výšku škody. Tieto skutočnosti boli preto v predmetnej veci nesporné. Žalovaný sa bránil výlučne

tým, že k spôsobeniu škody došlo z dôvodu silného vetra, túto skutočnosť však žiadnym spôsobom
nepreukázalaneuniesoltaksvojedôkaznébremenovspore.Poukázalinapovinnosťtvrdeniaadôkaznú
povinnosť strany sporu s tým, že následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Žalovaný žiadnym spôsobom
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť súvisiacu s jeho tvrdením, že škoda mala byť údajne žalobcom
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke žalovaného, resp., že by za túto

škodu žalovaný nezodpovedal.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 370 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Žalobcovia sa v konaní domáhali proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody
spôsobenej im prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone stavebnej činnosti žalovaným na

bytovom dome č. XX na M. H. Y. H.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
v medziach dôkazných návrhov strán sporu, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie
dôvodnosti žaloby žalobcov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že vykonal dokazovanie
žalobcami predloženým listinným dôkazom, a to kópiou prvých dvoch strán uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Malacky, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Malacky zo dňa 16.01.2014

sp. zn. ČVS:ORP-320/MC-MA-2013, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že dňa 17.03.2013 došlo k zrúteniu lešenia, ktoré mal
prenajaté žalovaný a tým k poškodeniu časti rodinného domu a motorových vozidiel žalobcov, ako aj,
že pre účely trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie statika stavieb, G.. A.. J. H., M.., podľa ktorého primárnou príčinou vzniku havárie lešenia

bolo umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, čím došlo k prekročeniu únosnosti zaťaženia
kotiev podľa ich realizácie o viac ako 100%. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby
žalobcov vychádzal čiastočne z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v aplikácii § 420
Obč. zákonníka, čo však v danom prípade nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, keď zároveň dospel k správnym záverom, že žalovaný je v konaní pasívne

vecne legitimovaný, keďže ku vzniku škody nepochybne došlo prevádzkovou činnosťou žalovaného ako
stavebníka; žalovaný ako stavebník bol zodpovedný za stavbu teda aj lešenie postavené na stavbe,
pričom konštatoval aj nepreukázanie existencie liberačných dôvodov.

6. Škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou upravuje osobitne ust. § 420a Obč. zákonníka a to

ako zodpovednosť objektívnu pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania. V zmysle § 420a ods.
1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Pre
vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou musia byť kumulatívne splnené
predpoklady, ktorými sú v zmysle uvedeného ustanovenia vznik škody; to, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou; a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.

Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§
420a ods. 3 Obč. zákonníka).

7. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov, prezentovaným v ich žalobe, ako aj v ich návrhu

na vydanie medzitýmneho rozsudku zo dňa 22.09.2020 a na pojednávaniach dňa 31.08.2021 a dňa
16.11.2021, že škoda im bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, a to pri výkone jeho
stavebnej činnosti, ku ktorému záveru dospel aj súd prvej inštancie. Žalovaný v prvoinštančnom
konaní nespochybňoval skutočnosť, že ide o škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou, keďna pojednávaní dňa 31.08.2021 konštatoval, že v prípade škody vzniknutej prevádzkovou činnosťou
ide o zodpovednosť objektívnu a poukázal na možnosť zbavenia sa zodpovednosti za takúto škodu
preukázaním, že bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, pričom zároveň uviedol, že práve o takúto

situáciuidevprejednávanejveci.Vosvojejzáverečnejrečiprednesenejnapojednávaní16.11.2021tvrdil
existenciu liberačného dôvodu, keď s poukazom na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Malacky zo
dňa 16.01.2014 uviedol, že silný vietor, ktorý v čase havárie lešenia panoval v oblasti H., v ktorej lokalite
sa vyskytuje výnimočne, možno považovať za neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke, čo
zbavuje žalovaného zodpovednosti za spôsobenú škodu.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Malacky, odbor poriadkovej
polície, obvodné oddelenie PZ v Malackách zo dňa 16.01.2014 sp. zn. ČVS:ORP-320/MC-MA-2013;
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1
Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 17.03.2013 v čase okolo 12-15h. došlo z doposiaľ
nezistených príčin k zrúteniu časti železného lešenia umiestneného pri bytovom dome č. XX na M.

H. Y. H., pričom lešenie sa zrútilo a poškodilo časť rodinného domu č. XXXX/XX na M. H. Y. H. a
motorové vozidlá, konkrétne opísanom v uvedenom uznesení; nebolo preukázané, že príčinou havárie
lešenia bol výlučne len silný nárazový vietor, ktorý v čase havárie lešenia panoval v danej lokalite, v
ktorej sa vyskytuje iba výnimočne a stavebník ho nemohol predpokladať. Z odôvodnenia uvedeného
uznesenia tiež vyplýva, že ku skutku bol pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb

G.. A.. J. H. M.., ktorý v ním vypracovanom znaleckom posudku považoval za primárnu príčinu vzniku
havárie lešenia umiestnenie nepriedušných reklamných pútačov, u ktorých vzniká zaťaženie vetrom
dvojnásobné oproti úsekom s priedušnými sieťami a presah lešenia spolu s nepriedušnými i priedušnými
sieťami mimo obrys budovy o cca 1,0 m v oblasti presahu sietí mimo obrys budovy sa sčítavajú
účinky sania a náporového vetra podobne ako u reklamných tabúľ. Výpočet zaťaženia kotiev podľa

ich realizácie a skutkového zaťaženia potvrdil viac ako 100%-né prekročenie ich únosnosti. Ďalej
vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania uviedol, že zo znaleckého posudku
vyplýva, že lešenie bolo postavené správne; postavené lešenie však trochu presahovalo okraj budovy a
spolu s priedušnými sieťami a nepriedušnými plastovými reklamami a hlavne spolu s účinkami silného
vetra viedli napokon k zrúteniu lešenia. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v

danom prípade škoda nebola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
žalovaného, keď v zmysle uvedeného odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania, na účinky
silného nárazového vetra na konštrukciu lešenia a jeho stabilitu malo vplyv aj umiestnenie priedušných
sietí a nepriedušných plastových reklám na postavenom lešení, ktoré takto presahovalo okraj budovy.
Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namietal, že k zrúteniu lešenia došlo v dôsledku silného vetra,

ktorýnemoholpredvídať.Vykonanýmdokazovanímnebolapreukázanábezprostrednáapriamapríčinná
súvislosť medzi vznikom škody a silným vetrom, keď účinky vetra nezáviseli len od jeho samotnej sily,
ale aj od postavenia lešenia. Irelevantné sú námietky žalovaného o neexistencii jeho zavinenia, keď
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou činnosťou je objektívnou zodpovednosťou, tzn., že ten,
ktorého prevádzkovou činnosťou bola škoda spôsobená, zodpovedá za ňu bez ohľadu na zavinenie.

9. Keďže žalobcovia sa zaplatenia žalovanej istiny proti žalovanému domáhali titulom náhrady škody
spôsobenej im prevádzkovou činnosťou žalovaného s poukazom na ust. § 420a Obč. zákonníka a
žalovaný sa k použitiu tohto ustanovenia už vyjadroval v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní, nebolo
týmto právnym posúdením znemožnené žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. V časti o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení

s opravným uznesením zo dňa 17.01.2022 tak, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú právo na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,avšakvzhľadomnato,ženastranežalobcovvystupujevkonaníviacsubjektov,
odvolacísúdpovažovalzapotrebnédoplniť,žežalobcovia1/,2/,a3/majúnároknanáhradutrovkonania
proti žalovanému a preto výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie opravil podľa §
224 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovia 1/, 2/, a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).