Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520206352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7520206352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa T.
W. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XXXX/.XX, prechodne bytom Y. Č.. XXX, XXX XX
Č., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Penz Vaľuchovou, so sídlom v Bratislave, Advokátska
kancelária Lešková 3 A, 811 04 Bratislava, proti povinnej osobe T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XXX/.XX, Č.É. A., Č. T., zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou so sídlom v Košiciach,
Advokátska kancelária Floriánska č. 16, 040 01 Košice, v konaní o zvýšení výživného pre plnoleté dieťa,
o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice pod sp. zn. K3- 15Pc/47/2020 - 278 zo dňa 29.

septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ podaným návrhom dňa 20.10.2020 žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
povinného zo sumy 290 eur na sumu 500 eur s tým, že zmení rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa

15.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.2011 v časti výšky povinnosti
otca prispievať na výživu navrhovateľa.
Nárok odôvodnil tým, že došlo od doby poslednej úpravy k zvýšeným nákladom na strane navrhovateľa
a preto podal uvedený návrh na zvýšenie výživného. Mesačné náklady zdôvodnil vo výške 1 203,17 eur,
neskôr počas konania tieto upravoval.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice rozsudkom pod sp. zn. K 3 - 15P/47/2020 zo dňa 29. septembra 2023, ako súd
prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného z a m i e t a .

II. Návrh odporcu na zníženie výživného z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“3. Súd vec právne správne posúdil v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 62
ods. 1, 2,4,5 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 77 ods. 1 veta prvá a zároveň rozhodol o trovách konania
v zmysle § 52 CMP.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s poukazom na poslednú úpravu rozsudkom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislave zo dňa
22.02.2011 bolo rozhodnuté o prispievaní otca na výživu navrhovateľa v sume 290 eur mesačne. Už v
tomto období bol navrhovateľ osobou plnoletou a bol študentom druhého ročníka H. telesnej výchovy a

športu L. K. v A.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ svoje priemerné mesačné náklady
odôvodnil nákladmi na bývanie, na stravu na oblečenie, ako aj na potreby na kozmetiku a športové
náčinie, ako aj náklady na mobil, vreckové, čo spolu predstavovalo sumu 1 203,17 eur.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ žije s matkou a mladším bratom C. W.
nar. roku XXXX v B. v trojizbovom byte, pričom matka na bežné výdavky vynakladá na plnoletého
navrhovateľa podľa svojich možností finančnú sumu približne okolo 1 000 eur. Pritom poukázal na to,

že matka je zamestnaná v spoločnosti E., cz. C. od 01.10.2019 na dobu neurčitú a jej príjem je okolo
900 eur v čistom. Zabezpečuje navrhovateľovi stravu, ako aj navrhovateľ prispieva zároveň na spoločné
bývanie. Brigáduje každé leto ako plavčík na B. Q. a tým pomáha matke.
Odporca k podanému návrhu uviedol, že nie je pravda, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil,
naposledy odchádzala príslušná čiastka vo výške 290 eur v apríli 2021. Argumentoval ďalej tým, že

platba 290 eur mesačne na výživné navrhovateľa je zasielaná súdnym exekútorom Q.. V. A., pričom
mesačné platby sú nastavené tak, že posledná splátka mesačného výživného je koniec mesiaca jún
2024, kedy by mal navrhovateľ ukončiť vysokoškolské vzdelanie. Ďalej dôvodil súd prvej inštancie tým,
že matka navrhovateľa od roku 1999, t. j. pred uzavretím manželstva do svojho vlastníctva získala byt na
H. ulici v centre K., z ktorého predaja následne si zaobstarala trojizbový byt v B. pri A., v ktorom dodnes

býva jednak navrhovateľ s matkou ako aj ďalším synom C. A. a bývalý manžel matky R. A..
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na zdravotný stav otca ako platiteľa výživného, ktorý od roku 2014
má zdravotné problémy. V čase podania návrhu v rokoch 2019 a 2020 sa zdravotné problémy objavili
opätovne a bolo ich potrebné riešiť operáciou bedrového kĺbu. V čase podania návrhu otec uviedol, že
tvrdenie navrhovateľa, že otec neplatil výživné sú lživé obvinenia, účelové, pretože v roku 2008 matka na

otca podala exekúciu a tieto návrhy zo strany matky boli v tom období viaceré, pričom podaním zo dňa
22.05.2017 na otca podala ďalšiu exekúciu za dobu od 01.05.2016 do 30.05.20017. O odporca tvrdil,
že uhrádzal výživné duplicitne za mesiace 2017 a 2018. Na základe toho, že došlo k predaju domu,
tak vlastne zabezpečil mesačné splátky výživného vo výške 290 eur až do júna 2024 formou úhrady
od exekútora. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému F. K., nar. XX.XX.XXXX vo

výške 1 800 Kč a k maloletému H. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1 500 Kč mesačne. Mesačné náklady
ako poukázal súd prvej inštancie sú u otca vo výške 1 500 eur s poukazom na platenie stravy, výživného
na tri deti, ako aj na zabezpečenie liekov a zdravotnej pomoci. Čo sa týka návrhu na zvýšenie výživného
v sume 500 eur, považuje otec za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine
posúdil súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného a zistil, že navrhovateľ žije v spoločnej
domácnosti s matkou a súrodencom v B., pričom dochádza na štúdium do A. mestskou hromadnou
dopravou alebo svojím osobným motorovým vozidlom. Čo sa týka priemerných nákladov na mesiac
poukázal na argumentáciu navrhovateľa, pričom navrhovateľ v priebehu konania vyčíslil na mesačné

na náklady vo výške 1 257,84 eur.
Na výzvu súdu prvej inštancie navrhovateľ predložil písomné doklady z nákupu jednak oblečenia, ako
aj zabezpečenia všetkých ostatných výdavkov počas mesiaca. Súd navyše v danom prípade poukázal
na to, že navrhovateľ podal tento návrh na zvýšenie výživného 20.10.2020, kedy bola vyhlásená
mimoriadna situácia z dôvodu ochorenia COVID, pričom táto trvala až do 22.02.2022 a súd prvej

inštancie zdôraznil, že sa týkala táto situácia aj obmedzenia ohľadom štúdia na vysokej škole a
bezpochyby sa týkala aj samotného navrhovateľa. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že
štúdium na vysokej škole je dôvodom pre zvýšenie výživného, avšak poukázal na zmenu odôvodnených
potrieb oprávneného, v danom prípade navrhovateľa, pričom navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal zvýšenie nákladov týkajúcich sa na štúdium na vysokej škole, i keď nepriamo bolo možné

k nim priradiť aj náklady súvisiace s dopravou z miesta bydliska do školy, avšak období, v ktorom
navrhovateľ žiadal zvýšenie výživného tieto zvýšené náklady, ktoré by odôvodňovali zvýšenie zo sumy
290 na 500 eur neboli preukázané a tieto súvisia ako už súd prvej inštancie poukázal na mimoriadnu
situáciu, ktorá trvala na Slovensku do 22.02.2022. Taktiež poukázal súd prvej inštancie na to, že oskutočnosť, že dovolenky, sústredenia, športové aktivity, resp. prevádzky boli v tomto čase zatvorené,
takže nemohol navrhovateľ mať zvýšené náklady v tomto období. Dôvodom pre určovanie výživného
podľa súdu prvej inštancie bolo aj to, že navrhovateľ mal predložiť príjem matky za obdobie od podania

návrhu, tento predložil len za určité obdobie za mesiace február, marec, apríl 2023, kedy dosahovala
príjem 8 500 Kč za prácu v rozsahu 25 hodín.
Čo sa týka určenia výšky výživného, neprihliadal súd prvej inštancie na výdavky ako sú napríklad splátky
pôžičiek, pričom potreby rodičia by mali byť uspokojované až následne. Čo sa týka povinného z platenia
výživného a pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom, musí byť podľa

súdu prvej inštancie zrejmé, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku tejto zmeny je potrebné meniť
aj výživné.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané jednak z písomných dôkazov, ako aj
z predložených lekárskych správ, že povinný z platenia výživného od roku 2019 začal mať zdravotné
problémy, tieto pretrvávali v roku 2020 a 2021. Vzhľadom na zdravotné problémy otca, ktoré vyvrcholili
operáciou bedrového kĺbu, bol dňa 30.06.2021 uznaný otec navrhovateľa za invalidného s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na
to, že povinný má ešte dve vyživovacie povinnosti voči maloletým synom narodeným 2007 a 2018.
Zkúpnejzmluvy,ktorábolapredloženápovinnýmjezrejmé,žeodporcapredalrodinnýdom vk.ú.F.M.v
H. A., a to za sumu 4 820 000 Kč, z ktorých suma 3 500 000 Kč bola uhradená na účet záložného veriteľa
ačiastku1320000KčbolaprevedenánaúčetQ..M.K.veriteľapredávajúceho.Zrejmépodľasúduprvej

inštancie bolo, že posledná úprava výživného bola v čase, keď bol navrhovateľ ešte maloletý a odporca
bol vlastníkom nehnuteľnosti, tieto podmienky sa zmenili. V súčasnej dobe, keď rozhodoval súd prvej
inštancie bol navrhovateľ študentom tretieho ročníka vysokej školy a otec bol invalidným dôchodcom s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %.

III. Odvolanie povinného z platenia výživného

6. Ako vyplýva z obsahu písomného podania právnej zástupkyne povinného z platenia výživného zo
dňa 13.10.2023, otec navrhovateľa podal odvolanie voči výrokom II. a III. rozsudku a domáha sa, aby

súd z dôvodov uvedených v odvolaní rozsudok zrušil vo výrokoch II. a III. a vrátil súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie a konanie, resp., aby v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a to tak, že výživné zo strany otca na plnoletého syna T. W. B. zníži zo sumy 290 eur na sumu
127 eur mesačne, a to počnúc dňom 1.6.2021 a zároveň zaviazal navrhovateľa na plnú náhradu trov
konania. V odvolaní poukázal na to, že odporca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodov

uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s ustanovením § 59 CMP, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zdôraznil, že jeho výrazné zhoršenie zdravotného stavu je dôvodom na výrazný pokles príjmu na strane
otca, a teda existencia podstatnej závažnej zmeny pomerov na strane odporcu ako otca povinného z

platenia výživného od roku 2011. Ako tvrdí odporca v odvolaní, riadne zdokladoval v konaní lekárskymi
správami a lekárskym posudkom, že jeho zdravotný stav sa zhoršoval od roku 2013 a priznanie
invalidity III. stupňa lekárskym posudkom zo dňa 30.6.2021, kedy bol uznaný invalidným s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % tomu nasvedčuje. Túto skutočnosť síce súd
prvej inštancie konštatoval, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nijako nezaoberal ani túto

skutočnosťou žiadnym relevantným spôsobom nevyhodnotil ani nezdôvodnil, pretože zdravotný stav
otca nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Odporca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný, poukázal pritom na ustanovenie § 26, ako aj § 78 ods. 1 Zákona o rodine a má za to,
že na jeho strane došlo k podstatnej a relevantnej zmene pomerov od roku 2011 z dôvodu dlhodobých
zdravotných problémov a priznanej invalidity. Argumentoval aj poukazom na rozsudok Krajského súdu

Trenčín sp. zn. 17CoP/20/2015 a s dôrazom na § 78 ods. 1 Zákona rodine ako osoba dotknutá
zamietnutým návrhom na zníženie výživné sa domáha, aby súd rozhodol v zmysle jeho dôvodov s
poukazom na jeho dôvody odvolania.

7. Odvolanie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa, ktorá sa do času rozhodnutia

odvolacieho súdu k odvolaniu povinného z platenia výživného nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že od odvolanie bolo podané včas s poukazom na
ustanovenie § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané v

súlade s ustanovením § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa s poukazom na § 35 ods. 1 CSP po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
s poukazom na § 127 a 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie s poukazom na rozsah odvolania, ako aj dôvodmi odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 3 ods. 7 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v danom konaní plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože
jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré

odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia
prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
Odvolací súd potom ako prebral súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridal po tom čo potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie tieto argumenty.

11. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah
preskúmavaného rozsudku i argumenty predostrené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky za daných skutkových okolností na zmenu rozsahu výživného, teda na zvýšenie

výživného.

12. Odvolateľ nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia návrhu na zníženie
výživného s poukazom na jeho zhoršený zdravotný stav. Podľa neho vychádza rozsudok z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, právne závery súdu nemajú opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní

a poukázal pritom na dôvody, ktoré uviedol v svojom odvolaní a dôvodoch na zníženie výživného. V
nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného
skutočného stavu možno konštatovať, že zamietnutie návrhu na zníženie výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám navrhovateľa, pričom súd správne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie
výživného s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, pritom

prihliadal aj na osobnú starostlivosť matky navrhovateľa. Vzal v úvahu zhoršený zdravotný stav odporcu,
ako aj zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Odvolací súd však rovnako ako súd prvej inštancie
dospelkzáveru,žepokiaľnepreukázalodporcajednoznačnesvojpríjem,pričomnepredložilrozhodnutie
o poberaní invalidného dôchodku, vychádzal z príjmov nájmu, ktorým súdu odporca svoj príjem
deklaroval.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná alebo trvalá zmena pomerov, či už na strane plnoletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka

štúdia, zvýšenia nákladov vzhľadom na zvýšenie veku, ako aj dochádzania do miesta štúdia, trvalá
zmena zdravotného stavu a podobne. Takouto zmenou jednoznačne bolo štúdium navrhovateľa na
vysokej škole, nakoľko predchádzajúca úprava bola v roku 2010, kedy bol ešte maloletý a vysokú školu
nenavštevoval.

14. Súd prvej inštancie vyhodnotil neexistenciou dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a
to z hľadiska toho, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa a ani na strane
povinného otca, pričom o výške výživného bolo rozhodnuté pôvodne rozhodnutím zo dňa 15.6.2010a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo dňa 22.2.2011 bolo rozhodnuté v súlade s §
62 a § 75 Zákona o rodine.
Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné a
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním a získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú

dôležité je reálne zárobkové, respektíve majetkové pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej
inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní zmeny výšky výživného. V priebehu konania
zo strany otca boli predložené dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo vyššej výške ako bolo
pôvodne určené súdom v roku 2010. Odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie čiastočne
stotožnil, nakoľko na jednej strane vzal v úvahu zdravotné problémy otca, na druhej strane však musí
zdôrazniť, že tento príjem do roku 2020 mal z prenájmu nehnuteľností. Uvedené skutočnosti síce súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ale nijako sa tým nezaoberal bližšie, ani túto
skutočnosť v prospech finančných pomerov otca nevyhodnotil.

15. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy detí na dlhšie obdobie, pričom rodič
si musí byť vedomý toho, že jednou z jeho najdôležitejších povinností je zabezpečiť si príjem nielen

pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom
podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného
výživného, ktoré je otec zaviazaný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností
prejednávanej veci.

16. Na strane navrhovateľa je potrebné uviesť, že je vo veku, kedy jeho náklady od roku 2010 vzrástli
s poukazom na nástup na vysokú školu, ako aj na fungovanie čo sa týka školských a mimoškolských
aktivít. Náklady, na ktoré poukázal navrhovateľ však s poukazom na dôvody, ktoré uvádzal súd prvej
inštancie, odvolací súd považuje za preukázané, respektíve v takej výške, ktorú odvolací súd považuje

za nevyhnutné výdavky pre navrhovateľa. Dotykové pero P., respektíve inteligentné hodinky P. G. za
sumu 418,33 eur nepovažuje ani odvolací súd za nevyhnutné výdavky pre potreby spojené so štúdiom.
Tak isto aj určité časti oblečenia, ktoré bolo zakúpené v L. za doláre nepovažuje ani odvolací súd takisto
ako to vyhodnotil súd prvej inštancie za preukazujúce nevyhnutné výdavky pre navrhovateľa čo sa týka
nevyhnutných potrieb a plnenia si školských a mimoškolských povinností ako študenta vysokej školy.

Avšak čo sa týka ostatných nákladov, tieto boli podľa odvolacieho súdu účelné.
Súd prvej inštancie ustálil náklady na navrhovateľa vo výške približne 1000 eur, do čoho započítal aj
príjem navrhovateľa z brigád počas leta, z ktorej sumy je povinný časťou prispievať otec ako povinný z
platenia výživného. Určené výživné vo výške 290 eur aj podľa odvolacieho súdu je namieste vzhľadom
na súčasné majetkové a finančné pomery otca, ktorý je od roku 2021 invalidným dôchodcom. Odvolací

súd vzal na zreteľ aj predaj samotného domu, ktorý povinný otec realizoval ešte v roku 2019 za sumu 4
820 000 Kč, z čoho vlastne podstatná časť išla vo výške 3 500 000 Kč na úhradu záložného veriteľa a
zvyšnú čiastku 1 320 000 korún českých previedol na účet Q.. M. K. veriteľa predávajúceho. Z uvedenej
sumyvšakajodvolacísúdmusípoukázaťnato,žezabezpečilotecmesačnéplatenievýživnéhovovýške
290 eur mesačne, ktoré je zasielané zo strany exekútora na adresu matky, respektíve navrhovateľa.

Uvedená suma 290 eur mesačne je podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na starostlivosť matky o
navrhovateľa sa javí byť dostatočným pokrytím jeho mesačných potrieb. Uvedené mal odvolací súd za
preukázané aj s poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli komentované súdom prvej inštancie, ale aj z tej
skutočnosti, že navrhovateľ sa voči rozsudku neodvolal. S poukazom na ďalšie vyživovacie povinnosti
povinného, a to vo výške 1500 korún českých a 1800 korún českých na maloletých synov narodených

v roku 2007, 2018 a jeho zdravotné problémy je adekvátna uvedená výška. Odvolací súd zdôrazňuje,
že ani ďalšie vyživovacie povinnosti povinného nie sú však prekážkou na platenie výživného, respektíve
na zvýšenie výživného pokiaľ by boli preukázané nevyhnutné náklady zo strany navrhovateľa v danom
predmetnom konaní v takej výške ako ich deklaroval s preukázaním reálnych príjmov na strane matky.

17. Za daného stavu preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutých
výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP, nakoľko rozhodoval o odvolaní otca ako povinného z platenia výživného.K zvýšeniu výživného na strane otca môže podľa odvolacieho súdu prísť aj napriek tomu, že plnoleté
dieťasičinnosťoumimoškolyzlepšujesvojefinančnépomery.Uvedenénemávplyvnavýškuvýživného.
Pokiaľ však odvolanie nebolo samotným navrhovateľom, odvolací súd sa zaoberal vyslovene odvolacími

námietkami povinného z platenia výživného, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).