Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200117.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: SYNKLAD ENERGY,
s.r.o., so sídlom: Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO: 46 858 547, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ
& PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom: Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 102626482/2021 zo dňa 23. decembra 2021, č. 102626399/2021 zo dňa 23. decembra
2021, č. 102626362/2021 zo dňa 23. decembra 2021, č. 102626308/2021 zo dňa 23. decembra 2021,

č. 102626238/2021 zo dňa 23. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. č. 102626399/2021 zo dňa 23.12.2021 z a m
i e t a.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102626482/2021 zo dňa
23.12.2021 z a m i e t a.
III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102626362/2021 zo dňa
23.12.2021 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102626308/2021 zo dňa
23.12.2021 z a m i e t a.
V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102626238/2021 zo dňa
23.12.2021 z a m i e t a.
VI. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015 a september 2015. Daňová kontrola

bola začatá podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ( ďalej len „Daňový poriadok“) dňa 07.07.2020
na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100982321/2020 zo dňa 03.06.2020. O výsledku daňovej
kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100345606/2021 zo dňa 26.02.2021 spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola jeho súčasťou. Protokol bol žalobcovi
doručený dňa 02.03.2021. Dňom doručenia protokolu bola daňová kontrola ukončená.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a písomné pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a vydal rozhodnutia:

- č.101173605/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol určený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €
daňovému subjektu – žalobcovi. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítaniedane s faktúry č.150100242 zo dňa 20.08.2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie
reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“.
- č. 101172992/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie máj 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 € daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s. r.
o.. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane s faktúry č.150100099 zo
dňa 13.05.2021 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti
s podujatím „QUEEN OF GOLF 2015“.
- č.101173475/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým učil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca
uplatnil odpočítanie dane s faktúry č.150100241 zo dňa 31.07.2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.
r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“.
- rozhodnutie č.101173185/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 8 000 €. V kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane
s faktúry č.150100148 zo dňa 18.06.2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie

reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“.
- rozhodnutie č. 101173827/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 8 000 €. V kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane
s faktúry č.150100296 zo dňa 24.09.2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie
reklamných činností v súvislosti s podujatím „QUEEN OF GOLF 2015“.

3. Proti predmetným rozhodnutiam správcu dane žalobca ako daňový subjekt podal odvolanie.
4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 102626399/2021
zo dňa 23.12.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.101173605/2021 zo dňa
08.07.2021 potvrdzuje. V odôvodnení uviedol, že nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s.
r. o. fakturovanú službu reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou
NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej
faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 102626482/2021 zo dňa 23.12.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového

úradu Žilina č.101172992/2021 zo dňa 08.07.2021 potvrdzuje. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturovanú službu reálne dodal a že mu
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti
o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému
subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1

a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
6. Žalovaný rozhodnutím č. 102626362/2021 zo dňa 23.12.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 101173475/2021 zo dňa 08.07.2021 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturovanú službu reálne dodal a že mu
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti

o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému
subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1
a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
7. Žalovaný rozhodnutím č. 102626308/2021 zo dňa 23.12.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 101173185/2021 zo dňa 08.07.2021 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturovanú službu reálne dodal a že mu
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti
o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému
subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1
a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 102626238/2021 zo dňa 23.12.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového
úradu Žilina č. 101173827/2021 zo dňa 08.07.2021 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturovanú službu reálne dodal a že mu
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti
o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému

subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1
a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Správna žaloba a žalobné body9. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. ZA – 30S/44/20022 zo dňa 30. 01. 2024 rozhodol
tak, že spojil na spoločné konanie veci, ktoré sú vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. ZA-30S/43/2022, sp. zn. ZA-30S/44/2022, sp. zn. ZA-30S/45/2022, sp. zn. ZA-31S/45/2022,

sp. zn. ZA-31S/46/2022, s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou
spisovouznačkouZA-30S/44/2022.Vzhľadomnavhodnosťvedeniaspoločnéhokonaniaopredmetných
správnych žalobách a vzhľadom na okolnosti vecí, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov konania a
spolu skutkovo ako i právne súvisia, dospel k záveru, že spojenie vecí na spoločné konanie zodpovedá
požiadavkám hospodárnosti a efektívnosti konania.

10. Včas podanými správnymi žalobami proti rozhodnutiam žalovaného sa žalobca domáhal, aby
správny súd:
- rozhodnutie žalovaného č. 102626399/2021 zo dňa 23. 12. 2021 ako aj rozhodnutie správcu dane č.
101173605/2021 zo dňa 08.07.2021,
- rozhodnutie žalovaného č. 102626482/2021 zo dňa 23.12.2021 ako aj rozhodnutie správcu sane č.

101172992/2021 zo dňa 08.07.2021,
- rozhodnutie žalovaného č. 102626362/2021 zo dňa 23.12.2021 ako aj rozhodnutie správcu dane č.
101173475/2021 zo dňa 08.07.2021,
- rozhodnutie žalovaného č. 102626308/2021 zo dňa 23.12.2021 ako aj rozhodnutie správcu dane č.
101173185/2021 zo dňa 08.07.2021,

- rozhodnutie žalovaného č. 102626238/2021 zo dňa 23. 12. 2021 ako aj rozhodnutie správcu dane č.
101173827/2021 zo dňa 08. 07. 2021,
- zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ,,SSP“) a vec
vrátil orgánu verejnej správy I. stupňa na ďalšie konanie.
11. V odôvodnení podaných správnych žalôb konkretizoval dôvody nezákonnosti napadaných

rozhodnutí. Nesúhlasil s argumentmi daňových orgánov, keď správca dane nepopiera existenciu
materiálneho stránku plnenia, rovnako nehovorí o formálnej chybe v rámci vystavenia daňového
dokladu. Jediným dôvodom na neuznanie uplatneného nadmerného odpočtu má byť tá skutočnosť,
že sa správca dane domnieva, že zdaniteľné plnenie nemal dodať subjekt uvedený na faktúre, ktorý
mimochodom dodanie správcovi dane osobne potvrdil. V časti prevzatých konštatácii správcu dane

a žalovaného poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/20. Správca dane nebol schopný
kontaktovať subjekty, ktoré medzičasom ukončili svoju činnosť, resp. preveriť relevantné skutočnosti tak
sa jednoducho rozhodol týmto zaťažiť žalobcu a to bez akéhokoľvek právneho základu. Pre žalobcu
bolo podstatné, že v čase úhrady faktúry bolo plnenie poskytnuté a toto obstaral subjekt, ktorý faktúru
vystavil, nakoľko služba bola komunikovaná len vo vzťahu k nemu. Daňové orgány sa neudržateľne

uchyľujú k praktikám v podobe požiadaviek na preukázanie objektívne nepreukázateľných skutočností
a síce, kedy bolo logo žalobcu umiestnené na webových stránkach/reklamných materiáloch a kto ho tam
umiestnil. Správca dane neuviedol, ako má byť preukázaný čas zverejnenia na webových stránkach.
Ohľadom dodania od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. svedkovia jednoznačne potvrdili spoluprácu,
označili procesné postupy dodania, označili subjekty, mali vedomosť o samotnom zdaniteľnom plnení,

avšak s odstupom času si na konkrétne detaily nemuseli spomenúť. Poukázal aj na to, že nemal
autoritu prikazovať dodávateľskej spoločnosti, či kontrolovať ju. Mal za to, že totožnosť dodávateľa
bola potvrdená a dodávateľ potvrdil pôvod faktúry a jej vystavenia. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžfk/12/2016.Rozhodnutiadaňovýchorgánovniesúzaložené
na relevantných tvrdeniach a prejavujú snahu obviniť žalobcu s účasti žalobcu na pomyslenom daňovom

podvode, ktorý opisujú ale výslovne nepomenujú. Závery daňových orgánov napokon odporujú aj
konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn.3Sžf/1/2011 ako aj judikatúre Súdneho dvora
EÚnapr.voveciC-354/03,C-355/03aC-484/03,čiC-33/13.Daňovéorgánytaktiežpozabudlivychádzať
zo stavu, kedy došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia a teda neprihliadli na zmeny, ku ktorým
došlo v období od poskytnutia služby. Z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, v čom žalobca porušil

svoju povinnosť, ktorá je rozhodujúca pre neuznanie zdaniteľného plnenia, resp. aké opatrenia neboli
z jeho strany dodržané, čím došlo aj k popretiu zásady správy daní v zmysle § 3 ods. 3 Daňového
poriadku. Do pozornosti dal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžr/28/2010. Mal za to, že
jednoznačne preukázal svoj nárok na odpočítanie dane. Vznesenie pochybnosti zo strany daňových
orgánovsarealizovalobezrelevantnéhoodôvodnenia.Bolozostranyžalobcujednoznačnepreukázané,

že svoj nárok odôvodnil a zdokladoval faktúrami a preukázal aj materiálnu stránku transakcie. Jednotlivé
pochybností boli správcom dane vykonštruované a išlo iba so subjektívne pochybnosti. Mal za to,
že nedostatky pri zisťovaní a posúdení skutkového stavu namietané žalobcom nemožno odstrániť
ani postupom podľa § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Poukázal aj na zásadu materiálnej pravdyv zmysle § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Zdôraznil, že aj v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Sžf/1/2011 na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali
u platiteľovho dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Uvedené podporil i odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.5Afs/131/2004. Zdôraznil aj
to, že daňové orgány žiadnu skutočnosť svedčiaci v prospech žalobcu v rozhodnutiach neuvádzali a na
nevyhodnocovali samostatne ani v kontexte. Svoju argumentáciu žalobca podporoval i rozhodnutím
Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15. Žalovaný pritom bez akéhokoľvek záujmu ozrejmiť vznesené
pochybnosti o postupe správcu dane a bez relevantného odôvodnenia potvrdil dôkaznú povinnosť na

strane žalobcu a dodávateľský reťazec, čím porušil aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnym žalobám žalobcu uviedol, že tieto žiada v zmysle § 190 SSP
zamietnuť. V odôvodnení vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojich tvrdeniach uvedených v žalobe
zotrval iba vo všeobecnej rovine bez konkrétnych konštatovaní. Mal za to, že rozhodnutia daňových

orgánov obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Správca dane ako
aj žalovaný v danej veci aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového
poriadku s prihliadnutím na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Poukázal aj na to, že pokiaľ si
daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že

má naň právny nárok. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa
bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorých vznikla daňová povinnosť a preto mu následne podľa
predložených faktúr nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane pritom postupoval v súlade s § 63 ods. 5 Daňového
poriadku a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu
13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaného uviedol, že žalovaný ,,vyťažoval“ svedkov,
obchodných partnerov nie žalobcu, ale jeho dodávateľa t.j. subdodávateľa, s ktorým nemal žiaden vzťah
ani vplyv naň. Dôkazy predložené žalobcom preukazujú nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce

s dodávateľom, spôsob poskytnutie služby formou subdodávky zo strany dodávateľa a skutočné
uskutočnenieúhradodplatyzaplnenieposkytnutédodávateľom.Uviedolajto,žesprávcadanevrozpore
s § 46 ods. 5 Daňového poriadku neoznámil pochybnosti, ale oznámil žalobcovi, že mu nárok na
odpočet neuzná. Z dôkazov vykonaných správcom dane vyplýva potvrdenie reálnosti zhotovenia diela,
výsledky zhotovenia je možné vnímať do dnes. Ďalej poukázal na ust. § 24 ods. 4 a § 63 ods. 5,

ktorými sa daňové organy pri rozhodovaní neriadili. Opätovne poukazoval na judikatúru Najvyššieho
súdu SR ako i Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa prenosu dôkazného bremena. Taktiež aj s poukazom na
judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že správca dane v predmetnej daňovej kontrole nepreukázal, že
v predmetnom dodávateľskom reťazci došlo k podvodu alebo zneužívajúcemu konaniu a že spoločnosť
o tomto podvode alebo zneužívajúcom konaní vedela alebo mala vedieť.

14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov
15. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal zákonnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich
vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie

sú a v nadväznosti na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci
dňa 07.03.2024 na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP za prítomnosti žalobcu
a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby pojednávanie
prebehlo v jeho neprítomnosti.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
24. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
25. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného:

- rozhodnutie č. 102626399/2021 zo dňa 23.12.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
101173605/2021 zo dňa 8.7.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov určený rozdiel dane z pridanej za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume

nadmerného odpočtu 8 000,00 eur, slovom: osemtisíc eur daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s.
r. o., Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO 46858547, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. potvrdilo.
- rozhodnutie č. 102626482/2021 zo dňa 23.12.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina

č. 101172992/2021 zo dňa 8.7.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov určený rozdiel dane z pridanej za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume
nadmerného odpočtu 8 000,00 eur, slovom: osemtisíc eur daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s.
r. o., Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO 46858547, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. potvrdilo.
- rozhodnutie č. 102626362/2021 zo dňa 23.12.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina
č. 101173475/2021 zo dňa 8.7.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov určený rozdiel dane z pridanej za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume
nadmerného odpočtu 8 000,00 eur, slovom: osemtisíc eur daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s.

r. o., Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO 46858547, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. potvrdilo.
- rozhodnutie č. 102626308/2021 zo dňa 23.12.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina
č. 101173185/2021 zo dňa 8.7.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v

znení neskorších predpisov určený rozdiel dane z pridanej za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume
nadmerného odpočtu 8 000,00 eur, slovom: osemtisíc eur daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s.
r. o., Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO 46858547, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. potvrdilo.
- rozhodnutie č. 102626238/2021 zo dňa 23.12.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
101173827/2021 zo dňa 8.7.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov určený rozdiel dane z pridanej za zdaňovacie obdobie september 2015 v sumenadmerného odpočtu 8 000,00 eur, slovom: osemtisíc eur daňovému subjektu SYNKLAD ENERGY, s.
r. o., Diakovská cesta 15, 927 01 Šaľa, IČO 46858547, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. potvrdilo.
26. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr (špecifikovaných v bode 2.

tohto rozsudku) od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. za služby – propagáciu žalobcu v súvislosti
s podujatím ,,Ekotopfilm 2015“ a ,,QUEEN OF GOLF 2015“ .
27. Zo strany daňových orgánov nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako jednej
z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keď nebolo sporné, že logo žalobcu bolo
umiestnené medzi reklamnými partnermi na predmetných podujatiach a teda k dodaniu plnenia došlo.

Vykonaným dokazovaním však malo byť spochybnené dodanie/zabezpečenie reklamných služieb pre
odberateľa/žalobcu a to podľa predložených faktúr t.j. dodávateľom deklarovaným žalobcom – NOBOX
MEDIA, s.r.o.
28. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie
je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20
Kemwater ProChemie vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie

statusu osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
29. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99

Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo

zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente

Woerden).
30. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane príjemcovi plnenie (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/
ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
31. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je

príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti

(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§
19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49
ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

32. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom
a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s

obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.
vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie
bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočetdane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu
nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).

33. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania
v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať
napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018

a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.
34. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie
akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených

správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď
dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej
úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t.j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

35. Pokiaľ sa týka jednotlivých pochybností správcu dane, ktoré samé o sebe nemožno považovať za
pochybnosti dôvodné v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane,
osobitne ak nie je sporná materiálna existencia plnenia judikatúra Súdneho dvora EÚ, či Najvyššieho
súdu SR ustálila, že ide napr. o (1) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.5.2021), (2)

nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane
dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body
31, 32; vo veci B. C., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (3.) pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó

Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
36. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo

že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,
bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či

skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať
dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar
alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada
neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené

hmotnoprávne požiadavky.
37. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou
úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálnepodmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na unesenie dôkazného bremena tak
nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným
obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž

vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 1 písm. a)
zákona o DPH ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom
konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového
oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska

dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať (body 47 až 49 tohto rozsudku).
38. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový
subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,

teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj
reálne dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
39. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)
Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)
preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov

a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To
platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel
alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

40. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu boli služby dodané plnenia od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX
MEDIA, s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve
splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane

podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
41. V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., t.j. status osoby
deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu
dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia

vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné
skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany

osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.
42. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci
bol spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o., t.j. bola spochybnená
hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné

bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane
- žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať
za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom
prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca
ich netvrdil - trval na tom, že tovar mu mal byť dodaný spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. Keďže

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane
uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.
43. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporných obchodov žalobcu. Zo zistení správcu dane

viažucich sa k dodávateľovi – NOBOX MEDIA, s.r.o. vyplynulo, že uvedená spoločnosť bola dňa
20.12.2018 vymazaná z obchodného registra. D. E. (konateľ spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. od
10.3.2014do1.10.2015),ktorýbolvypočutýakosvedokpredsprávcomdanepotvrdiacurčitúspoluprácu
so žalobcom uviedol, že faktúry pre odberateľa - žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom obdobívystavil a to na základe zmluvy. Nevedel však konkretizovať uskutočnené zdaniteľné plnenie, zdôvodniť
ekonomické opodstatnenie vystavenej faktúry ani označiť osobu subdodávateľa, ktorý by sa mal na
uskutočnení dodávky pre žalobcu podieľať. Skutočné dodanie služieb potvrdil len tvrdením, že to videl.

V súvislosti s cenou fakturovaného plnenia uviedol iba to, že táto mala byť navýšená subdodávkami,
ktoré však nevedel preukázať. Malo ísť pritom o spracovanie loga a grafiky do foriem použiteľných
na prezentáciu. Uviedol, že za spoločnosť konal výlučne sám s tým, že jeho činnosť spočívala vo
vyhľadávaníklientov,ktoríboliochotnísaprezentovaťnapodujatiach.Nemalkdispozíciižiadneúčtovné,
či iné doklady spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Účtovníctvo si pritom viedol sám a všetky doklady

odovzdal novému konateľovi.
44. Bývalý konateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. tak síce vystavenie faktúr pre žalobcu potvrdil, ich dodanie
spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. však výslovne nepotvrdil. Z jeho výpovede nevyplynuli také
skutočnosti, ktoré by uskutočnenie dodávok NOBOX MEDIA, s.r.o. pre žalobcu v zmysle predložených
faktúr potvrdzovali. Nemal žiadne bližšie informácie o priebehu predmetných obchodov, nevedel uviesť
svojich subdodávateľov, neoznačil ani prípadnú inú osobu, ktorá by organizovala obchodnú spoluprácu

medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a žalobcom. Nemožno sa stotožniť preto so žalobcom,
že by výpoveďou uvedeného konateľa bolo preukázané dodanie službieb – propagácie žalobcu
v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany jeho dodávateľa - NOBOX MEDIA, s.r.o..
45. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch
na strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných

obchodov spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov
predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných
dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal
dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávkach plnenia od NOBOX MEDIA, s.r.o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by

mala predmetné služby a práce dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti,
z ktorých by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita
nebola odhalená) by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane.
46. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zo strany správcu dane bolo taktiež vykonané zisťovanie
identity subdodávateľov deklarovaného dodávateľa – NOBOX MEDIA, s.r.o., keď s poukazom na

kontrolný výkaz a výpisov z účtu NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo zistené, že dodávateľom NOBOX MEDIA,
s.r.o. mala byť spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o., za ktorú konal (od 5.9.2014 do 10.9.2015) ako konateľ
F. D. G., ktorý na ústnom pojednávaní uviedol, že žiadne rozhodnutia za spoločnosť nerobil, keď
iba vyhľadával klientov. Nemal k dispozícii žiadne doklady, všetko zabezpečoval majiteľ H. I., ktorý
rozhodoval o všetkom. H. I. spracoval návrh a cenovú ponuku. On o tom nerozhodoval, nič nevie

preukázať, nikdy nemal k dispozícii doklady, všetko odovzdával p. I. a čo robil on nevedel uviesť. Faktúry
nevystavoval, len podpisoval. Kto viedol účtovníctvo spoločnosti nevedel. Úhrady faktúr nerobil. Čo bolo
predmetom činnosti NOBOX MEDIA s.r.o. nevedel uviesť. Vyjadril sa, že pozná p. D. E.. S ktorým sa
pracovne stretával. Oznámil mu čo robí a navrhol spoluprácu. K ich spolupráci sa ďalej vyjadril, že p.
E. mu doniesol na USB kľúči podklady, ktoré odovzdal p. I. na spracovanie, viac o tom nevedel, zháňal

len kontakty. O dodávateľoch SMUGGLERS, s.r.o. nemal žiadnu vedomosť, nevedel o ich plneniach
ani o nimi vystavených faktúrach a ich úhradách. K činnosti spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o. ako
i jeho činnosti uviedol, že na akých subdodávkach reklamných služieb sa spoločnosť SMUGGLERS,
s.r.o. podieľala si presne nepamätá, ale išlo o reklamné spoty, plagáty, fotky, grafika. Či spoločnosť
SMLUGGLERS, s.r.o. dodala v roku 2015 priamo alebo v postavení subdodávateľa NOBOX MEDIA,

s.r.o. nejaké tovary alebo služby , ak áno, aké a v ktorých zdaniteľných obdobiach r. 2015 a či vie uviesť,
kde sú t.č. faktúry, ktoré by túto skutočnosť preukázali uviedol, že nevie, či sa dodalo niečo priamo ale
cez NOBOX MEDIA, s.r.o.
47. Daňové orgány tak svoje pochybnosti v zásade postavili na všeobecnej výpovedi konateľa
spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. v čase uskutočnených obchodov (bez konkrétnych informácií

o uskutočnených zdaniteľných plneniach), nedostupnosti účtovníctva, ale i výpovedi konateľa
deklarovaného subdodávateľa SMUGGLERS, s.r.o. Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli
dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou
so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili identitu deklarovaného dodávateľa a z
vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutočný

dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane. Za rozhodujúce pochybnosti v
tomto smere správny súd považoval všeobecnosť a nedostatočnosť výpovede konateľa spoločnosti
NOBOX MEEDIA, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pána D. E. a nedostupnosť
účtovníctva spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Pán D. E. potvrdil vystavenie faktúry (uskutočneniezdaniteľných obchodov výslovne nepotvrdil), nemal však konkrétne informácie o podnikateľskej činnosti
- o subdodávateľoch, a pod.
48. Správny súd v tejto súvislosti ale zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti – týkajúce spoločnosti

SMUGGLERS, s.r.o. neboli pripísané na ťarchu žalobcu. Ich výsledkom však je, že sa ani z iných
zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek
dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov ním
predložených. Táto, ako už bolo uvedené, bola pritom spochybnená najmä výpoveďou bývalého
konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., a nedostatkom podstatných informácií a dôkazov na

strane žalobcu. Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti
týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných
obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, resp.
návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol
v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností
medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.. Išlo teda o okolnosti a

skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné pochybností
správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo
označil aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu,
že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy (faktúra, Zmluva
o reklame, fotodokumentácia, video) nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich

reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu tohto tovaru, ktorá však
nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi,
pretože predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je
samotná existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre
vrátanemateriálnejpodmienky-dodaniaslužbydodávateľomuvedenýmnafaktúre.Preúplnosťsprávny

súd dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných
obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva.
Argumentácia žalobcu aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ viažucu sa k daňovému podvodu
či vedomej účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je preto v tomto
smere bezpredmetná. Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom

rozsahu, v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri
formulovaní svojich záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali,
resp. ako ich vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového
poriadku.
49. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe (č.l.51 súdneho spisu) okrem

iného poukazoval i na procesné pochybenie správcu dane, ktorého sa mal dopustiť porušením § 46
ods. 5 Daňového poriadku, keď mu správca dane zákonom predpokladaným spôsobom neoznámil
pochybnosti, resp. žalobcu nevyzval, aby tieto pochybnosti odstránil, správny súd poukazuje na to
povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové
a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné.

Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP.
Zároveň súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie
námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda
povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov
v zákonom stanovenej lehote. Správny súd preto nemohol prihliadať na ďalšie námietky uplatnené

žalobcom po lehote, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna
úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v
žalobe povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie
za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť. Správny
súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom neskôr, pokiaľ nemali svoj základ

v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci žalobca okrem argumentácie,
ktorú už uvádzal v podanej správnej žalobe vo svojom vyjadrení prezentoval nové skutočnosti
(porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré malo mať vplyv na zákonnosť daňovej kontroly), ktoré
nenamietal v podanej žalobe. Preto sa touto (nad rámec žalobných dôvodov) uplatnenou námietkou
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby v dôsledku princípu koncentrácie správny súd nemohol

zaoberať.
50. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu kžalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).