Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/223/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204276
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7815204276.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Villette s. r. o., Ruská Nová
Ves,RuskáNováVesč.201,IČO:45975396,zastúpenejadvokátom,JUDr.JánomDorkinom,Rožňava,
Námestie Baníkov 17/33, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, o náhradu škody, vedenom na Okresnom
súde Rožňava sp. zn. 5C/124/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 29. júna 2022 č. k. 9Co/90/2021-501, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2022 č. k. 9Co/90/2021-501 z r u š u j e a vec v r a
c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 280.000 eur z titulu náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) spočívajúcej v ušlom zisku vzniknutého
na strane žalobkyne a náhrady trov konania. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“
alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 17. decembra 2018 č. k. 5C/124/2015-282 vo veci rozhodol tak, že
žalovanúzaviazalzaplatiťžalobkynisumu1280.000eur,trovyznaleckéhodokazovaniavovýške199,50
eura a žalobkyni priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podala
žalovaná odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. marca 2020 č. k. 9Co/112/2019-324

zrušil rozsudok okresného súdu zo 17. decembra 2018 č. k. 5C/124/2015-282 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou vykonať opätovne dokazovanie a zamerať sa na
zistenie, či v danom prípade boli splnené všetky podmienky stanovené kumulatívne v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. pre priznanie nároku žalobkyne v uplatnenej výške, teda či je daná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a výškou žalobkyňou uplatnenej škody. Pri
skúmaní príčinnej súvislosti bolo potrebné zodpovedať otázku, či je v danom prípade preukázaný sled

relevantných príčin a následkov, ktoré odôvodňujú zmenšenie majetku žalobkyne v uplatnenej výške.
Vzťah príčiny a následku pritom musí byť priamy a bezprostredný, nestačí, že bude sprostredkovaný.

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 8. decembra 2020 č. k. 5C/124/2015-427 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 155.000 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni
náhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu80%aštátuvrozsahu20%.Svojerozhodnutieodôvodnil

tým, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Q. zostala žalobkyňa,
vlastnícke právo mu zostalo zachované. Podľa znaleckého posudku P.. Z.Q. O. č. 155/2011 všeobecná
hodnota nehnuteľností ku dňu 20. septembra 2011 bola určená sumou 845.000 eur. Túto všeobecnú
hodnotu nehnuteľností súd považoval za aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľností aj ku dňu 31. mája
2012, t. j. ku dňu, dokedy mala byť uzavretá budúca Kúpna zmluva, nakoľko tento znalecký posudok
odzrkadľovalstavnehnuteľnostívtomtočase,nehnuteľnostibolibeztiarch.Vpriebehusúdnehokonania

bol vyhotovený znalecký posudok č. 228/2013 P.. Z. O., ktorým posudkom ku dňu 24. júna 2013 (ku
dňu uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobkyňou a tretím subjektom SLAVIA STEEL a. s.), bolaurčená všeobecná hodnota nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Q. sumou 794.000
eur, pričom k tomuto dňu už bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti, preto všeobecná hodnota
nehnuteľností sa znížila oproti všeobecnej hodnote nehnuteľností uvedenej v znaleckom posudku č.

155/2011. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po zrušení Zmluvy o budúcej zmluve zostala vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Q.Ž., ušlý zisk na strane žalobkyne vzniknutý
v dôsledku nezrealizovaného obchodu s obchodnou spoločnosťou DSC, a. s. predstavoval rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou nehnuteľností v čase zrušenia zmluvy vychádzajúc zo znaleckého posudku č.
155/2011 P.. Z. O. a dohodnutou kúpnou cenou v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, sumou 2 000.000

eur. Súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za ušlý zisk vzniknutý
na strane žalobkyne v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Správy katastra
Rožňava v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a zaviazal žalovanú k zaplateniu 1 155.000 eur. Žalobkyňa
výškuušléhoziskuvyčíslilaakorozdielmedzidohodnutoukúpnoucenou2000.000eurasumou720.000
eur, kúpnou cenou, za ktorú nehnuteľnosti predala spoločnosti SLAVIA STEEL s. r. o. Súd bol toho
názoru, že ušlý zisk žalobkyne vznikol už ku dňu 31. mája 2012, kedy došlo k zrušeniu Zmluvy o

budúcej zmluve, v dôsledku ktorej nedošlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Správy katastra Rožňava, preto ušlý zisk na strane žalobkyni spočíval v rozdiele
medzi dohodnutou kúpnou cenou v zmluve o budúcej zmluve vo výške 2 000.000 eur a všeobecnou
hodnotou nehnuteľností v sume 845.000 eur určenou podľa znaleckého posudku P.. Z. O. číslo 155/2011
zo dňa 20. septembra 2011, ktorý rozdiel predstavoval 1 155.000 eur. Súd žalobe o zaplatenie 1 155.000

eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania medzi stranami sporu
sa opieral o ustanovenie § 259 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 29. júna 2022

č. k. 9Co/90/2021-501 zmenil rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol, žalovanej
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu a štátu priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup v predmetnej veci došlo. Žalobkyňou tvrdený nesprávny úradný postup

Správy katastra Rožňava možno považovať za postup priečiaci sa zákonu zapísaním poznámky o
začatí súdneho konania, na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup by mohol mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému ušlému
zisku, ktorý by bol priamo a nesprostredkovane spôsobený práve (iba) týmto nesprávnym úradným
postupom. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi

dohodnutou kúpnou cenou v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a dohodnutou kúpnou cenou v kúpnej
zmluve uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou SLAVIA STEEL s. r. o. Plnenie, ktorého sa žalobkyňa v
konanídomáhalatitulomušléhoziskualenepredstavovalojehomajetkovúujmuspôsobenúnesprávnym
úradnýmpostupomSprávykatastraRožňava.Majetokžalobkynesanerozmnožilvdôsledkuprípadného
nesprávneho úradného postupu správy katastra, ale v dôsledku odstúpenia obchodného partnera

žalobkyne obchodnej spoločnosti DSC a. s. od zmluvy. Dôvodom odstúpenia obchodnej spoločnosti
DSC a. s. bolo zistenie, že ohľadom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Q., ktoré mali
byť predmetom kúpy sa vedie súdne konanie o odporovateľnosť právneho úkonu a ako vyplývalo z
ich vyjadrenia zo dňa 2. decembra 2016 nemali záujem kupovať nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť
predmetom akéhokoľvek súdneho sporu, pričom bolo nesporné, že nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX, k. ú. Q. boli predmetom sporu o odporovateľnosť právneho úkonu, v ktorom žalobkyňa
vystupovala ako žalovaný. Poznámka zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Q. mala len informatívny charakter,
a teda nemohla obmedzovať a ani neobmedzovala žalobcu v nakladaní s nehnuteľnosťou. Poznámky
informatívneho charakteru nemajú žiadne právne následky. Nesprávny bol preto záver súdu prvej
inštancie, že jediným dôvodom zrušenia zmluvy o budúcej zmluve a neuzavretia budúcej kúpnej

zmluvy v dohodnutej lehote bola existujúca poznámka na LV č. XXXX k. ú. Q.. Z vyššie uvedeného
vyplývalo, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom správy katastra a prípadnou majetkovou ujmou. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž
„priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. V danom prípade však tomu tak nie je. Vzťah príčiny - nesprávny úradný postup a

následok - vznik ujmy nie je priamy, bezprostredný a v danom prípade bol iba sprostredkovaný. Keďže
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, preto odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo dôvodné. Vzhľadom na to, že v danej veci nebolisplnené podmienky pre zodpovednosť žalovanej za škodu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej ako „dovolateľka“), ktoré
odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP, tým že došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne
konanie, keďže v merite veci rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že skutkovú otázku
kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom Správny katastra Rožňava a vznikom

škody, ustálil odlišným spôsobom než okresný súd, čím v rozpore s pravidlami vyplývajúcimi z CSP
sa odklonil od rozhodnutia okresného súdu (v rozsahu ním ustáleného skutkového deja danej veci).
Dovolateľka má za to, že odvolací súd nemôže v rozpore so skutkovým záverom súdu prvej inštancie
dospieť k vnútornému presvedčeniu o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody a z tohto dôvodu zamietnuť žalobu, bez toho, aby v potrebnom rozsahu na
pojednávanízopakovaldokazovanie.Jehopovinnosťoujevtakomprípadevytvoriťprocesnýpriestorpre

žalobkyňu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému odlišnému skutkovému posúdeniu jej veci. Odvolací
súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie odlišne posúdiť skutkový
stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady
predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v
prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie je potrebné
nariadiť pojednávanie. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádzal z
iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávaniam
na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov. Z obsahu
napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že krajský súd dospel k odlišnému skutkového stavu (neexistencia

príčinnej súvislosti) ako okresný súd (kauzálna väzba medzi protiprávnym konaním a vznikom škody)
a od jeho skutkových záverov sa odklonil, nenariadil pojednávanie a nezopakoval dokazovanie v
potrebnom rozsahu. Namiesto nariadenia pojednávania iba oznámil verejné vyhlásenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd pred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanoveniami §
383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP. Krajský súd rozhodol o zamietnutí žaloby ex offo bez toho, aby sa

mohla vyjadriť k možnosti zamietnutia jej žaloby z uvedeného dôvodu, pričom ani po náležitej bdelosti
nemohla predpokladať, že si krajský súd uplatní svoju právomoc v rozpore s CSP a rozhodne v jej
neprospech. Namietané skutočnosti sa prelínajú s vadou postupu krajského súdu a ide o tzv. prekvapivé
rozhodnutie, o ktoré ide vtedy ak všeobecný súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne
odlišných záveroch ako inštančne nižší súd, pričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto

odlišným záverom, teda keď strana nemá možnosť argumentovať prípadne predkladať nové dôkazné
prostriedky, ktoré sa z hľadiska doterajších skutkových a právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako
významné.Dovolateľkanavrhla,abydovolacísúdpostupompodľa§449ods.1CSProzsudokkrajského
súdu zrušil a podľa § 450 CSP vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

4.1. Žalovaná sa k dovolaniu vyjadrila a navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol ako
neprípustné.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo

napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je prípustné i dôvodné, a preto treba rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, tým že odvolací súd nemôže v
rozpore so skutkovým záverom súdu prvej inštancie dospieť k vnútornému presvedčeniu o nedostatku
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a z tohto dôvodu zamietnuť
žalobu, bez toho, aby v potrebnom rozsahu na pojednávaní zopakoval dokazovanie.9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie

vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem
(§ 385 ods. 1 CSP).

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia
súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená
povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací
súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov
ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce
odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej

inštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).

13. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o

správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti
má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal
tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie
zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových

dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre
odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá
nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení
súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred
súdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy

ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn.
4Cdo/98/2017).

14. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok vo výške 1
155.000 eur titulom náhrady škody je dôvodný. Postupom správy katastra Rožňava o zápise poznámky

na LV č. XXXX k. ú. Q. došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v zápise poznámky o
začatí súdneho konania v právnej veci žalobcu Transfactor Slovakia a. s. Z obsahu poznámky nebol
zrejmý predmet súdneho konania, preto bola spôsobilá vytvoriť klamlivé zdanie, čo sa týka nehnuteľnosti
alebo práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Aj napriek tomu, že zápis informatívnej poznámky
síce neovplyvnil možnosť prevodu nehnuteľnosti, bola spôsobilá poškodiť žalobcu na jeho právach v

súvislosti s dohodnutým obsahom zmluvy o budúcej zmluve. Budúci kupujúci si totiž vymienil, že obsah
LV č. XXXX k. ú. Q. v čase uzavretia budúcej kúpnej zmluvy bude zodpovedať stavu v čase uzatvorenia
zmluvy o budúcej zmluve, čo odôvodnil tým, že nemal záujem o kúpu nehnuteľnosti, o ktoré sa viedol
súdny spor. V danom prípade bola daná aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupompríslušného orgánu a škodou vzniknutou žalobcovi. Budúci kupujúci v súlade s článkom 9 ods. I. zmluvy
o budúcej zmluve pristúpil k zrušeniu tejto zmluvy z dôvodu, že na príslušnom LV bola ku dňu 31.
mája 2012 vedená poznámka, ktorej výmazu sa žalobkyňa domáhala. V dôsledku tohto zrušenia zmluvy

došlo k zániku práv a povinností zo zmluvy vyplývajúcich. Podľa názoru súdu prvej inštancie v priamej
príčinnej súvislosti so zrušením zmluvy o budúcej zmluve nedošlo k uzavretiu samotnej budúcej kúpnej
zmluvy. Budúci kupujúci bol pripravený prvý plniť prvú časť dohodnutej kúpnej ceny aj zložil do notárskej
úschovy, avšak po preverení, že poznámka je naďalej uvedená na príslušnom LV, požiadal notárku
dňa 30. mája 2012 o vrátenie peňažnej sumy zloženej do notárskej úschovy dňa 29. mája 2012, ktorej

žiadosti notárka vyhovela. Jediným dôvodom zrušenia zmluvy o budúcej zmluve zo strany budúceho
kupujúceho a neuzavretia samotnej budúcej kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote do 31. mája 2012 bola
existencia poznámky na LV č. XXXX k. ú. Q.. Práve v dôsledku toho došlo aj k vzniku majetkovej ujmy
v podobe ušlého zisku na strane žalobcu, čím bol naplnený aj posledný zo zákonných predpokladov
priznania nároku.

14.1. Odvolací súd však rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu
zamietol z dôvodu, že dospel k odlišnému skutkovému stavu (neexistencia príčinnej súvislosti) ako
okresný súd (kauzálna väzba medzi protiprávnym konaním a vznikom škody) a od jeho skutkových
záverov sa odklonil, nenariadil pojednávanie a nezopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu.
Namiesto nariadenia pojednávania, iba oznámil verejné vyhlásenie napadnutého rozsudku. V bode 17.

napadnutého rozhodnutia uviedol, že je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového záveru, a to
žekvznikuušléhoziskunastranežalobkynedošlovpriamejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom
Správny katastra Rožňava.

14.2. Najvyšší súd má za to, že pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia súdom prvej inštancie (pri posudzovaní rovnakého skutkového stavu) zopakovanie
dokazovaniapotrebnénieje.Avšakakpopreskúmavanírozhodnutiasúduprvejinštanciedôjdeodvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom zopakuje. Táto povinnosť odvolacieho súdu

vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané
súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. Ak sa odvolací súd odchýli od skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania,
zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, do obsahu ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky
opravnému súdu umožnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov.

15. Zobsahuspisujezrejmé,žeodvolacísúd,hocidospelkodlišnýmskutkovýmzisteniamakosúdprvej
inštancieaodjehoskutkovýchzistenísaodchýlilainakposúdilotázku(ne)existenciepríčinnejsúvislosti,

nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Odvolací súd tak pred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 383, § 384 ods.
1, § 385 ods. 1 CSP a tiež s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr. sp. zn.
5Cdo/131/2009, 7Cdo/110/2018) a ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 400/2009, II. ÚS 506/2013). Týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

16. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP je okolnosťou, pre ktorú
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom
tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

17. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.