Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200055
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324200055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu spoločnosť UBC 2020, k.s.,

IČO: 53 151 135, Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, - správca úpadcu Silverside a.s., IČO: 50 052 560,
Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zast.: advokátska kancelária
VIVID LEGAL, s.r.o., IČO: 36 807 915, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 25,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 25,17

Eur ako aj kapitalizovanú sumu zmluvných úrokov vo výške 0,39 Eur, kapitalizovanú sumu zmluvnej
pokuty vo výške 6,19 Eur ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.984,96 Eur od
01.10.2022 do zaplatenia ako aj úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,56 Eur od 5.8.2021
do zaplatenia a nákladov za vystavenie listových upomienok celkovo vo výške 15,- Eur. Zároveň žalobca
žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanej úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 25,56 Eur, pričom zmluvné strany sa dohodli
na zmluvných úrokoch vo výške 19,61 % ročne. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania.
Žalobca upomienkami zo dňa 11.1.2020, dňa 11.8.2022, zo dňa 11.9.2019, zo dňa 11.10.2019 a dňa
11.12.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru ako aj úhradu nákladov za
vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov a súčasne upozornil žalovanú, že si uplatňuje
aj zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Žalobca
taktiež poukázal na to, že z dôvodu, že žalovaná sa omeškala s úhradou splátok úveru, žalobcovi vznikol

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne z dlžnej sumy nezaplatenie splátky úveru
od 1.dňa omeškania podľa IX. Zmluvy ako aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od 1.dňa omeškania podľa čl. II zmluvy ako
aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy zosplatneného
úveru od prvého dňa omeškania. K žalobe žalobca pripojil kópiu uznesenia o vyhlásení konkurzu na
majetokžalobcu,uverejnenévOVSRč.187/2022z29.9.2022,uznesenieoustanovenísprávcuúpadcu,
zverejnenévOVSRč.85/2023z4.5.2023,zmluvuospotrebiteľskomúvere,sadzobníkpoplatkov,vyššie

uvedené upomienky s príslušnými doručenkami pre žalovanú, prehľad platieb žalovanej a osvedčenie
o registrácií DPH.3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola riadne
doručená dňa 18.1.2024.

4. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §297 písm.b) CSP, súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 CSP súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam
bol vyvesený od 07.02.2024 do 15.02.2024.

5. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi s predloženými listinnými dokladmi, a to
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 31K/25/2022 o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu
zo dňa 22.9.2022, uverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 z 29.9.2022, uznesením
o ustanovení správcu úpadcu zo dňa 24.4.2023, uverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023
z 4.5.2023, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.7.2017, upomienkou č. 1 zo dňa 11.12.2019

s doručenkou pre žalovanú, upomienkou č. 1 zo dňa 11.10.2019 s doručenkou pre žalovanú,
upomienkou č. 1 zo dňa 11.9.2019 s doručenkou pre žalovanú, upomienkou č. 1 zo dňa 11.8.2022
sdoručenkouprežalovanú,upomienkouč.1zodňa11.1.2020sdoručenkouprežalovanú,sadzobníkom
poplatkov pre fyzické osoby- spotrebiteľov, platobnou disciplínou k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaná ako dlžník uzatvorila s úpadcom, t.j. so spoločnosťou Silverside, a.s., ako veriteľom,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie dňa 21.7.2017, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur. Tieto finančné prostriedky boli vyplatené
dňa 24.7.2017. Zmluvné strany si dohodli, že uvedené prostriedky budú žalovanou uhradené v 60-tich

mesačných splátkach po 25,56 Eur, pričom splatnosť jednotlivých splátok nastala k 4.dňu v mesiaci
s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 4.9.2017 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveruboldohodnutýna4.8.2022.Dlžníksazaviazalveriteľoviuhradiťcelkovúsumu1533,60Eur,pričom
dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 18,31 % ročne, RPMN vo výške 19,61 % pri priemernej RPMN
vo výške 10,94 % a odplata bola vo výške 18,31 %. V čl. XIV predmetnej zmluvy bol dohodnutý splátkový

kalendár, kde bolo označenie čísla pravidelnej splátky, dátum splatnosti, výška splátky a časť, z tejto
splátky, ktorá bola určená na splatenie istiny úveru a časť, ktorá bola určená na splatenie úroku. Podľa
čl. IX. bod 1 Zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich
časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Podľa čl. IX. bod 4 Zmluvy,

v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

7. Z platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.12.2023 je zrejmé,
že žalovaná do podania žaloby, uhradila úpadcovi celkovo sumu 1508,48 Eur.

8. Upomienkou č. 1 zo dňa 11.12.2019 spoločnosť Silverside, a.s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní
súhradoumesačnejsplátkyvovýške25,56Eur,poplatkovzaupomienkuvovýške7x3Eura,zmluvných
pokút vo výške 2 x 0,50 Eur a úrokov z omeškania vo výške 0,50 Eur. Predmetná upomienka bola
žalovanej doručená dňa 28.10.2019. Upomienkou č. 1 zo dňa 17.12.2019 spoločnosť Silverside, a.s.

oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky vo výške 25,56 Eur, poplatkov
za upomienku vo výške 5 x 3 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,50 Eur. Predmetná upomienka bola
žalovanej doručená dňa 28.10.2019. Upomienkou č. 1 zo dňa 11.09.2019 spoločnosť Silverside, a.s.
oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky vo výške 25,56 Eur, poplatkov
za upomienku vo výške 4 x 3 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,50 Eur. Predmetná upomienka bola

žalovanej doručená dňa 26.9.2019. Upomienkou č. 1 zo dňa 11.08.2022 spoločnosť Silverside, a.s.
oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky vo výške 25,56 Eur, poplatkov za
upomienkuvovýške8x3Euraa1x2,56Eur,zmluvnejpokutyvovýške3x0,50Euraúrokuzomeškania
vo výške 0,50 Eur. Predmetná upomienka bola žalovanej doručená dňa 16.8.2022. Upomienkou č. 1
zo dňa 11.1.2020 spoločnosť Silverside, a.s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou mesačnej

splátky vo výške 25,56 Eur, poplatkov za upomienku vo výške 8 x 3 Eura, zmluvnej pokuty vo výške
3x 0,50 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,50 Eur. Predmetná upomienka bola žalovanej doručená
dňa 15.1.2020.9. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

12. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 1 ods. 2 , prvá veta, zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. ku dňu 21.7.2017 (ďalej len ,,zákon č.129/2010
Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008

(ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného 21.7.2017 (ďalej
len ,,Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

19.Podľa§3ods.2 Občianskehozákonníka,fyzickéaprávnickéosoby,štátneorgányaorgánymiestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych

vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonník, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

31. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. Vyššie ustálený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

36. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi úpadcom ako veriteľom
(dodávateľom) a žalovanou ako dlžníkom (spotrebiteľom) došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko veriteľ dočasne poskytol žalovanej finančné
prostriedky vo výške 1.000,- Eur vo forme úveru a žalovaná sa zaviazala uhradiť úpadcovi sumu 1533,60

Eur v 60-ich mesačných splátkach po 25,56 Eur s tým, že prvá splátka sa stane splatnou k 04.09.2017.
Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá RPMN vo výške 19,61 %, ročná úroková sadzba vo výške
18,31%.

37. Tunajší súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže úpadca pri
dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval v pozícií dodávateľa, ktorý ako právnická osoba
poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná ako fyzická osoba
pri dojednaní predmetného zmluvného vzťahu vystupovala v postavení spotrebiteľa, t.j. nekonala v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd preskúmal žalobcom predloženú zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, či táto obsahuje všetky zákonnom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., pričom dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti.

38. Následne súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti jednotlivých dojednaných zmluvných podmienok,
pričom považuje za potrebné poukázať na to, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že

spotrebitelia vstupujú do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si dodávateľ
vopred určil, pričom spotrebitelia nemajú možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom
na uvedený špecifický charakter zmluvného vzťahu zákonodarca podrobnejšie v jednotlivých právnych
predpisoch upravil pravidlá pre dojednanie zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorých
splnenie sa vyžadujú pre ich platnosť a zabezpečením ktorých dochádza k vyrovnaniu nerovnováhy

medzi zmluvnými stranami. Zákonodarca zároveň uložil štátnym orgánom povinnosť kontrolovať,
či zo strany dodávateľa nedochádza k dojednaniu zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a či na základe takýchto podmienok
si dodávateľ voči spotrebiteľovi neuplatňuje svoje nároky. Uvedená povinnosť vyplýva aj z členstva
Slovenskej republiky v Európskej únií, nakoľko z čl.6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že všetky členské štáty sú povinné
zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok. Povinnosť súdu zasiahnuť voči nekalej podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora

EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a vo veci Salvat Editore
sa A José M. Sánchez Alcón Prades a spol (C-240/98 a C-244/98), z ktorých vyplýva, že ,,Cieľ Článku 6
Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa
zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých
podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie

než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte
členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je
reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z
toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že máprávomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo
má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

39. Súd z úradnej moci preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel
k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 18,31% ročne je v rozpore s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerné úrokové sadzby z obdobných úverov pri nových úveroch
od 1 roka do 5 rokov boli v tom čase vo výške 7,13% ročne, teda dohodnutá výška úrokov v danom

prípade niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby (takmer 3-násobne), za ktoré poskytovali banky
úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené, tunajší súd vyhodnotil
dojednaný úrok za neplatný, pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

40. Čo sa týka inštitútu dobrých mravov, tento nie je v zákone definovaný, avšak v súdnej praxi bol
tento inštitút ustálený ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavania je častokrát zabezpečované aj právnymi normami ale zároveň tieto zásady sú obsiahnuté
aj v mimoprávnom súbore pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Na základe uvedeného
je potrebné ustáliť, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak odporuje takým pravidlám

správania sa, ktoré samé osebe nemusia mať povahu právnych noriem ale sú v rozpore so všeobecne
uznávanými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, kde tento
konštatoval, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

41. Rozhodovacia prax súdov vyhodnotila výšku úrokov ako priečiacu sa dobrým mravom v prípadoch,
ak tieto prevyšovali úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/133/2014
zo dňa 25.6.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/79/2016 zo dňa 26.10.2016,

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/53/2016 zo dňa 29.8.2016 a iné)

42. Súdna prax taktiež ustálila, že za rozporné s dobrými mravmi sa považuje poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 z 5.11.2014, sp.zn.

8CoCsp/20/2022 z 30.6.2022, sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 9Co/77/2017 z 14.3.2018, rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/114/119
zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13.3.2019 a iné)

43. Vzhľadom na uvedené závery tunajší súd konštatuje, že posudzovanie výšky dojednaných úrokov

nie je vyňaté zo súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 a § 39 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ako
vyplýva z uvedeného, súdnou praxou bolo ustálené, že priečiacou sa dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade nebankových
spoločností. Poukazujúc na skutočnosť, že v prejednávanom prípade bola výška dohodnutých úrokov
úveru v hodnote 18,31% ročne, táto prevýšila takmer 3 násobne hodnotu úrokových sadzieb nových
spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami na 1-5 rokov, ktoré banky poskytovali v júli 2017
(vo výške 7,13% ročne), vzhľadom na uvedené vyhodnotil tunajší súd výšku dojednaného úveru

ako odporujúcu dobrým mravom, a teda neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre neplatné
dojednanie úrokovej sadzby je nevyhnutné skonštatovať, že žalobcom poskytnutý úver bol bezúročný.44. Pokiaľ by žalobca namietal, že výšku úrokovej sadzby nemožno posudzovať izolovane bez toho, aby
súd prihliadal na to, že celková výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov

podľa §1a nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka , súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej
sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných
mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými
slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka môže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie
je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale
zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných
strán a prípadne ďalšie okolnosti. (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/53/2016 zo dňa
28.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája 2018 ako
aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020 z 22. 10. 2020). Vzhľadom na uvedené

závery súd osobitne, bez ohľadu na výšku dojednanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov,
posudzoval výšku dohodnutej úrokovej sadzby a dospel k záveru o tom, že táto odporuje dobrým
mravom, a teda je neplatná podľa § 39 Občianskemu zákonníku.

45. V dôsledku vyhodnotenia dohodnutého zmluvného úroku za neplatný, súd tento nárok na

kapitalizovanú výšku zmluvných úrokov žalobcovi nepriznal a zároveň v dôsledku uvedeného súd
započítal jednotlivé žalovanou uskutočnené platby na istinu úveru vo výške určenej podľa splátkového
kalendára, ktorý bol súčasťou uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne v čl. XIV
zmluvy, nakoľko uvedené rozloženie a započítanie jednotlivých zložiek splátok predstavovalo vzájomnú
dohodu zmluvných strán, pričom z vykonaných úhrad nezapočítaval žiadnu časť na splatenie úroku,

z dôvodu, že tento bol vyhlásený za neplatný. Následkom uvedeného postupu mal súd za preukázané,
že žalovaná uhradila všetkých 60 predpísaných mesačných splátok istiny (žalovaná zaplatila sumu
1508,48Eur,pričomvýškaistinybolavsume1000,-Eur)azároveňsvojimiplatbamiuhradilaajžalobcom
vyrubené a v predmetnom spore uplatňované poplatky za listové upomienky, ktoré žalobca predložil
spolu s príslušnými doručenkami v celkovej, žalobcom uplatnenej sume 15,- Eur.

46. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v kapitalizovanej sume 6,19 Eur, súd tento
nárok žalobcovi nepriznal a žalobu v uvedenom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
konštatuje, že žalobca si predmetný nárok uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní a to čl. IX zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedené zmluvné ustanovenie už bolo rozsudkom Okresného súdu

Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/99/2018 z 10.10.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/23/2020 z 29.4.2021 vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pričom v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka má žalobca povinnosť sa zdržať používania predmetnej
podmienky ako aj uplatňovania si nárokov, ktoré z tejto podmienky vyplývajú. Taktiež je potrebné uviesť
aj to, že aj ďalšie súdy, vyhodnocujú uvedenú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú a to napr. rozsudkom

OkresnéhosúduHumennésp.zn.21Csp/115/2022z07.03.2023,rozsudkomOkresnéhosúduBardejov
sp.zn. 4Csp/23/2022 z 11. 11. 2022, rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 6Csp/82/2022 z 28. 02.
2023 a ďalšie, pričom ani ten fakt, že žalobca si neuplatňuje 12% zmluvnú pokutu ale iba vo výške
10% ročne, ktorú si sám modifikoval pre účely žaloby, je irelevantné pre predmetnú vec, nakoľko stále
sa jedná o nárok, vyplývajúci z neplatnej zmluvnej podmienky. Neprijateľná podmienka je neplatná

ako taká, preto nemožno znižovať, teda moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné
právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej
pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.13CoCsp/52/2021 z 25. 05. 2022). V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8CoCsp/2/2022 z 29. 09. 2022, kde v obdobnej veci žalobcu

súd posudzoval neprijateľnosť rovnakej zmluvnej pokuty, ako žalobca uplatňuje v tomto konaní a dospel
k nasledovnému záveru: „Keďže súčet úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle § 3a ods. 1
Nariadenia boli dojednané v rozpore so znením príslušnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa,
pričom takéto zmluvné dojednania sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), avšak moderácia takýchto
zmluvných dojednaní potom nie je možná (pozri rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010,

sp. zn. 8Co/76/2010), je odvolací súd toho názoru, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu ani úroky
z omeškania zo zmluvnej pokuty, pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú ako také
neplatné.Jepotrebnéhodnotiťkumulatívnyúčinokvšetkýchsankčnýchpodmienokvpredmetnejzmluve
bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade. Preto sa jednotlivé sankcie musia hodnotiťkumulatívne, dôsledkom čoho je potom neprijateľnosť všetkých sankcií ako celku (nezachováva sa časť
sankcií, ktorá je v prijateľnej miere).“

47. Vzhľadom na uvedené, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu v sume 6,19 Eur a v
uvedenej časti žalobu žalobcu zamietol. Ako bolo vyššie uvedené súd zamietol aj žalobu o zaplatenie
splátky vo výške 25,56 Eur a nákladov za vystavenie listovej zásielky, nakoľko súd mal za preukázané,
že žalovaná uvedené sumy uhradila tým, že žalobcovi uhrádzala aj splátky úroku, ktorý bol súdom
vyhlásený za neplatne dojednaný, a teda úhradami v súhrnnej výške 1508,48 Eur uhradila jednak istinu

ale aj náklady za listové upomienky. Súd taktiež nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania zo sumy
25,56 Eur od 5.8.2021 do zaplatenia, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, súd mal za to, že žalovaná
sa s úhradou tejto sumy neomeškala a rovnako zamietol aj nárok v časti kapitalizovaných zmluvných
úrokov vo výške 6,19 Eur, keďže žalobu žalobcu považoval v uplatnených sumách za nedôvodnú na
základe vyššie uvedených záverov.

48. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

53. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda žalovaná mala plný úspech v spore,
preto žalovanej by vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak
žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, preto súd nemal za preukázané, že by žalovanej vznikli

akékoľvek trovy konania, preto z dôvodu hospodárnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania
žalovanej voči žalobcovi nepriznal. K uvedenému záveru dospel súd s poukazom na čl. 17 Základných
zásad CSP, a teda zásadu hospodárnosti, v spojení so závermi prijatými v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017 zo dňa 25.1.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.