Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/209/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205181
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423205181.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Natland Pohledávková
s. r. o., so sídlom Rohanské nábreží 671/15, Praha 8, Česká republika, IČO: 193 74 879, zastúpeného:
IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: F..
F. L., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXX/XX, Z. O., zastúpenému: AG LEGAL s.r.o., so

sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/42/2023 - 517 zo dňa 16.
novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/42/2023 - 517 zo dňa
16. novembra 2023 mení tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v
prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 44.089.339,85 EUR s

príslušenstvom z Dohody o ručení k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to k
- nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom pre okres Bratislava II, obec B. J., katastrálne územie Z.: byt č. XXX-XXXX, nachádzajúci
sa na XX p. bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postaveného na pozemkoch parcely reg.
„C“, parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, druh stavby: obytný súbor P. H. - P. X,

XX, XX, vchod: P. XX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu X/X; k bytu prislúchajúci podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXXX; pozemky - parcely reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX, o výmere
7641 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 147 m2, druh
pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 145 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc.
č. XXXXX/XX, o výmere 117 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 39 m2,

druh pozemku; ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 26 m2, druh pozemku; ostatná plocha
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 239 m2, druh pozemku; zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/
XX, o výmere 1.404 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX, o výmere
157 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXXX/XX, o výmere 505 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, veľkosť spoluvlastníckeho podielu: XXXX/XXXXXXX; garáž č.
X (parkovacie státie č. U..B.), nachádzajúca sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXXX,

postaveného na pozemkoch parcely reg. „C“, parc, č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,
druh stavby: obytný súbor P. H. - P. X, XX, XX, vchod: P., veľkosť spoluvlastníckeho podielu: X/XXX;
ku garáži prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX; pozemky -
parcely reg. „ C“ parc. č. XXXXX/XX, o výmere 7.641 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 147 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere

145 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 117 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 39 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXXXX/XX, o
výmere 26 m2, druh pozemku: ostatná plocha parc. č. XXXXX/XX, o výmere 239 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.. XXXXX/XX, o výmere 1.404 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 157 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č.
XXXXX/XX, o výmere 505 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, veľkosť spoluvlastníckeho

podielu: XXXXXX/XXXXXXX;- nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom
pre okres Nitra, obec: Z. O., katastrálne územie: Z. O.Č.: pozemky - parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X, o
výmere 1.118 m2, druh pozemku: vinica, parc. č. XXX/XX, o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavaní

plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X, o výmere 213 m2, druh pozemku: záhrada a parc. č. XXXX/X, o
výmere 125 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, veľkosť spoluvlastníckeho podielu: X/X;
- nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom
pre okres Nitra, obec; Z. O., katastrálne územie: Z. O.Č.: pozemky - parcely reg. „ C“ parc. č. XXXX/X,
o výmere 30 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parc. č. XXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku;

ostatná plocha, veľkosť spoluvlastníckeho podielu: X/X.
II.Súdukladážalobcovi,abyvlehote30dnípodalvočižalovanémužalobuozaplatenienesplatenejčasti
istiny s príslušenstvom, vyplývajúcej z Dohody o ručení, uzavretej dňa 08.12.2020, medzi žalovaným
ako ručiteľom a spoločnosťou J&T BANKA, a.s., so sídlom Pobrežní 297/14, 186 00 Praha 8, Česká
republika, IČO: 471 15378 ako veriteľom, vo vzťahu k zmluve o úvere zo dňa 08.12.2020 medzi, okrem
iných, TeHo Bardejov, s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86,956 17 Solčany, TeHo Topoľčany, s.r.o., so

sídlom Družstevná 1090/86,956 17 Solčany, TOMA, s.r.o., so sídlom Gorkého2019, 955 01 Topoľčany,
ACS BIOMASA, s.r.o., so sídlom Záhradná 3990/12,080 01 Prešov ako dlžníkmi a spoločnosťou
BARDENERGY, s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany ako spoludlžníkom.
III. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia voči žalovanému, obsahom ktorého bol návrh na zriadenie záložného práva na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného (špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia) za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči nemu vo výške 44.089.339,85 € s
príslušenstvom z dohody o ručení zo dňa 08.12.2020.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odôvodnené okrem všeobecných právnych východísk
nasledovne:
„14. Súd po preskúmaní návrhu a k nemu pripojených listín a ostatného spisového materiálu dospel
k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie na
majetok žalovaného. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým

tvrdením, že by žalovaným mohlo dôjsť k zbavovaniu sa jeho majetku, prípadne k zaťaženiu majetku
žalovaného právami tretích osôb. Poukázal na to, že z údajov zverejnených v registri partnerov
verejného sektora vyplýva, že žalovaný je jedným z konečných užívateľov výhod každého z Dlžníkov
a že z medializovaných informácií je známe, že spoločnosť Arca Investments, a.s. v reštrukturalizácii
nebola schopná splácať dlhy svojim veriteľom podobne ako Dlžníci nesplácali dlhy Banke. Žalobca

taktiež uviedol, že z verejne dostupných a medializovaných informácií vyplýva, že D.. J. V. obdobne
ako žalovaný poskytoval v minulosti rôzne ručenia, najmä ručenia za záväzky spoločnosti Arca
Investments, a.s. v reštrukturalizácii zo zmeniek, ktoré táto svojim veriteľom nesplácala. Vo vzťahu
k D.. V.Č. bolo pritom súčasne medializované, že sa zbavoval svojho osobného majetku, vrátane
niektorých nehnuteľností na Slovensku. Takéto tvrdenie, bez osvedčenia existencie konkrétneho

konania žalovaného, týkajúce sa tretej osoby rozdielnej od žalovaného, považuje súd za absolútne
nedostatočné, vyslovene hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie,
ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Uvedené tvrdenia
žalobca súdu osvedčoval iba medializovanými informáciami z novinových článkov uverejnených
na TREND.sk a Aktuality.sk. Žalobca však v návrhu neuviedol a neosvedčil žiadne také konanie

žalovaného, ktorým by dochádzalo k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného, k jeho scudzovaniu,
prípadne k zaťažovaniu majetku právami tretích osôb a ktoré by nasvedčovalo tomu, že žalovaný
koná práve s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku a ohroziť budúcu exekúciu na vymoženie
pohľadávky žalobcu. Súd nemal z návrhu žalobcu osvedčený žiadny úkon žalovaného, ktorý by mohol
ohroziť budúcu exekúciu na vymoženie pohľadávky žalobcu. Súd nemá zo skutkových tvrdení žalobcu

a z predložených dôkazov za osvedčené, že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktoré by
bezprostredne ohrozovalo budúci súdny výkon rozhodnutia na majetok žalovaného.

15. Súd ďalej zistil, že žalobca neosvedčil ani predpoklady pre uplatňovanie si pohľadávky u žalovaného
ako ručiteľa, keď žalovaného nevyzval v súlade s článkom 2.1 Dohody o ručení, podľa ktorého si strany

odchylne od zákonnej úpravy dohodli pre vznik povinnosti žalovaného plniť veriteľovi záväzok zo Zmluvyo úvere, že sa vyžaduje nesplnenie záväzku primárnym dlžníkom a prvé požiadanie žalovaného ako
ručiteľa veriteľom, teda výzva na plnenie veriteľa doručená žalovanému. Zo žiadnej listiny pripojenej
k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, že žalobca, resp. právny predchodca

žalobcu doručil žalovanému výzvu na plnenie predmetného dlhu. Takáto výzva nebola žalovanému
doručená ani na rokovaní dňa 28.07.2023 v priestoroch Banky. O tomto rokovaní bola spísaná Notárska
zápisnica č. N1363/2023 zo dňa 28.07.2023, z ktorej však doručenie takejto výzvy žalovanému Bankou
alebo žalobcom nevyplýva. Žalobca odvodzuje existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému a jeho
nárok na zaplatenie predmetnej pohľadávky práve od uvedenej Dohody o ručení. Súd dospel k

názoru, že žalobca v konaní neosvedčil splnenie dohodnutých podmienok pre možnosť požadovať od
žalovaného splnenie svojej pohľadávky za Dlžníkov, ktorej vymoženie navrhoval zabezpečiť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia. Neosvedčil tak dôvodnosť a trvanie nároku voči žalovanému, ktorému má
byť poskytnutá ochrana.

16. Žalobca súdu neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu voči žalovanému, ktorému má byť

poskytnutá ochrana, ani dôvodnosť obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť konaním
žalovaného ohrozený. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalovaný mal v konaní

plný úspech, a preto je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.“
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na ustanoveniach § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
4. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/42/2023 - 517 zo dňa 16. novembra 2023
podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorý uplatnil odvolacie dôvody, vymedzené

vustanovení§365ods.1písm.b)/porušenieprávanaspravodlivýproces/,písm.f)/nesprávneskutkové
závery/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.
5. Žalobca poukázal na to, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ZO) zdôraznil,
že nehnuteľnosti žalovaného popísané v návrhu, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal zriadenia ZO,
predstavujú jediný hodnotný a zatiaľ (prevažne) nezaťažený majetok žalovaného známy žalobcovi,

vedením exekúcie na ktorý by mohlo dôjsť aspoň k čiastočnému uspokojeniu peňažnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému. Tvrdil, že pokiaľ by s podaním návrhu čakal dovtedy, kým sa žalovaný
predmetného nehnuteľného majetku nezačne zbavovať, prípadne ho ďalej nezaťaží, daný úkon a
najmä ani prípadné nariadenie ZO súdom by pre žalobcu nemalo žiadny praktický význam, nakoľko
by neprispelo k efektívnej ochrane práv žalobcu a neumožnilo reálne uspokojenie jeho v konaní riadne

osvedčeného nároku voči žalovanému. Takýto výklad súdu by navyše predstavoval aj odmietnutie
prístupu k spravodlivosti.
6. V súvislosti s preventívnym charakterom ZO žalobca poukázal na rozhodnutia
- Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009
- Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014

- Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015
- Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016
7. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu (že nehnuteľnosti žalovaného popísané v návrhu,
vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal zriadenia ZO, predstavujú jediný hodnotný a zatiaľ
(prevažne) nezaťažený majetok žalovaného a že v prípade nezriadenia sudcovského záložného

práva nariadením ZO v čase vydania meritórneho rozhodnutia žalovaný už nebude disponovať
ani predmetnými nehnuteľnosťami, prípadne ich ďalej zaťaží) vôbec nezaoberal a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril , v dôsledku čoho je jeho podľa žalobcu
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na to, že osvedčenie
úkonov žalovaného, smerujúcich k zmenšeniu majetku, nie je predpísaným ani jediným spôsobom, ako

osvedčiť nebezpečenstvo ohrozenia budúcej exekúcie, ako je zrejmé aj z judikatúry, ktorú v podanom
odvolaní označil a citoval. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. III. ÚS 502/2017
z 21.11.2017) vyplýva, že pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie je ako premennú potrebné
skúmať aj prípadnú nemajetnosť strany.
8. Žalobca trval na tom, že v návrhu na nariadenie ZO osvedčil, že má voči žalovanému ako ručiteľovi

pohľadávku v celkovej sume až 44.089.339,85 €. Z výšky pohľadávky žalobcu je zrejmé, že ani prípadný
predaj všetkých ním označených nehnuteľností žalovaného by nemal za následok jej úplné uspokojenie.
Pokiaľ by žalovaný ktorúkoľvek z označených nehnuteľností scudzil alebo ďalej zaťažil, malo by to za
následok ďalšie zmenšenie (až zmarenie) uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalovaného je tak už zpohľadu pomeru výšky pohľadávky žalobcu (desiatky miliónov eur) a možnej hodnoty nehnuteľného
majetku žalovaného (nanajvýš niekoľko sto tisíc eur) potrebné podľa žalobcu považovať za de facto
nemajetného.

9. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené skutočnosti sami o sebe dostatočne osvedčujú nebezpečenstvo
ohrozenia budúcej exekúcie na majetok žalovaného. To platí obzvlášť v kontexte (i) negatívnej finančnej
a hospodárskej situácie celej skupiny Arca a jednotlivých spoločností do nej patriacich a (ii) úkonov
jej ďalších konečných užívateľov výhod, ktorí (obdobne ako žalovaný) prevzali ručiteľské záväzky za
jednotlivé subjekty patriace do skupiny Arca, tie však následne neplnili a namiesto toho sa zbavovali

svojho majetku v snahe zmariť ich uspokojenie.
10. Poukázal aj na to, že záväzky dlžníkov (spoločností vtedy patriacich do tzv. energetickej skupiny
Arca) zo Zmluvy o úvere pritom nie sú jedinými ich záväzkami, za ktoré žalovaný ručí, s tým, že označil
aj ďalšie spoločnosti a hodnoty ručiteľských záväzkov žalovaného v nich.
11.Nedôvodnéjepodľažalobcuajtvrdeniežalovaného,ženariadenieZObypredstavovaloneprimeraný
zásah do jeho práv. Naopak, nariadenie ZO by podľa žalobcu žalovaného žiadnym spôsobom

neobmedzovalo v užívaní jeho nehnuteľného majetku, obzvlášť za situácie, kedy, ako tvrdí žalovaný,
„nemôže existovať žiadna obava vyplývajúca z akéhokoľvek iného správania Žalovaného, ktorá by
nasvedčovala tomu, že sa Žalovaný chystá vykonať akýkoľvek úkon, ktorý by mohol ohroziť exekúciu
na jeho majetok.“ Pokiaľ sa žalovaný nechystá vykonať žiadny takýto úkon ako tvrdí, zriadenie ZO by
mu nakoniec ani nemalo prekážať.

12. Súd sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s jeho argumentáciou, že otázka ohrozenia exekúcie
je otázkou objektívnou. Ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze núteného výkonu
rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa oprávnený bude môcť uspokojiť, je
tento test zjavne naplnený.
13. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na to, že ZO má zabezpečiť ochranu veriteľa nielen pred krokmi

a úkonmi dlžníka, ale aj tretích osôb, tým, že včasné zriadenie záložného práva súdom zabezpečí
vhodnejšie postavenie veriteľa voči iným veriteľom v budúcej exekúcii. Pokiaľ neposkytne súd ochranu
veriteľovi vo forme ZO, hrozí, že v budúcej exekúcii získa skoršie poradie ďalší veriteľ, čím sa rovnako
ohrozí vymožiteľnosť pohľadávky.
14. Súd prvej inštancie sprísnil aj zákonnú podmienku „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ na ním

formulovanú podmienku potreby „bezprostredného ohrozenia exekúcie“, ktorá z CSP nevyplýva.
15. Ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a
trvanie nároku voči žalovanému. Tento záver nebol založený na neexistencii pohľadávky ako takej, ale
na tom, že doposiaľ nenastala jej splatnosť podľa 2.1 písm. b) Dohody o ručení. Tvrdil, že o skutočnosti,
že dlžníci svoje záväzky nesplnili, mal žalovaný kvalifikovanú vedomosť - bol to práve žalovaný, kto ako

jediný konateľ každého z dlžníkov v ich mene Zmluvu o úvere najskôr uzavrel a úver vyčerpal a následne
ho nesplácal a nesplatil. Žalovaný tak bol priebežne informovaný o vzniku, existencii, výške a nesplácaní
pohľadávky žalobcu, a teda aj o vzniku a existencii práva žalobcu domáhať sa uspokojenia dotknutej
pohľadávky priamo od žalovaného titulom ručenia. Žalovaný mal súčasne kvalifikovanú vedomosť o
všetkých úkonoch zrealizovaných veriteľom za účelom dosiahnutia uspokojenia pohľadávky, vrátane

vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bankou, následného postúpenia pohľadávky žalobcovi a výzvy
na plnenie pohľadávky žalobcovi. Všetky tieto úkony boli zrealizované v prítomnosti žalovaného ako
konateľa jednotlivých dlžníkov a oznámenia o nich boli žalovanému doručené dňa 28.07.2023, čo
žalobca osvedčil dôkazmi č. 03 až 06 pripojenými k návrhu.
16. Poukázal na to, že Obchodný zákonník osobitnú výzvu veriteľa na plnenie voči ručiteľovi vôbec

nevyžaduje (viď § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka). Takú výzvu nevyžaduje ani bod 2.1 písm. b)
Dohody o ručení - stanovuje len to, že ručiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi záväzok dlžníka „na prvé
požiadanie“, pričom však neupravuje žiadne osobitné formálne ani obsahové podmienky takej žiadosti.
Žalobca mal za to, že z notárskej zápisnice N 1363/2023, Nz 20541/2023 zo dňa 28.07.2023 a najmä
z k nej pripojených listín a ich obsahu doručovaných práve k rukám žalovaného viac ako jednoznačne

vyplýva požiadavka veriteľa na splnenie jeho pohľadávky.
17. Za takú požiadavku podľa žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako ručiteľovi je potrebné považovať
najneskôr aj návrh žalobcu na nariadenie ZO z 30.08.2023, z ktorého je zrejmá o. i. existencia
pohľadávky žalobcu, jej titul a výška, ako aj záujem žalobcu na tom, aby ju uspokojil žalovaný z titulu
ručenia a dostal sa do dispozície žalovaného najneskôr dňa 08.09.2023, t. j. pred vydaním napadnutého

rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na závery ustálenej judikatúry k možnosti písomného vyzvania
dlžníka veriteľom na plnenie aj priamo žalobou. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti konštatoval, že
„Doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi,je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.“(Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 1. 1. 1998, sp. zn. 4 Ob 248/98)
18. Žalobca pre úplnosť dodáva, že žalovanému ako ručiteľovi (a aj jeho právnemu zástupcovi) z dôvodu

opatrnosti zaslal aj osobitnú požiadavku na plnenie z titulu ručenia, a to dňa 02.10.2023. Zdôraznil,
že žalovaný samotnú pohľadávku (jej existenciu ani výšku), vyplývajúcu z transparentného bankového
financovania, vo svojom vyjadrení nepoprel. Tvrdil len, že nebol vyzvaný na plnenie, čím podľa neho
„nie sú splnené podmienky aktivácie ručenia“.
19. Tzv. „aktivácia ručenia“ však podľa žalobcu nie je zákonným pojmom, a súčasne zákon s tým nespája

ani vznik ručenia - to vzniká písomným vyhlásením ručiteľa (ktoré žalovaný rovnako nespochybnil a ktoré
je nesporné). Písomná výzva je relevantná nanajvýš len pre otázku splatnosti ručiteľského záväzku vo
vzťahu k ručiteľovi, nie pre otázku existencie (a osvedčenia) nároku.
20. K samotnému výkonu súdom zriadeného záložného práva môže následne dôjsť až potom, ako
bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). Práve (a až) v
takomto konaní (vo veci samej) by bolo možné skúmať, či došlo k splneniu všetkých zákonných

a zmluvných podmienok nielen pre vznik pohľadávky, ale aj pre splatnosť povinnosti žalovaného
pohľadávku uspokojiť. Teda, splatnosť je relevantná pre konanie o veci samej, nie pre rozhodovanie
o nariadení neodkladného opatrenia. Ak by splatnosť nebola v konaní daná, nebolo by možné nárok
priznať, a záložné právo vykonať.
21. Žalobca bol preto názoru, že napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k otázke osvedčenia nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd naradenie ZO
podmieňoval splnením predpokladov, ktoré zo zákona nevyplývajú, pričom aj samotný skutkový stav
posúdil nesprávne. Súd sa súčasne podľa žalobcu aj v tomto prípade nevysporiadal s jeho relevantnou
argumentáciou, čím mu opäť znemožnil procesne reagovať na svoje úvahy v rámci odvolacieho konania.
22. Z hľadiska účelnosti a efektívnosti súdnej ochrany je pritom podľa žalobcu potrebné a vhodné, aby

odvolací súd rozhodol priamo o zmene napadnutého rozhodnutia a nariadení ZO. Žalobca preto žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi ZO v znení uvedenom v návrhu žalobcu
na nariadenie ZO zo dňa 30.08.2023, alebo (len podporne) napadnuté rozhodnutie zruší a vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a súčasne zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 100%.

23. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
24. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a po oboznámení sa s obsahom

spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ďalšími vyjadreniami dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.
25. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.33. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
34. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
35. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
36. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
37. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
39. Neodkladné/zabezpečovacie opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym

prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania
účastníkov konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré
bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj
nemateriálnej) na strane iného účastníka konania. Neodkladné/zabezpečovacie opatrenie sa považuje
za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,

účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
40. Rozhodnutie o nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia má dočasných charakter,
obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom
a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so

zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
41. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia vychádza
najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP. Navrhovateľ
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť

existenciunároku,ktorémusamáposkytnúťochranaaodôvodniťaosvedčiťpotrebuneodkladnejúpravy
pomerov medzi účastníkmi konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená.
42. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného/zabezpečovacie opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného/

zabezpečovacieho opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných
skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia povinnosť
hodnoverneosvedčiťnielenpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavuzohrozeniaexekúcie,ale
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného/

zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi
a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
43. Nárok, ktorému sa má neodkladným/zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí
byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä
naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom
označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený
postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej

si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
44. V prejednávanej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca bez podania
žaloby vo veci samej.45. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to z dôvodu ním tvrdenej obavy, že budúca exekúcia
pohľadávky, ktorej ochrany sa zabezpečovacím opatrením domáha, bude ohrozená/zmarená.

46. Žalobca ako odvolateľ voči napadnutému rozhodnutiu namietal najmä nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, to že je založené na nesprávnych skutkových záveroch, ako aj to, že boli
porušené jeho práva na spravodlivý proces.
47. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie podľa žalobcu spočívalo v tom, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 343 ods. 1 CSP upravujúce podmienky pre nariadenie ZO.

48. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca neosvedčil:
- dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu a ani
- existenciu dôvodnej obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného.
49. Pokiaľ ide o prvú podmienku pre nariadenie ZO, ktorou je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
žalobcu, súd prvej inštancie pri svojom právnom závere o jej neosvedčení vychádzal z toho, že žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako ručiteľ - dlžník si v Dohode o ručení pre vznik povinnosti žalovaného ako

ručiteľa plniť žalobcovi ako veriteľovi záväzok zo Zmluvy o úvere, dohodli nasledovné podmienky:
jednak nesplnenie záväzku pôvodným dlžníkom a tiež prvé požiadanie veriteľa, aby žalovaný ako ručiteľ
záväzok plnil.
50. Pri posudzovaní týchto podmienok súd prvej inštancie dospel k záveru, že z návrhu ani žiadnej listiny
pripojenej k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, že by žalobca resp. právny

predchodca žalobcu doručil žalovanému výzvu na plnenie predmetného dlhu, preto podľa neho nebola
splnená podmienka pre vznik povinnosti žalovaného ako ručiteľa plniť žalobcovi peňažný záväzok
zo Zmluvy o úvere a tým nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu voči žalovanému
teda existencia jeho peňažnej pohľadávky, ktorá je jednou z podmienok pre nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia.

51. Tento právny záver súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu v rozpore s obsahom Dohody o
ručení, v ktorej pre výzvu resp. požiadanie veriteľa na plnenie záväzku žalovaným ako ručiteľom nebola
dohodnutá žiadna osobitná forma, preto bol žalobca ako veriteľ oprávnený túto výzvu resp. požiadanie
uskutočniť aj neformálne a to buď výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel veriteľ prejaviť, teda konkludentne.

52. Vzhľadom na túto neformálnosť požiadania veriteľa nemal žalobca ako veriteľ žiadnu povinnosť
doručovať výzvu resp. požiadanie veriteľa na splnenie jeho záväzku žalovanému ako ručiteľovi a preto
nemal ani povinnosť toto doručovanie preukazovať prípadne osvedčiť, ako to nesprávne posúdil súd
prvej inštancie, na čom potom založil aj nesprávny právny záver, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a
trvanie jeho peňažného nároku voči žalovanému.

53. Zmluvné strany si v Dohode o ručení určili podmienky pre vznik povinnosti žalovaného ako ručiteľa
plniťžalobcoviakoveriteľovijehopeňažnýzáväzok,týmitopodmienkamibolijednaknesplneniezáväzku
pôvodným dlžníkom a následne prvé požiadanie veriteľa, aby žalovaný ako ručiteľ záväzok splnil. Z
obsahu uvedených podmienok je nepochybné, že sú v prospech žalovaného ako ručiteľa, pretože len ich
splnením bol žalobca ako veriteľ oprávnený vymáhať plnenie záväzku voči žalovanému ako ručiteľovi.

54. Žalobca ako veriteľ pristúpil k splneniu dohodnutých podmienok a na osobnom stretnutí so
žalovaným tomuto doručoval oznámenie o nesplnení záväzku pôvodným dlžníkom, čím neformálne
požiadal žalovaného ako ručiteľa o plnenie jeho (žalobcovho) záväzku, na čo žalovaný reagoval tým, že
ihneď z osobného stretnutia so žalobcom odišiel bez prevzatia doručovanej písomnosti, čím evidentne
zmaril splnenie podmienok žalobcom ako ručiteľom.

55. Vzhľadom na uvedené je právny záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že žalobca
nepreukázal doručenie výzvy resp. požiadanie žalovanému ako ručiteľovi na splnenie jeho peňažného
záväzku a teda splnenie podmienok pre vznik nároku žalobcu ako veriteľa na vymáhanie svojho
peňažného nároku, nesprávny a žalobcovi ako ručiteľovi nárok na plnenie peňažnej pohľadávky
voči žalovanému vznikol, čím žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, teda existenciu peňažnej

pohľadávky, ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť a splnil tak jednu z požiadaviek §
343 ods. 1 CSP pre nariadenie ZO.
56. Nad rámec uvedeného odvolací súd súhlasí so žalobcom, že za doručenie výzvy resp. požiadanie
veriteľa na splnenie jeho záväzku žalovanému ako ručiteľovi je potrebné považovať aj doručenie návrhu
na nariadenie ZO žalovanému v priebehu tohto konania, a to v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú

žalobca poukázal v podanom odvolaní.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu, ktorému žiada
zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu, je možné na účely rozhodovania o ZO považovať za
osvedčený.58. Druhou požiadavkou, ktorú ustanovenie § 343 ods. 1 CSP vyžaduje pre nariadenie ZO je obava, že
exekúciabudeohrozená.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcaakoručiteľnetvrdilaneosvedčil
žiadne také konanie žalovaného, ktorým by dochádzalo k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného, k

jeho scudzovaniu, prípadne k zaťažovaniu majetku právami tretích osôb a ktoré by nasvedčovalo tomu,
že žalovaný koná práve s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku a ohroziť budúcu exekúciu na
vymoženie pohľadávky žalobcu.
59. Otázkou splnenia podmienky ohrozenia budúcej exekúcie sa opakovane zaoberali aj súdy
vyššej inštancie. Podmienky naplnenia tohto kritéria vymedzil Najvyšší súd SR napr. v nasledujúcom

rozhodnutí:
60. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov
strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol

prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má
charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné

opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí
zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
potrebné.
22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred

jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný
pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)

dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom
opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred
vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov

medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať
isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/
61. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať na to, že súčasná právna úprava
civilného procesu (Civilný sporový poriadok) nahradila predbežné opatrene inštitútom neodkladného

opatrenia a zaviedla nový inštitút, ktorým je zabezpečovacie opatrenie s tým, že z týchto dvoch
zabezpečovacích prostriedkov je potrebné, ak to okolnosti dovoľujú, použiť prednostne zabezpečovacie
opatrenie (§ 324 ods. 3 CSP).
62. Príkaz na prednostné použitie ZO na ochranu svojich ohrozených práv pred použitím
neodkladného opatrenia má pravdepodobne svoj dôvod v tom, že ZO predstavuje miernejší zásah

do práv osoby povinnej z tohto zabezpečovacieho prostriedku, ako by predstavovalo neodkladné
opatrenie (napr. zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť do
výšky zabezpečovanej pohľadávky predstavuje menší zásah do práv ako zákaz nakladať s touto
nehnuteľnosťou ako celkom). V prípade záložného práva na hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec môže dlžník
touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie, alebo ju prípadne aj predať. Teda

ZO nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej osoby.
63. Jediným zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava
ohrozenia exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje. Odvolací
súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie túto obavu stotožnil s úmyselným a vedomým znižovaním
majetku povinného (žalovaného) smerujúcim k sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie práve tej

pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje.
64. Odvolací súd konštatuje, že takýto výklad obavy ohrozenia exekúcie nevyplýva ani zo zákonných
ustanovení, upravujúcich ZO, ani z ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 z22.07.1998, ktoré bolo zverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 z 9. februára 2017).
65. Ako vyplýva zo skôr označených rozhodnutí NS SR, obava ohrozenia exekúcie je daná vždy vtedy,

ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku (neodkladného alebo zabezpečovacieho
opatrenia) by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení
obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej
osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania nároku, ktorého ochrana sa

príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek konanie povinnej osoby
alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava
musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie
príslušného zabezpečovacieho prostriedku ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom.
66. Je potrebné zdôrazniť, že zákon tu výslovne neustanovuje potrebu osvedčiť bezodkladnosť úpravy
pomerov, avšak predpokladá osvedčenie toho, že bez vydania zabezpečovacieho opatrenia by bol

prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Pôjde napr. o situácie, ak dlžník nemá dostatok likvidity,
hrozia mu viaceré exekúcie, dlžník má voči navrhovateľovi ZO viacero dlhov, ktoré nespláca, alebo vo
všeobecnosti sa rôznym úmyselným konaním vyhýba plneniu svojich záväzkov, dlžníkovi hrozí úpadok
a pod. Bezprostrednosťou je v tomto prípade potrebné rozumieť nie len zámerné konanie dlžníka,

ktorého dôsledkom je snaha vyhnúť sa možnej exekúcii, ale aj priamosť, resp. úzky súvis okolností,
odôvodňujúcich potrebu nariadenia ZO s možným ohrozením exekúcie.
67. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že žalobca odôvodňoval obavu z ohrozenia
exekúcie v návrhu na nariadenie ZO najmä nedostatkom majetku žalovaného, o ktorom mal vedomosť,
ďalej tým, že na tomto majetku už teraz viaznu viaceré ťarchy a v neposlednom rade aj správaním

žalovaného,ktorýnasebapreberáďalšieručiteľskézáväzky,čomázanásledokďalšieznižovaniebonity
žalovaného.
68. Odvolací súd konštatuje, že všetky skutočnosti, označené žalobcom v predchádzajúcom odseku,
ktoré neboli žalovaným žiadnym spôsobom popreté ani namietnuté napriek tomu, že žalovaný sa k
návrhu na nariadenie ZO vyjadril, je potrebné považovať za osvedčené a svedčia o tom, že bonita

žalovaného vo vzťahu k dotknutej pohľadávke žalobcu je veľmi nízka a za takto deklarovaných
skutkových okolností je len veľmi ťažko vymožiteľná v celom jej rozsahu, a teda že v súčasnosti je
daná reálna obava, že dotknutú pohľadávku žalobcu nebude možné ani v prípadnom exekučnom konaní
vymôcť. Odvolací súd podotýka, že žalovaný neuviedol ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré
by žalobcovu obavu z možného ohrozenia exekúcie akokoľvek spochybnili - dôkazné bremeno o týchto

skutočnostiach pritom spočíva na žalovanom.
69. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca na účely
rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie ZO dostatočne osvedčil pohľadávku, ktorú žiada zabezpečiť,
ako aj existenciu dôvodnej obavy ohrozenia jej exekúcie, v prípade ak mu táto pohľadávka bude súdom
priznaná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388, § 390 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie ZO vyhovel, keď vyhodnotil ako osvedčené všetky
zákonom ustanovené podmienky na jeho nariadenie, vymedzené v § 343 ods. 1 CSP.
70. O povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej súd rozhodol podľa § 336 ods. 1, ods. 2 CSP.
71. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).