Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3522010458.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bydlisko D. E. D. B., F. XXXX/X, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. októbra 2023 prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom zo dňa 15. decembra 2022, sp. zn. 0T/92/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. decembra 2022, sp. zn. 0T/92/2022
bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 687/22/3304-7 zo dňa

22.10.2022, pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„dňa 21.10.2022 v čase približne o 09:20 hod. v D. E. D. B. D. G. F. na parkovisku, nachádzajúcom sa
predhotelomH., potomčosifotiltamzaparkovanéosobnémotorovévozidlozn.BMXX5,EČV:I.modrej
farby, patriace poškodenému C. I., niekoľkokrát kopol do predného kolesa tohto vozidla a následne sa

otočil k poškodenému C. I. a povedal mu, „ty hajzel, keď ťa nezabil A. tak ťa zabijem ja“ , po čom sa otočil
a odchádzal preč, pričom poškodený išiel za ním, následne sa obvinený otočil a povedal poškodenému,
aby ho neprenasledoval, lebo ho pichne nožom, čím vzbudil u poškodeného C. I., dôvodnú obavu o
jeho život a zdravie.“

Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku tak, že sa poškodený C. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, I. - K. odkazuje so svojim nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal ihneď po jeho
vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil,
kde v úvode dôvodov odvolania poukázal na argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Prokuratúra má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav
veci a že spáchanie trestnej činnosti bolo dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním v priebehu
hlavného pojednávania.
I napriek skutočnosti, že obžalovaný spáchanie skutku poprel, je z neho spáchania usvedčovaný

svedeckou výpoveďou poškodeného C. I., ktorý podrobne popísal priebeh samotného konfliktu zo dňa
21.10.2022. Jeho obavy o život a zdravie boli zjavné, okrem iného aj z toho, že poškodený mal 4 dni predskutkom konflikt so synom obžalovaného. Syn obžalovaný vtedy v C. pred bytovým domov, v ktorom
býva priateľka poškodeného, pristúpil k poškodenému a začal sa mu vyhrážať a poškodil mu auto. V
tejto trestnej veci bol A. B. - syn poškodeného obvinený zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 18.10.2022 v čase asi o 18:20 hod. pred
bytovým domom číslo XXX v obci C. po tom, čo prišiel k C. I., fyzicky ho napadol tým, že mu dal úder
otvorenou dlaňou do tváre, pričom kričal vulgarizmy a tiež že ho zabije, pričom sa C. I. pred obvineným
skryl do vchodu bytovky na adrese C. XXX, odkiaľ na neho videl, ktorý pokračoval vo vyhrážaní s tým, že

poškodený skončí na vozíku a že ho zabije a následne sa po asi dvoch minútach presunul k firemnému
vozidlu C. I., do ktorého dva krát kopol, pričom poškodil jedno spätné zrkadlo, čím u poškodeného C. I.
takýmto konaním vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a takisto poškodenej spoločnosti A. H.
J., J., IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu poškodením spätného zrkadla na vozidle zn. BMW X5, EČV I.
vo výške 1000,-€. Obžalovaný A. B. sa ku spáchaniu skutku v rámci prípravného konania priznal.
Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný povedal poškodenému, že "ty hajzel, keď

ťa nezabil A., tak ťa zabijem ja". Považujem za pravdivé a logické vyjadrenie poškodeného, že vzhľadom
na predchádzajúci konflikt medzi poškodeným a synom obžalovaného, toto vyjadrenie obžalovaného v
ňom vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie.
Zároveň poukazujem na to, že útok obžalovaného na poškodeného prebiehal v čase súdneho
pojednávania ohľadom rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov - syna obžalovaného A.

B. a bývalej nevesty obžalovaného L. B. (terajšej priateľky poškodeného). Táto okolnosť tiež odôvodnila
v poškodenom obavu o jeho život a zdravie. Uvádzam, že poškodený k svedkyni E. M. (bývalá manželka
obžalovaného) uviedol, že určite v rámci prenasledovania v blízkosti nebola. Svedkyňa E. M. uviedla,
že od incidentu mohla byt' 2 -3 metre, prakticky jej prišli od chrbta a pokračovali smerom v bytovkám.
Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa vrátil k svojmu autu na parkovisko, zavolal

právnika,ktorémuuviedolčosastalo,svojejpriateľkeL.B.poslalfotkuobžalovaného,ktorámupotvrdila,
že ide o jej bývalého svokra. Poškodený mal dohodnuté pracovné stretnutie, na ktoré prišiel, ale bol
rozrušený z toho, čo sa stalo a hneď po stretnutí išiel na políciu podať trestné oznámenie. To, že
poškodený v šoku po predmetnom incidente niekomu telefonoval, aby povedal, čo práve prežil, prípadne
aby sa poradil, takisto nemôže odôvodňovať záver, že si poškodený vyhrážky zo strany obžalovaného

vymyslel. Obete trestných činov dokonca ani vždy neohlásia, že bol na nich spáchaný trestný čin v
ten istý deň, istý čas túto skutočnosť "spracúvajú" a odhodlávajú sa na podanie trestného oznámenia.
To však nie je prípad poškodeného, ktorý sa na políciu vo veľmi krátkom čase po skutku osobne
dostavil. Dôveryhodnosť poškodeného nebola v konaní spochybnená. Poškodený nemá prečo klamať.
Obžalovaného nepoznal a nechcel mu bezdôvodne privodiť trestné stíhanie. Na hlavnom pojednávaní

poškodený hovoril o strachu, šoku, nepovedal však nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že sa na
poškodeného hnevá a preto vypovedá daným spôsobom.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný, nakoľko súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nesprávne sa vysporiadal s okolnosťami významnými
pre rozhodnutie a vec nesprávne právne posúdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1
písm. b), c), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 0T/92/2022 zo dňa 15.12.2022 v celom rozsahu a aby v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obhajca obžalovaného
navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné
zamietnuť. Zároveň verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného s prihliadnutím
na skutočnosť, že poškodený bol o verejnom zasadnutí len upovedomovaný a jeho účasť nebola

nevyhnutná.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu formálne namietal
odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por., pričom po materiálnej stránke namietal
správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia

dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným, pre ktorý je
stíhaný. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr.
por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom
podľa názoru prokurátora pri správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok
sa stal a spáchal ho práve obžalovaný.

S prihliadnutím na odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že tento nemá oporu v konkrétnych dôvodoch odvolania, pretože
z obsahu jeho odvolania nie sú vôbec navrhované ďalšie dôkazy, ktoré by mal okresný súd vykonať,
prípadne opakovať dokazovanie. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch

odvolania nie je vecne namietaná existencia chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že týmto odvolacím dôvodom možno argumentovať len v prípade, ak bol
správne zistený skutkový stav, ktorý však bol súdom nesprávne právne posúdený. Z obsahu odvolania

prokurátora vyplýva, že sa nestotožňuje so správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov a nie právnym
posúdením. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania nie je vecne
namietaná existencia chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo

strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje

nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol

správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v

nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani
nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných

záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť
z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o spáchaní skutku obžalovaným tak, ako mu to dávala
obžaloba za vinu). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení
odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v
žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť
skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže
upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu
zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj

záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu
vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho

názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky
a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil,
prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní,

že sa skutok stal. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady
v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por.

Na základe preskúmania argumentácie prokurátora v dôvodoch jeho odvolania odvolací súd vo
svetle výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôvodoch odvolania prokurátora
ohľadne zisťovania skutkového stavu veci je poukazované na výpoveď poškodeného, ktorá podľa
názoru prokurátora vyvracia pravdivosť tvrdení obžalovaného. S takouto argumentáciou sa odvolací

súd nemohol stotožniť, nakoľko takýto postup pri hodnotení dôkazov nie je súladný s ustálenou
súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť
len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (a aj v súlade so zásadou

„v pochybnostiach v prospech obvineného“) dospel k správnemu a zákonnému záveru, podľa ktorého
pri ustaľovaní skutkových okolností prejednávaného prípadu musí vychádzať z verzie prezentovanej
obžalovaným.K dôvodom odvolania prokurátora ohľadne hodnotenia dôkazov krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že prokurátor v tejto svojej argumentácii uvádza, že okresný súd pri ustaľovaní skutkového stavu
nemal vychádzať z výpovede obžalovaného, ale mal vychádzať z výpovede poškodeného a dožaduje

sa, aby nápravu v tomto smere zabezpečil odvolací súd. Odvolací súd k takejto požiadavke prokurátora
v dôvodoch jeho odvolania uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené, takúto právomoc nemá, keďže aj
v prípade, ak by v prejednávanom prípade teoreticky nebolo zo strany okresného súdu postupované pri
hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd by mohol upozorniť okresný
súd len na to, v ktorých smeroch by sa malo konanie doplniť, alebo čím by sa mal znovu zaoberať,

nesmel by však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda ani udeľovať okresnému
súdu príkazy, z ktorých konkrétnych dôkazov (napr. z výpovede poškodeného) by mal vyvodiť svoje
skutkové závery.

V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného s pod
obžaloby, nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať, že sa skutok

stal.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.