Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222201278
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3222201278.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Mgr.
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX D. a otca: Mgr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom G. XXX/X, XXX XX D., t. č. bytom J. G. O. XXXX/X, XXX XX X. B. X., o zvýšenie výživného, o
odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/94/2022-66 zo
dňa 31. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Bánovce nad Bebravou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom
č. k. 3P/94/2022-66 zo dňa 31.01.2023 rozhodol tak, že otcovi maloletého dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia
povinnosť voči maloletému H. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajších 200,- eur mesačne na sumu 270,-
eur, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia súdu. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
6P/15/2021-50 zo dňa 27.05.2021, právoplatného dňa 10.06.2021 v časti vyživovacej povinnosti otca k

mal.dieťaťu.Vprevyšujúcejčastizostávapredchádzajúcerozhodnutienezmenené.Žiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
1.2 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2022 sa matka dieťaťa
domáhala, aby súd otcovi dieťaťa zvýšil na maloletého vyživovaciu povinnosť z doterajších 200,- eur
mesačne na 400,- eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery
na strane dieťaťa (navštevuje strednú školu).

1.3 Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 120 ods. 1, § 111 písm. b/, c/ zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, §
43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ďalej len „Zákona o rodine“, § 38 ods. 1, 2 CMP. V danej veci mal preukázané, že návrh
matky dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému je podaný dôvodne. Došlo k podstatnej
zmene pomerov od rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré odôvodňujú

zmenu tohto rozhodnutia v časti o zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Pri rozhodovaní o
podanom návrhu na zvýšenie výživného vzal do úvahy viacero faktorov tak, aby rozhodnutie bolo v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd z výpovedí rodičov dieťaťa a vyjadrenia maloletého zistil,
že doterajšia vyživovacia povinnosť otca voči maloletému vo výške 200,- eur mesačne, ktorá bola
určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6P/15/2021-50 zo dňa 27.05.2021,
právoplatným dňa 16.06.2021 nie je dostačujúca, aby pokryla súčasné náklady dieťaťa. Pri určení výšky

vyživovacej povinnosti zo strany otca dieťaťa matka dieťaťa navrhovala, aby súd určil zo strany otca
výživné na maloletého vo výške 400,- eur mesačne. Otec dieťaťa s touto výškou výživného nesúhlasilmajúc za to, že doterajšie výživné je pre dieťa postačujúce. Na výživu prispieva pravidelne, nedoplatky
nemá, nad rámec neprispieva. Bol ochotný prispievať nad rámec výživného, keď mu oznámia výdavky,
ktoré vzniknú, avšak reálne k takémuto plneniu nedošlo. Následne súd špecifikoval zistené výdavky

otca dieťaťa, matky dieťaťa a maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol
maloletý vo veku 15 rokov, žiakom 9. ročníka základnej školy. V súčasnosti má 17 rokov, je žiakom 2.
ročníka Obchodnej akadémie v Trenčíne. Matka dieťaťa pracuje ako špeciálny pedagóg v Základnej
škole s materskou školou D., kde dosahuje príjem 1.450,- eur mesačne. U zamestnávateľa si uplatňuje
daňový bonus, poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne. Obidvaja rodičia majú len jednu

vyživovaciu povinnosť k maloletému. Otec dieťaťa pracuje ako mestský policajt pre Mesto Bánovce nad
Bebravou, kde dosahuje príjem 850,- eur mesačne. Zároveň je poberateľom výsluhového dôchodku
vo výške 430,- eur mesačne a v priebehu roka v letných mesiacoch dosiahol jednorazovo príjem z
brigády vo výške 1.000,- eur. Súd nepovažoval za relevantne preukázané náklady oboch z rodičov
na pohonné hmoty vo výške 200,- eur mesačne, keď takéto náklady nezodpovedajú odôvodneným
nákladom jednotlivých rodičov, či už spojených s dochádzaním do práce alebo kontaktom s dieťaťom

prípadne inými relevantnými dôvodmi.
1.4 V danom prípade zvýšil otcovi výživné na maloletého vo výške 270,- eur mesačne, pričom takto
stanovenú výšku výživného považoval za primeranú k veku maloletého a jeho odôvodneným potrebám.
Prihliadal k tej skutočnosti, že otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, nie je s ním
v pravidelnom kontakte a reálne maloletému napriek jeho tvrdeniu mimo vyživovacej povinnosti na

uhrádzanie jeho potrieb neprispieva. Maloletý je na rozdiel od stavu v čase predchádzajúcej úpravy
vyživovacej povinnosti študentom strednej školy mimo svojho bydliska, s čím matke dieťaťa nepochybne
vznikajú väčšie výdavky na študijné pomôcky, na cestovné do Trenčína s prestupom v Bánovciach
nad Bebravou, na zakupovanie školských učebníc a pracovných zošitov. Ďalej sa maloletý aktívne
venuje hraniu futbalu za Spartak Bánovce nad Bebravou a tiež sa venuje florbalu, futsalu, korčuľovaniu,

lyžovaniu, navštevuje fitness centrum. V škole pre maloletého vznikajú dodatočné náklady aj s prípravou
na stužkovú slávnosť, rôznymi exkurziami a lyžiarskym výcvikom. Maloletý bol taktiež so súhlasom otca
prihlásený do autoškoly, ktorej absolvovanie je spojené taktiež s dodatočnými nákladmi. Čo sa týka
zdravotného stavu, tak maloletý navštevuje pravidelne alergologickú a zubnú ambulanciu.
1.5 Súd mal tak za preukázané, že matke dieťaťa nepochybne vzrástli náklady na uspokojovanie potrieb

dieťaťa v súvislosti s výučbou na strednej škole, ale aj záujmových a kultúrnych potrieb, ktoré sú pre
dieťa v jeho veku prirodzené. Z vykonaného dokazovania z výsluchu matky, názoru maloletého ako aj z
listinných dôkazov ustálil, že otec dieťaťa má dostatočný príjem k tomu, aby hradil vyššie výživné, s čím
otec dieťaťa vo svojom vyjadrení nesúhlasil. Vzal do úvahy pri určení výšky výživného i tú skutočnosť,
že výdavky, ktoré majú rodičia na svoje vlastné zabezpečenie (napr. výdavky na zdravie, financovanie

svojich koníčkov, bývanie a pod.) sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti a k zmene pomerov
iba vedľajšie a vyplývajú z toho, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa
svojich možností a schopností v takom rozsahu, aby pokryli potreby a záujmy oprávneného dieťaťa
s prihliadnutím na jeho vek a opodstatnené a odôvodnené potreby (sú to nielen pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa napr. na liečebné náklady

alebo rekreačný pobyt - napr. na výlety, exkurzie, tábory, resp. úhrada nákladov spojených so záľubami
maloletého).
1.6 Vzhľadom na takto zistené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiachotcadieťaťa,abyplatilzvýšenévýživnénamaloletéhozdoterajších200,-eurmesačnevo
výške 270,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom takéto zvýšenie bude

primerane zohľadňovať jednak zvýšenie nákladov maloletého dieťaťa pri zohľadnení zvýšenia príjmov
na strane oboch rodičov, ako aj prihliadať na aktuálne zvýšenie, či už daňového bonusu, ale aj prídavkov
na dieťa, ako finančných prostriedkov poskytovaných zo strany štátu osobám poskytujúcim starostlivosť
o maloleté deti za účelom zníženia celkových nákladov spojených s touto starostlivosťou.
1.7 Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou č. k. 6P/15/2021-50 zo dňa 27.05.2021, právoplatným dňa 10.06.2021 v časti vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému, pričom v prevyšujúcej časti ostalo predchádzajúce rozhodnutie
nezmenené.
1.8 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2.1 Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa podaním zo dňa 28.02.2023, a to do
všetkých výrokov týkajúcich sa zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti.2.2 V prvom rade mal za to, že matka svojimi vyjadreniami a dôkazmi preukázala iba svoju
nehospodárnosť s finančnými prostriedkami, pričom jej vyšší príjem súd prvej inštancie nevzal vôbec
v úvahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu stanovuje spoluzodpovednosť oboch rodičov o

napĺňanie potrieb svojho dieťaťa. Tiež uviedol, že súd zmenu pomerov vzal v úvahu už pri rozvode
rodičov, čiže v konaní o návrhu na zvýšenie výživného bola táto skutočnosť kvázi zdvojnásobená. Podľa
otca dieťaťa matka doložila súdu vyčíslené náklady na dieťa na základe vymyslených a odhadovaných
nákladov. Každý mesiac sú náklady na výživu maloletého iné, pričom však v priemere stále matka
vynakladá tie isté výdavky ako pri rozvode. Okrem toho matke sa zvýšili príjmy z 1.400,- eur na 1.790,-

eur mesačne, poberá výživné v sume 200,- eur, 200,- eur daňový bonus s rodinnými prídavkami,
celkove tak má príjmy v sume 2.190,- eur, pričom výdavky na syna sú 390,- eur mesačne, v ktorých je
započítaná strava pre neho samého doma, vrátane obedov v škole, aj doprava do školy v Trenčíne. Otec
dieťaťa tiež uviedol, že matka uhrádza poplatky za dom za staršieho syna, ktorý býva s ňou v spoločnej
domácnosti aj so svojou priateľkou vyše roka a na spoločnú domácnosť neprispieva. Samotná matka
pritom uvádzala, že starší syn jej neprispieva na domácnosť a ani to od nich nechce. Mal tak za to, že

zvýšené výživné bude slúžiť na pokrytie platieb za ďalšie osoby nachádzajúce sa v domácnosti a nie
na potreby maloletého.
2.3 V ďalšej časti odvolania otec dieťaťa uviedol, že pri rozvode manželstva dosahoval príjem v sume
850,- eur, výsluhový dôchodok 400,- eur a súd mu vtedy uložil povinnosť prispievať celkove 200,- eur.
Momentálne má prijem v priemere 950,- eur a to vzhľadom na jednorazový príspevok 500,- eur a

koncoročné odmeny, ktoré však súd nemôže brať do úvahy, nakoľko to nie je mesačné navýšenie platu,
ale iba jednorazové, a preto jeho príjem je v sume 850,- eur mesačne bez akýchkoľvek jednorazových
príjmov. Poberá výsluhový dôchodok v sume 430,- eur. Jeho mesačné výdavky sú nasledovné: auto
PZP 172,- eur (14,30 eur mesačne), pohonné hmoty 200,- eur (kvôli starostlivosti o rodičov bývajúcich v
obci W.), strava 250,- eur, hygienické potreby 60,- eur, ošatenie a obuv 50,- eur, telefón 25,- eur, úrazové

poistenie 36,- eur, tretí pilier 20,- eur, nájom 250,- eur (býva sám v dvojizbovom byte J. G. O. XXXX/X,
X. B. X.), výživné 200,- eur, záľuby (cvičenie vo fitness) v priemere 45,- eur, pneumatiky na auto 400,-
eur, sporenie 50,- eur, lieky 10,- eur, výdavky spolu 1.210,30 eur. Momentálne žije v byte svojich rodičov,
avšak hľadá si podnájom, ktorý bude musieť platiť v sume cca 450,- až 500,- eur, nakoľko sa rodičia chcú
vrátiť do svojho bytu kvôli zdravotným ťažkostiam súvisiacim s neustálymi návštevami u lekárov. Tým

sa mu zvýšia mesačné náklady o cca 200,- až 250,- eur. V sumáre podľa vyjadrení matky sú jej výdavky
776,70 eur, výdavky na syna 540,71 eur (vrátane energií za dom a všetkých poplatkov) a zostatok po
uhradení všetkých poplatkov je 965,60 eur.
2.4 Ďalej otec dieťaťa uviedol, že sa snaží syna kontaktovať, ale o stretnutie javí záujem len občas, čo
chápe, keďže sa nachádza v pubertálnom veku. Pokiaľ matka opisuje vo vyjadreniach na koľko krúžkov

syn chodí, tak on uvádza, že chodí len na futbal a začal hrať halový futbal. Pokiaľ maloletý lyžuje, tak
je to pravda, ale popieral, že by musela matka kupovať novú výstroj. Ďalšia vec, ktorú spomenula, že
ich syn bol na letnej brigáde a zarobil si na vodičský preukaz, v konečnom dôsledku povedala, že prvú
splátku uhradila ona v sume 300,- eur a útočila na neho, že nemá záujem prispievať. Podľa neho súd
by mal vziať do úvahy taktiež vek syna a jeho spôsobilosť si privyrobiť pokiaľ má záujem o drahšie

veci, resp. neštandardné náklady. Matke sa navyše znížili celkovo jej výdavky v porovnaní s rokom
2021. Nijako nepreukázala, že sa jej zvýšili náklady na maloletého. Rozdelenie výživného po zvýšení
tak nezodpovedá pomeru príjmov rodičov.
2.5 Podľa otca dieťaťa súd prvej inštancie nesprávne vychádza z právneho i skutkového posúdenia
veci, kedy matkou nebola riadne preukázaná zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie

výživného na dieťa. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a nechal v právoplatnosti
pôvodný rozsudok s pôvodnou výškou výživného, ktorá odráža skutočné náklady na syna resp. aby
žiadosť matky o zvýšenie výživného bola zamietnutá.

3.1 Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.03.2023 uviedla, že pokiaľ otec dieťaťa

uvádza, že suma jeho mesačných výdavkov sa navýši o sumu za prenájom bytu, vzhľadom k tomu,
že rodičia sa vracajú do svojho bytu, tento mal vo svojich mesačných nákladoch vykázanú sumu 200,-
eur, ktorú investuje do pohonných hmôt za účelom presúvania sa k rodičom do obce W.. Táto suma sa
môže presunúť na výdavok spojený s prenájmom bývania a tak sa jeho mesačné náklady ako uvádza
v odvolaní sa nenavýšia. Otec dieťaťa na súdnom pojednávaní spravil zo seba ideálneho otca, ktorý je

ochotný prispieť na maloletú (na stužkovú, iné mimoriadne výdavky) avšak iba ústne bez následných
činov.Doteraznedalsynovianivianočnýdarček.Onasapretosnažíkaždújednubrigádu,čiprácunaviac
u svojho zamestnávateľa zobrať a vykonávať. Aj preto sa jej priemerná mzda navýšila. Podľa názoru
matky dieťaťa má otec dieťaťa finančné prostriedky zo svojho platu a výsluhového dôchodku a môžesi dovoliť prispievať na syna viac. Zvýšená suma o 70,- eur mesačne je minimálna suma, vzhľadom k
tomu, aké má výdavky a vzhľadom k tomu, že na všetky, či už bežné alebo mimoriadne výdavky je sama.
Jej náklady na syna na pojednávaní ako aj pred ním podrobne prejednávali a otec dieťaťa si je vedomý,

že sú oprávnené čo ani nenamietal. Vie aj o iných mimoriadnych výdavkoch a aj napriek tomu, že na
súde sľúbil, že na ne je ochotný prispievať, doposiaľ tak nespravil a je si istá, že ani neprispeje. Čiastka
ktorou by mal na syna prispievať je až 2/3-tiny z celkových nákladov, ktoré na maloletého má. Suma
270,- eur mesačne na takmer 17-ročného študenta, ktorý dochádza dennodenne na strednú školu z D.
až do Trenčína, a len cestovné a strava a v škole predstavuje 170,- eur mesačne, je úplne minimálna.

Náklady na syna sú naozaj v súčasnej dobe vysoké, nielen vzhľadom na dnešné ceny, ale aj na to, že
ide o dospievajúceho chlapca. Suma 200,- eur mesačne nepokryje ani polovicu nákladov. Žiadala preto
o schválenie súdneho rozhodnutia a o priznanie zvýšeného výživného spätne od podania návrhu na
zvýšenie výživného.

4. Otec dieťaťa v replike zo dňa 13.04.2023 uviedol, že to či pôjde do podnájmu alebo na chalupu,

kde momentálne bývajú jeho rodičia ešte sám nevie. Svojej matke momentálne platí za byt, ktorý mu
poskytli s otcom 250,- eur. Jeho partnerka dostáva od bývalého manžela na deti po 110,- eur na 13-
ročnú, 130,- eur na 17-ročnú a 130,- eur na 18-ročnú. Priateľkin bývalý muž je terajší partner matky
dieťaťa. Podľa neho je zaujímavé, že keď je matka dieťaťa taká presvedčená o tom, že ich syn potrebuje
270,- eur, tak jeho partnerka má o 100,- eur viac na tri deti vo veku 13, 17 a 18 rokov. Na jednej strane

matke vadí, že nechce platiť viac, na strane druhej bráni synovi v stretávaní sa s ním. Svojim synom
dvakrát priniesol darček, nikdy neboli doma. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že matka nie je ani schopná sa
za vyše roka dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ
táto uvádza, že celá starostlivosť je na nej, ale keďže nechcela striedavú starostlivosť, tak platí riadne
na syna každý mesiac 200,- eur, ako mu bolo súdom uložené. Ďalej ak ona platí všetko za staršieho

syna a jeho priateľku, ktorí sú neustále na dovolenkách a rôznych pobytoch, tak by bolo na mieste, aby
jej prispievali na platby a chod domácnosti. Ich starší syn začína podnikať a jeho prvotný vklad do s.r.o.
bol 5.000,- eur a takisto s priateľkou robia osobných fitness trénerov, chodí tam aj maloletý cvičiť. Ako
dôkaz predložil výpis z obchodného registra s.r.o. Berch. Zotrval na odvolacom návrhu.

5. Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník na repliku otca dieťaťa písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:

7. V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom zvýšil vyživovacia povinnosť otca voči maloletému z
doterajších 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu čím došlo k zmene rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6P/15/2021-50 zo dňa 27.05.2021, právoplatného dňa

10.06.2021 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.
8. Otec dieťaťa v odvolaní namietal hlavne to, že súd prvej inštancie nesprávne vychádza z právneho
i skutkového posúdenia veci, kedy matkou nebola riadne preukázaná zásadná zmena pomerov, ktorá
by odôvodňovala zvýšenie výživného na dieťa.

9. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave a v
dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 CSP.

10. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods. 2 (ktoré ustanovenie sa v zmysle § 2 ods. 1
CMP primerane použije i na konania podľa Civilného mimosporového poriadku) upravuje náležitosti
odôvodnenia rozsudku tak, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako savo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník konania) a aké prostriedky procesnej obrany použil. V zmysle
druhej vety uvedeného ustanovenia súd v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal aj ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku
sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov/strán konania
a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového
stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti
so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď

súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka/strany konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).
Súdne rozhodnutie preto musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne

vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom
a obranou proti tomuto nároku. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať
oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe
akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. Z napadnutého rozhodnutia tieto
dôvody nevyplývajú.

12. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 157 CMP vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom
možno zmeniť len keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou
povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných

nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmene rozhodnutia v
súvislosti so zmenou pomerov ide o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá
smeruje k právnej istote, vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o
zmenu závažnejšieho charakteru, a teda ak sa táto zmena závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch
účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré

nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti.

13. Z odôvodnenia rozhodnutia (bod 23.) vyplýva, že okresný súd uviedol výdavky otca, jeho príjem,
výdavky matky a maloletého aké tieto uviedli v rámci záznamu z prvého stretnutia rodičov dňa
10.01.2023 (č.l. 55 spisu). Konštatoval vek maloletého a školu, ktorú navštevoval v čase posledného

rozhodnutia a v súčasnej dobe. Následne uviedol príjmy matky dieťaťa. Tiež, že neprihliadol na náklady
rodičov v súvislosti s pohonnými hmotami. Konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého. V bode
24. odôvodnenia pokiaľ ide o otca dieťaťa uzavrel, že tento má dostatočný príjem, aby hradil vyššie
výživné.

14. Podľa odvolacieho súdu súd, ktorý rozhoduje o zmene výživného, musí posúdiť komplexne všetky
zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a z toho dôvodu musí
i dokazovanie vykonať v plnej šírke, aby mal spoľahlivé poznatky o pomeroch účastníkov. Okresný
súd však svoje rozhodnutie založil len na konštatovaní zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa
vzhľadom na jeho vek a návštevu strednej školy. Pokiaľ ide o pomery rodičov a výdavky z ich príjmu

súd konštatoval len súčasný stav. Z rozhodnutia tak nie je možné zistiť aký príjem rodičia dieťaťa
dosahovali v čase posledného rozhodovania o výživnom, ani aké boli ich ďalšie majetkové pomery. Nie
je tak zrejmé či sa súd vôbec zaoberal aj skúmaním zmeny pomerov na strane výživou povinných osôb
(oboch rodičov), resp. v čom táto zmena spočíva. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež absentuje
akékoľvek porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového

rozhodovania (podľa R 72/1965).

15. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k potrebe zmeny doteraz určeného výživného sú tak
podľa odvolacieho súdu predčasné, založené na nedostatočnom zistení rozhodných skutočností. Zodôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nie je zrejmé ani to akým spôsobom, na základe akých
skutočností dospel súd ku konkrétnej výške výživného na maloleté dieťa ako k sume primeranej jeho
odôvodneným potrebám a schopnostiam a možnostiam jeho rodičov (aké výdavky súvisiace s výchovou

a výživou maloletého zohľadňoval) a to tiež vo vzťahu k obom rodičom.

16. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd rozhodol o zvýšení výživného od právoplatnosti
rozhodnutia a to bez toho, aby sa zaoberal návrhom matky dieťaťa požadujúcou zvýšenie výživného
od podania návrhu keďže to z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Matka dieťaťa síce v návrhu na

začatiekonaniazodňa21.11.2022neuviedlaodkedysatakejtozmenydomáhaalezozáznamuzprvého
stretnutia rodičov napísanom na okresnom súde dňa 10.01.2023 (č.l. 55 spisu) uviedla: „žiada zvýšiť
výživného na maloletého syna, a to na sumu 540,- eur s účinnosťou od podania návrhu, nakoľko vzrástli
nákladynavýživu,výchovumaloletéhoH.“.Kuvedenémuodvolacísúdokreminéhouvádza,ževzmysle
zákona smie k zmene pomerov dôjsť najneskôr v čase rozhodovania súdu. Nemožno preto rozhodnúť
o zmene pomerov, ktorá má nastať až v budúcnosti. Aj preto nebolo rozhodnutie okresného súdu v tejto

časti právne správne.

17. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6P/15/2021 a to za účelom zistenia pomerov
rodičov dieťaťa v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Následne za účelom zistenia
skutočného stavu veci (§ 36 CMP) zistí aj súčasné pomery účastníkov konania. V tejto súvislosti by sa
mal zaoberať aj námietkou otca dieťaťa ohľadom výdavkov matky dieťaťa, ktoré majú byť ňou hradené aj

pre plnoletého a zárobkovo činného staršieho syna. Následne sa bude zaoberať porovnaním zistených
pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP a vo veci
opätovne rozhodne. Rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby zistené
pomery a hlavne ich porovnanie na strane účastníkov konania bolo z neho zrejmé. V novom rozhodnutí
zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým
sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o
návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).