Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309899663
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2309899663.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
D. XX, E., zastúpenej splnomocnencom: AS Legal, s. r. o., so sídlom Hlučínska 1/11, Bratislava,
IČO: 36 857 688, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XXXX/XXX, I., zastúpenému
splnomocnencom: Advokátska kancelária Legal Cases s. r. o., so sídlom Alžbetínske nám. 328,
Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 63.011,32 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16C/11/2009-796 zo dňa 7.augusta 2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalobkyňa je povinná žalovanému a štátu zaplatiť náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 631, § 632, § 634 ods. 2, § 635 ods. 1, § 644 a
§ 651 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 43d ods. 1 písm. a/

a b/, § 48 ods. 1, § 51 ods. 1, 2, § 54, § 62 ods. 1 písm. d/, § 76 ods. 1,§ 81 ods. 1 a § 82 ods. 1
zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vecne tým, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 62.011,32
eura spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 17.2.2002 do zaplatenia, pričom súd z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nepochybne predmetná stavba nebola zhotoviteľom dokončená,
nebola objednávateľovi odovzdaná a nebola ani skolaudovaná, preukázateľne ku škodovej udalosti
došlovčase,kedyžalovanýakozhotoviteľstavbyvstavebnýchprácachnepokračoval,objednávateľako

vlastník stavby bez súhlasu, prípadne upovedomenia zhotoviteľa požiadal inú spoločnosť o vyhotovenie
krbu na predmetnej stavbe (Telervis – kuchynské štúdio a.s., Bratislava), ktorá dodala krbovú vložku
s príslušenstvom a vyhotovila krb. Ku škode došlo v čase, kedy stavba ako celok nebola odovzdaná
zhotoviteľovi, nebola skolaudovaná, a to tým, že svedok A. J. (konajúci za objednávateľa a vlastníka
stavby), povedal pracovníkom, ktorí čistili byty, aby kartóny spálili. Oni tieto kartóny nahádzali do krbu,
takisto papiere, zapálili a z toho vznikol následne požiar. Znalci z odboru požiarna ochrana, odvetvie
zisťovanie príčin vzniku požiarov Ing. Karol Morávek a Ing. Vladimír Hricišin, pre miesto vzniku požiaru

určili medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej
vložky zasunuté do šamotovej vložky komína. Ako príčinu vzniku požiaru určili zlé prevedenie tepelnej
izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. Vzhľadom na charakter obhorenia
medzistropu (zuhoľnatené a vyhorené drevené obloženie), smeru šírenia sa ohňa požiaru a zisteniesituácie pred vznikom požiaru považujú za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru zuhoľnatenie
a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej oceľovej flexi
rúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci s istotou, že pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína

došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného prevedenia
(zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez drevený
medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti a ich následné
vznietenie. Znalci vychádzali pritom z odborného posudku B. H., ktorý sa zúčastnil priamo miestnej
ohliadky po škodovej udalosti. Znalkyňa Zuzana Trubačová ako ďalšiu príčinu vzniku požiaru zistila, že

vrchná časť komína prestupovala stropom z horľavých materiálov a umiestnenie drevenej konštrukcie
v blízkosti komínového telesa bolo v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
84/1997 Z. z. Nepochybne túto časť komína zhotovoval žalovaný. Žalovaný a následne i znalci Ing.
Morávek a Ing. Hricišin ako i svedok B. K. F. potvrdili, že predmetný komín nebol dokončený.

3. Súd považoval za dôležité vyporiadať sa otázkou odovzdania stavby do užívania, v rámci ktorého

sa skúma či predmetná stavba bola vyhotovená v súlade so stavebným povolením, s projektovou
dokumentáciou a či je v súlade s právnymi predpismi. Mal za to, že jediným kompetentným orgánom
skúmať, či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom (i projektovej
dokumentácie), či je v súlade so všetkými na stavbu sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, vrátanie
dodržania bezpečnostných noriem, je stavebný úrad. K vydaniu z kolaudačného rozhodnutia však

nedošlo,neprebehložiadnekolaudačnékonanie,nakoľkostavbanebolazostranyzhotoviteľaukončená,
nebola odovzdaná objednávateľovi. Ku škodovej udalosti došlo ešte pred tým, ako k tejto kolaudácii
mohlo dôjsť.

4. Súd dospel k záveru, že preukázateľne komín nebol stavebne ukončený, nebol daný do užívania,

nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, a nebolo vydané povolenie používania tohto
komína na to odborne spôsobilou osobou (kominárom) v zmysle platných právnych predpisov. Do
takéhoto komína potom staviteľ krbu zapojil dymovod krbu (vrapovú rúru). Tak ako aj znalec Ing.
Morávek uviedol, celková funkčnosť krbu a komína sa skúma v rámci kolaudácie stavby za prítomnosti
na to odborne spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu za prítomnosti odborne spôsobilej

osoby napríklad kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a funkčnosť krbu a zapojenia do komína.
Vlastník stavby musel vedieť o tom, že komín nie je dokončený, že je neskolaudovaný, že nebol
prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie
predmetného komína a ani krbu, napriek tomu dal príkaz v krbe založiť oheň, v dôsledku čoho vznikol
požiar. Je preto nepodstatné zistenie uvedené v odbornom posudku B. L. M., že pôvodné zaústenie

komínovej vložky bolo v bezprostrednom styku s dreveným záklopom konštrukcie medzistropu, a že
ide o skrytú vadu stavby. Znalec Ing. Hricišin pred súdom uviedol, že zistil, že komín nebol dokončený,
spodná časť stropu bola zabednená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných prác (napokon to
potvrdil i znalec Ing. Pálinkáš). Zhotoviteľ komína neriešil čo do tohto komína bude zapojené. Preto
majiteľ objektu pred tým, ako si dal zapojiť do tohto komína krb, mal povinnosť zistiť funkčnosť komína

u na to odborne spôsobilej osoby. Takéto osvedčenie si mal vyžiadať zhotoviteľ krbu od majiteľa
objektu, pretože do tej doby nemal začať, prípadne pokračovať so stavbou krbu, pokiaľ by nemal
potvrdenie o funkčnosti komína od na to spôsobilej osoby (kominára) nehovoriac o tom, že po zhotovení
krbu by nesmel do tohto krbu zakúriť pred tým, ako by takéto oprávnenie od na to spôsobilej osoby
mal. Kominár pri preskúmaní komína nesprávne upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu

izolačným materiálom by musel zistiť, pretože pokiaľ vydá doklad o funkčnosti komína zodpovedá za to.
Kominár skontroluje nielen komín ale aj podhľad, čiže strop, aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom.
Pokiaľ by nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu, nemohol by
dať súhlas na pripojenie dymovodu vložky do komína. Preto nie je podstatná otázka zábrany šírenia
požiaru v predmetných bytoch z dôvodu, že byty neboli dokončené, neboli skolaudované, a či boli

vybudované v súlade s projektovou dokumentáciou, mohol skúmať jedine na to kompetentný stavebný
úrad v kolaudačnom v konaní. Pokiaľ podľa projektovej dokumentácie sa tieto zábrany mali vyhotoviť,
a by neboli vyhotovené, stavebný úrad by nemohol vydať kladné rozhodnutie vo vzťahu k užívaniu
stavby. Znalec Ing. Morávek uviedol vo svojom posudku, že predmetné byty neboli dokončené, a
preto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana podľa

projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov by aj
bola vybudovaná.5. Súd teda uzavrel, že ku škode došlo z dôvodu založenia ohňa v neskolaudovanej stavbe
(neskolaudovaný celý objekt bytov vrátane komína, krbu) na príkaz objednávateľa, jednoznačne proti
všetkým právnym predpisom a technickým normám, a preto nie je možné vysloviť zodpovednosť

žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik tohto požiaru a príčin, ktoré v dôsledku tohto požiaru
nastali. Súd preto opätovne žalobu voči žalovanému v plnom rozsahu zamietol, pretože zhotoviteľ podľa
ustanovenia § 651 Občianskeho zákonníka nezodpovedá za škodu na stavbe spôsobenú zavinením
objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému i štátu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Uviedol, že súd sa dopustil závažných pochybení v skutkovom
aprávnomhodnoteníveci,nerešpektovalzáväznýprávnynázorodvolaciehosúdu,rozsudokjezaťažený

arbitrárnosťou, nepreskúmateľnosťou a logickou rozpornosťou, pretože súd si osvojil skutkové závery
nekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa navrhla a predložila množstvo dôkazov,
najmä komunikáciu medzi účastníkmi, faktúry preukazujúce výšku škody, znalecký posudok doc.
Ing. Pavla Martona, CSc., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie Poruchy stavieb, Projektovanie
v stavebníctve a oceňovanie nehnuteľností a znalecký posudok Ing. Petra Ivana, znalca v odbore

Požiarna ochrana, odvetvie Horenie a hasenie látok a materiálov, Zisťovanie príčin požiarov, odborné
stanovisko spol. PRESKON, spol. s r. o., odborný posudok OÚ Bratislava I., odbor požiarnej ochrany,
potvrdenia o vykonaní preskúšania komínov a dymovodov kominárom N. H., súkromný znalecký
posudok Ing. Zuzany Trubačovej, znalkyne v odbore Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie
zariadenia a pod. Súd prvej inštancie však na uvedené dôkazy buď vôbec neprihliadal, alebo z nich

vyvodil nesprávne skutkové závery. Súd sa tiež nevysporiadal s mnohými podstatnými argumentmi
žalobcu, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové, ako napr. príčina šírenia požiaru do druhého bytu. Mala
tiež za to, že myšlienkový postup súdu v napadnutom rozhodnutí je pre strany nezrozumiteľný.

8. Žalobkyňa poukázala na to, že vo veci bolo sporné predovšetkým miesto vzniku požiaru a jeho

príčina, konkrétne či miesto požiaru bolo v časti stavby zhotovovanej žalovaným (šamotová vložka
komínového telesa s dreveným záklopom bez izolácie) alebo v časti stavby zhotovovanej spol.
Telervis – kuchynské štúdio a.s. Bratislava (samotný krb a tepelne izolovaný dymovod zaústený do
šamotovej komínovej vložky) a taktiež, či príčina vzniku požiaru spočívala vo vadnom prevedení diela
žalovanýmalebospoločnosťouTelervis–kuchynskéštúdioa.s.Bratislava.Prihodnotenímiestaapríčiny

vzniku požiaru súd úplne nepochopiteľne vychádzal len z názorov dvoch znalcov, a to Ing. Karola
Moráveka a Ing. Vladimíra Hricišina, ktorí sa mali vyjadriť, že miestom vzniku požiaru je medzistrop
drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej vložky zasunuté
do šamotovej vložky komína. Ako príčinu požiaru určili zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu
oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. Ide však o chybné hodnotenie súdu, ktorý z uvedených

znaleckých posudkov urobil nesprávne skutkové závery a okrem toho ignoroval ostatné vykonané
dokazovanie, predovšetkým znalecké posudky, najmä znalecký posudok doc. Ing. Pavla Martona, CSc.,
znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie Poruchy Stavieb, Projektovanie v stavebníctve a Oceňovanie
nehnuteľností a jeho výpoveď pred súdom, znalecký posudok Ing. Petra Ivana, znalca v odbore
Požiarna ochrana, odvetvie Horenie a hasenie látok a materiálov, Zisťovanie príčin požiarov, znalecký

posudok a výpoveď znalkyne Ing. Zuzany Trubačovej, ďalej odborné stanovisko spoločnosti PRESKON,
spol. s r. o. a výpoveď svedka B. L. M., odborný posudok OÚ Bratislava I, odbor požiarnej ochrany
a výpoveď O. F. B. O. H., ktorý posudok spracoval a v neposlednom rade potvrdenia o vykonaní
preskúšania komínov a dymovodov kominárom N. H.. Všetky tieto dôkazy zhodne a jednoznačne
preukazujú skryté vady diela realizovaného žalovaným, ktoré boli príčinou vzniku a šírenia požiaru a

taktiež to, že miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v časti stavby zhotovovanej žalovaným. Odvolací
súd v zrušujúcom uznesení výslovne uložil prvoinštančnému súdu, aby náležite vyhodnotil dôkaz -
odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava 1 z 31.1.2001, avšak súd
prijal závery v priamom rozpore s týmto odborným posudkom. O. F. B. O. H. určil ako príčinu vznikupožiaru: "Vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu," pričom "ohnisko
požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový
dymovod." Na pojednávaní dňa 26.11.2010 O. F. B. O. H. z OÚ Bratislava I. odbor požiarnej ochrany,

zasahujúci pri predmetnom požiari uviedol: "Najpravdepodobnejšia príčina požiaru bola zistená tá,
že došlo ku kontaktu drevenej konštrukcie medzistropu nad krbom s dymovodom," a ďalej: „Rúra
bola zachovaná a bolo vidno, že tam, kde sa táto rúra dotýkala drevenej konštrukcie stropu bola
vyžihaná."ĎalejIng.PeterIvanurčilakopríčinuvznikupožiaruzléprevedenietepelnejizolácieprechodu
oceľového dymovodu cez drevený medzistrop a ako miesto vzniku požiaru: „miesto vyústenia oceľového

dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa." Doc. Ing. Pavol Marton, CSc.
určil miesto vzniku a príčinu požiaru nasledovne: "Požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky
dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so
šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1." Doc. Ing. Pavol Marton, CSc. bol jediný znalec ktorý vykonal
obhliadku zničeného diela po požiari a počas sanácie bytov, a to na rozdiel od ostatných znalcov.
Ing. Karol Morávek na pojednávaní dňa 5.9.2016 súhlasil so závermi O. F. B. O. H. ohľadne miesta

a príčiny požiaru, ako aj s jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 26.11.2010: "Najpravdepodobnejšia
príčina požiaru bola zistená tá, že došlo ku kontaktu drevenej konštrukcie medzistropu nad krbom
s dymovodom" a „Rúra bola zachovaná a bolo vidno, že tam, kde sa táto rúra dotýkala drevenej
konštrukciestropubolavyžihaná,"adodal.že:"MiestovznikupožiarusomoznačiljaiB.H.vmedzistrope
medzi horným a spodným záklopom." Ing. Vladimír Hricišín v znaleckom posudku nevylúčil zahorenie

v dôsledku dotyku drevenej dosky záklopu s povrchom komínovej vložky a uviedol, že "nie je možné
z fotodokumentácie jednoznačne potvrdiť prítomnosť a umiestnenie tepelnej izolácie od horľavých
materiálov", pričom určil ako miesto vznikli požiaru: "...v medzipriestore drevenej stropnej konštrukcie, v
mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej vložky zasunutej do šamotovej vložky komína."
Ing. Zuzana Trubačová, znalkyňa v odvetví Vykurovanie a vykurovacie telesá potvrdila, že použitá

komínová vložka "...nemá v podstate žiadnu tepelnú odolnosť," že: "miesto dotyku komínovej vložky
a drevenej konštrukcie medzipodlažia bolo už pred montážou krbu zabudované" a tiež, že: "...ak by
bola vrchná časť komína vyhotovená podľa vyhl. MV SR 84/1997 Z.z. a STN 734201 a STN 733150 k
vzniku požiaru by nikdy nedošlo." Jediný Ing. Libor Pálinkás, znalec zadovážený žalovaným usudzuje:
„Príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia oceľového flexi dymovodu, ktorý bol inštalovaný

v rozpore s Vyhláškou MV SR č. 84/1997 Z. z." Napokon však aj Ing. Pálinkás na pojednávaní dňa
26.11.2010, kde bol konfrontovaný so svedeckou výpoveďou O. F. B. O. H., svoj posudok korigoval
a priznal: „Ani ja som nevylúčil, že by rezivo sa dotýkalo dymovodnej vložky a že by z toho dôvodu
mohol vzniknúť požiar, avšak moje tvrdenie je také, že práve tu nebolo možné napojiť tento dymovod
takýmto spôsobom na už vybudovaný komín bez dobudovania komína na 6. podlaží." Súd

ďalej ignoroval skutočnosť, že dňa 9.10.2000 došlo k preskúšaniu komínov a dymovodov kompetentným
kominárom (revíznym technikom komínov) N. H. a tento vydal potvrdenie o tom, že sú vyhovujúce.
Dymovod bol podľa prvotných ohliadok a vyjadrení odborných a znaleckých posudkov z obdobia
bezprostredne po požiari izolovaný dostatočne, izolačnou hmotou atestovanou na 1.200 stupňov Celzia
až po miesto, kde kovový dymovod ústil do komínovej vložky, teda miesto, ktoré vyhotovoval žalovaný.

Nezávadnosť komína a dymovodu bola kontrolovaná kompetentným kominárom, ktorý osvedčil, že sú
vyhovujúce (pričom takéto osvedčenie je základom pre kolaudačné konanie). Ani tento kominár, ani
pracovníci, ktorí inštalovali dymovod ústiaci do komínovej vložky, nemohli v dôsledku zabudovania
drevených prvkov stropu, ktoré vykonal žalovaný, vedieť alebo predpokladať, že medzi komínovou
vložkou, ktorú vyhotovil žalovaný a týmito drevenými prvkami nie je žiadna izolácia. Išlo o tzv. skrytú

vadu, čo v znaleckom posudku potvrdil doc. Ing. Pavol Marton. CSc. a v odbornom posudku aj B. L. M..
Miesto,kdevznikolpožiar,nedostatočneizolovalžalovaný,ktorýponechalšamotovúvložkukomínového
telesa, ktorá nemá dostatočné izolačné vlastnosti, v priamom kontakte s dreveným záklopom a pritom
nechal túto časť zabudovanú, takže nebolo možné túto skrytú vadu zistiť. Žalovaný v priebehu konania
potvrdil, že túto časť komína (úroveň komínovej vložky a drevených záklopov) zhotovoval sám. Ako

jednoznačne vyplýva z predložených znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, fotodokumentácie
a náčrtov, jediným miestom, kde došlo ku kontaktu, bolo vyústenie dymovodu do komínovej rúry, všade
inde bol dymovod izolovaný izolačnou hmotou atestovanou na 1.200 stupňov Celzia. Teplota vznietenia
dreveného prvku je pritom podľa znaleckého posudku Ing. Petra Ivana do 400 stupňov Celzia. Z toho
všetkého je zrejmé, že, jediné miesto, kde mohol vzniknúť požiar, nedostatočne izoloval žalovaný, ktorý

ponechal vložku komínového telesa, ktorá nemá dostatočné izolačné vlastnosti v priamom kontakte
s dreveným záklopom a pritom nechal túto časť zabudovanú, takže nebolo možné túto skrytú vadu
zistiť. Žalovaný nepopiera, že túto časť komína realizoval sám. Z uvedených dôkazov vyplýva, že
miesto vzniku požiaru ako aj príčina vzniku požiaru spočívali v diele zhotovenom žalovaným a vadamitohto diela. Zároveň boli zistené porušenia záväzných technických noriem vrátane Vyhlášky č. 84/1997,
ako aj vyhl. MV SR 84/1997 Z.z. a STN 734201 a STN 733150 zo strany žalovaného s čím sa súd
žiadnym spôsobom nezaoberal. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalovaný mal k dispozícii projekt

(výpoveď žalovaného zo dňa 2.11.2009 a výpoveď A. L. zo dňa 22.1.2010). Svedok A. L., zamestnanec
žalovaného na pojednávaní dňa 22.1.2010 uviedol, že: „my sme vybudovali komín z tehál označené
CDM tehly, komín bol vyvložkovaný šamotovou vložkou, čiže zodpovedal všetkým normám potrebným
aj na kúrenie tuhým palivom.“ Je zrejmé, že v čase pred požiarom bolo dielo zhotovované žalovaným
takmer dokončené, realizovali sa konečné práce na diele, o čom vypovedá aj samotný žalovaný,

ktorý uvádza, že "v čase odstúpenia od zmluvy už byty boli vymaľované a bolo potrebné len zaviesť
elektrinu" (zápisnica z pojednávania zo dňa 2.11.2009), či na inom mieste "krb v čase, keď sme my
ukončili práce ani nebol vyhotovený, komín bol vybudovaný vo vrchnej časti, v spodnej vybudovaný
nebol tak, ako svedok to uviedol, tak sa pamätám, že v tom čase už boli uložené aj parkety (zápisnica
z pojednávania zo dňa 22.1.2010). Z uvedených tvrdení samotného žalovaného ako aj svedka L.
(zamestnanca žalovaného) je zrejmé, že v čase keď žalovaný ešte zhotovoval dielo boli už vymaľované

steny bytu, položené parkety a zostávalo zaviesť elektrinu. Dielo bolo už pred kolaudáciou o čom
svedčí aj skutočnosť, že boli zabezpečované podklady na kolaudačné konanie, ako napr. potvrdenie
o vykonaní preskúšania komína. Žalovaný bol v omeškaní so zhotovovaním stavby a následne došlo
zo strany žalobkyne k odstúpeniu od zmluvy, ktoré nebolo žalovaným žiadnym spôsobom právne
spochybňované. Žalobca vyzýval telefonicky i písomne (výzva zo dňa 14.12.2000), aby dielo dokončil

avšak po márnych výzvach bol nútený od zmluvy odstúpiť a robiť následné kroky k dokončeniu diela.
Žalovaný ako zhotoviteľ stavby nepokračoval v diele a ani neviedol o vedení stavby žiadny stavebný
denník. Z vizuálneho hľadiska sa stavba javila už ako takmer dokončená (byty boli už vymaľované, boli
položené parkety), a teda žalobca nemal dôvod sa domnievať, že dielo zhotovené žalovaným bude
obsahovať tak závažnú skrytú vadu v oblasti strechy. Preto sa javí absurdná a účelová úvaha, že by

žalovaný v takejto fáze zhotovovania diela mohol dobudovávať požiarne múry v oblasti strechy tak, aby
moholstavbuzhotoviťpodľaprojektovejdokumentácieavsúladesprávnyminormami,tedaspotrebným
počtom požiarnych úsekov. O tom, že stavba bola už takmer dokončená svedčí aj žiadosť žalobkyne na
príslušný stavebný úrad o predĺženie platnosti stavebného povolenia. V predmetnej žiadosti sa uvádza,
že "stavba bola pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia". Dôkazom je Žiadosť

o predlženie platnosti stavebného povolenia zo dňa 10.1.2001. Podľa žalobkyne teda zo znaleckých
posudkov a odborných vyjadrení vyplýva, že miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v časti stavby
zhotovovanej žalovaným a príčina požiaru spočívala v chybnom prevedení diela žalovaným; žalovaný
pred ukončením prác na diele vykonával už len dokončovacie práce a dielo sa nachádzalo vo finálnej
fáze; podľa tvrdení zamestnanca žalovaného p. L. bol komín zhotovený tak, aby v ňom bolo možné

kúriť tuhým palivom; podľa Ing. Martona, CSc. bolo zistené, že dielo zhotovené žalovaným - časť komín
malo skryté vady, o ktorých nemohol pri revízii kominár ani žalobkyňa či iná stavebná firma vedieť,
nakoľko boli zabudované; komín bol skontrolovaný revíznym technikom o čom bolo vydané potvrdenie;
revízna správa kominára je podkladom ku kolaudácii; dymovod vedený z krbu do šamotovej vložky
(dielo zhotovované spoločnosťou Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava) bol zaizolovaný hmotou

atestovanou na 1.200 stupňov Celzia, čiže za každých okolností musela odolať teplote pri danom požiari;
žalovaný napriek výzve žalobkyne zo dňa 14.12.2000 odmietol pokračovať v stavebných prácach a
dostal sa do omeškania; žalovaný zanechal zhotovovanie diela bez toho, že by žalobkyni odovzdal
stavebný denník alebo akúkoľvek dokumentáciu o realizácii stavby z ktorej by bolo možné usúdiť,
že žalovaný nedobudoval požiarne úseky v zmysle projektovej dokumentácie a o tom, že dielo má

skrytú vadu. Žalobkyňa v čase, keď dielo bolo takmer ukončené a žalovaný ho odmietal sfinalizovať,
zazmluvnila spoločnosť Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava na montáž krbu. Táto spoločnosť po
revízii komína krb namontovala spolu s dymovodom s riadnou tepelnou izoláciou. Po vzniku požiaru sa
zistilo, že časť komína zhotovená žalovaným - zabudovaná šamotová vložka komínového telesa bola
umiestená bez izolácie v tesnej blízkosti dreveného obkladu (stanovených 50 mm), teda mala skrytú

vadu o ktorej žalobkyňa nemohla vedieť. Žalovaný nezanechal žiadnu stavebnotechnickú dokumentáciu
preukazujúcu, že požiarne úseky v časti strechy neboli dobudované a z ktorej by bolo možné usúdiť, že
dielo má skrytú vadu. Dielo bolo takmer sfinalizované a nejavilo sa v danom čase logické, že by bolo
nevyhnutné dobudovávať požiarnu stenu v časti strechy. Ani revízny technik (kominár) ani pracovníci
montujúci krb a ani žalobkyňa nemohli obhliadkou zistiť skryté vady diela žalovaného. Skutkové závery

súdu prvej inštancie o tom, že by žalovaný prebudovával dielo v jeho finálnej fáze sú arbitrárne a
nekorešpondujú ani s tvrdeniami samotného žalovaného. Žalovaný ani nezanechal žalobkyni výzvu na
dokončenie požiarnych úsekov a odstránenie skrytej vady, čím by si splnil nielen povinnosť zhotoviteľa,
ale aj prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. Žalobkyňa má zato, že nemožno po nej spravodlivožiadať aby predpokladala, že dielo zhotovované počas 3 rokov v jeho finálnej fáze má nedokončenú
požiarnu stenu v časti strechy a chybne vybudovaný komín, keďže tieto časti diela mali byť už počas
dlhéhoobdobiadokončené.Odôveryhodnostižalovanéhovypovedáužjehoreakcianavýzvužalobkyne

pred začatím súdneho konania, ktorý najskôr písomne odpovedal, že s ňou nikdy v nijakom zmluvnom
vzťahu nebol, v priebehu konania priznal, že s ňou zmluvu uzavrel. Na pojednávaní dňa 2.11.2009
uviedol, že projekt s krbom nepočítal vôbec, neskôr začal uvádzať, že to mal byt okrasný krb, a napokon,
že A. J. sa nevedel rozhodnúť, a preto nechali možnosti otvorené. Na pojednávaní dňa 2.11.2009
tiež uviedol, že mu neboli zaplatené faktúry, no v konaní bol preukázaný opak. Na pojednávaní dňa

23.9.2011 vyhlásil: „Na poslednom podlaží, čiže 7. bol vybudovaný komín a na 6. poschodí preto
nebol projektovaný komín, nakoľko pôvodne chceli tam mať len ozdobný komín, nakoľko chceli tam
mať pôvodne len okrasný krb." Toto tvrdenie je absurdné, pretože je nelogické, aby sa na poslednom
podlaží budoval komín na vykurovanie tuhým palivom a doňho by sa napájal akýsi ozdobný komín.
Navyše toto tvrdenie je v priamom rozpore s výpoveďou svedka L. o tom, že vybudovali komín na
kúrenie tuhým palivom (pojednávanie dňa 22.1.2010). Rovnako ak by malo ísť o ozdobný komín, nebolo

by potrebné ani vykonanie revízie kominárom. Ak by malo dôjsť k zmene projektu krbu, musela by
byť táto zmena uvedená v stavebnom denníku a schválená investorom. Prvoinštančný súd taktiež
prijíma chybné skutkové tvrdenie, že krb mal byť vybudovaný ako okrasný, čo je v priamom rozpore
s výpoveďou svedka L. (vedúceho pracovnej skupiny žalovaného), že budovali komín tak, aby sa v
ňom dalo kúriť tuhým palivom (zápisnica z pojednávania zo dňa 22.1.2000). Súd nebral do úvahy

pre posúdenie zodpovednosti za škodu zásadnú skutočnosť, a to porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného. Konkrétna majetková ujma vznikla následkom protiprávneho konania zhotoviteľa
- žalovaného, ktorý postavil komín na vykurovanie tuhým palivom, hoci na takúto skutočnosť nemal
odbornú spôsobilosť. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný nemal oprávnenie a odbornú
spôsobilosť, na zhotovenie stavby komínov ako to ukladá § 11 zákona č. 99/1995 Z.z. o požiarnej

ochrane. Toto protiprávne konanie je jedna z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý
má byť odškodnený, a je to príčinou dôležitou, podstatnou a rozhodujúcou. Nebyť tejto skutočnosti, ku
škode by nedošlo.

9. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že príčinám šírenia požiaru súd nevenoval žiadnu pozornosť' napriek

tomu, že mu to výslovne uložil odvolací súdu. V odôvodnení rozsudku sa nenachádza žiadne skutkové
a právne hodnotenie tejto podstatnej otázky. Ak by súd skúmal príčiny šírenia požiaru do susediaceho
bytu vo vlastníctve žalobkyne, poskytol by odpoveď na jednu zo zásadných otázok, a to z akých dôvodov
a akým spôsobom vznikla podstatná časť škody, nakoľko strechy oboch bytov boli požiarom zničené. Zo
strany žalovaného v rozpore s projektovou dokumentáciou neboli zhotovené potrebné požiarne úseky,

čo bolo podľa všetkých znaleckých posudkov a odborných vyjadrení zrejmou a preukázanou príčinou
šírenia požiaru. Napriek objektívnej zodpovednosti (§ 651 OZ) žalovaný ani neprodukoval žiadne dôkazy
o tom, že požiarne úseky vybudoval v zmysle projektovej dokumentácie. Podľa znaleckého posudku
doc. Ing. Pavla Martona, CSc., stavba trpela viacerými, podrobne popísanými skrytými vadami, ktoré na
tieto procesy mali významný vplyv. Aj O. F. B. O. H. na pojednávaní dňa 26.11.2010 potvrdil, že: "Požiar

sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi bytmi..." Výstavba komína bola
riadne projektovaná, čo preukazuje aj znalecký posudok doc. Ing. Pavla Martona, CSc., ktorý poukázal
až na 6 rozdielov skutočného prevedenia stavby žalovaným s projektom. Porovnanie prevedenia stavby
s projektom - ide najmä o nedostatky prevedenia požiarnej steny, izolácie vnútri medzistropu a statických
prvkov. Prílohou znaleckého posudku je aj Projekt pre stavebné konanie - Projekt požiarnej ochrany,

vrátane nákresov požiarnych úsekov, ktoré rozpor skutočného prevedenia a projektovej dokumentácie
potvrdzujú. Nákresy zreteľne znázorňujú aj krb na 6. podlaží s komínom ústiacim do 7. podlažia až
na strechu. Ak súd konštatoval zodpovednosť samotnej žalobkyne za vznik požiaru, mal podľa názoru
žalobkyne minimálne uznať zodpovednosť žalovaného za šírenie požiaru, pretože nevybudovanie
požiarnych úsekov podľa projektovej dokumentácie je výlučne porušením zmluvných a zákonných

povinností žalovaného a jediným dôvodom šírenia požiaru, teda dôvodom vzniku väčšej škody. Okrem
iného žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou použil rohože z rákosu namiesto sadrokartónu,
čo malo taktiež vplyv na šírenie požiaru.

10. Podľa žalobkyne súd založil celé svoje rozhodnutie na chybnej a nepreukázanej prezumpcii, že

ak by bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, preukázali by sa vady realizácie komína a požiarnych
úsekov a ku vzniku škody by nedošlo. Nevydanie kolaudačného rozhodnutia je zodpovednosťou
žalobkyne, a preto nemá nárok na náhradu škody. Za vznik i šírenie požiaru je teda zodpovedná
žalobkyňa sama. Jedná sa však o zjednodušujúce a chybné tvrdenie, kedy si súd sám dotvára priebehškodovej udalosti, keď do dôkazmi podloženého skutkového priebehu škodovej udalosti vkladá novú
skutočnosť - vydanie kolaudačného rozhodnutia a z tejto skutočnosti prezumuje ničím nepodložené
závery. Podľa žalobkyne vôbec nebolo v konaní preukázané, aké dôsledky a zmeny v priebehu škodovej

udalosti by vydanie kolaudačného rozhodnutia malo a podľa všeobecných skúseností s priebehom
kolaudačného konania ani nemožno mať zato, že by vydanie kolaudačného rozhodnutia, čo i len v
najmenšom ovplyvnilo priebeh škodovej udalosti. Rozhodujúci tu je dôkaz - Potvrdenie o vykonaní
preskúšania komínov vydané revíznym technikom N. H. zo dňa 9.10.2000, ktorého existenciu ako i
dôsledky jeho vydania súd úplne ignoruje. Toto potvrdenie bolo vydané ešte pred vznikom požiaru

a je podkladom pre kolaudačné konanie. Zo zoznamov dokumentov, ktoré požadujú predložiť rôzne
stavebné úrady obcí ku kolaudačnému konaniu je zrejmé, že potvrdenie o vykonaní preskúšaní komínov
je prílohou ku každému jednému kolaudačnému konaniu. Takéto potvrdenie sa predkladá v zmysle
§ 79 a nasl. stavebného zákona v spojení s § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalobkyňa zaobstarala potvrdenie o vykonaní preskúšania
komínov, ktoré by doložila príslušnému stavebnému úradu ku kolaudačnému konaniu. Pre stavebný

úrad je takéto vykonanie preskúšania komínov dostatočným dôkazom o spôsobilosti komínov k užívaniu.
Ani súd nemá sám ujasnené, či ku riadnej kontrole komína je potrebná správa revízneho technika
(kominára)alebovydaniekolaudačnéhorozhodnutia.Odôvodnenierozsudkujevtomtomätúce,nejasné
a nezrozumiteľné. V priebehu kolaudačného konania, by príslušný stavebný úrad už sám neskúmal
bezvadnosť komína, nakoľko by mu postačovalo potvrdenie revízneho technika (kominára). Jednalo sa

o skrytú, zabudovanú vadu a nedá sa predpokladať a ani to nie je v praxi obvyklé, že by zamestnanci
stavebného úradu dali demontovať časť stavby, aby zistili jej skryté vady. Kolaudačné konanie týmto
spôsobom neprebieha a z praxe sú známe i prípady, kedy sú skolaudované stavby majúce vážne
problémy so statikou. Podľa názoru žalobkyne by uskutočnenie kolaudačného konania a vydanie
rozhodnutia o kolaudácii stavby žiadnym spôsobom nezmenilo priebeh škodovej udalosti, nakoľko ku

vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného spočívajúcich vo vyhotovení stavby v rozpore
s jeho zmluvnými i zákonnými povinnosťami by určite došlo. Bolo vydané potvrdenie revízneho technika
- kominára, ktoré slúži ako podklad pre kolaudačné konanie a na základe žiadnych skutočnosti nie je
možné usudzovať, že stavebný úrad by vo väčšom rozsahu ako revízny technik komín kontroloval.
Úvahasúdu,žeakbybolovydanékolaudačnérozhodnutie,predišlobysaškode,jeúvahaarbitrárnabez

akejkoľvek opory v dokazovaní. Súd podľa názoru žalobkyne, napriek existencii potvrdenia o preskúšaní
komína, prijal prekvapujúci záver, že bolo nevyhnutné vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ku vzniku
požiaru ako aj jeho šíreniu a následnému vzniku škody došlo výlučne z dôvodu porušenia zmluvných
a zákonných povinností zo strany žalovaného a je taktiež zrejmé, že nebyť takéhoto porušenia ku škode
by iným spôsobom nedošlo (§ 651 Občianskeho zákonníka).

11. Napokon žalobkyňa namietala, že medzi ňou a žalovaným išlo o vzťah spotrebiteľský,
charakteristický zvýšenou ochranou spotrebiteľa. Poukázala pritom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora, v ktorej súdny dvor stanovil povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen
ustanovenia domáceho práva implementujúce komunitárny predpis (smernice), ale tiež národné právo

akocelok,atobezohľadunato,čiideodomáculegislatívuprijatúpopríslušnomkomunitárnompredpise
alebo domáce právne normy predchádzajúce prijatiu komunitárneho predpisu. Súd prvej inštancie však
na túto argumentáciu žalobkyne žiadnym spôsobom v odôvodnení nereagoval. Vzhľadom na uvedené
odvolacie dôvody, žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že uloží žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 63.011,31 eura so 17,6% úrokom z omeškania od 8.1.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uplatnila si tiež náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

12. Krajský súd v Trnave svojim prvým rozsudkom č. k. 23Co/49/2017-876 zo dňa 17.9.2018 na

odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, keď dospel k záveru, že ku škode došlo v čase, kedy stavba ako celok
nebola odovzdaná zhotoviteľovi, nebola skolaudovaná; objednávateľ ako vlastník stavby požiadal inú
spoločnosť o vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe, a to v situácii, kedy vlastník stavby musel vedieť,
že komín nie je dokončený, je neskolaudovaný, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou,

nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie predmetného komína a ani krbu, a napriek tomu dal príkaz
v krbe založiť oheň. K otázke zábrany šírenia požiaru uviedol, že nie je podstatná, pretože byty neboli
skolaudované, a to, či boli vybudované v súlade s projektovou dokumentáciou mohol zákonne skúmať
jedine stavebný úrad v kolaudačnom konaní.13. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom namietala, že
odvolací i prvoinštančný súd bez opory v ustanovení zákona, alebo inej normy založili celé svoje

rozhodnutie na chybnej prezumpcii, že ak by bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, preukázali by
sa vady realizácie komína a požiarnych úsekov a ku vzniku škody by nedošlo. Podľa žalobkyne
však nebolo v konaní vôbec preukázané, aké dôsledky a zmeny v priebehu škodovej udalosti by
vydanie kolaudačného rozhodnutia malo a podľa všeobecných skúseností s priebehom kolaudačného
konania ani nemožno mať zato, že by vydanie kolaudačného rozhodnutia, čo i len v najmenšom

ovplyvnilo priebeh škodovej udalosti. Dôvodila, že odvolací súd pochybil, keď žalobu zamietol bez
toho, aby sa v odôvodnení riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne,
preto je jeho rozhodnutie arbitrárne. Mala tiež za to, že sa odvolací súd odklonil od svojho
predchádzajúceho rozhodnutia bez toho, aby k takémuto odklonu boli opodstatnené dôvody. Podľa
žalobkyne tak v rozsudku odvolacieho súdu, ako i v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek
vysporiadanie sa so závermi oponentských znaleckých posudkov, posúdenie príčin šírenia požiaru (t.

j. či dôvodom šírenia požiaru bolo nevybudovanie protipožiarnych stien a úsekov zo strany žalovaného
v rozpore s projektovou dokumentáciou), uvedenie rozdielov medzi projektovou dokumentáciou a dielom
zhotoviteľa, nakoľko prvoinštančný súd bol povinný porovnať prevedenie stavby s projektom, pričom
je dôležité posúdenie, či boli požiarne úseky prevedené podľa príslušných noriem. Ďalej žalobkyňa
namietala, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd ignorovali tvrdenia žalobkyne, že sa v danom

prípade jednalo o spotrebiteľský vzťah, teda že medzi žalobkyňou a žalovaným sa jednalo o vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, avšak jej v spore nebol priznaný status spotrebiteľa, spojený s jeho zvýšenou
ochranou. Žalobkyni má byť v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa poskytnutá ochrana, keďže nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd bol
povinný uviesť, z akého dôvodu sa ne/aplikuje právo na ochranu spotrebiteľa. Súdy tiež odignorovali

pre vec rozhodujúci dôkaz – Potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov vydané revíznym technikom
N. H. zo dňa 9.10.2000, ktoré bolo pre stavebný úrad záväzné rovnako ako právoplatné rozhodnutie
dotknutého orgánu. Toto potvrdenie bolo pritom vydané ešte pred vznikom požiaru a je podkladom
pre kolaudačné rozhodnutie. Takéto potvrdenie sa predkladá v zmysle ust. § 79 a nasl. stavebného
zákona v spojení s § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného zákona. Tento dôkaz má teda zásadný význam pri posúdení skutočnosti, či by vydanie
kolaudačného rozhodnutia mohlo predchádzať vzniku škody a pri posúdení zavinenia žalobkyne.
Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala žalobkyňa za nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o príčiny
šírenia požiaru do susedného bytu v dôsledku absencie protipožiarnej steny a protipožiarnych úsekov.
Poukazovala na to, že zo strany žalovaného v rozpore s projektovou dokumentáciou neboli zhotovené

potrebné požiarne úseky, čo bolo podľa všetkých znaleckých posudkov a odborných vyjadrení zrejmou
a preukázanou príčinou šírenia požiaru. Napriek objektívnej zodpovednosti (§ 651 OZ), žalovaný ani
neprodukoval dôkazy o tom, že požiarne úseky vybudoval v zmysle projektovej dokumentácie. Podľa
znaleckého posudku Doc. Ing. Pavla Martona, CSc., stavba trpela viacerými, podrobne popísanými
skrytými vadami, ktoré na tieto procesy mali významný vplyv. Aj O. F. B. O. H. na pojednávaní dňa

26.11.2010 potvrdil, že požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi
bytmi. Prílohou znaleckého posudku Ing. Martona je aj Projekt pre stavebné konanie – Projekt požiarnej
ochrany, vrátane nákresov požiarnych úsekov, ktoré rozpor skutočného prevedenia a projektovej
dokumentácie potvrdzujú. Nákresy zreteľne znázorňujú aj krb na 6. podlaží s komínom ústiacim do 7.
podlažia na strechu. Ak súdy konštatovali zodpovednosť samotnej žalobkyne za vznik požiaru, mali

minimálne uznať zodpovednosť žalovaného za šírenie požiaru, nakoľko nevybudovanie požiarnych
úsekov podľa projektovej dokumentácie je výlučne porušením zmluvných a zákonných povinností
žalovaného a jediným dôvodom šírenia požiaru, teda dôvodom vzniku väčšej škody. Okrem iného
žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou použil rohože z rákosu namiesto sadrokartónu, čo
malo taktiež vplyv na šírenie požiaru. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že opakovane v konaní namietala

skutočnosť, že pri zhotovovaní diela sa žalovaný dopustil neoprávneného podnikania. Súdy však vôbec
nebrali do úvahy pre posúdenie zodpovednosti za škodu zásadnú skutočnosť, a to porušenie právnej
povinnosti žalovaného. Konkrétna majetková ujma vznikla následkom protiprávneho konania zhotoviteľa
– žalovaného, ktorý postavil komín na vykurovanie tuhým palivom, hoci na takúto skutočnosť nemal
odbornú spôsobilosť. Podľa výpisu zo živnostenského registra nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť

na zhotovenie stavby komínov, ako to ukladá § 11 zákona č. 99/1995 Z. z. o požiarnej ochrane.
Posúdenie tejto otázky má vplyv na to, či ide o osobitný režim zodpovednosti za škodu spôsobenú
výkonom činnosti bez oprávnenia na podnikateľskú činnosť a či ide zodpovednosť obchodnoprávnu
alebo občianskoprávnu s prihliadnutím na zákon o ochrane spotrebiteľa.14. Žalobkyňa poukazovala na to, že napriek skutočnosti, že v konaní bolo preukázané, že zhotoviteľ
nemal príslušné podnikateľské oprávnenie na výstavbu komínov, čím porušil živnostenský zákon,

zhotovil dielo v rozpore s projektovou dokumentáciou osvedčenou stavebným úradom a technickými
normami, neviedol stavebný denník a ani inú stavebnú dokumentáciu o realizácii diela; zhotovil dielo,
ktoré malo závažné skryté vady - vady komína, absencia protipožiarnych stien a úsekov; bol v omeškaní
so zhotovením stavby; bez udania dôvodu nedokončil už takmer sfinalizované dielo a žalobkyňu ako
spotrebiteľa vôbec neinformoval o stave diela a ani akýchkoľvek vadách diela, súdy zhodnotili, že

žalobkyňa je výlučne zodpovedná za vznik ako i šírenie škody z dôvodu, že s užívaním diela nepočkala
až do vydania kolaudačného rozhodnutia. Tento záver súdu je arbitrárny, nelogický a nespravodlivý. Ak
by konajúce súdy vzali do úvahy tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou, predovšetkým Potvrdenie
o vykonaní preskúšania komínov vydané revíznym technikom N. H. zo dňa 9.10.2000, museli by
dospieť k jednoznačnému záveru, že vydanie kolaudačného rozhodnutia by nemalo vôbec žiadny
vplyv na priebeh škodovej udalosti. Pre stavebný úrad záväzné stanovisko – potvrdenie o vykonaní

preskúšania komínov bolo vydané ešte pred vznikom požiaru a je podkladom pre kolaudačné konanie.
Takéto potvrdenie sa predkladá ku kolaudačnému konaniu v zmysle § 79 a nasl. Stavebného zákona
v spojení s § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona. Podľa žalobkyne nebolo preukázané, aké dôsledky a zmeny v priebehu škodovej udalosti by
vydanie kolaudačného rozhodnutia malo a podľa všeobecných skúseností s priebehom kolaudačného

konania ani nemožno mať za to, že by vydanie kolaudačného rozhodnutia ovplyvnilo priebeh škodovej
udalosti. Pre stavebný úrad je potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov dostatočným dôkazom
o spôsobilosti komínov k užívaniu. Nakoniec ani odvolací súd ani súd prvej inštancie nemá sám
ujasnené, či ku riadnej kontrole komína je potrebná správa revízneho technika (kominára), alebo
vydanie kolaudačného rozhodnutia. V priebehu kolaudačného konania by príslušný stavebný úrad

už sám neskúmal bezvadnosť komína, nakoľko by mu postačovalo záväzné stanovisko – potvrdenie
revízneho technika (kominára). Jednalo sa o skrytú zabudovanú vadu a nedá sa predpokladať, že by
zamestnanci stavebného úradu dali demontovať časť stavby, aby zistili jej skryté vady. Taktiež nemožno
od žalobkyne očakávať, že bude demontovať celú takmer zhotovenú stavbu a zisťovať vady potom, čo
žalovaný ako zhotoviteľ bol v omeškaní a stavbu nedokončil. Podľa žalobkyne by teda uskutočnenie

kolaudačného konania a vydanie rozhodnutia o kolaudácii stavby žiadnym spôsobom nezmenilo priebeh
škodovej udalosti, nakoľko ku vzniku škody v dôsledku porušenia povinností žalovaného spočívajúcich
vo vyhotovení stavby v rozpore s jeho zmluvnými i zákonnými povinnosťami by určite došlo. Navyše
príčinou šírenia požiaru do ďalšieho bytu bola absencia protipožiarnych úsekov a stien, na ktorú
skutočnosť súdy nereagovali žiadnym spôsobom. Predloženým potvrdením o vykonaní preskúšania

komínažalobkyňapreukázalaskutočnosť,žekomínbolriadneskontrolovaný,atedasisplnilaprevenčnú
povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že ku vzniku požiaru, ako aj jeho šíreniu a následnému vzniku škody
došlo výlučne z dôvodu porušenia zmluvných a zákonných povinností, zo strany žalovaného a je tiež
zrejmé, že nebyť takéhoto porušenia, ku škode by iným spôsobom nedošlo (§ 651 OZ).

15. Žalobkyňa dôvodila, že ak nie na vzniku, minimálne na šírení požiaru má žalovaný spoluzavinenie,
pričom medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody je kauzálny nexus. Ak by sa nejednalo
o výlučnú príčinu vzniku škody, jedná sa o jednu z hlavných príčin. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že bez porušenia povinnosti na strane žalovaného, by ku škode nedošlo.

16.Ďalejžalobkyňavdovolanínamietala,ženapriektomu,žeopakovanepočaskonaniapoukazovalana
nutnosť aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným
sa jedná o vzťah spotrebiteľský, ani v rozsudku prvoinštančného súdu, ani v rozsudku odvolacieho
súdu sa žalobkyni nedostalo odpovede na nutnosť aplikovať spotrebiteľské právo na daný prípad.
Podľa žalobkyne boli konajúce súdy povinné na prípad aplikovať z. č. 634/1992 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi sporovými stranami a v čase vzniku požiaru,
čo však neurobili. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 634/1992 Z. z. bol žalovaný povinný informovať žalobkyňu
o rizikách a nebezpečenstve spojených s ním realizovanou službou, predovšetkým o skrytých vadách
diela. Žalovaný zamlčal pred uzatvorením zmluvy o dielo závažnú skutočnosť, že nemá oprávnenie na
podnikanie na výstavbu komínov. Ak by o tejto skutočnosti žalobkyňa mala vedomosť, nikdy by zmluvu

o dielo so žalovaným neuzavrela.

17. Taktiež boli súdy povinné aplikovať na prejednávaný prípad komunitárne právo, a to Smernicu
rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a SmernicuEurópskeho parlamentu a rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS. V rámci dodržania zásad nepravej retroaktivity boli konajúce
súdy rovnako povinné aplikovať na jednotlivé ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

ktoré postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v spore vylepšujú a slúžia na jej ochranu, čo však súdy
neurobili. Taktiež boli súdy povinné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách a ust. §
290 až § 300 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, čo sa však nestalo. Neaplikovanie
uvedených právnych noriem je chybné právne posúdenie na strane konajúcich súdov.

18. Podľa žalobkyne tiež odvolací a prvoinštančný súd nesprávne aplikovali § 79 a nasl. Stavebného
zákona v spojení s § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Stavebného zákona. Právnu otázku, či revízna správa o kontrole a preskúšaní komína je jediným
a dostatočným podkladom k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, alebo či stavebný úrad v rámci
kolaudačného konania vykonáva opätovne kontrolu a preskúšanie komína bez ohľadu na revíznu správu
mali konajúce súdy posúdiť tak, že revízna správa je záväzné stanovisko ku kolaudačnému konaniu,

pričom samotný stavebný úrad by v rámci kolaudácie túto otázku už opätovne nepreskúmaval.

19. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že ak žalovaný neporušil inú svoju právnu povinnosť, porušil svoju
prevenčnú povinnosť, avšak konajúce súdy predmetné ustanovenie § 415 OZ na prípad neaplikovali.
Žalobkyňa v konaní opakovane namietala, že žalovaný po nedokončení a opustení stavby bez

zanechania akejkoľvek realizačnej dokumentácie a stavebného denníka, potom čo zhotovil dielo so
skrytými závažnými vadami (chýbajúce protipožiarne steny a úseky), bez oprávnenia na podnikateľskú
činnosť, bol minimálne povinný upovedomiť žalobkyňu o tom, že dielo má skryté vady a hrozí vznik
závažných škôd.

20. Konajúce súdy tiež vôbec nebrali do úvahy porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného,
ktorý postavil komín na vykurovanie tuhým palivom, hoci na to nemal odbornú spôsobilosť, ako to
ukladá § 11 zákona č. 99/1995 Z. z. o požiarnej ochrane. Poukázala na znenie ust. § 3 ods. 1 a 2
Obchodnéhozákonníka,ktorédopadánielennaprávneúkonyzakladajúceobchodnézáväzkovévzťahy,
podľaust.§261alebo§262Obchodnéhozákonníka,alenaakékoľvekprávneúkony,tedaajtie,ktorésa

riadia Občianskym zákonníkom. Pri porušení verejnoprávnych pravidiel vzťahujúcich sa na oprávnenie
podnikať, je sankciou v súkromnoprávnej rovine povinnosť k náhrade škody spôsobenej neoprávneným
podnikaním,ktorásauplatníprostredníctvom§757omimozmluvnejzodpovednostipodľa §373anasl.
OBZ. Ust. § 757 OBZ rozširuje aplikáciu ustanovení o náhrade škody (§ 373 – 386 OBZ) aj na škodu
spôsobenú porušením povinností stanovených Obchodným zákonníkom. Ust. § 3 ods. 2 Obchodného

zákonníka je jednou zo zvláštnych úprav zodpovednosti za škodu a v tomto prípade je aplikovateľné
ust. § 373 OBZ o náhrade škody. Ods. 2 upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným
podnikaním, teda nedovolenou činnosťou. Zodpovednosť za škodu v zmysle predmetného ust. je
koncipovaná tak, že nedovolené podnikanie, ak v príčinnej súvislosti s ním vznikne škoda, zakladá
povinnosť takúto škodu nahradiť. Pôjde teda o porušenie povinnosti uloženej Obchodným zákonníkom.

Preto v tomto prípade sa na zodpovednosť za škodu bude obdobne aplikovať § 373 a nasl.
v súlade s ust. § 757, ktorý ustanovuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených Obchodným zákonníkom, platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Podľa žalobkyne
boli konajúce súdy povinné vysporiadať sa s objektívnou zodpovednosťou žalovaného v zmysle ust. §
3 ods. 2, § 373 a § 757 Obchodného zákonníka a aplikovať tieto ustanovenia na daný prípad a posúdiť

zodpovednosť žalovaného podľa § 373 Obchodného zákonníka a liberačné dôvody tam uvedené.
Neaplikovanie predmetných ustanovení spôsobilo chybné právne posúdenie veci. Žalobkyňa na základe
uvedeného žiadala dovolací súd, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe
v celosti vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

21. Na základe podaného dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
3Cdo/62/2020-1006 zo dňa 28.3.2023 prvý rozsudok odvolacieho súdu v tejto veci z 17.9.2018 sp. zn.
23Co/49/2018 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd zistil, že nižšie
súdy nielenže nevykonali dovolateľkou navrhnutý dôkaz – Potvrdenie o vykonaní preskúšania komína
vydané revíznym technikom N. H. z 9.10.2000, ale navyše dôvodili, že majiteľ objektu si mal takýto dôkaz

zabezpečiť. Tento žalobkyňou navrhovaný a nižšími súdmi preukázateľne nevykonaný dôkaz pritom
mohol mať nielenže vplyv na riadne zistenie skutkového stavu, ale ho možno považovať za takpovediac
kľúčový (rozhodujúci). Nevykonanie takéhoto dôkazu a ani neposkytnutie objektívne uspokojivého
vysvetlenia, prečo k jeho vykonaniu nedošlo, tak kvalifikoval ako porušenie práva na spravodlivé súdnekonanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy. Dovolací súd uviedol, že dovolanie neposudzoval aj z hľadiska
opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok, vzhľadom na to, že opačný
postup by mohol vykazovať znaky akademickosti, nakoľko žalobkyňou nastolené právne otázky by mohli

po očakávanej zmene skutkového stavu stratiť svoj význam.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po doplnení dokazovania v zmysle pokynu dovolacieho súdu (§ 384 ods.
2 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, ako aj na právne záväzný názor dovolacieho súdu vyslovený

v jeho uznesení, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a
realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol dôvodiac, že predmetná stavba nebola zhotoviteľom dokončená a objednávateľovi
odovzdaná, pričom ku škodovej udalosti došlo v čase, kedy zhotoviteľ stavby v stavebných prácach
nepokračoval, avšak vlastník stavby si dal vyhotoviť a nainštalovať krb inou právnickou osobou, keď

pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných predpisov
v dôsledku čoho došlo po zapálení ohňa v krbe v neskolaudovanej stavbe k požiaru, preto nie je
možné vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik tohto požiaru a príčin,
ktoré v dôsledku toho nastali. Žalobkyňa v odvolaní namietala najmä to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým záverom pokiaľ ide o zistene miesta a príčiny vzniku požiaru,

nezaoberal sa príčinami šírenia požiaru do susedného bytu, čím vznikla podstatná časť škody, ako
ani okolnosťou, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný nemal oprávnenie a odbornú
spôsobilosť na zhotovenie stavby komínov a súd tiež neaplikoval na spor žalobkyne ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa.

24. Odvolací súd v súlade s ust. § 384 ods. 2 CSP doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie
na nariadenom odvolacom pojednávaní a v zmysle pokynu dovolacieho súdu oboznámil listinné dôkazy
– Potvrdenie o vykonaní preskúšania komína vydané revíznym technikom N. H. z 9.10.2000 (čl. 51 a 52
spisu, príloha Znaleckého posudku č. 20 z r. 2001 vypracovaného doc. Ing. Pavlom Martonom CSc).
Z oboch týchto potvrdení vydaných revíznym technikom, kominárom N. H. zo dňa 9.10.2000 vyplýva,

že potvrdzujú vykonanie preskúšania komínov a dymovodov na adrese objektu E. XX, E., a to pod č.
010493 pre A. B. C. a pod č. 010492 pre A. O. J. s tým, že v potvrdení sa uvádza, že sú určené pre
plynárenskú organizáciu a že z hľadiska prevádzky komínov a dymovodov nezistil žiadne nedostatky,
že tieto vyhovujú bezpečnej prevádzke. Je tu údaj na oboch potvrdeniach - 1ks plynový kotol Junkers.

25. Žalobkyňa na odvolacom pojednávaní uviedla, že potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov
vydané N. H. preukazuje, že kominár vykonal preskúšanie komína a preskúšanie dymovodu, na ktorý
bol napojený plynový kotol zn. Junkers. V prípade, že by kominár nevykonal preskúšanie komína, ale len
dymovodu, ako tvrdí žalovaný, na potvrdení o vykonaní preskúšania komína by slovo komín preškrtol
a ponechal len slovo dymovod. Komín bol vyvložkovaný, čo potvrdil stavbyvedúci žalovaného, a teda

nešlo o okrasný krb na plyn, ale o komín na tuhé palivo. Kominár N. H. vydal dve potvrdenia – na každý
byt jedno. Žalobkyňa považovala za nevyhnutné, aby sa odvolací súd vysporiadal s otázkou príčiny
šírenia požiaru do druhého bytu, riadneho zhotovenia požiarnych úsekov, porovnania realizácie stavby
s projektom, ako i so záverom znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré predložila žalobkyňa
v tom rozsahu, v ktorom to odvolací súd sám konštatoval v prvom zrušujúcom uznesení zo dňa

4.2.2013. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy so žalovaným, avšak bolo to po opakovaných výzvach na
dokončenie diela a opakovaných výzvach na predloženie akejkoľvek dokumentácie k realizácii diela, či
už realizačného projektu alebo stavebného denníka. Na žiadnu z týchto výziev žalovaný nereagoval. Pri
odchode zo stavby bolo dielo takmer sfinalizované, pokladali sa parkety a nejavilo sa logické, že by dielo,za ktoré bol zodpovedný žalovaný nebolo dokončené. Znalci Ing. Marton a B. M. uvádzajú, že požiar
vznikol z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou. Doc. Marton ako
jediný znalec vykonal obhliadku zničeného diela po požiari. Obaja uvedení znalci konštatujú, že sa jedná

o skrytú vadu a ako to vyplynulo i z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného bolo nutné odokryť strop,
aby sa tieto vady odhalili. Podľa žalobkyne tak bol jej nárok v plnom rozsahu preukázaný, preto žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

26. Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že žalobca predkladá potvrdenie o preskúšaní komína

z 9.10.2000 až dodatočne, keďže v priebehu konania takýto dôkaz predložený nebol. Toto potvrdenie
je formálne tlačivo na komíny a dymovody a je v ňom uvedené, že vyhovujú. Z neho vôbec nevyplýva,
že bol preskúšaný a skontrolovaný krb zavedený do komína, nakoľko ani nie je uvedený v potvrdení.
V potvrdení je len uvedený 1ks plynový kotol zn. Junkers, čiže bolo vydané len pre účely správneho
vyhotovenia komína pre použitie plynového kotla zn. Junkers. Montáž krbu v tomto potvrdení vôbec
uvedená nie je, ak by to revízny technik preskúšal, požiar by vznikol jemu, čiže nedošlo k preskúšaniu

komína. Naviac dňa 9.10.2000 ešte krb nebol osadený, čo vyplýva z listinných dôkazov. Všetci znalci
tvrdia, že k riadnemu preskúšaniu montáže krbu do existujúceho komína nedošlo, nakoľko ak by sa
postupovalo v súlade s vyhl. č. 84/1997 Z. z., nemohlo dôjsť k tejto škodovej udalosti. Dňa 9.10.2000
krb ešte nebol osadený, revízny technik, ktorý bol sused žalobkyne, vydal potvrdenie o správnom
vyhotovení komína, ktorý nikto nespochybňuje. Komín bol postavený na 7. nadzemnom podlaží, bez

pevného základu, nebol dokončený, nakoľko žalobca nemal v tom čase predstavu o ďalšej montáži
krbu o poschodie nižšie, na 6. podlaží, preto krb nebol dokončený, nemal pevný základ, nemal čistenie
komína a preto bol strop 6. nadzemného podlažia otvorený a zakrytý dreveným obložením pre účely
ďalších úprav podľa predstáv majiteľa. Majiteľ si dal zhotoviť na 6. nadzemnom podlaží krb, ktorý
kúpil od spoločnosti Telervis, ktorá v priebehu konania zanikla bez právneho nástupcu a zamestnanci

tento krb na pevné palivo napojili priamo zo 6. nadzemného podlažia do komína postaveného na 7.
nadzemnompodlažícezstropvrozporesvyhl.č.84/1997Z.z.,keďžeakdymovodprechádzadrevenými
konštrukciami, má ho zhotoviteľ krbu inštalovať v bezpečnej vzdialenosti od horľavej konštrukcie, preto
neobstojí námietka, že sa jedná o skrytú vadu, nakoľko pri riadnom odkrytí drevených konštrukcií tak,
aby v otvore stropu bolo vidieť spodnú časť komína zo 7. podlažia, neexistuje, že by nebolo viditeľné,

že či už v ústí do vložky, alebo komín samotný, by pretŕčali alebo zasahovali drevené časti debnenia.
Túto skutočnosť potvrdili znalci aj znalkyňa žalobcu Zuzana Trubačová na pojednávaní pri výsluchu
v júli 2017 kde uviedla, že ak by zhotoviteľ krbu videl, že drevený strop bol takto ukončený, ako zjavne
bol, tak by musel odstrániť drevené zadebnenie a vyhotoviť patričnú izoláciu. Taktiež títo znalci potvrdili
na otázku, či sa dalo spravodlivo požadovať od osoby, ktorá osadzovala dymovod a stavala krb, aby

dostatočne zistila stav v medzistrope tak, aby nedošlo ku kontaktom s drevenými prvkami, že firma,
ktorá stavala krb musela skontrolovať do akého priestoru osádza vložku dymovodu. Dôležitá skutočnosť
je tiež, že prvýkrát je možné zakúriť do krbu za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá odsúhlasí
správnosť a funkčnosť zapojenia krbu do komína. Toto sa podľa predloženého potvrdenia žalobcom
o kontrole komína z 9.10.2000 nestalo, nakoľko ak by skutočne tú kontrolu riadnym spôsobom a tiež

skúšku vykonal, tak by k požiaru došlo jemu, a nie až zamestnancom, ktorí prvýkrát založili oheň pri
prácach a zahodili tam papiere. Táto skutková okolnosť vylučuje, že sa skutočne aj kontrola komína ako
aj montáže krbu a správnosť jeho zapojenia uskutočnila, keďže je zjavné, že inak by požiar pri kontrole
vznikol revíznemu technikovi. Naviac, ako potvrdili aj znalci, toto potvrdenie mohlo potvrdzovať len
správnosť vyhotovenia komína na 7. nadzemnom podlaží v súlade s vyhl. ako aj s požiarnymi predpismi,

nakoľko, ak si vlastník o poschodie nižšie postavil krb s pevným tuhým palivom už podľa požiarnych
predpisov by musel domurovať komín aj na 6. poschodí. Musel byť mať pevný protipožiarny základ
a musel by mať aj vyhotovené otvory na čistenie odpadu. V okolnostiach prípadu, na 6. poschodí nebol
žiaden komín postavený. Je zrejmé, že do takto nedokončeného komína sa nesmel nikto so žiadnym
spotrebičom pripojiť a tento následne prevádzkovať. Ak by aj revízny technik mal preskúšavať komín

aj s krbom, už nemohol vydať potvrdenie o správnom vyhotovení komína, nakoľko pri krbe na pevné
tuhé palivo už by tento komín nespĺňal požiadavky. Ten, kto osádzal krb a dymovú vložku spájal cez
medzistrop drevenej konštrukcie s komínom na 7. nadzemnom podlaží, mal dostatočne tento strop
otvoriť, aby videl šamotovú vložku, že je prázdna a že nie sú pri nej blízko drevené prvky a otvoriť ho
tak, aby aj komín zospodu videl, že sú splnené podmienky osadenia dymovodu podľa vyhl. č. 84/1997,

teda v dostatočnej vzdialenosti od horľavej stavebnej konštrukcie. Toto sa nestalo, nakoľko horľavé
konštrukcie zasahujúce do vložky zasadnutého komína sú viditeľné voľným okom, resp. vložiť do nej
dymovod je možné len tak, aby zhotoviteľ videl, že tam žiadna prekážka nie je, teda nie je možné
hovoriť o skrytej vade. Žalobca na 7. nadzemnom podlaží nemal záujem žiaden krb osadiť, ani osadenýnebol, dal si ho postaviť preto, aby v prípade, že na 6. nadzemnom podlaží bude mať záujem vyhotoviť
akúkoľvek formu krbu, aby už nemusel na 7. poschodí stavať komín, ale už to prispôsobil svojim budúcim
predstavám. Všetky znalecké posudky, potvrdili, kde došlo k požiaru, a tým, kto do tohto komína osádzal

krb nebol žalovaný, ale spoločnosť Telervis. Čo sa týka následného šírenia požiaru, poukázal žalovaný
na to, že v pôvodnom projekte zábrany nie sú zakreslené tak, ako ich uvádza žalobca. Prvotne však
nedošlo ku škode v dôsledku konania žalovaného a táto skutočnosť nebola vytýkaná ani dovolacím
súdom. Pokiaľ ide o znalcov, ktorých uvádzala žalobkyňa, boli to znalci poverení žalobcom. Žalovaný
poukazuje na znalecký posudok Ing. Moráveka nezávislého znalca, ktorý bol bezprostredne po požiari

prítomnýaktorýnazákladerozhodnutiaOkresnéhosúduGalantavypracovávalznalecképosudkyeštev
r.2013.Všadesanapájaexistujúcikrbnakomínzbokudoexistujúcichsopúchovaniejemožnézospodu
sa napájať cez pevný strop. Ak tak učinili, tento priestor mali otvoriť, aby videli, či tam nie sú prekážky.
Potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov z 9.10.2000, nie je potvrdením o vykonaní preskúšania
komínu aj zavedenia krbu do komína, nakoľko v tom období ešte krb osádzaný nebol a kominár nemohol
vykonať skúšku, nakoľko ak by ju vykonal, tak by požiar vznikol konajúcemu revíznemu technikovi.

Z potvrdenia je zrejmé, že sa vydával pre účely plynového kotla Junkers do existujúceho komína, nie
v súvislosti s komínom na 7. nadzemnom podlaží a žiadna súvislosť s preskúšaním, kontrolou osadenia
krbu do komína z tohto potvrdenia nevyplýva. Žalovaný prestal so stavebnými prácami koncom roka
2018, nakoľko mu žalobca neplatil dohodnuté zálohy, preto výzvu na dokončenie stavby po uplynutí vyše
jedného roka považoval žalovaný za irelevantnú. Žalovaný preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol

a úspešnej strane priznal náhradu trov konania.

27. Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie doplneného v odvolacom
konaní o oboznámenie listinných dôkazov Potvrdenie o vykonaní preskúšania komína vydané revíznym
technikom N. H. z 9.10.2000 (čl. 51 a 52 spisu) dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané

dokazovane vyhodnotil správne a vec aj správne právne posúdil.

28. Podstatná v predmetnej právnej veci je skutočnosť, ktorá nebola sporovými stranami v priebehu
konania žiadnym spôsobom rozporovaná, a to, že predmetná stavba (nadstavba dvoch bytových
jednotiek) nebola zhotoviteľom (žalovaným) dokončená a nebola objednávateľovi (žalobkyni)

odovzdaná.Obestranyvsporezhodneuvádzali,žezhotoviteľponezhodáchsobjednávateľomohľadom
finančného plnenia, práce na stavbe prerušil, nepokračoval v nich a dielo riadne nedokončil. Líšili sa len
údaje sporových strán, kedy mal žalovaný práce prerušiť, keď žalovaný uvádzal, že to bolo ešte v roku
1999, pričom žalobkyňa uvádzala, že to bolo až koncom roka 2000. Súd prvej inštancie potom správne
zdôrazňoval to, že ku škodovej udalosti (vznik požiaru) došlo v čase, kedy žalovaný ako zhotoviteľ

stavby v stavebných prácach nepokračoval a že stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená a nebola
odovzdaná objednávateľovi. Ide pritom o rozhodujúcu okolnosť pri posudzovaní príčiny vzniku požiaru
v predmetnej právnej veci. Z uvedeného totiž vyplýva, že zhotoviteľ ani stavbu komína neodovzdal
objednávateľovi ako dokončenú, resp. pripravenú na napojenie krbu bez ďalších potrebných stavebných
úprav.

29. Žalobkyňa v odvolaní aj dovolaní zdôrazňovala, že žalovaný podľa výpisu zo živnostenského
registra nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť na zhotovenie stavby komínov v zmysle § 11 zák.
č. 99/1995 Z. z. o požiarnej ochrane. V tomto smere odkazovala na znalecký posudok č. 8/2014
Zuzany Trubačovej, ktorá túto skutočnosť uviedla vo svojom posudku (č. l. 688). Na stavbu komína

však nie je potrebné osobitné živnostenské oprávnenie, nakoľko je možné ju vykonávať v rámci voľnej
živnosti – uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, ktorou disponoval aj
žalovaný. Verejnoprávnu ochranu (kvality) stavby garantuje odborne spôsobilá osoba – stavbyvedúci.
Podľa stavebného povolenia zo dňa 18.6.1997 (č. l. 13 spisu) mal technický dozor na stavbe vykonávať
B. A. I.. K tejto okolnosti sa však žalobkyňa nevyjadrovala. Viazaná živnosť sa vyžaduje na činnosť

preskúšavanie komínov, avšak žalovaný v danom prípade komín iba vyhotovoval, nerobil jeho revíziu
– preskúšanie komína, ktorú si žalobkyňa zabezpečovala revíznym technikom N. H.. Navyše ust. § 11
zák. č. 126/1985 Zb. v znení novely č. 99/1995 Z. z., ktoré označila znalkyňa Trubačová,
ako aj žalobkyňa, hovorí o odbornej spôsobilosti technika požiarnej ochrany, nie staviteľa komína –
murára. Technik požiarnej ochrany čistí, kontroluje a preskúšava komíny určené v predpisoch požiarnej

ochrany. Túto činnosť však žalovaný pre žalobkyňu nevykonával. Podľa výpisu zo živnostenského
registra žalovaného (č. l. 5 spisu), mal tento v čase zhotovovania stavby živnostenské oprávnenie
v rozsahu staviteľ – vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok. Ako teda správne uviedol
žalovaný (č. l. 770) na stavbu komína nie je potrebné zvláštne stavebné povolenie, alebo osobitnáspôsobilosť stavebníka; ten, kto je oprávnený na vykonávanie stavieb, je oprávnený aj na postavenie
komína. Žalovanýsatedavtomtosmerenedopustilnedovolenéhopodnikania,akonamietalažalobkyňa
s poukazom na ust. § 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OBZ“), z čoho následne vyvodzovala potrebu posudzovať zodpovednosť žalovaného za škodu
prostredníctvom ust. § 757 OBZ o mimozmluvnej zodpovednosti podľa § 373 a nasl. OBZ. Takáto
právna kvalifikácia zodpovednosti za škodu žalovaného v danom prípade nie je správna.

30. Odhliadnuc od nesprávneho záveru žalobkyne, že sa žalovaný pri stavbe komína dopustil

neoprávneného podnikania, treba uviesť, že v danom prípade by ani na základe ust. § 3 ods. 1 OBZ,
nebolo možné zodpovednosť žalovaného posudzovať prostredníctvom § 757 OBZ podľa § 373 a nasl.
OBZ. Aplikácia ust. § 3 ods. 1 OBZ by totiž nemala vplyv na povahu právneho vzťahu založeného
medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretím ústnej zmluvy o zhotovení stavby na zákazku podľa §
644 OZ. Ust. § 3 ods. 1 OBZ upravuje, že v prípade, ak určitá osoba podniká bez oprávnenia na
podnikanie, nemá to vplyv na platnosť jej právnych úkonov. Cieľom uvedeného ustanovenia je ochrana

práv tretích osôb. Okolnosť, že právny úkon zostáva platný, potom nič nemení na povahe daného
záväzku.Občianskyzákonníkvust.§651OZobsahuješpeciálneustanovenieozodpovednostizaškodu
zhotoviteľa pri zhotovení stavby na zákazku. Ust. § 757 OBZ rozširuje aplikáciu ustanovení o náhrade
škody (§ 373 – 386 OBZ) aj na škodu spôsobenú porušením povinností stanovených Obchodným
zákonníkom (kam možno zaradiť i ust.§ 3 ods. 1 OBZ). Avšak v predmetnej veci nejde o deliktuálnu

(mimozmluvnú) zodpovednosť (v zmysle § 757 OBZ) v dôsledku porušenia ust. § 3 ods. 1 OBZ,
ale o zmluvnú zodpovednosť žalovaného, za porušenie povinností zo zmluvy o zhotovení stavby na
zákazku uzavretej podľa § 644 OZ. Ústavný súd SR v náleze z 24.2.2016, sp. zn. II. ÚS 637/2015
uviedol, že „Na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby existoval záväzkový vzťah
spĺňajúci podmienky § 261 OBZ. Ak nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom,

naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti treba posudzovať
podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.“ V danom prípade žalobkyni tvrdená škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s tým, že
sažalovanýmaldopustiťneoprávnenéhopodnikania,alepoškodenímzhotovenejstavbypredprevzatím
stavby žalobkyňou ako objednávateľkou, t. j. v čase trvajúcej objektívnej zodpovednosti žalovaného

ako zhotoviteľa stavby na zákazku. K poškodeniu stavby požiarom, malo podľa tvrdení žalobkyne
dôjsť v dôsledku vadného zhotovenia stavby žalovaným v časti komína a v časti nevybudovania
protipožiarnych úsekov v súlade so zmluvou, projektovou dokumentáciou a stavebnými normami,
teda nie porušením povinností uložených Obchodným zákonníkom. Posúdene otázky, ktorým právnym
predpisom sa spravuje nárok na náhradu škody závisí od zistenia, aká skutočnosť bola príčinou vzniku

škody. Žalovaný sa však v danom prípade pri stavbe komína neoprávneného podnikania nedopustil,
pretoaniniejedôvodnaaplikáciu§3ods.1OZ.Posúdeniezodpovednostizaškodužalovanýmvzmysle
ust. § 651 OZ súdom prvej inštancie teda bolo správne.

31. Ďalej sa žalobkyňa dovolávala použitia ustanovení na ochranu spotrebiteľa v jej právnej veci.

Namietala, že súd prvej inštancie neposúdil jej spor ako spotrebiteľský a neaplikoval na jej právnu vec
najmä ust. § 52 OZ, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a ust. § 290 až 300 CSP. Odvolací súd má za to, že skutočne zmluvu uzavretú
medzi žalobkyňou a žalovaným o zhotovení stavby na zákazku v ústnej forme, možno považovať za
zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa § 52 ods. 3
OZjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (tu žalovaný). Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (tu žalobkyňa). V zmysle ust. § 879j OZ sa ustanovenie § 52 ods. 1 OZ

použije aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2018 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

32. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Z procesného hľadiska je podstatné,

že ustanovenia o spotrebiteľských sporoch § 290 až § 300 sa použijú aj na spory z tých zmlúv alebo
súvisiace s tými zmluvami, ktoré vznikli pred 1.1.2008, ak zodpovedajú súčasnému zneniu § 52 ods.
1 OZ. Za spotrebiteľský spor možno považovať spor o akejkoľvek otázke týkajúcej sa spotrebiteľskejzmluvy (jej vznik, platnosť, trvanie, výklad obsahu, posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich). Za spory
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky zo zodpovednosti za škodu.

33. Z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa vyplýva prvok kontroly spotrebiteľských zmlúv
orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti. V danom prípade
však bola spotrebiteľská zmluva uzavretá v ústnej forme a žalobkyňa si neuplatňovala žiadne nároky
súvisiace s obsahom danej spotrebiteľskej zmluvy, preto neprichádzala do úvahy súdna ex offo kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa ani existenciu žiadnych neprijateľných zmluvných

podmienok netvrdila. Takisto netvrdila, že by sa žalovaný pri uzatváraní zmluvy s ňou dopustil
konkrétnych nekalých obchodných praktík. Na predmetnú vec nie možné aplikovať ust. § 9 ods. 1,
2 zák. č. 634/1992 Z. z., z ktorých žalobkyňa vyvodzovala povinnosť žalovaného informovať ju ako
spotrebiteľku o rizikách a nebezpečenstvách spojených s realizovanou službou, najmä o skrytých
vadách diela, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o zhotovení stavby na zákazku (§ 644 OZ), ktorá
je osobitným druhom zmluvy o dielo, je zhotovenie novej stavby podľa individuálnych požiadaviek

objednávateľa. Žalovaný žalobkyni neposkytoval službu, ale vyrábal novú hmotnú individuálne určenú
vec. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady je osobitne upravená v ust. § 645 až § 650 OZ. Práva a
povinnosti objednávateľa a zhotoviteľa sa spravujú tiež ust. § 632 a nasl. OZ o zmluve o dielo, príp.
všeobecnými ust. OZ o záväzkoch. Žalobkyňa najmä dôvodila, že ju žalovaný neinformoval, že nemá
oprávnenie na podnikanie na výstavbu komínov, ktorú vedomosť ak by mala, tak by s ním zmluvu

neuzatvorila. Ako však bolo uvedené vyššie, takéto osobitné oprávnenie potrebné nebolo. Pokiaľ
dôvodila,žesúdmalaplikovaťajzákonč.250/2007Z.z.,takneuviedla,porušeniaakýchjehoustanovení
sa mal žalovaný dopustiť. Odvolací súd nezistil, že by použitie ustanovení tohto zákona na danú
právnu vec bolo dôvodné. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nie je možné kvalifikovať ani ako
nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 a § 8 zák. č. 250/2007 Z. z., pretože nezistil, že by žalovaný

poskytol žalobkyni nejaké klamlivé informácie, v dôsledku ktorých by žalobkyňa bola pri uzatváraní
zmluvy uvedená do omylu. Tvrdenie žalobkyne o neoprávnenom podnikaní žalovaného bolo vyvrátené.
Zároveň u žalovaného nejde o klasický predaj tovaru, či poskytovanie služby, ale o zhotovenie veci podľa
individuálnych požiadaviek žalobkyne. Na jeho zodpovednosť za prípadné vady sa použijú ust. § 644
a nasl. OZ. Odvolací súd preto v danej veci dôvod na aplikáciu ustanovení zák. č. 250/2007 Z. z. nevidel.

34. Súd sa v civilnom sporovom konaní prísne spravuje dispozičným princípom, čo sa ďalej odzrkadľuje
v princípe formálnej pravdy. Sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za neunesenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena, je strata sporu. Predmetná právna vec sa však po procesnej stránke spravuje
ustanoveniami § 290 až § 300 CSP upravujúcimi osobitosti vedenia spotrebiteľských sporov.

35. Predovšetkým podľa § 295 CSP, môže súd v spotrebiteľských sporoch vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz. Ust. § 295 CSP je však potrebné vnímať v zmysle judikatúry SD EÚ, podľa
ktorého musí vnútroštátny súd ex officio nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie

nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti
smernice (Smernica Rady 93/13/EHS) a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu
tohto ustanovenia. Cieľom us. § 295 CSP je teda posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej
zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Ustanovenie § 295 CSP však nevylučuje inú povinnosť
tvrdenia spotrebiteľa, ako je tvrdenie o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Povinnosť skutkových tvrdení

spotrebiteľa v ostatnom rozsahu zostáva zachovaná. Opačný výklad by viedol k absurdným záverom,
že v prípade spotrebiteľa žalobcu, by obsahom žaloby nemuselo byť ani to, čoho sa domáha. Súd je
tiež povinný dodržať dispozitívny princíp v konaní, t. j. nemôže za spotrebiteľa voliť jeho postup vo veci,
resp. určovať mu ciele, ktoré má v spore dosiahnuť. Súd by nemal byť radcom ani jednej zo strán, nemal
by narušiť integritu vôle spotrebiteľa a konať v jeho prospech to, čo sám považuje za správne.

36. Pre konanie podľa CSP je typická prísna koncentrácia konania, čo kladie na procesné
strany zvýšené nároky z hľadiska dôkaznej povinnosti. V spotrebiteľských sporoch môže spotrebiteľ
v zmysle ust. § 296 CSP predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (dodávateľ

len do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd končí dokazovanie). Okrem predkladania alebo označenia
skutočností alebo dôkazov na preukázanie svojich tvrdení môže až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej uplatniť spotrebiteľ aj iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazova hmotnoprávne námietky. Avšak ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ust. § 296 o koncentrácii
konania v spotrebiteľských sporoch sa nepoužije.

37. V predmetnej právnej veci, je žalobkyňa zastúpená advokátom (čl. 11 ods. 3 Základných princípov
CSP). Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ust. § 296 sa nepoužije. Uvedené
je odôvodnené tým, že ak sa spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej
stranyvkonaní,pretožedisponujekvalifikovanouprávnoupomocou.Zastúpeniespotrebiteľaadvokátom
má vplyv aj na poučovaciu povinnosť súdu voči spotrebiteľovi (§ 160 ods. 3 písm. b/ CSP a § 292 CSP),

t. j. súd ho v tom prípade nepoučuje o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť. Odvolací súd nezistil, že by
vpredmetnejprávnejvecibolopotrebnévykonaťdôkazy,okremužvykonaných,ktorébybolinevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko je žalobkyňa v danej veci kvalifikovane právne zastúpená, bolo na
nej, aby za účelom dosiahnutia svojho procesného úspechu uvádzala rozhodujúce skutkové tvrdenia
a navrhovala na ich vykonanie dôkazy. Keďže v danej veci nebolo predmetom ex offo posudzovanie
nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve, nevidel odvolací súd dôvod, na inú svoju ingerenciu za

účelom ochrany žalobkyne, právne zastúpenej spotrebiteľky v danej veci.

38. Na základe vykonaného dokazovania, nebolo v konaní sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bola uzatvorená ústnou formou zmluva o zhotovení stavby na zákazku podľa § 644 OZ, predmetom
ktorej bola nadstavba dvoch 4-izbových bytových jednotiek na streche obytného domu s. č. XXXX na E.

P. Q. XX R. E., a to podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Lignoprojekt, a.s.

39. Žalobkyňa tvrdila, že koncom roka 2000 žalovaný bez toho, aby bolo dielo dokončené, utlmil svoje
aktivity na stavbe. Žalobkyňa žalovaného písomne vyzvala na dokončenie diela listom z 14.12.2000.
Dňa8.1.2001vznikolnastavbepožiar.Žalobkyňapotommalalistomzodňa8.2.2001odstúpiťodzmluvy

ku dňu 16.2.2001, nakoľko žalovaný na jej výzvu na odstránenie škôd na stavbe a na dokončenie stavby
nereagoval. K odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť podľa § 642 ods. 2 OZ. V prípade odstúpenia od zmluvy,
zmluva sa zrušuje od začiatku (ex tunc), teda nastáva právny stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo.
Avšak v čase tohto odstúpenia od zmluvy dňa 16.2.2001, už došlo k vzniku škody na zhotovovanej
stavbe v dôsledku požiaru, ku ktorému došlo už dňa 8.1.2001. Preto napriek tvrdenému odstúpeniu od

zmluvy žalobkyňou, považoval odvolací súd za dôvodné posúdiť zodpovednosť žalovaného za škodu
v danej veci podľa ustanovenia § 651 OZ, ktorým sa spravovala jeho zodpovednosť v čase vzniku
požiaru, ku ktorému došlo ešte pred odstúpením od zmluvy. Odstúpením od zmluvy totiž nie je dotknuté
právo na náhradu škody vzniknutej porušením právnych povinností v čase pred odstúpením od zmluvy.
Bolo by totiž nelogické, aby sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zmenila v dôsledku zrušenia zmluvy

s účinkami ex tunc, pôvodná prísnejšia objektívna zodpovednosť zhotoviteľa stavby (§ 651 OZ), na
všeobecnúsubjektívnuzodpovednosťzaškodu(§420OZ).Aknároknanáhraduškodyvznikoleštepred
odstúpením od zmluvy v dôsledku skoršieho porušenia povinnosti, má sa spravovať právnym režimom
platným v čase vzniku škody, t. j. v tejto veci ustanoveniami o zodpovednosti za škodu zhotoviteľa stavby
na zákazku.

40. Pri uzatvorení zmluvy o zhotovení veci, tu osobitne stavby na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za
zhotovenie veci. Ide o podtyp zmluvy o dielo.

41. Vlastníkom zhotovovanej stavby (čo je vždy zhotovenie veci na zákazku), je objednávateľ (R
16/1974). Tu sa totiž predpokladá, že stavebné povolenie je zvyčajne viazané na objednávateľa,
ktorý je obvykle aj vlastníkom pozemku, alebo ho obstaral na uskutočnenie výstavby. Objednávateľ
(stavebník) tu nadobúda vlastnícke právo k stavbe postupne v priebehu jej zhotovovania. Vlastnícke
právokzhotovovanejstavbesícepatríobjednávateľovi,avšakfyzickyjuovládazaúčelomplneniasvojho

záväzku až do jej odovzdania objednávateľovi zhotoviteľ. Pri zhotovení stavby na objednávku preto platí
osobitná právna úprava režimu poškodenia alebo zničenia stavby, kedy z kogentnej dikcie ustanovenia
§ 651 OZ vyplýva, že zhotoviteľ vždy zodpovedá za poškodenie alebo zničenie stavby, až do okamihu
prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom, okrem prípadov, kedy by ku škode došlo aj inak. Ust. §
651 OZ je špeciálnym k ust. § 421 OZ, a to vzhľadom na špecifický predmet zmluvy o dielo, ktorým je

stavba na objednávku. Ust. § 421 OZ upravuje náhradu škody na prevzatej veci. Režim ust. § 651 OZ sa
použije na náhradu škody na stavbe, ktorá sa zhotovuje na objednávku, pričom ku škode došlo počas
trvania právneho vzťahu zhotovenia veci na objednávku.42. Zodpovednosť zhotoviteľa tu má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa zhotoviteľ môže zbaviť
len s poukazom, že by ku škode došlo aj inak. Pre režim zodpovednosti za škodu teda platí, že táto
nenastupuje v prípade, ak by ku škode došlo aj inak, čím je daný okruh liberačných dôvodov pre

zhotoviteľa (nejde o absolútnu objektívnu zodpovednosť). Liberačnými dôvodmi sú len také okolnosti,
kedy príčinou poškodenia alebo zničenia stavby sú skutočnosti zodpovedajúce vis major – živelné
udalosti a okolnosti, ktoré nemajú súvislosť s vykonávaním diela – zmluvy o zhotovení veci na zákazku.
Pre liberáciu platí, že tieto okolnosti by nastali aj v prípade, že by nedošlo k zhotoveniu diela. Ide
teda vždy o vonkajšie okolnosti, na ktoré nemá zhotoviteľ žiaden vplyv a nebolo možné predvídať ich.

Zhotoviteľ stavby sa zodpovednosti zbaví i v prípade, ak ku škode došlo v dôsledku konania tretej osoby,
ktoré nemá súvislosť s vykonávaním zmluvy o dielo. Zodpovednosť nie je daná ani v rozsahu prípadného
zavinenia poškodeného (§ 441 OZ) (R 12/1989). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti teda nie je
porušenie povinnosti ani zavinenie zhotoviteľa.

43. Dôkaz o tom, že by i inak došlo ku škode spočíva na zhotoviteľovi. Pojem stavba, je pritom potrebné

chápať ako celok. Táto zodpovednosť zahŕňa postupne vznikajúcu stavbu z dodávok a prác zhotoviteľa,
ale i to, či si objednávateľ (stavebník) obstaral sám na svoje náklady stavebný materiál, vybavenie stavby
a pod. a odovzdal ich zhotoviteľovi za účelom zhotovenia stavby. Zodpovednosť zhotoviteľa trvá až do
prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom.

44. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie považoval v predmetnej veci za rozhodujúce, že
ku škode na stavbe došlo už v čase, kedy žalovaný ako zhotoviteľ stavby v stavebných prácach už
nepokračoval, predmetná stavba nebola zhotoviteľom dokončená, nebola objednávateľovi odovzdaná.
Uzavrel, že zhotoviteľ nemôže zodpovedať za škody zavinené objednávateľom alebo inými subjektmi
konajúcimi na príkaz alebo s vedomím objednávateľa, alebo zavinenými okolnosťami, ktoré sa ho

nedotýkajú, keď mal za to, že objednávateľ bez súhlasu, resp. upovedomenia zhotoviteľa požiadal
inú spoločnosť o vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe. Spoločnosť Telervis potom zapojila krb do
nedokončeného komína, pričom pri inštalácii došlo k porušeniu požiarno-bezpečnostných predpisov,
týkajúcich sa nedostatočného prevedenia tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený
medzistrop. Vlastník stavby pritom musel vedieť, že komín je nedokončený, že nebol preskúšaný

odborne spôsobilou osobou, nebolo vydané povolene na funkčné užívanie predmetného komína a ani
krbu, napriek tomu dal pracovníkom na stavbe príkaz v krbe založiť oheň, v dôsledku ktorého vznikol
požiar. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že zodpovednosť zhotoviteľa za
vznik tohto požiaru nie je daná. K rovnakým záverom súd prvej inštancie dospel aj vo svojom prvom
rozsudku č. k. 16C/11/2009-463 zo dňa 11.11.2011, ktorým žalobu žalobkyne rovnako zamietol, keď

dospel k záveru, že za vznik požiaru nesie zodpovednosť spoločnosť, ktorá neodborným zapojením
dymovodu od krbu do komínového telesa vykonala tieto práce na pokyn stavebníka, ako i samotný
stavebník, na príkaz ktorého pred kolaudáciou stavby došlo k zakúreniu do krbu; teda ku škode na
stavbe pred jej odovzdaním zhotoviteľom objednávateľovi došlo inak, ako predpokladá zodpovednosť
zhotoviteľa za vykonané dielo v súlade so zákonom a zmluvou.

45.Žalobkyňavkonanídôvodila,žepríčinouvznikuašíreniapožiaruboliskrytévadydielarealizovaného
žalovaným. Tvrdila, že miesto, kde vznikol požiar nedostatočne izoloval žalovaný, ktorý ponechal
vložku komínového telesa, ktorá nemá dostatočné izolačné vlastnosti, v priamom kontakte s dreveným
záklopom medzistropu a pritom nechal túto časť zabudovanú, takže nebolo možné túto skrytú vadu

zistiť. Kominár, ani pracovníci, ktorí inštalovali dymovod ústiaci do rúry komínového telesa, nemohli
v dôsledku zabudovania drevených prvkov stropu, ktoré vykonal žalovaný, o tejto skrytej vade nič vedieť
a nemohli vidieť ani predpokladať, že medzi rúrou, ktorú vyhotovil žalovaný a týmito drevenými prvkami
nie je žiadna izolácia. Žalovaný mal zabezpečiť, aby po celej dĺžke ním vyhotovenej časti komína bola
zabezpečená izolácia. Uvedené preukazovala najmä znaleckým posudkom Doc. Ing. Pavla Martona

CSc. (znalca v odbore Stavebníctvo a Oceňovanie nehnuteľností), znaleckým posudkom Ing. Petra
Ivana (znalca v odbore Požiarna ochrana, odvetvie Horenie a hasenie látok a materiálov, Zisťovanie
príčin požiarov), odborným stanoviskom spol. PRESKON, spol. s r. o. a výpoveďou svedka B. L. M.,
odborným posudkom OÚ Bratislava I., odbor požiarnej ochrany a výpoveďou O. F. B. O. H., ako
aj Potvrdením o vykonaní preskúšania komínov a dymovodov kominárom N. H., ktorý vydal potvrdenie

o tom, že komíny a dymovody sú vyhovujúce. Názor žalovaného o nutnosti dobudovania komína bol
podľa žalobkyne neopodstatnený. Mala za to, že žalovaný porušil záväzné technické normy a vyhl.
č. 84/1997 Z. z., zhotovenie diela totiž musí zodpovedať nielen samotnému projektu a stavebnému
povoleniu, ale v zmysle § 633 ods. 1 OZ aj záväznej technickej norme. Žalobkyňa uvádzala (č.l. 401), že komíny sú v dokumentácii B. H. jasne nakreslené na oboch podlažiach. V tomto prípade
je vyznačený komín so štyrmi prieduchmi, jeden je odvetranie kuchyne, ďalší digestor, tretí rezerva
a štvrtý mal byť krb. Spoločnosť TELERVIS nebola stavebnou firmou, nebola preto oprávnená realizovať

komín. Svoje práce realizovala na základe kominárskeho osvedčenia, riadne vydaného po preskúšaní
realizovaného komína príslušným kominárom, ktorý býval v dome. Dymovod bol riadne ukotvený do
spodnej časti realizovaného komína na 7. nadzemnom podlaží. Dymovod bol podľa prvotných ohliadok
a vyjadrení odborných a znaleckých posudkov z obdobia bezprostredne po požiari izolovaný dostatočne,
izolačnou hmotou atestovanou na 1.200 stupňov Celzia až po miesto, kde kovový dymovod ústil do

komínovej vložky, a teda miesto, ktoré ešte vyhotovoval žalovaný. Pokiaľ ide o príčiny šírenia požiaru
do vedľajšieho bytu a súvislosťou s porušením povinnosti žalovaného v oblasti realizácie požiarnej
steny, dôvodila, že požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi bytmi.
PoukazovalapredovšetkýmnaposudokDoc.Ing.PavlaMartonaCSc.,ktorýporovnalprevedeniestavby
s projektom, z čoho vyplývajú nedostatky prevedenia požiarnej steny. Prílohou znaleckého posudku
je aj Projekt pre stavebné konanie – projekt požiarnej ochrany, vrátane nákresov požiarnych úsekov,

ktoré rozpor skutočného prevedenia a projektovej dokumentácie potvrdzujú. Dôvodila, že povinnosťou
dodávateľa stavby, je požiarne predely realizovať podľa platných bezpečnostných požiarnych predpisov
a technických noriem. Ich neznalosť nie je ospravedlnením staviteľa vo výstavbe, prípadne mal
použiť stavebný denník na vyžiadanie dodatku k projektovej dokumentácii. Projekt, ktorý bol súčasťou
stavebného povolenia v legende požiarnej ochrany uvádza: riešenie požiarno-deliaca konštrukcia,

požiarny úsek, požiarna odolnosť konštrukcie 150 min, požiarny hydrant 25, smer úniku osôb.

46. Žalovaný sa bránil v spore tým, že (č. l. 767) ku vzniku požiaru došlo z dôvodu, že pružný, ohybný
dymovod sa priamo zasunul zospodu na druhé podlažie do komína, ktorý bol postavený na druhom
podlaží po medzistrop dvoch podlaží, kde zostal neukončený pre účely ďalšieho naloženia s ním podľa

osadeniakonkrétnehokrbuvspodnejmiestnosti.Vprípadeosadeniakrbu,malbyťkomíndomurovanýaj
do prízemia miestnosti a dymovod krbu mal byť zaústený v podlaží, kde sa nachádzal krb a nie zasunutý
pohyblivým dymovodom priamo zo spodu do horného podlažia a bez riadnej izolácie. Bolo potrebné
komín vybudovať aj na 6. podlaží, pretože každý komín má naspodu čističku kde sa komín musí za
istý čas vyčistiť. Naviac dymovod nebol ani ukotvený v komíne, nebol fixovaný proti zosunutiu a bez

riadneho otvorenia stropu (ktorý nebol ukončený práve z dôvodu konečného riešenia realizácie komína),
aby sa mohol zistiť aktuálny stav umiestnenia komína a drevených konštrukcií, sa bez ďalšieho zasunul
dymovoddootvorovhornéhonedokončenéhokomína.Komínna7.NPneboldokončený,nakoľkovčase
ukončenia stavebných prác žalovaným nebolo zo strany žalobkyne ustálené, či bude komín aj na 6.
NP, preto bola diera v strope medzi 6. NP a 7. NP zadebnená drevenými doskami. Príčinou vzniku

požiaru bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop,
čím došlo k degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu. Znalecký posudok
súdom ustanoveným znalcom Ing. Karolom Morávekom č. 6/2013 zo dňa 10.10.2013 potvrdzuje
správnosť záverov žalovaného a správnosť dovtedy predložených znaleckých posudkov, z ktorého
vyplýva, že v posudzovanom prípade bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu Flexi rúry- nerezový

dymovod (vrapová rúra) cez drevený medzistrop, čím došlo k porušeniu vyhlášky MV SR č. 84/1997
Z. z. Za osadenie Flexi rúry nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ stavby krbu, ktorý napájal
Flexi rúru do komína. Podľa znalca Ing. Karola Moráveka mala firma, ktorá montovala krb postupovať
podľa platnej vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., z priestoru dreveného medzistropu, t. j. medzi horným
a dolným záklopom, kde bola umiestnená Flexi rúra, mal byť odstránený horľavý materiál, následne mala

byť prevedená tepelná izolácia prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy č. 8
vyhlášky, čo v danom prípade nebolo podľa prílohy č. 8 urobené. Zhotoviteľ krbu musel skontrolovať,
do akého priestoru osádza vložku dymovodu, vylúčiť dotyk s horľavým materiálom a dodržať bezpečnú
vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu, čo sa v okolnostiach prípadu nestalo. Montáž krbu
bola uskutočnená neodborne, bez toho, aby bol samotný komín domurovaný aj do priestoru, kde sa

krb nachádzal. Aj keď projekt požiarnej ochrany počítal s požiarnymi úsekmi, v samotnej projektovej
dokumentácii nebol požiarny múr naprojektovaný, neexistuje vo výkresoch projektu žiadna zmienka
o rozdelení stropnej konštrukcie 6. NP. Podľa žalovaného však šetrenie šírenia požiaru vzhľadom na
okolnosť, že žalovaný nespôsobil vznik požiaru, nie je relevantné. Ani pred začatím montáže krbu na
6. NP nebol komín na 7. NP preskúšaný odborníkom, a ani po vykonaní montáže krbu spoločnosťou

Telervisna6.NP,atovoľnýmzasunutímflexibilnéhoohýbateľnéhodymovoducezstrop6.NPdokomína
vybudovaného na 7. NP, nebol preskúšaný komín odborníkom, ktorá povinnosť je pri sprevádzkovaní
krbu nevyhnutná. Správnosť znaleckého posudku Ing. Karola Moráveka potvrdil ďalší znalec v odbore
požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov Ing. Vladimír Hricišin v znaleckom posudkuč.4/2016zodňa15.1.2017.Poukázalnaust. §10ods.1,3,9,§13ods.1,2,4,5.,§19ods.1,2,3vyhl.
MV SR č. 84/1997Z. z., tiež na § 16, § 17 zákona SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane a ustálil, že
k predmetnému požiaru by nedošlo, ak by boli dodržané ust. vyhl. č. 84/1997 z. z. Povinnosťou každého

zhotoviteľa palivového spotrebiča pred jeho pripojením sa do komína a prevádzkovaním je overiť si, či
komínové teleso, do ktorého sa bude dymovod palivového spotrebiča pripájať, bolo preskúšané odborne
spôsobilou osobou, či táto skúška bola písomne zdokladovaná majiteľovi objektu. Zároveň má zhotoviteľ
palivového spotrebiča povinnosť preveriť miesto, kde sa dymovodom palivového spotrebiča ku komínu
pripája, v tomto mieste skontrolovať prítomnosť horľavých materiálov, tieto v prípade potreby odstrániť

alebo zabezpečiť ich dostatočné izolovanie od vyhriateho povrchu dymovodu. V danom prípade išlo
o komín, ktorý zjavne vykazoval stopy po jeho neukončení, komín nemal na 7. NP pevný základ. Bola tu
možnosťjehodomurovaniasmeromnapodlahu6.NPspevnýmzákladom.Zuvedenéhojezrejmé,žedo
takto nedokončeného komína sa nesmel nikto žiadnym palivovým spotrebičom pripojiť a tento následne
prevádzkovať. Znalecký posudok Zuzany Trubačovej bol vypracovaný nie v odbore požiarna ochrana,
ale v odbore energetika. Keďže stavba komína nebola ukončená, v časti pod komínom na 6. NP bol

strop z uvedeného dôvodu zakrytý a zneprístupnený pre neoprávnené zapojenie sa do vložky komína
palivovým spotrebičom, preto spomínaný rozpor v znaleckom posudku k porušeniam vyhl. č. 84/1997
Z. z. zo strany staviteľa komína, je irelevantný. Z výpovede znalkyne Zuzany Trubačovej vyplynulo,
že nebola oboznámená s celým skutkovým stavom veci. Vo svojom posudku vychádzala z toho, že
komín na 7. NP bol riadne ukončený. Nezaoberala sa vyhláškou 84/1997 Z. z. z hľadiska splnenia

povinností zhotoviteľom krbu a tiež nevyhodnocovala, či bol komín na 7. NP pred začatím prác na krbe
na 6. NP preskúšaný odborne spôsobilou osobou. Nakoľko zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že ku
škode v dôsledku požiaru síce došlo, ale k protiprávnemu úkonu zo strany žalovaného nedošlo, keďže
požiar nespôsobil žalovaný ale neodbornou montážou krbu iný subjekt, nie je podmienka zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu splnená, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť v konaní žalovaného

so vzniknutou škodou, vznikom požiaru. Nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom požiaru
a konaním žalovaného, nie je významné, z akého dôvodu v dôsledku vzniku požiaru, ktorý nezapríčinil
žalovaný, došlo aj k jeho ďalšiemu šíreniu. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí
byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha voči žalovanému
nespôsobil žalovaný.

47. Sporové strany v konaní zamerali dokazovanie na preukazovanie príčiny a miesta vzniku požiaru.
Za týmto účelom boli v konaní podané znalecké posudky a odborné vyjadrenia znalcov z rôznych
odborov a odvetví. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahového vymedzenia znaleckých odborov a odvetví
má za to, že v tejto súvislosti relevantné sú posudky znalcov z odboru Požiarna ochrana, odvetvie

Zisťovanie príčin vzniku požiarov, pretože odbornou náplňou znalca z odvetvia zisťovanie príčin vzniku
požiarov je výslovne posúdenie okolností súvisiacich so vznikom požiaru s ťažiskom na zistenie
miesta vzniku požiaru a objasnenie javov alebo činností vedúcich k iniciácii požiaru. Znalecké posudky
a vyjadrenia znalcov z iných odborov a odvetví, môžu mať vo veci len podporný význam, ako vyjadrenie
odborníkov zo súvisiacich odvetví. Pokiaľ ide o znalcov z odboru Stavebníctvo z odvetvia pozemných

stavieb, ich úlohou je posudzovanie zamerané na zabudované stavebné konštrukcie, poruchy stavieb,
kvalitu vykonaných prác, súlad realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne. Odvetvie Odhad
hodnoty nehnuteľností je zamerané len na stanovenie všeobecnej hodnoty všetkých druhov stavieb
a pozemkov. Úlohou znalca z odboru Energetika, odvetvie Vykurovanie a vykurovacie zariadenia je
skúmanie a hodnotenie procesov a javov a zariadení súvisiacich s využitím energie na vykurovanie.

Takto boli v priebehu konania vykonané nasledovné dôkazy s príslušnými závermi.

48. Zásadným dôkazom vo veci je Odborný posudok k požiaru podkrovných bytov na E. P. Q. XX
vyhotovený Okresným úradom Bratislava I, odborom požiarnej ochrany dňa 31.1.2001, spracovateľom
posudku O. F. B. H., ktorý bol vyhotovený bezprostredne po požiari a na základe ohliadky miesta

požiaru. Vyplýva z neho, že požiar dňa 8.1.2001 vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového
podkrovného bytu na 6 n. p. bytového domu. Ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii
medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový dymovod. Na hornej úrovni medzistropu bol
dymovod krbu zaústený do vyvložkovaného telesa nového samostatného komína, vybudovaného na
medzistrope. Za ohnisko požiaru bol určený priestor dreveného medzistropu, a to jeho spodný okraj.

Horná vrstva ako aj spodný záklop medzistropu boli tvorené drevenými latami. Horný záklop bol
prekrytý tenkovrstvým betónovým poterom. Prestup dymovodu cez medzistrop bol na hornom jeho
okraji zaústený do komínovej vložky. Bolo konštatované, že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo
príčinou vzniku požiaru vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu.V posudku sa tiež uvádza, že na výšku škody mal najväčší vplyv rozvoj požiaru v medzistrope a strešnej
konštrukcii, čo malo aj priamy vplyv na náročnosť jeho likvidácie v nadväznosti aj na výšku objektu.
Po rozobratí podhľadov strešnej konštrukcie bolo zistené, že požiar zasiahol prakticky celú strešnú

konštrukciu aj susedného bytu. Toto bolo spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi, navrhnutá
v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná ako celistvá. Táto prebiehala od betónovej
podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred vybudovaného spoločného dreveného dutého medzistropu
(necelistvého, netvoril požiarny strop) a od hornej úrovne tohto medzistropu po podhľad strešnej
konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej krytiny, ako to vyžaduje STN 73 0802). Takto vyhotovená

požiarna stena nemohla zabrániť rozšíreniu požiaru do vedľajšieho požiarneho úseku (susedného
realizovaného bytu). V posudku je konštatované porušenie predpisov požiarnej ochrany, a to konkrétne
§ 13 ods. 5 vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z. tým, že prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu
medzistropu nebol vyhotovený v zmysle ustanovení cit. vyhlášky. Pred vznikom požiaru sa v priestoroch
kde vnikol požiar nachádzala partia robotníkov zabezpečujúcich realizačné práce na stavbe, ktorí
okrem iného likvidovali papierové obaly spaľovaním v krbe. Svedok O. F. O. H. (č. l. 358) vo svojej

výpovediuviedol,ženajpravdepodobnejšiapríčinapožiarubolazistenátá,žedošlokukontaktudrevenej
konštrukcie medzistropu nad krbom s dymovodom. K šíreniu požiaru došlo v konštrukčných dutinách
medzistropu a medzi podhľadom a krytinou. Požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá
požiarna stena medzi bytmi, bola prerušená priebežne medzistropom.

49. Zo znaleckého posudku Doc. Ing. Pavla Martona CSc., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Projektovanie v stavebníctve, Poruchy stavieb a Oceňovanie nehnuteľností zo dňa 6.9.2001 vyplýva
záver, že požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry
komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou v byte
č. 1. Požiar sa šíril od zdroja cez vzduchovú medzeru záklopu stropu 1.NP do konštrukcie krovu do

susediaceho bytu č. 2. Realizačné vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky ods. 7 a ods. 8
§ 41 vyhl. č. 84/1997 a bolo príčinou rozšírenia sa požiaru do bytu č. 2. Požiarna stena oddeľujúca
2 bytové jednotky bola v úrovni 1.NP ukončená pod podhľadom stropnej konštrukcie 1.NP a v úrovni
2.NP ukončená pod podhľadom strešnej konštrukcie. L. B. F. O. D., ako svedok vo svojej výpovedi
dňa 22.1.2010 (č. l. 255 uviedol), že zistil, že stavebné práce neboli robené v súlade s projektovou

dokumentáciou. Steny neboli vybudované vo zvislom smere pribežne cez dve podlažia. Steny boli
prerušené stropom, čiže strop bol vybudovaný tak, že obsahoval vzduchovú medzeru a to bolo príčinou
šírenia požiaru z bytu, kde bol požiar lokalizovaný do susedného bytu. Požiar podľa fotodokumentácie
bol lokalizovaný v mieste kontaktu dreveného stropu s komínovým telesom. Horná časť dreveného
stropu tzv. vrchný záklop bola v priamom kontakte so šamotovou vložkou. Došlo k prieniku teploty

z tohto šamotového telesa do okolitého prostredia v danom prípade hornej časti dreveného záklopu
a k vznieteniu konštrukcie. Čo sa týka vyčíslenia škody v jeho posudku, Ing. Marton uviedol, že mal
k dispozícii jednotlivé faktúry poškodených častí bytu a jednoduchým sčítaním zistil výšku škody. Svedok
uviedol, že projektová dokumentácia bola vyhotovená pre účely stavebného konania s tým, že chýbali
realizačné projekty pre vyhotovenie konkrétnych častí stavby.

50. Ďalej bolo vo veci predložené Odborné stanovisko spoločnosti PRESKON, spol. s r. o., konajúcej
autorizovaným architektom B. L. M., k pravdepodobným príčinám vzniku požiaru dňa 8.1.2001 (zo dňa
16.1.2001), kde sa uvádza, že murivo komína je prevedené len nad nosnou drevenou konštrukciou
medzipodlažia, čiže v mieste styku horného záklopu s komínovým prieduchom je tento v priamom

kontakte s komínovou vložkou, ktorá je prevedená zo šamotovej rúry. Takáto komínová vložka samotná
nepostačuje k zabezpečeniu dostatočnej tepelnej izolácie, najmä ak je v priamom dotyku s drevom.
Uvádza, že miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia bolo už pred
montážou krbov zabudované. Svedok B. L. M. vo svojej výpovedi (č. l. 256 spisu) uviedol, že boli
naplánované a vybudované dva krby, z ktorých v jednom vo vyústení do zavložkovaného komína

vznikol požiar. Po požiari, s B. H. z odboru požiarnej ochrany, nechali rozobrať drevený podhľad nosnej
konštrukcie medzistropu, pričom objavili zaizoláciu novej komínovej vložky, ktorá končila v existujúcej
komínovej vložke a potom čo nechali rozobrať tú izoláciu objavili, že pôvodné zaústenie komínovej
vložky je v bezprostrednom styku s dreveným záklopom konštrukcie medzistropu. Tam vznikol požiar.
Ide o skrytú vadu stavby, hrubú stavebnú chybu, pretože komínová vložka nikdy nesmie byť v styku so

zápalným materiálom. Firma, ktorá robila krb, nemohla predpokladať, že takáto chyba na stavbe je, lebo
zaústili flexivložkou do existujúcej komínovej vložky a zaizolovali ju dokonalým spôsobom do existujúcej
komínovej vložky, ktorá tam už bola. Svedok predpokladal, že v čase, keď dávali zospodu kovovú vložku
komína, museli otvoriť priestor do vrchnej časti komína.51. Ďalej bol vo veci predložený Odborný posudok č. 08/2010 zo dňa 17.5.2010 Ing. Libora Pálinkása,
znalca z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý uviedol, že pri inštalácii dymovodu

sa mohol a mal odstrániť nielen spodný, ale aj horný záklop a mali sa realizovať všetky úkony pripojenia
dymovodu stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje horľavé materiály, teda podľa § 13 vyhlášky č.
84/1997 Z. z. Pokiaľ ide o projekt požiarnej ochrany, výkres rezu stavbou nie je priložený, ktorý
by dokazoval, že projektant architektúry riešil požiarne úseky nadstavby. V Potvrdení o preskúšaní
komínov zo dňa 9.10.2000 investor uvažoval s plynovým kotlom JUNKERS. K tomu účelu mohol

kominár považovať komín v časti nadstavby za vyhovujúci. Znalec uzavrel, že príčinou vzniku požiaru
bola nesprávna inštalácia oceľového flexi dymovodu, ktorý bol inštalovaný v rozpore s vyhl. MV SR
č. 84/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri
inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného
vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov. Znalec v pozícii svedka na pojednávaní
(č. l. 357) uviedol, že krb je potrebné zapojiť do sopúcha komína, čo sa v danom prípade pravdepodobne

neudialo. Mal sa vybudovať komín šiesteho podlažia jednoduchým technickým napojením sa na už
vybudovaný komín podkrovia. Komín sa mal potom vybudovať podľa toho, aký zdroj tepla sa mal použiť,
pretože iný sa dáva pri plynovom kotly a iný pri krbe. Schválený tam bol plynový kotol na 6. podlaží.
Znalec nevylúčil, že sa rezivo dotýkalo dymovodovej vložky a že by z tohto dôvodu mohol vzniknúť
požiar, avšak práve tu nebolo možné napojiť dymovod takýmto spôsobom na už vybudovaný komín,

bez dobudovania komína na 6. podlaží. Pre stavbára je jasné, že preto bol vybudovaný komín nad 6.
podlažím tak, ako bol, nakoľko bolo potrebné ho zakotviť do nosného muriva a rezivo slúžilo k tomu, aby
tento komín mohol byť vybudovaný a potom akonáhle komín by bol spevnený, mohlo sa rezivo odstrániť
a toho dôvodu bol vynechaný zospodu podhľad, aby rezivo mohlo byť odstránené a aby zospodu mohol
byť komín napojený. Na pojednávaní dňa 23.9.2010 (č. l. 408) po predložení projektu požiarnej ochrany

uviedol, že požiarny projektant podrobne naprojektoval únikové cesty a požiarnu ochranu ale projektant
architekt nenaprojektoval do stavby vybudovanie požiarneho múru. Generálny projektant mal dbať na to,
keď projektant požiarnej ochrany rozdelil tieto stavby na dva požiarne úseky, aby došlo k doprojektovaniu
požiarneho múru, čo sa nestalo. Dodávateľ stavby o tejto chybe nemusel vedieť, dostal projekt podľa
ktorého mal postupovať.

52. Z ďalšieho predloženého znaleckého posudku č. 06/2010 Ing. Petra Ivana zo dňa 15.7.2010,
znalca z odboru Požiarna ochrana, Horenie a hasenie látok a materiálov, Zisťovanie príčin vzniku
požiarov vyplýva, že ako miesto vzniku požiaru určil miesto vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú
konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa. Ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru

určil zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo
k degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od
oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná na jeho samotné zapálenie

53. Zo znaleckého posudku č. 6/2013 Ing. Karola Moráveka, znalca z odboru Požiarna ochrana,

odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov, vyplývajú závery, že požiar v uvedenom byte bol spôsobený
vznietením sa horľavého materiálu (drevenej dosky a pod.) umiestneného v medzistrope (medzi
spodným a horným záklopom) od sálavého tepla nahriatej FLEXI rúry – nerezového dymovodu (vrapovej
rúry) vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry komína v hornej časti medzistropu.
Z fotodokumentácie vidieť, že v tejto časti je značne tepelne degradovaná (vyžíhaná) FLEXI rúra -

nerezový dymovod (vrapová rúry). Povrchová teplota dymovodu v tomto mieste presahovala hodnotu
nad 500 stupňov celzia. V danom prípade bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu FLEXI rúry
cez drevený medzistrop, čím došlo k porušeniu vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., keď podľa § 13
ods. 5 vyhl. č. 84/1997 Z. z., ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje horľavé
materiály alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi, treba prestup vyhotoviť podľa príloh č.

8, 9. Pokiaľ ide o príčinu šírenia požiaru do druhého bytu, znalec poukázal na Odborný posudok B.
H., podľa ktorého rozšírenie požiaru do strešnej konštrukcie bolo podmienené dĺžkou trvania požiaru,
vzhľadom k použitým stavebným materiálom a náročnosťou požiarneho zásahu. Po rozobratí podhľadov
bolozistené,žepožiarzasiaholpraktickycelústrešnúkonštrukciuajsusednéhobytu.Tobolospôsobené
tým, že požiarna stena medzi bytmi, navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola

zrealizovaná ako celistvá. Táto prebiehala od betónovej podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred
vybudovaného spoločného dreveného dutého medzistropu (necelistvého, netvoril požiarny strop) a od
hornej úrovne tohto medzistropu po podhľad strešnej konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej krytiny,
ako vyžaduje STN 73 0802). Podľa uvedeného je zrejmé, že takto vyhotovená požiarna stena nemohlazabrániť rozšíreniu do vedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu). Projekt požiarnej
ochrany, ktorý vypracovala špecialistka požiarnej ochrany B. I. B., v Bratislave 01/1997, sa podrobne
zaoberá nadstavbou podkrovia bytového domu. V uvedenej technickej správe sú podrobne rozpísané

jednotlivé STN, ako aj riešenie stavby, požiarne úseky, požiarna odolnosť stavebných konštrukcií a pod.
Tento projekt bol zapracovaný do projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom
Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, autorizovaným architektom B. F. H. a podľa projektovej dokumentácie
mal žalovaný postupovať pri stavbe obytného domu na E. XX, E.. Ďalej znalec poukázal na znalecký
posudok č. 20/2001 Doc. Ing. Pavla Martona CSc., podľa ktorého požiarne steny boli vybudované do

úrovne podhľadu stropu prvej úrovne bytu a potom do úrovne pohľadu stropu druhej úrovne bytu, a to
v rozpore s projektom požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6.NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky
– dva dvojpodlažné byty, schodisko podľa čl. 12 STN 73 0833. Prevedenie – v podstate jeden požiarny
úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a schodiskom a bytmi boli prerušené
stropom a strechou. Keby boli požiarne úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru
do ďalších požiarnych úsekov. Avšak znalec uviedol, že k otázka šírenia požiaru vzhľadom na projektovú

dokumentáciu, nespadá do jeho kompetencie, k tejto otázke sa môže vyjadriť špecialista požiarnej
ochranyaautorizovanýarchitekt.Znalecvšakuviedol,žezaosadenieFlexirúry–nerezovéhodymovodu
(vrapová rúra) nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ (realizátor) stavby celého krbu, ktorý
napájalFlexirúrudokomína.Firma,ktorámontovalakrb,osádzalakrbovúvložku,naktorúbolanapojená
Flexi rúra – nerezový dymovod (vrapová rúra), ktorá bola následne zasunutá do šamotovej rúry komína

v medzistrope mala postupovať podľa platnej vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., iných platných predpisov,
noriem a tiež podľa návodu na montáž a obsluhu krbovej vložky. Z priestoru dreveného medzistropu
t. j. medzi horným a dolným záklopom, kde bola umiestnená Flexi rúra – nerezový dymovod (vrapová
rúra) mal byť odstránený horľavý materiál (dosky a pod.), následne mala byť prevedená tepelná izolácia
prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy č. 8 vyhl. MV SR č. 84/1997 Z. z., čo

v danom prípade nebolo podľa prílohy č. 8 urobené. Znalec k námietkam žalobkyne uviedol (č. l. 595),
že znalecký posudok vypracoval nestranne, nezaujato a pravdivo tak, ako sa skutočne stal. V odbore
Požiarna ochrana a odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov sa určuje prvotné miesto vzniku požiaru
tzv. kriminalistické ohnisko požiaru a príčina vzniku požiaru (t. j. akým spôsobom došlo k vzniku požiaru).
Vo svojom znaleckom posudku neprekročil svoje poverenie, ani sa nedopustil špekulácií. Uviedol miesto

vzniku požiaru a príčinu vzniku požiaru, pričom popisuje presne ako a prečo požiar vznikol. Od sálavého
tepla nahriatej Flexi rúry vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry komína v hornej
časti medzistropu došlo k vznieteniu drevených dosiek, ktoré sa v tomto priestore nachádzali. Uviedol,
že firma, ktorá montovala krb, osádzala krbovú vložku, na ktorú bola napojená Flexi rúra, ktorá bola
následne zasunutá do šamotovej rúry komína v medzistrope mala postupovať podľa vyhl. MV SR č.

84/1997 Z. z., iných platných predpisov, noriem a tiež podľa návodu na montáž a obsluhu krbovej vložky.
Z priestoru dreveného medzistropu t. j. medzi horným a dolným záklopom, kde bola umiestnená Flexi
rúra mal byť odstránený horľavý materiál (dosky a pod.), následne mala byť prevedená tepelná izolácia
prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy č. 8 vyhl. MV SR č. 84/1997 Z. z.,
čo v danom prípade nebolo podľa prílohy urobené. Uviedol, že znalecký posudok, ktorý vypracoval

Doc. Ing. Pavol Marton CSc., a odborné stanovisko B. L. M. vypracovali osoby, ktoré nie sú zapísané
v zozname znalcov v odbore Požiarna ochrana a odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov a z toho
dôvodu ich závery sú irelevantné, tiež sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce. On, B. H. a Ing.
Peter Ivan rovnako určili ohnisko požiaru a príčinu požiaru a to zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu
Flexi rúry cez drevený medzistrop. Znalec na pojednávaní dňa 5.9.2016 (č. l. 674) uviedol, že nevie

vôbec, či komín bol skolaudovaný, či bol dokončený, predpokladá, že dokončený nebol, keďže skončil
v medzistrope, nevie, prečo potom došlo k zakúreniu v krbe. Každý komín musí mať vymetacie dvierka,
tento komín ich nemal. Vrapová rúra mala byť zakotvená v otvore komína, aby nedošlo k jej vypadnutiu
alebo posunutiu. Nie je možné vylúčiť ani to, že pri zakúrení došlo k vysunutiu vrapovej rúry z otvoru
komína, čo sa však už zistiť nedá. Predmetný komín pravdepodobne nebol dokončený, pretože mal

pokračovať dole, až na nižšie poschodie, keďže komín bol ukončený v medzistrope, približne vo výške
180 cm, potom sa mal vyhotoviť tzv. sopúch a do toho sopúcha mala byť osadená vrapová rúra,
resp. iná rúra, ktorá ide z krbovej vložky. Komín však nebol skolaudovaný, nebolo vydané rozhodnutie
kominára podľa požiarnych predpisov, že spĺňa požiarnobezpečnostné predpisy, na základe toho sa
v žiadnom prípade nesmelo do krbu zakúriť, resp. bolo to možné len na vlastné riziko. Čo sa týka

šírenia požiaru, požiarne úseky podľa projektovej dokumentácie boli určené tri, určoval ich špecialista
požiarnej ochrany. Predmetné byty pravdepodobne neboli dokončené, a preto v medzistrope medzi
predmetnýmibytminebolavytvorenázábrana,hocitakátozábranapodľaprojektovejdokumentáciemala
byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dobudovania bytov by bola dobudovaná. Na základe tohosa oheň pravdepodobne rýchlejšie šíril medzi bytmi z dôvodu nedokončenia vybudovania zábrany medzi
stropmi. Pokiaľ by sa aj zistilo, že drevená konštrukcia sa dotýkala šamotovej vložky komína, i tak ten,
kto montoval vrapovú rúru mal túto drevenú konštrukciu odstrániť, inak porušil vyhlášku č. 84/1997 Z. z.

Požiar vznikol v medzistrope od sálavého tepla z vrapovej rúry cez zle prevedenú tepelnú izoláciu.

54. Zo znaleckého posudku č. 8/2014 zo dňa 31.1.2015 znalkyne Zuzany Trubačovej, znalkyne z odboru
Energetika, tepelná energetika, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, vyplývajú závery, že zhotoviteľ
komína postavil komín v rozpore s vyhláškou č. 84/1997 Z. z., prílohy č. 2, keď murivo komína

s vložkou je realizované len nad nosnou drevenou konštrukciou medzipodlažia, čiže v mieste styku
horného záklopu s komínovým prieduchom, tento je v priamom kontakte s komínovou vložkou, ktorá je
prevedená len z betónovej rúry. Miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia
bolo už pred inštaláciou krbu zabudované. Výstavba dymovodu bola v rozpore s § 10 vyhl. č. 84/1997
z. z.. Vrchná časť komína – dymovodu prestupovala stropom z horľavých materiálov a umiestnenie
drevenej konštrukcie v blízkosti komínového telesa v rozpore s prílohou č. 8 vyhl. MV SR č. 84/1997

Z. z. – kde vzdialenosť telesa komína od drevených stavebných konštrukcií musí byť najmenej 50 mm.
Zhotoviteľ spodnej časti komína nepredpokladal, že zhotoviteľ diela a teda staviteľ vrchnej časti komína
vyhotovístavbukomínavrozporesvyhl.MVSRč.84/1997akoajSTN733150aSTN734201.Zhotoviteľ
vrchnej časti komína nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť na zhotovenie stavby komínov, tak, ako
to ukladá § 11 zák. č. 99/1995 Z. z. Vo svojej výpovedi znalkyňa ako svedok uviedla (č. l. 759), že nemala

vedomosť o tom, či práce na komíne boli ukončené. Ak by videl zhotoviteľ krbu, že drevený strop bol
takto ukončený, ako zjavne bol, tak by musel odstrániť drevené zadebnenie a vyhotoviť izoláciu. Bez
toho, aby bolo vydané patričné povolenie od kominára, za žiadnych okolností nebolo možné založiť oheň
v predmetnom krbe.

55. Zo znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa 15.1.2017 znalca Ing. Vladimíra Hricišina (č. l. 724)
znalca z odboru Požiarna ochrana, odvetvie Zisťovanie príčin vzniku požiarov vyplývajú závery, že
miestom vzniku požiaru bol medzispriestor drevenej stropnej konštrukcie, v mieste uloženia oceľovej
flexi rúry dymovodu z krbovej vložky zasunutej do šamotovej vložky komína. Najpravdepodobnejšou
príčinou vzniku požiaru bolo zuhoľnatenie a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore

od sálavého tepla vyhriatej oceľovej flexi rúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci s istotou, že
pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína došlo k porušeniu požiarnobezpečnostných požiadaviek,
týkajúcichsanedostatočnéhoprevedenia(zabezpečenia)tepelnejizolácievmiesteprechoduvyhriateho
oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených
materiálov v jeho blízkosti a následne vznietenie. K požiaru by nedošlo, ak by boli dodržané ustanovenia

vyhl. č. 84/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri
inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného
vykurovania a pri výstavbe a užívaní komínov a dymovodov. Povinnosťou zhotoviteľa palivového
spotrebiča pred jeho prevádzkovaním je si overiť u fyzickej osoby (majiteľa objektu, kde sa stavba
realizuje), či komínové teleso, do ktorého bude dymovod palivového spotrebiča pripájať, bolo

preskúšané odborne spôsobilou osobou, a či táto skúška bola aj písomne zdokladovaná (v zmysle §
17 zákona SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane je za preskúšanie komína zodpovedná fyzická
osoba – majiteľ objektu). Zároveň mal zhotoviteľ palivového spotrebiča povinnosť preveriť z hľadiska
požiarnej bezpečnosti v zmysle vyhl. miesto, kde sa dymovodom spotrebiča ku komínu bude pripájať,
skontrolovať prítomnosť ľahko horľavých materiálov v mieste pripojenia, tieto v prípade potreby odstrániť

alebo zabezpečiť ich izolovanie od horľavého povrchu dymovodu. V danom prípade išlo o komín,
ktorý zjavne vykazoval stopy po jeho neukončení, komín nemal na 7. NP pevný základ. Podľa
vyjadrenia staviteľa komína bola tu možnosť jeho domurovania smerom na podlahu 6.NP s pevným
základom. Stavba komína nebola investorovi stavebníkom komína odovzdaná a investorom prevzatá.
Z uvedeného je zrejmé a logicky vysvetliteľné, že do takto nedokončeného komína sa nesmel nikto

žiadnym palivovým spotrebičom pripojiť a tento následne prevádzkovať. K posudku znalkyne Trubačovej
znalec uviedol že sa nezaoberala detailným vyhodnotením miesta vzniku požiaru a hlavne neurčila
miesto skutočného vzniku požiaru, t. j. miesto, kde došlo k prvotnému horeniu. Stavba komína nebola
ukončená, nebola skolaudovaná, nebola prevzatá objednávateľom, strop v časti pod komínom na
6. NP bol z uvedeného dôvodu zakrytý a zneprístupnený pre neoprávnené zapojenie sa do vložky

komína palivovým spotrebičom. Zapojeniu každého palivového spotrebiča do komína predchádza
dodržanie ustanovenia vyhl. č. 84/1997 z. z. Pri obhliadke požiaru nebolo preukázané, že k prvotnému
zahoreniu došlo v mieste dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia a že toto bolo
jednoznačnou príčinou vzniku požiaru. Znalec vo svojej výpovedi (č. l. 760) uviedol, že zistil, že komínnebol dokončený, spodná časť stropu bola zadebnená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných
prác. Zhotoviteľ komína neriešil, čo do tohoto komína bude zapojené, ale predtým ako majiteľ si zapájal
do tohto komína krb, bola jeho povinnosť zistiť funkčnosť komína u na to odborne spôsobilej osoby

a toto pred zapojením mal vyžiadať i zhotoviteľ krbu od majiteľa objektu. Zhotoviteľ krbu nemal začať
a pokračovať so stavbou krbu pokiaľ nemal potvrdenie o funkčnosti komína od na to spôsobilej osoby
– kominára, a po zhotovení krbu by nesmel do tohto krbu zakúriť predtým, ako by takéto oprávnenie
od na to spôsobilej osoby nemal. Kominár by pri preskúšaní komínov a dymovodov zistil nesprávne
upevnenie flexi rúry a jej nedostatočnú izoláciu. Rovnako by zistil dotyk komínovej vložky a drevenej

konštrukcie medzistropu, nakoľko pred napojením dymovodu by sa vykonala kontrola komína. Kominár
skontroluje nielen komín, ale aj celý podhľad čiže strop aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom. Pokiaľ
by nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu, nemohol by dať súhlas
na pripojenie dymovodu vložky do komína. Firma, ktorá stavala krb a osádzala krbovú vložku musela
skontrolovať do akého priestoru osádza vložku dymovodu. Každý kto stavia krb musí mať povolenie od
príslušného kominára, ktorý odborne preskúša uvedený priestor. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu za

prítomnosti odborne spôsobilej osoby napr. kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a funkčnosť
krbu, zapojenia i komína.

56. Pokiaľ ide o stav komína na 7.NP, žalovaný vo svojej výpovedi (č. l. 235) uviedol, že nakoľko
sa A. J. (konajúci za objednávateľa, pozn.) sa nevedel rozhodnúť, aký krb by chcel mať, potiahli na

druhom podlaží jeden vyvložkovaný komín smerom až do strechy, ktorý končil vývodom vložky do
prvého podlažia s tým, že podľa veľkosti a funkčnosti postaviť sa majúceho krbu, sa domuruje komín
a do tohto domurovaného vyvložkovaného komína sa potom zavedie vývod krbu, pokiaľ by tento krb
slúžil aj na vykurovanie. Podľa toho vynechali v strope istý otvor, ktorý bol síce zadebnený avšak
nebol omietnutý, pretože podľa výberu krbu sa mal dokončiť aj komín a aj omietnutie a zaizolovanie

tohto stropného priestoru. V skutočnosti sa však pravdepodobne stalo to, že po vybudovaní krbu
neodborne došlo k napojeniu krbu do komína v dôsledku čoho vznikol požiar. Ďalej žalovaný vypovedal
(č. l. 254), že komín bol vybudovaný vo vrchnej časti, ku krbu mal sa dobudovať zospodu komín
s riadnou vetračkou, čističkou s vložkovaním. Žalovaný dôvodil (č. l. 387 spisu), že z predloženej
projektovej dokumentácie a dokumentov súvisiacich s výstavbou nadstavby podkrovia vyplýva, že

výstavba komína ani nebola projektovaná, v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný,
neexistuje žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia, vzhľadom na
vykonanie montáže krbu spoločnosťou TELERVIS na 6. nadzemnom podlaží, a to voľným zasunutím
flexibilného ohýbateľného dymovodu cez strop 6. nadzemného podlažia do komína vybudovaného
na 7. nadzemnom podlaží, neexistuje žiadne preskúšanie komína odborníkom, ktorá povinnosť je pri

sprevádzkovaní krbu nevyhnutná. Z fotodokumentácie je zrejmé, že strop cez ktorý bol presunutý
dymovod zo 6. NP na 7. NP nebol otvorený ani v šírke existujúceho komína na vyššom poschodí,
aby sa náležite mohol zistiť stav a podľa toho zabezpečiť izolácia a osadenie dymovodu tak, aby bola
zabezpečená bezpečná vzdialenosť od okolitých stavebných konštrukcií. Bez dostatočného zistenia
stavu sa zasunul dymovod do otvorov komína postaveného na vyššom podlaží. Montáž krbu sa však

uskutočnila v rozpore s platnými právnymi predpismi predpokladajúcimi všeobecné požiadavky na
výstavbu komínov a dymovodov, komín nebol domurovaný a prispôsobený k montáži krbu (§ 13 ods.
1, 2, 3 a 5 vyhlášky č. 84/1997 Z. z.). Po postavení krbu a jeho osadení do komína, nebol tento
preskúšaný odborníkom. Mal teda za to, že ku škode došlo z dôvodu neodborného osadenia krbu
v rozpore s vyhláškou č. 84/1997 Z. z., keď do nepostaveného komína na poschodí v ktorom bol krb

osadený, došlo k jeho sfunkčneniu zasunutím pohyblivého dymovodu zo spodu cez strop 6. NP do
komína nachádzajúceho sa v podkroví 7. NP bez riadneho ukotvenia dymovodu i bez izolácie a bez
náležitého zistenia existujúceho stavu drevených konštrukcií v strope k vzdialenosti telesa komína.
Montáž krbu na 6. NP a jeho osadenie do komína nachádzajúceho sa na 7. NP nevykonával žalovaný.

57. Vo veci vypovedal svedok A. O. J. (konajúci počas výstavby za objednávateľa stavby, pozn.), ktorý
uviedol (č. l. 237), že v projekte síce nebol vyhotovený krb finálne, bol však naznačený, že je tu možnosť
vybudovania krbu. Na základe toho pracovníci inej firmy vybudovali krb, ktorý vyústili do už vyhotovenej
vložky komína žalovaným. Povedal pracovníkom, ktorí čistili byty, aby kartóny, príp. spálili, tieto kartóny
nahádzali do krbu, takisto papiere zapálili a vznikol z toho požiar. Bezpečnostný technik, ktorý v tom

čase mal skúmať príčinu vzniku požiaru zistil, že neboli vybudované protipožiarne múry medzi bytmi
a preto požiar sa rozšíril aj na druhý byt.58. Svedok A. L., vedúci pracovnej čaty žalovaného vo svojej výpovedi uviedol (č. l. 254 spisu), že
v strope vynechali dieru tam, kde mal potom sa vybudovať komín, vrchná časť komína bola vybudovaná,
len spodná časť nebola, pretože nevedeli v akých rozmeroch budú potrebovať krbári vybudovať komín

zo spodnej časti, v takom stave potom nechali stavbu čo sa týka komína, pretože investor so žalovaným
sa kvôli niečomu povadili. Vrchná časť komína bola vybudovaná tak že mohla slúžiť na kúrenie v krbe aj
tuhým palivom. Systém komínu bol vyhotovený v súlade so všetkými štátnymi normami, avšak systém
dymovodu bol nesprávne zavedený priamo do drevenej časti stropu ako keby chcel niekto zámerne
zapáliť tento dom.

59. Z vykonaného dokazovania vyplýva a zhodujú sa v tom všetky znalecké posudky a odborné
vyjadrenia predložené vo veci, že požiar v uvedenom byte bol spôsobený po zakúrení v krbe vznietením
sa horľavého materiálu umiestneného v medzistrope od sálavého tepla dymovodu vychádzajúceho
z krbovej vložky a zasunutého do šamotovej rúry komína v hornej časti medzistropu. Posudky sa
líšili len v tom, či k vznieteniu drevených dosák v medzistrope došlo v dôsledku toho, že šamotová

vložka komína sa dotýkala drevených prvkov medzistropu, teda z dôvodu zlého ukončenia komína
vyhotoveného v hornej časti žalovaným, alebo v dôsledku zlého prevedenia tepelnej izolácie prechodu
oceľového dymovodu cez drevený medzistrop zhotoviteľom krbu. O. F. S. B. H. po ohliadne
miesta požiaru, nekonkretizoval, či k vznieteniu drevených prvkov medzistropu došlo od šamotovej
rúry komína, alebo od kovového dymovodu vychádzajúceho z krbu; uviedol všeobecne zistenie, že

príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu.
Znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSc., uviedol, že požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky
dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu
so šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1. Autorizovaný architekt B. L. M. mal za to, že požiar
vznikol v mieste dotyku šamotovej komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia. Znalec Ing.

Libor Pálinkás dôvodil, že príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia oceľového flexi dymovodu
v rozpore s vyhl. MV SR č.. 84/1997 Z. z. Znalec Ing. Peter Ivan určil ako miesto vzniku požiaru,
miesto vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa
a ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru určil zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu
oceľovéhodymovoducezdrevenýmedzistrop.ZnalecIng.KarolMorávekurčilakopríčinuvznikupožiaru

vznietenie sa horľavého materiálu umiestneného v medzistrope od sálavého tepla nahriatej FLEXI rúry
– nerezového dymovodu (vrapovej rúry) vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry
komínavhornejčastimedzistropu,keďmalzato,žeprestupdymovodukrbumedzistropomobsahujúcim
horľavé materiály mal byť vyhotovený podľa § 13 ods. 5 vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., teda
podľa príloh č. 8, 9, čo však v danom prípade splnené nebolo. Znalkyňa Zuzana Trubačová uviedla,

že požiar vznikol v mieste dotyku šamotovej komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia,
ktoré bolo už pred inštaláciou krbu zabudované. Znalec Ing. Vladimír Hricišin uviedol, že požiar vznikol
v medzipriestore drevenej stropnej konštrukcie, v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej
vložky zasunutej do šamotovej vložky komína s tým, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru
bolo vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej oceľovej flexi rúry

dymovodu krbu, pričom je predpoklad hraničiaci s istotou, že pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína
došlo k porušeniu požiarnobezpečnostných požiadaviek ohľadom prevedenia tepelnej izolácie v mieste
prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. Znalci sa teda líšili v záveroch kto
pochybil, či to bol staviteľ komína, ktorý nechal vyústenie šamotovej rúry komínového telesa zaústené
v medzipodlaží v dotyku s drevenými prvkami medzipodlažia, alebo to bol zhotoviteľ krbu, ktorý dymovod

krbu pripojil zospodu cez medzipodlažie do šamotovej rúry žalovaným zhotoveného komína bez toho,
aby prechod dymovodu medzistropom zhotoveným z horľavých materiálov náležite zaizoloval, resp.
tento prechod vyhotovil podľa § 13 vyhl. č. 84/1997 Z. z. , teda podľa jej prílohy č. 8.

60. Odvolací súd tu považuje za podstatné uviesť a uvádzal to opakovane v napadnutom rozsudku aj

súd prvej inštancie, že zhotoviteľ diela (žalovaný) stavbu nedokončil, že stavba nebola zhotoviteľom
objednávateľovi odovzdaná. Z toho vyplýva, že ani komín nebol zhotoviteľom odovzdaný žalobkyni do
užívania. Žalovaný v konaní dôvodil, že komín na 7. NP nebol dokončený, nakoľko v čase ukončenia
stavebných prác žalovaným, nebolo zo strany žalobkyne ustálené, či bude komín aj na 6. NP, resp. aký
krb bude chcieť na 6. NP zhotoviť, preto zostal komín v medzipodlaží neukončený pre účely ďalšieho

naloženia s ním podľa osadenia konkrétneho krbu v spodnej miestnosti a diera v strope medzi 6. NP
a 7. NP bola zadebnená drevenými doskami. Podľa žalovaného komín už zjavne vykazoval stopy po
jeho neukončení, komín nemal na 7. NP pevný základ ani vybudovanú čističku, cez ktorú sa komín musí
raz za istý čas vyčistiť. Žalovaný dôvodil, že montáž krbu bola vykonaná neodborne, pretože zhotoviteľkrbu neskontroloval, do akého priestoru osádza vložku dymovodu krbu, nevylúčil dotyk dymovodu
s horľavým materiálom a napojil sa tak palivovým spotrebičom do nedokončeného komína. Uvedené
tvrdenie žalovaného potvrdil aj svedok A. L., vedúci pracovnej čaty žalovaného, ktorý potvrdil, že v strope

vynechali dieru tam, kde sa mal potom vybudovať komín, vrchná časť komína bola vybudovaná, len
spodná časť nebola, pretože nevedeli v akých rozmeroch budú potrebovať krbári vybudovať komín zo
spodnej časti, v takom stave potom nechali stavbu čo sa týka komína. K skutočnosti, že komín na
7. NP nebol dokončený sa vyjadrili aj viacerí znalci. Znalec Ing. Libor Pálinkás uviedol, že dymovod
krbu nebolo možné napojiť do už vybudovaného komína bez dobudovania komína na 6. NP, pretože

stavbárovi bolo jasné, že komín bolo potrebné zakotviť do nosného muriva a rezivo slúžilo len k tomu,
aby komín na 7. NP mohol byť vybudovaný a potom akonáhle komín by bol spevnený, mohlo sa rezivo
odstrániť a z toho dôvodu bol vynechaný zospodu podhľad, aby rezivo mohlo byť odstránené a aby
zospodu mohol byť komín napojený. Znalec Ing. Karol Morávek uviedol, že predpokladá, že predmetný
komín nebol dokončený, keďže skončil v medzistrope, každý komín musí mať vymetacie dvierka, tento
komín ich nemal. Komín mal pokračovať dole, až na nižšie poschodie, keďže komín bol ukončený

v medzistrope, približne vo výške 180 cm, potom sa mal vyhotoviť tzv. sopúch a do toho sopúcha
mala byť osadená vrapová rúra, resp. iná rúra, ktorá ide z krbovej vložky. Uviedol, že pokiaľ by sa aj
zistilo, že drevená konštrukcia sa dotýkala šamotovej vložky komína, i tak ten, kto montoval vrapovú
rúru mal túto drevenú konštrukciu odstrániť, inak porušil vyhlášku č. 84/1997 Z. z. Znalec Ing. Vladimír
Hricišin uviedol, že v danom prípade išlo o komín, ktorý zjavne vykazoval stopy po jeho neukončení,

komín nemal na 7. NP pevný základ, keď podľa vyjadrenia staviteľa komína mal byť domurovaný
smerom na podlahu 6.NP s pevným základom, preto do takto nedokončeného komína sa nesmel nikto
žiadnym palivovým spotrebičom pripojiť a tento následne prevádzkovať. Ostatný znalci a odborníci,
ktorí sa vo veci vyjadrovali, sa otázkou, či komín bol jeho zhotoviteľom riadne dokončený a odovzdaný
objednávateľovi ani nezaoberali.

61. Tu je potrebné uviesť, že síce otázka miesta a príčiny vzniku požiaru je otázkou odbornou, ktorú
bolo na mieste, aby zodpovedali znalci v príslušnom odbore, avšak v predmetnej veci je dôležitejšie
právne posúdenie otázky, či sa objednávateľ v danom prípade vôbec mohol do komína zhotoveného
žalovaným napojiť palivovým spotrebičom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dielo nedokončil

a žalobkyni ho ako dokončené neodovzdal. Objednávateľ sa potom rozhodol, že do zhotoviteľom mu
neodovzdaného komína sa napojí palivovým spotrebičom – krbom.

62. Zhotoviteľ diela splní svoj záväzok až vtedy, keď je jeho dielo dokončené. Zákon neustanovuje
ospôsobeodovzdaniaaprevzatiadielažiadnepravidlá,avšakuvedenémávýznamzhľadiskaprechodu

nebezpečenstva náhodnej skazy a náhodného zhoršenia veci zo zhotoviteľa na objednávateľa a má
význam aj z hľadiska uplatňovania vád diela objednávateľom. Vadou diela sa všeobecne rozumie
nedostatok vymienených vlastností, ako aj takých vlastností, ktoré sa všeobecne očakávajú pri veciach
rovnakého druhu a ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na určitý druh veci (technické normy
apod.). Avšak v prípade, že dielo, nebolo ešte dokončené a odovzdané, nie je možné hovoriť o vadách

diela. Preto ak komín zo 7. NP bol v medzistrope nedokončený, nie je možné hovoriť o tom, že mal
skryté vady. O tom, že komín bol nedokončený svedčí to, že bol v podstate iba opretý o drevené dosky
medzipodlažia, nemal teda pevný základ, nemal komínové dvierka, cez ktoré by bolo možné vykonať
čistenie a kontrolu komína, nemal ani pripravený sopúch potrebný na pripojenie krbu, s tým, že zospodu
bol medzistrop iba zadebnený drevenými doskami, cez ktorý otvor bolo plánované komín zospodu

od 6.NP dokončiť. Pokiaľ sa žalobkyňa v takomto stave rozostavanosti komína rozhodla sama, bez
konzultácie so žalovaným, alebo iným odborníkom, že si prostredníctvom tretej osoby zariadi zhotovenie
krbu a jeho pripojenie do takéhoto komína, v podstate tým stavbu komína na 7. NP prevzala v stave,
v akom ju pred dokončením diela zanechal žalovaný a nechala ju dokončiť treťou osobou, čím v tejto
časti zhotovovaného diela spôsobila objektívnu nemožnosť plnenia diela (dokončenia komína) zo strany

žalovaného, a teda v zmysle § 575 OZ aj zánik záväzku v tejto časti z jeho strany. Podľa § 575 ods. 1
OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. V praxi pritom bežne dochádza
k nemožnosti plnenia spočívajúceho v prácach a výkonoch z dôvodov na strane objednávateľa, ak napr.
objednávateľ si zhotoví dielo sám alebo zabezpečí jeho zhotovenie prostredníctvom tretej osoby, čím
zhotoviteľovi plnenie znemožní. Povinnosť dlžníka plniť v tom prípade zaniká bez ďalšieho.

63. Pokiaľ sa teda žalobkyňa rozhodla pred odovzdaním jej komína sama zhotovenie krbu dokončiť,
a to bez konzultácie tohto kroku so žalovaným, bolo jej povinnosťou minimálne dať prehliadnuť komín
odborne spôsobilou osobou, ktorá by potvrdila, že na komín zanechaný v takomto stave, je možnésa krbom napojiť. Táto povinnosť žalobkyne vyplýva z ust. § 415 OZ, ktoré ukladá každému počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Každý
je teda povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne

časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd. Splnenie tejto povinnosti žalobkyňa preukazovala dôkazom Potvrdenie o vykonaní
preskúšania komínov vydané revíznym technikom komínov N. H. dňa 9.10.2000 (čl. 51 a 52 spisu).
Predmetný dôkaz bol vykonaný na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd z neho zistil, že ide celkom
o dve potvrdenia vydané pre každý byt, ktoré potvrdzujú vykonanie preskúšania komínov a dymovodov

na adrese objektu E. XX, E., a to pod č. 010493 pre A. B. C. a pod č. 010492 pre A. O. J. s tým, že
v potvrdení sa uvádza, že sú určené pre plynárenskú organizáciu a že z hľadiska prevádzky komínov
a dymovodov kominár nezistil žiadne nedostatky, že tieto vyhovujú bezpečnej prevádzke. Je tu údaj
na oboch potvrdeniach - 1ks plynový kotol Junkers. Uvedené potvrdenia teda potvrdzujú iba vhodnosť
zhotoveného komína pre účely inštalácie plynového kotla zn. Junkers. Nevyplýva z neho, že kominár
uvažoval aj s napojením krbu. V prípade, že by to tak bolo, znamenalo by to, že daný kominár zanedbal

svoje povinnosti pri kontrole daného komína, ak nezistil nedostatky v jeho neukotvení pevným základom,
v neexistencii otvoru na kontrolu a čistenie komína, nepripraveného sopúcha pre dymovod komína
a predovšetkým nepreveril, či dymovod neprestupuje stavebnou konštrukciou v dotyku s horľavými
materiálmi.

64. Revízny technik komínov posudzuje stav komína, umiestnenie horľavých konštrukcií a materiálov
v blízkosti komína, dymovodu a spotrebiča v nadväznosti na protipožiarnu bezpečnosť stavby; kontroluje
priechodnosť vymetacích zariadení a čistiacich zariadení na odstraňovanie pevných usadenín spalín
otvormi na čistenie a kontrolu komína a dymovodu. Revízny technik tiež konzultuje so stavebníkom
stavebné úpravy komína, opravy a pripájanie tepelných či palivových spotrebičov ku komínu. Realizuje

revízie komínov pred pripojením palivového spotrebiča, celkovo posudzuje stavebné vyhotovenie
komína. Z uvedeného je zrejmé, že revízny technik v čase vydania daného potvrdenia o pripojení
krbu na daný komín nemohol uvažovať, pretože by mu museli byť zrejmé všetky jeho nedostatky pre
účely pripojenia krbu. Ako je uvedené na potvrdení, toto slúži pre potreby plynárenskej organizácie,
za účelom sprevádzkovania plynového kotla. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa pred napojením krbu do

komína nedisponovala takým potvrdením revízneho technika, z ktorého by vyplývala vhodnosť použitia
takto nedokončeného komína pre účely napojenia dymovodu krbu. Žalobkyňa uvedené navyše mohla
konzultovať s akýmkoľvek iným odborne spôsobilým stavebníkom. Je však zrejmé, že sa len bez
ďalšieho spoľahla na to, že komín je dokončený a možno sa naň pripojiť palivovým spotrebičom. Tu
potom neobstojí argumentácia žalobkyne, že žalovaný ako dodávateľ mal ju, ako spotrebiteľku poučiť

a informovať o skrytých vadách zhotoveného komína. Žalovaný nemal objektívnu vedomosť o tom,
že žalobkyňa si mieni krb dokončiť sama prostredníctvom tretej osoby (spol. Telervis) a v tom čase
ešte zmluvný vzťah medzi stranami zmluvy o zhotovení stavby na zákazku stále trval, čiže žalovaný
mohol dôvodne predpokladať, že dielo bude dokončovať on. Bolo úlohou žalobkyne, ak sa rozhodla
nedokončený komín prevziať a dokončiť, zistiť si, či je stavebno-technicky spôsobilý na pripojenie krbu.

65. Žalobkyňa teda nielenže nevykonala revíziu komína pred pripojením krbu do komína, ale ani
následne pred prvým použitím krbu, nenechala vykonať revíziu zrealizovaného pripojenia krbu do
komína. Ku dňu 9.10.2000, z ktorého dňa je potvrdenie revízneho technika, krb nebol na stavbe
osadený. Vyplýva to minimálne tvrdenia žalobkyne na č. l. 111 spisu, podľa ktorého boli cenové

ponuky krbov až zo dňa 20.9.2000 a zo dňa 18.10.2000. V danom prípade bolo preto nevyhnutné,
aby po následnom napojení krbu do komína, bol komín aj pre tieto účely preskúšaný a napojenie bolo
odsúhlasené revíznym technikom. Po každom dokončení pripojenia vykurovacieho zariadenia a po
všetkých stavebných a technických úpravách v súvislosti s komínom, je totiž potrebné preskúšanie
komína revíznym technikom. Až potom technik vystaví príslušný doklad. Takéto potvrdenie o preskúšaní

komína sa vydáva kvôli kontrole a predkladá sa ku kolaudačnému konaniu, resp. na požiadanie obci
alebo orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor (napr. pri poistnej udalosti). Potvrdenie revízneho
technikakomínovzodňa9.10.2000predloženéžalobkyňouvšakvtomtoprípadenepotvrdzujevhodnosť
daného komína na pripojenie krbu, pretože sa to v ňom jednak neuvádza a jednak, ako aj uviedli znalci,
revízny technik by v tom prípade musel jednoznačne zistiť jeho očividné nedostatky. Dané potvrdenie

už vôbec nepotvrdzuje preskúšanie správnosti a funkčnosti zapojenia krbu do komína pred jeho prvým
použitím, dňa 8.1.2001, kedy vznikol požiar.66. Na základe vyššie uvedeného bolo teda povinnosťou žalobkyne, ktorá sa rozhodla dokončiť si krb
prostredníctvom tretej osoby, zistiť si pred zapojením krbu vhodnosť tohoto komína pre uvedené účely.
Nič jej nebránilo ani zistiť tieto skutočnosti u žalovaného, teda či je komín dokončený a je ho možné

použiť. V tomto prípade teda žalobkyňa stavbu komína prevzala, stav jeho dokončenosti si neoverila
a zverila zhotovenie krbu spol. Telervis Kuchynské štúdio a.s., ktorá však neskôr zanikla výmazom
z obchodného registra.

67. V Odbornom posudku Okresného úradu Bratislava I, odboru požiarnej ochrany zo dňa 31.1.2001, O.

F. B. H. je konštatované porušenie predpisov požiarnej ochrany, a to konkrétne § 13 ods. 5 vyhlášky MV
SR č. 84/1997 Z. z. tým, že prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu medzistropu nebol vyhotovený
v zmysle ustanovení cit. vyhlášky. Znalec Ing. Libor Pálinkás, uviedol, že pri inštalácii dymovodu sa
mohol a mal odstrániť nielen spodný, ale aj horný záklop, realizovať všetky úkony pripojenia dymovodu
stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje horľavé materiály, teda podľa § 13 vyhlášky č. 84/1997 Z. z.
Znalec Ing. Karol Morávek rovnako uviedol, že v danom prípade bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie

prechodu Flexi rúry cez drevený medzistrop, čím došlo k porušeniu vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z.
z., keď podľa § 13 ods. 5 vyhl. č. 84/1997 Z. z., ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou,
ktorá obsahuje horľavé materiály alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi, treba prestup
vyhotoviť podľa príloh č. 8, 9, čo však spravené nebolo. Za osadenie Flexi rúry – nerezového dymovodu
(vrapová rúra) nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ (realizátor) stavby celého krbu, ktorý

napájal Flexi rúru do komína, ktorá mala postupovať podľa platnej vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z.,
iných platných predpisov, noriem a tiež podľa návodu na montáž a obsluhu krbovej vložky. Z priestoru
dreveného medzistropu t. j. medzi horným a dolným záklopom, kde bola umiestnená Flexi rúra –
nerezový dymovod (vrapová rúra) mal byť odstránený horľavý materiál (dosky a pod.), následne mala
byť prevedená tepelná izolácia prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy č.

8 vyhl. MV SR č. 84/1997 Z. z., čo v danom prípade nebolo podľa prílohy č. 8 urobené. Znalec
Ing. Vladimír Hricišin uviedol, že je predpoklad hraničiaci s istotou, že pri nainštalovaní dymovodu
krbu do komína došlo k porušeniu požiarnobezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného
prevedenia (zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez
drevený medzistrop. Znalec Hricišin uviedol, že povinnosťou zhotoviteľa palivového spotrebiča pred jeho

prevádzkovaním je si overiť u fyzickej osoby (majiteľa objektu, kde sa stavba realizuje), či komínové
teleso, do ktorého bude dymovod palivového spotrebiča pripájať, bolo preskúšané odborne spôsobilou
osobou, a či táto skúška bola aj písomne zdokladovaná (v zmysle § 17 zákona SNR č. 126/1985
Zb. o požiarnej ochrane je za preskúšanie komína zodpovedná fyzická osoba – majiteľ objektu).
Zároveň mal zhotoviteľ palivového spotrebiča povinnosť preveriť z hľadiska požiarnej bezpečnosti

v zmysle vyhl. miesto, kde sa dymovodom spotrebiča ku komínu bude pripájať, skontrolovať prítomnosť
ľahko horľavých materiálov v mieste pripojenia, tieto v prípade potreby odstrániť alebo zabezpečiť ich
izolovanie od horľavého povrchu dymovodu. To všetko má povinnosť vykonať zhotoviteľ palivového
spotrebiča ešte pred jeho sprevádzkovaním, t. j. pred prvým zakúrením do tohto spotrebiča.

68. Z uvedeného vyplýva, že spol. Telervis Kuchynské štúdio a. s. pri inštalácii krbu porušila ust. § 13
vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej
bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a
zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov, nakoľko si
u objednávateľa neoverila preskúšanie komína revíznym technikom pred pripojením krbu, takéto

overenie si zrejme nevykonala ani osobne, pretože by si musela minimálne všimnúť neprítomnosť otvoru
na kontrolu a čistenie komína, nepreskúmala, či stavebná konštrukcia (medzistrop) cez ktorú inštalovala
dymovod neobsahuje horľavé materiály a so zreteľom na to prestup dymovodu nevykonala podľa prílohy
č. 8 a 9 danej vyhlášky.

69. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že príčinou vzniku požiaru, a teda aj škody
v danom prípade, bolo neodborné zapojene dymovodu krbu do šamotovej vložky nedokončeného
komína v medzistrope. Na vzniku tohto požiaru sa podieľala tak spol. Telervis a.s., ktorá neodbornú
montáž krbu vykonala a porušila ust. § 13 vyhl. č. 84/1997 Z. z., ako aj žalobkyňa, ktorá zanedbala
svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ a stav dokončenosti komína a jeho vhodnosť

na pripojenie krbu si nenechala overiť odborne spôsobilou osobou a prostredníctvom za ňu konajúcej
osoby A. J. následne bez revízie komína nechala zapáliť oheň v krbe.70. Žalovaný ako pôvodný zhotoviteľ stavby v tom čase v stavebných prácach nepokračoval, ale ani
nedokončené dielo žalobkyni neodovzdal. Napojenie krbu do nedokončeného komína spoločnosťou
Telervis objednanou žalobkyňou žalovaný ovplyvniť nijako nemohol. V čase vyhotovenia krbu a vzniku

požiaru žalovaný objektívne zodpovedal za poškodenie alebo zničenie stavby až do jej prevzatia
objednávateľom (žalobkyňou), avšak ku škode došlo na základe zavineného konania objednávateľa,
resp. tretieho subjektu konajúceho na príkaz a vedomím objednávateľa, to znamená, že boli splnené
podmienky liberačného dôvodu podľa § 651 OZ, teda že by ku škode došlo aj inak. Tento svoj záver
odvolací súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom rozsudku č. k. 23Co/49/2018-876 zo dňa 17.9.2018

(viď ods. 13.). Navyše liberácia žalovaného je daná už aj tým, že sa žalobkyňa neodovzdaný komín
rozhodla dokončiť sama prostredníctvom tretej osoby napojením krbu do komína, čím podľa § 575 OZ
spôsobila nemožnosť plnenia žalovaného a teda aj zánik povinnosti žalovaného daný komín dokončiť.
Preto takéto subjektívne konanie žalobkyne, v dôsledku ktorého vznikol požiar na stavbe, liberuje
žalovaného ako zhotoviteľa stavby z jeho objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú požiarom
danej rozostavanej nadstavby podkrovia. Žalovaný ako zhotoviteľ stavby teda podľa ust. § 651 OZ

za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú a ktoré vznikli činnosťou žalobkyne a spol.
Telervis, nezodpovedá.

71. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne smerovala voči tomu, že súd prvej inštancie nevenoval
žiadnu pozornosť príčinám šírenia požiaru. Dôvodila, že zo strany žalovaného v rozpore s projektovou

dokumentáciou neboli zhotovené potrebné požiarne úseky, čo bolo podľa znaleckých posudkov
preukázanou príčinou šírenia požiaru. Súd prvej inštancie k príčinám šírenia požiaru uviedol len
toľko, že otázka príčin šírenia požiaru nebola podľa neho podstatná z dôvodu, že predmetné byty
neboli dokončené, neboli skolaudované, pričom pokiaľ sa protipožiarne zábrany podľa projektovej
dokumentácie mali vyhotoviť, bolo by to predmetom skúmania v kolaudačnom konaní, ktorý by v tom

prípade nemohol vydať kladné rozhodnutie vo vzťahu k užívaniu stavby.

72. Je nevyhnutné konštatovať, že ak porušenie povinností žalovaného pri zhotovovaní daného diela –
stavby, malo za následok rozšírenie požiaru aj do susedného bytu, teda zväčšenie rozsahu následkov
požiaru, čiže vznik väčšej škody, bolo by nevyhnutné toto jeho spoluzavinenie zohľadniť pri určení

jeho podielu na vzniku rozsahu škody (§ 420 OZ), na ktorej sa už v zmysle vyššie uvedeného spolu
podieľali tak žalobkyňa ako poškodená zanedbaním prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ako aj
zhotoviteľ krbu spol. Telervis a.s., ktorý pri inštalácii krbu porušil požiarno-bezpečnostné predpisy (§
441 OZ). Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú vždy 1. porušenie právnej povinnosti
(protiprávny úkon), 2. vznik škody a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu

a vzniknutou škodou. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou je v praxi zjavná
najmä v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré malo za následok vznik škody. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie
a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho
úkonu, ku škode by nedošlo. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastane; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok
nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale postačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (rozsudok NS ČR
z 24.4.2003, sp. zn. 25Cdo 1807/2001). Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody,
stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to

príčinou dôležitou podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jedinej príčiny.
Rozhodujúce je, či nebyť tejto skutočnosti, by ku škode nedošlo, alebo naopak, či škodlivý následok by
nastal aj bez tejto skutočnosti. Zodpovednosť žalovaného za protiprávne konanie, ktorého následkom
sa zväčšil rozsah škody, prichádza do úvahy i v prípade, keď bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo
konanie poškodeného (rozsudok NS ČR z 14.11.2002, sp. zn. 25 Cdo 253/2001). Protiprávne konanie

žalovaného sa tu potom časovo nemusí kryť s konaním hlavného škodcu (tu žalobkyňa a spol. Telervis
a.s.), pokiaľ v dôsledku škodovej udalosti viedlo k tomu, že sa zvýšil rozsah škody spôsobenej škodcom.

73. Základným predpokladom bolo potom preukázanie zavineného protiprávneho konania žalovaného,
teda tvrdeného nevybudovania protipožiarnej steny v súlade s projektovou dokumentáciou. Z projektu

požiarnej ochrany (č. l. 403 – 406) vyplýva, že požiarna deliaca konštrukcia medzi bytmi bola
projektovaná. V Odbornom posudku k požiaru podkrovných bytov na E. P. Q. XX vyhotoveného
Okresným úradom Bratislava I, odborom požiarnej ochrany dňa 31.1.2001, spracovateľom posudku
O. F. B. H. sa uvádza, že na výšku škody mal najväčší vplyv rozvoj požiaru v medzistrope a strešnejkonštrukcii, čo malo aj priamy vplyv na náročnosť jeho likvidácie v nadväznosti aj na výšku objektu.
Požiarna stena medzi bytmi, navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná
ako celistvá. Táto prebiehala od betónovej podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred vybudovaného

spoločného dreveného dutého medzistropu (necelistvého, netvoril požiarny strop) a od hornej úrovne
tohto medzistropu po podhľad strešnej konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej krytiny, ako to vyžaduje
STN 73 0802). Podľa uvedeného je zrejmé, že takto vyhotovená požiarna stena nemohla zabrániť
rozšíreniu požiaru do vedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu). Znalec Doc.
Ing. Pavol Marton CSc. uviedol, že požiarna stena oddeľujúca 2 bytové jednotky bola v úrovni 1.N.P.

ukončená pod podhľadom stropnej konštrukcie 1.N.P. a v úrovni 2.N.P. ukončená pod podhľadom
strešnej konštrukcie. Realizačné vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky ods. 7 a ods.
8 § 41 vyhl. č. 84/1997 a bolo príčinou rozšírenia sa požiaru do bytu č. 2. Tento znalec tiež vo
svojej výpovedi uviedol, že projektová dokumentácia bola vyhotovená pre účely stavebného konania
s tým, že chýbali realizačné projekty pre vyhotovenie konkrétnych častí stavby. Znalec Ing. Libor
Pálinkás uviedol, že pokiaľ ide o projekt požiarnej ochrany, výkres rezu stavbou nie je priložený, ktorý

by dokazoval, že projektant architektúry riešil požiarne úseky nadstavby, nebol predložený výkres
dokazujúci, že steny mali byť vybudované vo zvislom smere priebežne cez dve podlažia. Znalec mal
názor, že požiarny múr medzi bytmi nadstavby nikto neriešil, nebol projektovaný. Požiarny projektant
podrobne naprojektoval únikové cesty a požiarnu ochranu, ale projektant architekt nenaprojektoval
do stavby vybudovanie požiarneho múru. Znalec Ing. Karol Morávek uviedol, že vyhotovená požiarna

stena nemohla zabrániť rozšíreniu do vedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu);
projekt požiarnej ochrany, ktorý vypracovala špecialistka požiarnej ochrany B. I. B., v Bratislave
01/1997, sa podrobne zaoberá nadstavbou podkrovia bytového domu. V uvedenej technickej správe
sú podrobne rozpísané jednotlivé STN, ako aj riešenie stavby, požiarne úseky, požiarna odolnosť
stavebných konštrukcií a pod. Tento projekt bol zapracovaný do projektovej dokumentácie spracovanej

Lignoprojektom a.s. so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, autorizovaným architektom B. F. H.
a podľa projektovej dokumentácie mal odporca postupovať pri stavbe obytného domu na E. XX, E..
Nadstavbaobjektu(6.NP)bolarozdelenánatripožiarneúseky–dvadvojpodlažnébyty,schodiskopodľa
čl. 12 STN 73 0833. Prevedenie – v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny
medzi bytmi a schodiskom a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby boli požiarne

úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. Avšak
znalec uviedol, že k otázke šírenia požiaru vzhľadom na projektovú dokumentáciu, nespadá do jeho
kompetencie, k tejto otázke sa môže vyjadriť špecialista požiarnej ochrany a autorizovaný architekt.

74. Z uvedeného vyplýva, že z projektu požiarnej ochrany vyplýva rozdelenie stavby na tri požiarne

úseky, ako aj vyznačenie požiarno-deliacej konštrukcie - protipožiarnej steny medzi danými bytmi.
Zároveň však z dokazovania vyplynulo, že chýbal projekt prierezu stavbou, z ktorého by bolo
jednoznačne zrejmé, že protipožiarna stena mala byť vybudovaná ako súvislá a mala prípadne
predeľovaťajstrešnúkonštrukciu.Predeleniestrešnejkonštrukcieskutočnezprojektupožiarnejochrany
(č. l. 49, 40 spisu) nie je zrejmé. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že každý odborne

spôsobilý zhotoviteľ, je povinný dielo vykonať nielen podľa zmluvy, ale aj podľa zákona, ako aj
technických noriem, ktoré sa na ním vyhotovované dielo vzťahujú (§ 633 ods. 1 OZ). Povinnosťou
žalovaného teda bolo v prípade, že nedisponoval dostatočnými podkladmi k zhotoveniu stavby, na to
objednávateľabezzbytočnéhoodkladuupozorniť(§637OZ)apožadovaťodnehodoplnenieprojektovej
dokumentácie. Z tohto hľadiska by bolo možné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť vybudovať

na zhotovovanej nadstavbe riadne tri protipožiarne úseky v zmysle projektu požiarnej ochrany.

75. Avšak pokiaľ ide o konštatovanie podielu zodpovednosti žalovaného na zväčšení rozsahu škody
spôsobenej inak žalobkyňou a spol. Telervis a.s., žalobkyňa v tomto smere neuviedla dostatočné
skutkové tvrdenie pre určenie, v akom rozsahu došlo zavinením žalovaného k zväčšeniu rozsahu škody,

t. j. k rozšíreniu požiaru na susedný byt. Žalobkyňa v spore v podstate žiadne skutkové tvrdenia ohľadom
výšky uplatnenej škody neuviedla.

76. Skutočná škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku
protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení

už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, nevyhnutné na uvedenie
veci do pôvodného stavu. V danej veci by bola adekvátna náhrada škody vo výške nákladov potrebných
na odstránenie a opravu poškodenia bytových jednotiek spôsobeného požiarom, do stavu pred vznikom
požiaru, po zohľadnení pomeru zodpovednosti žalobkyne a zodpovednosti spoločnosti Telervis a.s. apo zohľadnení podielu žalovaného na zväčšení rozsahu škody spočívajúcom v rozšírení požiaru na
susedný byt v dôsledku nevybudovania protipožiarnej steny v súlade s projektom požiarnej ochrany
a zákonom o požiarnej ochrane a príslušnými technickými normami.

77. Pokiaľ ide o určenie výšky škody 63.011,32 eura (pôvodne 1.898.279,- Sk), v žalobe žalobkyňa
uvádza len toľko, že podľa znaleckého posudku Doc. Ing. Pavla Martona CSc. spôsobil žalovaný
žalobkyniškoduvovýške1.898.279,-Skakonákladynarekonštrukciustavby.Zpripojenéhoznaleckého
posudku vyplýva, že znalec po matematickom spočítaní predložených faktúr vystavených po dátume

požiaru uviedol, že náklady na rekonštrukciu boli 1.898.279,- Sk. Tieto faktúry žalobkyňa predložila
len ako prílohu predloženého znaleckého posudku Doc. Martona. V posudku však nie je žiadna úvaha
znalca o tom, či tá ktorá faktúra bola vystavená za relevantné práce, či skutočne išlo o práce na
odstránení následkov požiaru, alebo sú ich súčasťou aj faktúry za dokončovacie práce a v akom rozsahu
sa tieto faktúry týkajú len vedľajšieho bytu, t. j. bytu, v ktorom požiar nevznikol. V posudku absentuje
vyhodnotenie, aké škody vznikli následkom rozšírenia požiaru. V posudku nie je hodnotenie v akom

konkrétnom stave rozostavanosti boli byty pred vznikom požiaru, aké škody boli spôsobené na tom –
ktorom byte, aby bolo možné určiť, ako sa prejavilo rozšírene požiaru do susedného bytu, aké boli škody
na susednom byte, aké náklady boli vynaložené na odstránenie následkov požiaru na susednom byte.
Žiada sa dodať, že znalec z odvetvia stavebníctva ani nemôže vykonávať právne posúdenie otázky
výšky škody.

78. Žalobkyňa ohľadom výšky škody, resp. rozsahu škody vzhľadom na rozšírene požiaru na susedný
byt, neposkytla žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Neuviedla skutkové tvrdenie, aké faktúry, akým
dodávateľom v súvislosti s odstraňovaním následkov požiaru, resp. rozsahu jeho rozšírenia zaplatila.
Strana je pritom povinná sama opísať skutkové okolnosti z vlastných predložených dôkazov. Súd nie je

povinný sám vyhľadávať v predložených dôkazoch skutkové súvislosti, pokiaľ strana v prospech ktorej
majú predmetné dôkazy slúžiť, neposkytne najskôr vlastné skutkové tvrdenie.

79. Otázka výšky škody bola pritom medzi stranami počas celého konania sporná, nakoľko žalovaný
uplatnenú výšku škody opakovane v konaní rozporoval. Výšku škody poprel v podaní zo dňa 9.11.2011

(č. l. 439 spisu), kde uvádza, že žalobkyňa výšku škody nevyšpecifikovala, nie je z jej podania zrejmé, či
ňou uplatňované finančné nároky súvisia s odstraňovaním následkov požiaru, resp. súvisia s nákladmi
vynaloženými na zhotovenie zničenej veci alebo či nie sú len nákladmi súvisiacimi s dokončením
dvoch bytov, priamo nesúvisiacich s požiarom. Namietal, že žalobkyňa predložila faktúry za obdobie po
požiari, avšak nepredložila predchádzajúce faktúry za materiály, ktoré zhoreli, a ani nijakým spôsobom

nepreukázala, že predložené faktúry súvisia s obnovou zhorených vecí. Toto podanie bolo žalobkyni
doručenénapojednávanídňa11.11.2011(č.l.444).Rovnakovovyjadreníkprvémuodvolaniužalobkyne
zo dňa 30.5.2012 (č. l. 496) žalovaný opakovane uviedol, že žalobkyňa bola povinná preukázať výšku
škody, ktorá jej vznikla. Avšak v konaní vôbec nezdokladovala výšku svojej škody, ktorú uplatnila voči
žalovanému, či tento finančný nárok zodpovedá škode spôsobenej požiarom. Zároveň v podaní zo

dňa 12.1.2017 (č. l. 767) žalovaný uviedol, že čo sa týka samotnej výšky škody, žalobkyňa túto nijakým
spôsobom nevyšpecifikovala, nie je zrejmé, či ňou uplatňované finančné nároky súvisia s odstraňovaním
následkovpožiaru,resp.súvisiasnákladmivynaloženýminazhotoveniezničenejveci,alebočiniesúlen
nákladmi súvisiacimi s dokončením dvoch bytov, priamo nesúvisiacimi s požiarom. Žalobkyňa predložila
faktúry za obdobie po požiari, avšak nepredložila predchádzajúce faktúry za materiály, ktoré zhoreli a ani

iným spôsobom nepreukázala, že predložené faktúry súvisia s obnovou zhorených vecí. Preto faktúry
predložené žalobkyňou nie sú dostatočným dôkazom o skutočnej výške škody, keďže tieto bez ďalšieho
nedokumentujú, že vykonané práce neboli rozsiahlejšie, než pôvodné a či materiály použité po požiari
zodpovedali pôvodným hodnotám použitým v zhorenom objekte.

80. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní skonštatoval, že otázka výšky škody je medzi stranami
sporná. Faktúry majúce preukazovať výšku škody sú súčasťou znaleckého posudku Doc. Ing. Pavla
Martona Csc., ktorý však dôvodnosť vystavenia jednotlivých faktúr osobitne nehodnotí, iba vykonal ich
sčítanie,čopotvrdilajvosvojejvýpovedidňa22.1.2010.Tovšakniejedôkazovýškeskutočnevzniknutej
škody v predmetnej právnej veci. V odvolacom konaní by však už ani doplnenie dokazovania ohľadom

výšky škody, resp. čo do zväčšenia jej rozsahu zavinením žalovaného nebolo možné vykonať, a to so
zreteľomnaust.§366CSP,pretožežalobkyniničnebránilo,abytakétodokazovanienavrhlapredsúdom
prvej inštancie, pričom so zreteľom na ust. § 291 CSP a zastúpenie žalobkyne advokátom, sa v danej
spotrebiteľskej veci použijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.81. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, len konštatovať, že žalobkyňa ohľadom výšky škody
neuniesla nielen bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno na jej preukázanie, keď neposkytla žiadne

skutkové tvrdenia ohľadom toho, v akom rozsahu zasiahol požiar susedný byt a aké boli náklady
vynaložené na odstránenie následkov požiarov v susednom byte.

82. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne

odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

83. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobkyne a po doplnení dokazovania v zmysle pokynu dovolacieho súdu, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého
výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387

ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

84. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP
a § 453 ods. 3 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a vo výsledku v celom rozsahu
úspešnému žalovanému, priznal plnú náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania proti neúspešnej

žalobkyni.Ovýškenáhradytrovodvolaciehoadovolaciehokonaniavzmysle§262ods.2CSProzhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

85. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).