Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4T/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7911010374.4

Uznesenie

Senát Okresného súdu Trebišov v zložení predsedu A. B. C. a prísediacich D. E. F. a B. F. v trestnej veci
obžalovaného B. G. H. F., nar. XX.XX.XXXX v Kolomiji, Ukrajina, trvale bytom F., I. J. X/X, pre trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2015 na hlavom
pojednávaní konanom dňa 22.06.2023

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 281 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 9 ods. 1

písm. g/ Tr. poriadku trestné stíhanie obžalovaného B. G. H. F., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom F., I. J. X/
X, štátneho občana Ukrajiny pre konanie uvedené v obžalobe OP Trebišov sp. zn. 2 Pv 676/2009 zo dňa
14.07.2011natomskutkovomzáklade,žeakokonateľspoločnostiNIKA,s.r.o.Košice,ulStarozagorská
č. 6 a na základ splnomocnenia firmy D.U.F. s. r. o., ul. 8 mája č. 32, Svidník, dňa 19.05.1997 na
Colnom úrade Čierna nad Tisou, pracovisko Trebišov predložil so žiadosťou o prepustenie tovaru do
režimu voľného obehu, a sto 19 ton chemického produktu Alkynaftalén s kódovým označením tovaru

381 72 000 dovezeného z Ukrajiny od firmy MIKÁDO Trehol, ul. H. K. XXX L., I., hoci vedel, že ide o iný
chemický produkt podliehajúci vyššej spotrebnej dani a dani z pridanej hodnoty, čím skrátil spotrebnú
daň, daň z pridanej hodnoty a clo. Uvedený tovar následne nelegálnym spôsobom odpredal nezisteným
osobám bez toho, aby tento predaj riadne zúčtoval. Uvedeným konaním spôsobil Slovenskej republike
na spotrebnej dani škodu vo výške 5.676,16 € (171.000,- Sk), na dani z pridanej hodnoty škodu vo výške

1.313,25 € (39.563,-Sk) a colný dlh vo výške 33,62 € (1.013,-Sk), teda spôsobil celkovú škodu vo výške
7.023,04 € (211.576,-Sk) a ako konateľ spoločnosti NIKA, s. r. o. F., I. H. K. X v dňoch 26.06.1997,
30.06.1997, 15.07.1997, 22.07.1997, 29.07.1997, 04.08.1997, 22.08.1997, 27.08.1997 a 12.09.1997
predložil na Colný úrad Čierna nad Tisou doklady so žiadosťou o prepustenie tovaru do režimu voľného
obehu, a to celkovo 435 ton chemického produktu DIZEDYNU – zmesi alkoynaftalénov s kódovým
označením tovaru 381 72 000 dovezeného z Ukrajiny od firmy MIKÁDO Trehol, ul. H. K. XXX L., I., hoci

vedel, že ide o iný chemický produkt, čím skrátil spotrebnú daň, daň z pridanej hodnoty a clo. Uvedený
tovar potom nelegálnym spôsobom rozpredal rôznym doposiaľ nezisteným osobám bez toho, aby tovar
riadne zúčtoval. Uvedeným konaním spôsobil pre Slovenskú republiku na spotrebnej dani škodu vo
výške 133.564,03 € (4.023,750,- Sk), na dani z pridanej hodnoty škodu vo výške 30.901,87 € (930.950,-
Sk) a colný dlh vo výške 792,01 € (23.860,- Sk), teda spôsobil celkovú škodu vo výške 165.257, 91 €
(4.978.560,- Sk), celková škoda v danom prípade predstavuje sumu 172.280,95 € (5.190.136,- Sk), čím

mal spáchať trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do
31.12.2005 z a s t a v u j e, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 15.07.2011 obžalobu na obžalovaného F.
pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona, účinného do 31.12.2015
na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia.

Pre tento trestný čin bola podaná pôvodne obžaloba Krajskou prokuratúrou v Košiciach dňa 11.02.2005
na Krajskom súde v Košiciach, konanie sa viedlo pod sp. zn. 3T/1/2005.Po podaní obžaloby Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3T/1/2005 zo dňa 30.03.2007 vec
vrátil prokurátorovi na došetrenie, pričom konštatoval, že ide o obžalobu predčasne podanú, čiastkové

skutky uvedené v obžalobe sú nepreskúmateľné, podľa obžaloby mal obvinený spôsobiť svojim
konaním Slovenskej republike colný dlh vo výške 5 190 136,- Sk, čo bez bližšieho špecifikovania
jeho jednotlivých položiek pri jednotlivých dovozoch, robí obžalobu nepreskúmateľnou, z dôkazov
obsiahnutých v trestnom spise vyplýva, že colný dlh má pozostávať z troch zložiek a to zo spotrebnej
dane, dane z pridanej hodnoty a cla, navyše orgány činné v prípravnom konaní pri objasňovaní žalovanej

trestnej veci sa dopustili aj ďalšieho závažného procesného pochybenia, ktoré bráni súdu obžalobu
prijať a to spochybnenia v súvislosti s ukončením vyšetrovania a oboznámením sa s jeho výsledkami.
Obvinený F. pri výsluchu v prípravnom konaní na svoju obhajobu uviedol, že pri realizovaní obchodu so
zahraničnou firmou Mikado – Trehol Ltd., Užhorod, bol presvedčený o tom, že dostáva taký tovar, aký
je deklarovaný predajcom v dokladoch, t. j. dizedyn, pri každej dodávke tovaru boli za jeho prítomnosti
colníkom na území SR odobraté vzorky z dodávaného tovaru, ktoré išli na rozbor do chemického

laboratória a po takomto colnom vybavení bol dodaný tovar prepustený do režimu voľného obehu, tento
odpredával hneď ďalej a to firme, ktorú zastupoval M. F.. Až na základe výsledkov chemickej analýzy
odobratých vzoriek colným úradom z Čiernej nad Tisou bolo zistené, že obvinený mal deklarovaný
tovar s pomenovaním dizedyn, ale správne mal zaradiť tento tovar pod položku iného čísla ako ťažké
plynové oleje a nesprávnym zaradením dovážaného tovaru obvinený mal tak spôsobiť, že mu bol nim

deklarovaný tovar prepustený do navrhovaného režimu, voľného obehu a to v dôsledku nesprávne
uvedených údajov, čím colný orgán vymeral nižšiu sumu colného dlhu ako zodpovedalo prepisom. Ak
by obvinený uvedeným konaním spôsobil colný dlh, ktorý pozostáva z troch zložiek a to spotrebnej
dane, z dane z pridanej hodnoty a cla, potom by vzhľadom na zásadu uvedenú v ust. § 220 Tr.
poriadku nie je vylúčené, že vzhľadom na doposiaľ bližšie nešpecifikovanú výšku nezaplateného cla,

by bolo potrebné jeho konanie právne kvalifikovať, prípadne aj podľa § 124 ods. 2 Tr. zákona, ako
trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, resp. podľa § 234 ods. 2 Tr.
zákona, účinného od 01.01.2006, t.j. ako trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku
s cudzinou a to podľa toho trestného zákona, ktorého použitie bude v prípade opätovného podania
obžaloby pre páchateľa priaznivejšie. Z vyššie uvedeného je teda zrejme, že skutok tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti obžaloby je nepreskúmateľný. Ďalej sa v uznesení konštatuje, že obvinenému bola
v konaní ustanovená obhajkyňa JUDr. Jarmila Machová, a to dňa 14.10.1999, dňa 15.10.1999 obvinený
si zvolil sám obhajcu a to JUDr. Bohdana Benedika, pričom Krajskému súdu je známe, že tento zomrel.
Z dôkazov obsiahnutým v trestnom spise je ďalej zrejme, že dňom 14.10.1999 obvinenému, štátnemu
občanovi Ukrajiny zanikol trvalý pobyt cudzinca na území SR, po tom, čo obvinený bol vypočutý v dňoch

14.10.1999,16.10.1999a08.12.1999,opustilúzemieSRavrátilsanaúzemiesvojhodomovskéhoštátu.
Keďže v predmetnej trestnej veci ide o konanie, kde obvinený podľa § 36 ods. 3 Tr. poriadku musí mať
obhajcu, bude potrebné, aby obvinený bol s týmto stavom uzrozumený a bola mu daná možnosť obhajcu
si zvoliť, v prípade, že tak neurobí, má mu byť obhajca ustanovený z úradnej moci. Tieto skutočnosti
z procesného hľadiska majú podstatný význam, obvinenému a obhajcovi, poškodenému v primeranej

lehote má sa poskytnúť možnosť preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z obsahu
spisu vyplýva, že naposledy vyšetrovateľ mal v úmysle vyrozumieť obvineného o možnosti preštudovať
vyšetrovací spis a podať návrh na doplnenie vyšetrovania dňa 23.11.2004. Z poštovej doručenky
pripojenej na rubovej strane vyšetrovacieho spisu je ale zrejmé, že dňa 09.12.2004 prevzatie podpísala
matka obvineného H. F., čo vyplýva aj z listu zo dňa 17.12.2004. Z uvedeného je nepochybné, že

obvinený F. doposiaľ riadne nebol upozornený na možnosť preštudovať trestný spis a prípadne podať
návrhynadoplneniedokazovania.Vychádzajúczuvedenéhomožnokonštatovať,žedoposiaľzákonným
spôsobom nebolo skončené vyšetrovanie, preto podanie obžaloby na obvineného je z tohto dôvodu
predčasné. Na záver Krajský súd v odôvodnení uvádza, že pri uvedenom trestnom čine je potrebné
preukázať úmysel páchateľa, že podvodným konaním chcel vylákať daňovú výhodu a tým spôsobiť

škodu, a teda colný dlh, pre podanie obžaloby nepostačuje len konštatovanie, že obvineným v zahraničí
zakúpený tovar na území SR bol realizovaný ako iný chemický produkt, ako nafta. Takéto tvrdenie
obžaloby bez zabezpečenia dôkazov o takomto konaní obvineného je len ničím nepotvrdená úvaha, čo
nepostačuje na prijatie obžaloby a následne prípadné vyslovenie viny obvineného v rozsahu podanej
obžaloby, lebo nie je možné bez zabezpečenia dôkazov potvrdzujúcich takéto tvrdenie vysloviť vinu

obvineného.

Krajská prokuratúra v Košiciach podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť a Najvyšší súd SR uznesením
sp.zn.3Tost/3/2008dňa08.08.2009sťažnosťprokurátorazamietol.Najvyššísúdpoukázalnaporušenieprocesnýchpredpisovtým,žečasťtrestnéhostíhaniaobvinenéhobolavykonanábeztoho,abytentomal
obhajcu, pričom došlo tiež k porušeniu predpisov o oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania.
Týmto došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Pokiaľ ide o tvrdenia Krajského súdu

v uznesení ohľadne špecifikácie žalovaného skutku a dôkazov týkajúcich sa tvrdeného podvodného
konania obvineného Najvyšší súd uviedol, že za obžalobu zodpovedá v plnom rozsahu prokurátor, preto
len on rozhoduje o postavení konkrétnej osoby pred súd na základe zhromaždených dôkazov a súd
potomrozhodujelenoskutkuuvedenomvobžalobe,pričomniejeviazanýmprávnymposúdenímskutku.

Súd dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, je potrebné
v prejednávanej veci trestného stíhanie proti obvinenému obligatórne zastaviť. K tomuto rozhodnutiu
súd viedli nasledovné zistenia a právne úvahy. Podľa ust. § 9 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku trestné
stíhanie nemožno začať, ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak
tak ustanovuje Medzinárodná zmluva. Jednou zo základných zmlúv, ktorou sa SR musí riadiť je aj
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prijatý v roku 1990 a stal sa súčasťou

právneho poriadku na základe oznámenia Federálnym Ministerstvom zahraničných vecí, bývalej Českej
a Slovenskej Federatívnej republiky o dojednaní dohovoru, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov
pod číslom 209/1992 Zb..

Podľa článku 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Z tohto článku teda vyplýva právo na spravodlivé konanie, teda spravodlivý proces, a právo
na to, aby každá vec bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote. Dohovor
nestanovuje dobu, ktorú trestné stíhanie od jeho začatia až po jeho skončenie môže najviac trvať.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý Dohovor v poslednej inštancii aplikuje, však v rámci
viacerých rozhodnutí dáva odpoveď na to, čo prejednaním veci v primeranej lehote už nie je.

Zo skutkovej vety obžaloby je zrejmé, že obžalovaný mal spáchať trestný čin v roku 1997 a to
posledným konaním dňa 12. septembra. Ako je už uvedené vyššie, obžaloba bola Krajskou prokuratúrou

v Košiciach podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.05.2005, teda po vyše siedmich rokoch
od spáchania skutku. Z vyššieho uvedeného je takisto zrejmé, že predmetná obžaloba bola Krajským
súdom v Košiciach vrátená prokurátorovi na došetrenie pre porušenie procesných predpisov, keďže
obžalovaný nemal počas celého prípravného konania obhajcu, pričom išlo o povinnú obhajobu, ďalšia
výčitka sa týkala nezákonného ukončenia vyšetrovania a krajský súd uviedol, že vychádzajúc z obsahu

spisu, nateraz nebolo preukázané zo strany obvineného naplnenie subjektívnej stránky trestného činu.

Dňa 08.08.2009 Najvyšší súd SR sťažnosť prokuratúra proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
zamietol, čiže po 08.08.2009, teda 12 rokoch od času, kedy mal obvinený spáchať skutok, sa vec vrátila
do prípravného konania a následne bola Okresnou prokuratúrou Trebišov podala na tunajšom súde

obžaloba opätovne až dňa 15.07.2011.

Z obsahu spisu vyplývajú ďalej nasledovne skutočnosti.

Zo zápisnice o zadržaní obvineného (č.l. 47) vyplýva, že B. G. F. bol zadržaný dňa 14.10.1999

v podvečerných hodinách.

Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach (č.l. 54) zo dňa 14.10.1999 vyplýva, že bolo
rozhodnuté o zániku oprávnenia obvineného na pobyt na území SR dňom 22.09.1999.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného na Okresnom súde Košice I. zo dňa 16.10.1999 (č.l. 496-499)
vyplýva, že sudca prepustil zo zadržania obvineného G. F..

Zo zápisnice o výsluchoch obvineného vyplýva, že tento popiera spáchanie skutku, poukazoval na to,
že nemal žiaden úmysel spáchať trestný čin, pretože tovar, ktorý doviezol na územie SR prihlásil pod

príslušnú položku na základe certifikátu, ktorý mu predložil predávajúci subjekt.

Zo záznamov o preštudovaní vyšetrovacieho spisu (č.l. 1148-1156) a priložených doručeniek vyplýva,
že preštudovania sa obvinený nezúčastnil, nakoľko mu nebolo doručené predvolanie na možnosťpreštudovania spisu, pričom predvolania sa mu doručovali na adresu v Košiciach a to na ul. F., pričom
už v tom čase bol jeho pobyt vyššie uvedeným rozhodnutím ukončený na území SR.

Vzhľadom k uvedenému dňa 24.04.2001 Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením prerušila stíhanie
voči obvinenému pre jeho neprítomnosť.

Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 01.08.2001 bolo rozhodnuté, že v trestnom stíhaní
sa pokračuje.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Krajská prokuratúra v Košiciach viackrát žiadala príslušný kompetentný
úrad v Ukrajinskej republike o poskytnutie právnej pomoci predmetom, ktorej bolo sprostredkovanie
doručovania vyrozumenia vyšetrovateľa o možnosti preštudovať vyšetrovací spis a podať návrh na
doplnenie vyšetrovania, dialo sa tak od 20. septembra 2001 a pokračovalo v roku 2002.

Dňa 29.01.2002 Krajský úrad vyšetrovania PZ žiadal Krajskú prokuratúru o realizáciu právnej pomoci
s Ukrajinou v trestnej veci obvineného F., kde sa konkrétne žiadalo zistiť trvalý pobyt obvineného,
o doručenie vyrozumenia o možnosti preštudovať vyšetrovací spis.

Dňa 29.07.2002 Krajský úrad vyšetrovania žiadal Krajskú prokuratúru v Košiciach o realizáciu právnej

pomoci predmetom, ktorým mal byť dohodnúť termín miesta a postup, kde sa vykoná procesný úkon
preštudovania vyšetrovacieho spisu s obvineným.

Z oznámenia Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 27.06.2002 vyplýva, že došlo k prevzatiu vyrozumenia
o možnosti preštudovať vyšetrovací spis obvineným dňa 04.06.2002 a termín oboznamovania bol

stanovený na 08.04.2002 až 09.04.2002, obvinený F. je na Ukrajine trestne stíhaný pre dopravný trestný
čin a je vo väzbe od 25.08.2001. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 22.10.2002 (č.l. 1301)
vyplýva, že sa žiada o poskytnutie pomoci pri vykonaní preštudovania vyšetrovacieho spisu obvineným,
ktorý je toho času vo vyšetrovacej väzbe.

Z oznámenia Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 14.01.2003 (č.l. 1312) vyplýva, že termín
preštudovania vyšetrovacieho spisu obvineným bol dohodnutý na 05.02.2003, pričom bola povolená aj
účasť obhajcovi obvineného Generálnou prokuratúrou Ukrajiny.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 05.02.2003 (č.l. 1333) vyplýva, že obvinený

odmietol oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom bez prítomnosti obhajcu, ktorý sa nezúčastnil úkonu
z neznámych príčin.

Z oznámenia prokuratúry Zakarpatskej oblasti zo dňa 11.08.2003 (č.l. 1343) vyplýva, že uvedený G. H.
F. bol rozhodnutím Užhorodského Mestského súdu odsúdený na 5 rokov odňatia slobody a 08.08.2003

bol premiestnený z Užhorodskej vyšetrovacej izolačnej väzby do nápravnej kolónie v Zikrači, Kaharlitský
okres Kyjevskej oblasti.

Dňa 29.09.2003 Krajská prokuratúra v Košiciach opätovne žiada príslušný kompetentný úrad
v Ukrajinskej republike o právnu pomoc spočívajúcu vo vykonaní preštudovania vyšetrovacieho spisu

obvineným, pričom prílohou žiadosti tvorí opatrenie o pribratí tlmočníčky.

Z ďalšej žiadosti Krajskej prokuratúry v Košiciach o právnu pomoc z 03.02.2004 (č.l. 1382) vyplýva,
že navrhujú vykonať úkon právnej pomoci a to oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na deň
03.03.2004, pričom sa uvádza, že tohto úkonu sa nezúčastní obhajca obvinenému B. D. a zúčastní sa

ho tlmočníčka N. O. F..

Z oznámenia tlmočníčky N. O. F. zo dňa 19.02.2004 (č.l. 1386) vyplýva, že vyšetrovacieho úkonu a to
preštudovania vyšetrovacieho spisu v tejto trestnej veci sa nemôže zúčastniť, pretože okrem nej na
Ukrajinu necestuje nikto, je matkou dvoch detí, má obavy o svoju bezpečnosť počas cestovania do

cudzieho štátu.Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 23.12.2004 vyplýva, že sa úkonu nezúčastnili
obvinený ani jeho obhajca bez ospravedlnenia a preto vyšetrovateľ považuje tento úkon za vykonaný
a následne podal návrh na podanie obžaloby dňa 28.12.2004.

Z podania Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 30.12.2009 (č.l. 1437) vyplýva, že v označenej veci
Krajská prokuratúra v Košiciach 10.09.2009 poverila Okresnú prokuratúru v Trebišove vykonaním
dozoru v predmetnej trestnej veci.

Z oznámenia Veľvyslanectva SR v Kyjeve, úradu policajného pridelenca zo dňa 15.11.2010 vyplýva,
že obvinený je prihlásený v súčasnosti k trvalému pobytu na adrese F., H. X. Zo správy Ministerstva
vnútra Ukrajiny, Zakarpatskej oblasti zo dňa 13.04.2010 vyplýva, že obvinený je prihlásený na adrese
I., I. C. X/XX.

Z výzvy na zvolenie si obhajcu adresovanej obvinenému na adresu I., I. P. X/XX zo dňa 09.07.2010 (č.l.

1453) vyplýva, že obhajca obvineného D. D. je od októbra 2005 nebohý a preto sa obvinený vyzýva, aby
sizvolilobhajcuvlehotedo3dní,inakmubudeobhajcaustanovenýsúdom.Tátovýzvaboladoručovaná
na uvedenú nesprávnu adresu obvineného a zásielka ním nebola prevzatá.

Z písomnosti Okresnej prokuratúry v Trebišove zo dňa 18.10.2010 (č.l. 1456) adresovanej prezídiu

policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ vyplýva, že listová zásielka
obvinenému na adrese I., I. P. X/XX nebola obvineným prevzatá.

Zo záznamu prezídia policajného zboru zo dňa 11.10.2010 (č.l. 1458) vyplýva, že ďalej sa bude proti
obvinenému konať ako proti ušlému, keďže tento sa vyhýba trestnému konaniu tým, že sa skrýva, keďže

nepreberá zásielky na adrese I., I. C. X/XX, kde sa nezdržiava, pričom vyplýva, že adresát je na tejto
adrese neznámy a teda je odôvodnený záver, že obvinený sa ukrýva z dôvodu, že má vedomosť o tom,
že je trestne stíhaný.

Opatrením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0Tp/170/2010 bola ustanovená obvinenému obhajkyňa

JUDr. Zuzana Gazdičová.

Po podaní obžaloby na tunajšom súde dňa 15.07.2011, súd vytýčil hlavné pojednávanie dňa 27.07.2012
na 13.09.2012, pričom doručoval predvolanie prostredníctvom pošty obvinenému na adresu I., C. X/XX,
pričom zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená.

Dňa 19.09.2012 vzhľadom k uvedenému, súd vydal príkaz na zatknutie obvineného, pretože sú dané
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku.

Zo správy k príkazu na zatknutie zo dňa 21.11.2014 ORPZ Trebišov, odboru kriminálnej polície,

oddelenia pátranie a KTČ vyplýva, že dňa 27.09.2012 bolo po obvinenom vyhlásené národné pátranie
na území SR, ako aj pátranie Schengenskom informačnom systéme, pričom do súčasnej doby obvinený
vypátraný a zatknutý nebol, cestou Interpolu bola zaslaná žiadosť o lokalizáciu pobytu obvineného
na Ukrajine, kde do dnešného dňa neobdŕžali odpoveď. Tie isté skutočnosti vyplývajú aj zo správy
OR PZ Trebišov, odbor kriminálnej polície, oddelenia pátranie zo dňa 29.09.2016 až 04.07.2019 bola

súdu doručená správa OR PZ Trebišov, oddelením pátrania a KTČ, z ktorej vyplýva, že 30.06.2019 bol
obvinený kontrolovaný Nemeckou políciou a zo správy Národnej ústredne Sirene vyplýva, že obvinený
uviedol adresu ul. F. X/X, N. oblasť.

Vzhľadom k zjavne neúplnej adrese, keďže sa uvádzala iba ulica, neuvádzal sa v predmetnej správe

názov mesta či obce, v ktorej sa mal zdržiavať obžalovaný, súd žiadal Ministerstvo zahraničných vecí
SR, aby prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Kyjeve zistilo miesto pobytu obvineného na Ukrajine, a to
dňa 14.05.2021.

Veľvyslanectvom SR, úradom policajného pridelenca v Kyjeve bolo súdu podaním zo dňa 20.08.2021

oznámené, že obvinený G. H. F. sa zdržiava na adrese F., I. J. X/X, N. G., zároveň v správe sa uvádzajú
aj čísla mobilných telefónov a email obvineného. Taktiež bolo oznámené príslušníkmi Ukrajinskej strany,
že obžalovanému bolo doručené predvolanie Okresného súdu Trebišov na hlavné pojednávanie.Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 19.10.2021 vyplýva, že obžalovaný sa nedostavil na
hlavné pojednávanie a keďže neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovaného, súd rozhodol, že vo veci vytýči termín neverejného zasadnutia. Súd

vytýčil neverejné zasadnutie na deň 14.06.2022, ktoré sa neuskutočnilo pre neprítomnosť člena senátu
E. F. z dôvodu Covidu 19.

Súd vytýčil verejné zasadnutie na deň 22.06.2023 a predvolal obvineného na verejné zasadnutie
telefonicky dňa 13.03.2003, keďže tento ovláda slovenský jazyk, pričom tento oznámil, že termín berie

na vedomie, ale ako občan Ukrajiny vzhľadom k vojnovému stavu v tejto republike, má zákaz vycestovať
do zahraničia a súhlasí s tým, aby verejné zasadnutie sa vykonávalo v jeho neprítomnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že do roku 2003 bol obvinený orgánom činným
v trestnom konaní k dispozícií, bol podaný na neho v roku 1999 aj návrh na jeho vzatie do väzby,
sudca ho do väzby nevzal, bol prepustený zo zadržania, následne bolo konané a zistené, že od

25.08.2001 bol obvinený vo väzbe na Ukrajine v trestnej veci dopravného trestného činu, že mu bol
uložený 5 ročný trest odňatia slobody, ktorý čiastočne aj vykonával a bol z výkonu trestu prepustený
v roku 2003. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že až do októbra 2003, kedy bol obvinený k dispozícií
orgánom činným v trestnom konaní, keďže jeho osobná sloboda bola obmedzená na Ukrajine, Krajská
prokuratúra opakovane viackrát žiadala o poskytnutie právnej pomoci ukrajinské orgány, za účelom

vykonania vyšetrovacieho úkonu a to oboznámenia obvineného s výsledkami vyšetrovania s možnosťou
prípadného podania návrhov na doplnenie dokazovania, pričom až do tohto obdobia sa tak nestalo,
vyšetrovanie bolo ukončené napriek tomu, že tento úkon nebol zákonným spôsobom vykonaný, čo
bolo konštatované aj v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v roku 2007, keď vec bola vrátená pre
porušenie procesných predpisov do prípravného konania a čo potvrdil aj Najvyšší súd SR 08.08.2009.

Od roku 2003 až do 08.08.2009 orgány činné v trestnom konaní, resp. po podaní obžaloby súd,
nekomunikovali s obvineným, resp. už obžalovaným, keďže nebol ani zákonný dôvod, po tom, čo
bola vec vrátená do prípravného konania vykonaním dozoru na predmetnou trestnou vecou Krajská
prokuratúrapoverilaOkresnúprokuratúruTrebišov,tátozisťovalaadresu,naktorejsazdržiavaobvinený,
pričom bolo zistené, že by sa mal zdržiavať na inej adrese v Košiciach a druhá adresa jeho pobytu

bola zistená Ukrajinskou stranou v Užhorode na ul. C.. Následne bola doručovaná písomnosť orgánmi
činnými v trestnom konaní obvinenému do Užhorodu, ale na ul. P., je otázne, či takáto ulica v Užhorode
existuje, zásielka doručovaná obvinenému sa vrátila ako nedoručená z pochopiteľných dôvodov. Aj
napriek tejto zrejmej chybe prokurátor rozhodol, že ďalej sa bude konať voči obvinenému ako proti
ušlému, orgány činné v trestnom konaní pokračovali v prípravnom konaní bez toho, že by náležitým

spôsobom zistili miesto pobytu obvineného, je zrejmé, že pri doručovaní zásielky predmetom, ktorej
bolo upozornenie obvineného, že si môže zvoliť obhajcu. Zo záznamu zo dňa 11.10.2010 prezídia
policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru východ, oddelenie vyšetrovania
vyplýva, že proti obvinenému sa vykoná konanie proti ušlému, keďže sa vyhýba trestnému konaniu tým,
že sa skrýva, keďže na adrese trvalého pobytu, ktorá bola zistená Ukrajinskou stranou a to Užhorod,

C. X/XX nepreberá listové zásielky. Vychádzajúc zo zmätkov ohľadne doručovania predmetnej zásielky
obvinenému na nesprávnu ulicu alebo na ulicu, ktorá nebola Ukrajinskou stranou ako miesto trvalého
pobytu Slovenskej strane oznámená. Vzhľadom k tomu, je otázne do akej miery mohli orgány činné
v trestnom konaní pokračovať v trestnom stíhaní obvineného ako proti ušlému, keďže jednoznačne
nebolo zistené, že v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava a teda má snahu skrývať sa pred trestným

stíhaním.

Po tom, čo vydal súd po doručení obžaloby a neprítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní
v roku 2012 príkaz na jeho zatknutie, bolo vyhlásené pátranie ešte v roku 2012, pričom z dvoch
správ z novembra 2014 a septembra 2016 vyplýva, že sa obžalovaného nepodarilo lokalizovať a to

ani prostredníctvom medzinárodných policajných zložiek. Až v roku 2019 mal byť tento kontrolovaný
hliadkou polície v Nemecku a uviedol adresu, ktorú súd považuje za zjavne neúplnú, keďže v oznámení
Prezídia policajného zboru, Národnej ústredne Sirene sa uvádza adresa ul. F. X/X, bez uvedenia názvu
obce či mesta. Vzhľadom k uvedenému súd zisťovať prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí
adresu, na ktorej sa zdržiava obžalovaný, túto adresu následne zistil a konal s obžalovaným, pričom

tento neprejavil snahu vyhýbať sa nejakým spôsobom konaniu pred súdom.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva postup orgánov činných v trestnom konaní ako rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, Najvyššieho súdu SR, ohľadne vrátenia veci do prípravného konania. Jezrejmé, že skutky mali byť spáchané obvineným v roku 1997, uznesenie o vznesení obvinenia boli
obvinenému doručené v roku 1999, trestné stíhanie prebieha prinajmenšom 23 rokov.

Z článku 6 dohovoru o zákone ľudských právach a slobodách nevyplýva pre súd priama povinnosť
zastaviť takto dlho trvajúce trestné stíhanie, ale dohovor takúto možnosť nevylučuje, pričom
v extrémnych prípadoch je možné dospieť k záveru, že pri tak dlhotrvajúcom procese sa javí
nevyhnutným trestné stíhanie zastaviť, pretože v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pritom treba zobrať do úvahy, že konanie pred súdom by nebolo možné ukončiť

v priebehu niekoľko málo mesiacov a je predpoklad, že pri rozhodnutí prvostupňového súdu, niektorá
zo strán by využila právo podať odvolanie a trestné stíhanie by sa naďalej neúmerne predlžovalo.

Súdsazaoberalskúmanímpodstatnejotázkyatočipovyše22rokoch,ktorébolozapríčinenéneúmerne
dlhým konaním orgánmi SR, je z hľadiska zásady práva na spravodlivý proces, aby súd ďalej vo veci
konalavyniesolrozhodnutie,ktoréjevzhľadomkukonštatovaniuKrajskéhosúduvKošiciachvuznesení

o vrátení veci na došetrenie, ohľadne nenaplnenia a nepreukázania subjektívnej stránky trestného činu.

Pri konštatovaní porušenia článku 6 ods. 1 dohovoru musí predchádzať test proporcionality. Pre
vykonanie tohto trestu je najskôr potrebné skúmať:

a) faktory, ktoré sú významné pre posúdenie dĺžky konania z hľadiska prieťahov spôsobené orgánmi
štátu vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, závažnosti trestného obvinenia, rozsahu a obtiažnosti
predmetu trestného konania, v neposlednom rade aj rozsahu osobitnej záťaže, ktorej je vystavený
obvinený v súvislosti s dĺžkou trestného konania, k prieťahom v konaní, ktoré boli spôsobené obvineným,
však nie je možné prihliadať,

b) faktory dôležité pre posúdenie účelu trestu ako napríklad nevyhnutnosť ochrany spoločnosti pred
konkrétnym páchateľom trestného činu, ktorá musí byť vždy posúdená vo svetle života, ktorý páchateľ
viedol od spáchania stíhaného skutku do vynesenia rozhodnutia, zistenie, či obvinený skutočne
potrebuje výchovu k riadnemu životu prostredníctvom uloženia akéhokoľvek trestu, reálnu činnosť

prípadného trestu s ohľadom na výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti v súvislosti
s odstupom od doby, kedy prišlo k spáchaniu trestného činu. S predlžujúcou sa dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom a ukladaným trestom. Doba medzi trestným
konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia má vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením
konkrétneho trestu dosiahnutý, so zväčšujúcim sa časovým odstupom od spáchania trestného činu sa

oslabuje tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. Taktiež je výrazne znížený aspekt výchovne
pôsobiť na spoločnosť uložením trestu po tak dlhej dobe.

Otázkou zastavenia trestného stíhania z dôvodu uplynutia neprimerane dlhej doby, jeho trvania sa už
zaoberali súdy Slovenskej republiky, napríklad Krajský súd v Trnave v konaní 5To/85/2009, Krajský

súd v Bratislave v konaní 2To/255/2002, a takisto aj Najvyšší súd SR, ktorý v konaní 3Tz/2/2003
uviedol niekoľko dôležitých skutočností, ktoré pre ich zásadný význam z hľadiska možnosti zastavenia
trestného stíhania vo veci uvedie aj súd nižšie. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí predovšetkým
uviedol, že zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedenom v § 11 ods.
1 písm. h/ vtedy účinného Tr. poriadku, teraz § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku s poukazom na článok 6

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna
medzinárodná zmluva k takémuto postupu Slovenskú republiku nezaväzuje, neúmernú dĺžku konania
môže zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Okrem tohto záveru však Najvyšší súd SR uviedol i to, že uplynutie doby viac ako ôsmich rokov od

vzneseniaobvineniajemožnézhľadiskaprávanaspravodlivýprocesvzmyslečlánku6ods.1Dohovoru
považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania. V teraz prejednávanej
veci sa táto doba začína rovnať trojnásobku doby ôsmich rokov.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.2012 sp. zn. 1Tost/12/2012

z ktorého vyplýva, že Ústava SR ma podobu základného prameňa práva, ktorý je nadradený
voči všetkým ostatným prameňom práva, v prípade, že ústavná úroveň úpravy verne prenáša do
vnútroštátneho právneho poriadku medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky.
Ústava v článku 48 ods. 2 zaručuje, že každý
má právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Pri posudzovaní lehoty je potrebné
prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým
štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd pre ľudské práva uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu 6 rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte

10 rokoch (v tam prejednávanom prípade) od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť
charakter odopretia spravodlivosti.

Súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.02.2014 sp. zn. 2Tdo/21/2013
v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj
obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu

výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou, ktorá
môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods.
1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zákona) a uloženie trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom, resp. v zmysle judikatúry ESĽP za istých okolností
meritórneukončenieveci,zastavenímtrestnéhostíhaniaalebooslobodeniespodobžaloby.Vychádzajúc

z vyššie uvedeného možno konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé
konania už konanie, ktoré predstavuje dobu 6 rokov.

Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 05.02.2007 sp. zn. 1T/20/1998 v spojení
uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2008 sp. zn. 3T/13/2008, ktorým bolo zastavené trestné

stíhanie obžalovaných podľa § 223 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku.
Taktiež možno poukázať aj na inú vec prejednávanú na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko
Banská Bystrica vedenou pod sp. zn. BB-3T/29/2019, kde súd tiež postupom podľa § 244 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie, lebo
od spáchania skutku do podania obžaloby uplynula doba 15 rokov. Taktiež súd poukazuje aj na

uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica BB-3T/7/2016, kde
bolo zastavené trestné stíhanie voči obvinenému B. E. a spol. z dôvodu § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku
vktoromsakonštatuje,žeskutkymalibyťspáchanétakmer15rokovpredpodanímobžalobyavzhľadom
k takto dlhodobo trvajúcemu procesu je priam nevyhnutné zastaviť trestné stíhanie, keďže dochádza
v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uznesením Najvyššieho súdu SR

sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR proti vyššie uvedenému
uzneseniu bola zamietnutá, pričom najvyšší súd konštatoval poukazujúc na rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva v súvislosti s neprimeranou dĺžkou konania a druhom kompenzácie, že čo do
dĺžky trvania trestného stíhania, ak táto prevyšuje 6 rokov pri absencii dôvodov jej prekročenia už nie je
možné tolerovať takýto postup. Najvyšší súd konštatoval, že je neprípustné, aby štát, ktorý je základným

garantom základných práv a slobôd bol ich pokračujúcim porušovateľom. Poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz/2/2003, kde doba 8 rokov sa považuje za hranicu extrémnosti pri
posudzovaní dĺžky konania z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd sa domnieva, že vzhľadom k tomu, že od doby

kedy mal obvinený spáchať skutky uplynula doba viac ako 25 rokov, súd sa domnieva, že ďalším
predlžovaním konania by došlo k porušeniu práva obvineného na spravodlivý súdny proces, keďže
trestné stíhanie trvá extrémne dlhú dobu a súd sa domnieva, že formou zadosťučinenia pri porušení
článku 6 dohovoru nie je postačujúce uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, hoci iba
ako trestu formálneho. Súd je takisto názoru, že nemožno nepochybne konštatovať, že obžalovaný

sa vyhýbal od začiatku trestného stíhania tomuto konaniu, až minimálne do roku 2003, čiže 6 rokov
potom, čo mal spáchať skutok bol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní, následne keď bola
podaná obžaloba a táto bola vrátená Krajským súdom v Košiciach a toto rozhodnutie bolo potvrdené
Najvyšším súdom SR ubehla doba ďalších štyroch, či piatich rokov počas ktorej sa s obžalovaným
nekomunikovalo, a to tak orgány prípravného konania ani súdy, vzhľadom k tomu nemožno konštatovať,

že v tomto období sa obžalovaný ukrýval alebo vyhýbal trestnému stíhaniu, potom čo bola vec vrátená
do prípravného konania orgány činné v trestnom konaní konali proti obvinenému ako proti ušlému
aj keď poľa názoru súdu na to nebol žiaden dôvod, keďže došlo k zásadnej chybe pri doručovaní
zásielok o možnosti zvoliť si obhajcu obvineným, keď zásielka bola doručovaná nezmyselne na celkominú adresu než ktorá bola orgánmi činnými v trestnom konaní poskytnutá orgánmi ukrajinskej strany.
Po opätovnom podaní obžaloby v roku 2011 na tunajšom súde bolo vyhlásené na základe príkazu
na zatknutie obvineného pátranie, a to nie len na území Slovenskej republiky, ale aj v Šengenskom

systéme, nevedno prečo pôvodne konajúci sudca nekonal aj iným spôsobom, nedošlo ku komunikácii
sorgánmiUkrajinyprostredníctvomzastupiteľskéhoorgánu.Vychádzajúczovšetkýchvyššieuvedených
skutočností súd dospel k záveru, že ako kompenzácia porušenia článku 6 ods. 1 dohovoru uznaním viny
obžalovanéhoauloženímpodmienečnéhotrestujekompenzačnenedostačujúcaapritakextrémnedlho
trvajúcom trestnom konaní je potrebné trestné stíhanie zastaviť, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokutohtouznesenia.Súdpritomzobraldoúvahy,žepotomčovecbolavrátenáuznesenímKrajského
súdu a potvrdená Najvyššieho súdu SR v roku 2009 do prípravného konania, neboli vykonané žiadne
dôkazy na ktoré poukázal Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí z roku 2007 ohľadne nepreukázania
subjektívnej stránky trestného činu zo strany obvineného, obvinený v prípravnom konaní popieral
spáchanie skutku, doposiaľ nebol súdom trestaný. Súd je názoru, že potreba generálnej prevencie aj
individuálnej prevencie prihliadajúc na to, že ide o občana cudziny, ktorý naviac vykonáva advokátsku

činnosť sa uplynutím takto dlhej doby od kedy mal spáchať obvinený skutky, resp. odkedy bolo vznesené
obvinenie sa zjavne vytratila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.