Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519202016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519202016.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletú M. K. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice dieťaťa rodičov MVDr. C. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo E.
na Y. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach

na Štúrovej 20 a P. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. na M. XXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr.
IvetouRajtákovousosídlomAdvokátskejkancelárievKošiciachnaŠtúrovej20vkonaníozmenuúpravy
styku otca s maloletým dieťaťom a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 12.12.2019 č.k. 9P 94/2019-82 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 12.12.2019 č.k. 9P 94/2019-82 zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť styk otca s maloletou M. upravený rozsudkom
OkresnéhosúduKošice-okoliez12.11.2018sp.zn.19P167/2018tak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsa
s maloletou vždy v párnom týždni kalendárnom roku v sobotu od 14:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti
matky na verejnom mieste.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nebola osvedčená potreba zásahu do rozsahu práv otca stretávať sa s
maloletou M., pretože nemal za osvedčené ohrozenie maloletej ani jej negatívne prejavy prezentované
matkou, resp. dôsledky vo vzťahu k uskutočňovaniu styku s otcom. S poukazom na správu referátu
Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Košice - okolie z 9.12.2019 prijal záver, že maloletá
M. deklarovala veľmi pozitívny vzťah k otcovi a čas strávený s otcom opisovala bez akejkoľvek
negatívnej emócie alebo udalosti. Nezistil, že by sa styk otca s maloletou neuskutočňoval pravidelne

od augusta 2018 a následne na základe právoplatného rozsudku (Okresný súd Košice - okolie sp. zn.
19P 167/2018), ktorý nadobudol právoplatnosť 25.11.2018, až doposiaľ. Vzhľadom na záujem dieťaťa,
ktorým je rešpektovanie jeho práva na udržovanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s
obidvoma rodičmi dospel k záveru, že tvrdenia matky neosvedčujú naliehavosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov na vyslovenie tak závažného rozhodnutia, akým by bolo zúženie styku otca s maloletou
M. na dva dni v mesiaci v rozsahu jednej hodiny, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Rozhodnutie súdu
považuje za nesprávne, nakoľko je toho názoru, že nie je v záujme maloletej dcéry stretávať sa so

svojím otcom v rozsahu, v akom je to v súčasnosti a navyše bez jej prítomnosti. Dôvodnosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva predovšetkým z osobnosti otca a rovnako z jeho správaniav poslednom období, ktoré sa vymyká správaniu rozumného dospelého človeka, keď maloletú dcéru
používa ako zbraň proti nej, starostlivosť o ňu nezvláda, nemá na jej výchovu dobrý vplyv a spôsobuje
dvojkoľajnosť jej výchovy a podľa jej názoru ohrozuje zdravie a bezpečnosť dieťaťa. Poukázala na

dôvody, ktoré uviedla v návrhu na obmedzenie styku vo veci samej s tým, že sa situácia naďalej
zhoršuje. Otec bez jej vedomia vzal maloletú dvakrát do zahraničia a jeho vyjadrenie, ktorým si priznal
svoju vinu, jednoznačne nasvedčuje tomu, že si plne uvedomuje závažnosť svojho konania. Považuje
za nezmyslené porovnávať tvrdenie otca ohľadom toho, že údajne ho neinformuje o podstatných
skutočnostiach v živote maloletej dcéry a vycestovanie s dieťaťom do Turecka či Izraela. Na stretnutia s

maloletou prichádza otec rozrušený a javí známky požívania psychotropných látok, jazdí nebezpečným
a riskantným spôsobom, čo si všimli aj susedia a rovnakým spôsobom odchádza aj s maloletou. Tento
prejavľahkovážnostiahazardupovažujezadôsledokužívaniadrog. Ďalšímdôvodom,ktorýodôvodňuje
nariadenie neodkladného opatrenia je, že v byte našla funkčné odpočúvacie zariadenie s inštalovanou
sim kartou, ktorá je vedená na meno otca maloletej, ako jej to oznámili kriminalisti. Tento prejav otca
považuje už za príznak jeho narušenej psychicky a má vážne obavy o maloletú M. pri styku s ním.

Tiež uviedla, že maloletá dcéra má štyri roky a napriek tomu, že sa vyjadrila v zmysle, že nie je v jej
záujme zmeniť súčasnú situáciu a obmedziť svoj styk s otcom, má za to, že v jej veku nevie plne posúdiť
závažnosť a možné dôsledky v konaní jej otca, akými sú užívanie drog a nebezpečná a rýchla jazda
autom, v ktorom sa nachádza aj ona. Naďalej má dôvodnú obavu, že u otca došlo k závažnej zmene
osobnosti a správania, v dôsledku čoho má odôvodnenú obavu o bezpečie a zdravie dcéry, preto trvá na

tom,abysasdcéroustretávallenzajejprítomnostiavýhradnenaverejnýchmiestach,nakoľkomáobavy
nielen o ňu, ale aj o seba. Zdôraznila aj obsah priložených čestných prehlásení, z ktorých je zrejmé,
že otec sa chová takým spôsobom, že omamné látky používa dlhodobo, čo potvrdzuje aj jeho bývala
manželka Ing. I. K.. S poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní má za to, že súd prvej inštancie
na základe dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Správanie otca maloletej je natoľko zmenené, že to odôvodňuje upraviť jeho styk
s maloletou dcérou v súlade s jej návrhom. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.

4. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť. Zdôraznil, že tvrdenia matky o zlom vplyve styku otca na maloletú sú subjektívnymi a ničím
nepodloženými tvrdeniami, ktorých jediným cieľom je obmedziť jeho styk s maloletou M., s ktorou majú
vrúcny vzťah. V tejto súvislosti poukázal na postoj matky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
- okolie pod sp. zn. 9P 102/2016 a 19P 167/2018. Dlhý čas toleroval matkine tvrdenia, že užíva
psychotropné látky a tým, že neprestala so šírením týchto nepravdivých tvrdení, v najbližších dňoch

vykoná potrebné úkony smerujúce k vyvodeniu zodpovednosti voči matke. Dňa 19.12.2019 sa podrobil
testunaprítomnosťlátkyTHCsnegatívnymvýsledkom,ktorásprávatvoríprílohujehopodania.Rovnako
predložil evidenčnú kartu vodiča, z ktorej vyplýva, že za obdobie posledných dvoch rokov sú v nej
evidovanéspolutripriestupkynaúsekucestnejpremávky,zktorýchjedinýdňa23.4.2019jeprekročením
rýchlosti na diaľnici, za čo mu bola uložená pokuta 20 Eur. Odpočúvacie zariadenie zakúpili v čase,

keď s matkou viedli spoločnú domácnosť a malo slúžiť na zachytávanie zvukov maloletej M. počas jej
spánku, ako tzv. Baby phone. Bolo uložené na nočnom stolíku a ako s ním matka nakladala od mája
2018, nemá vedomosť. Podotkol však, že opakovane od nej žiadal vrátenie sim karty, ako to vyplýva z
priloženej sms komunikácie. Z predloženej sms komunikácie medzi ním a matkou maloletej tiež vyplýva,
že mu bráni v styku s maloletou dcérou, neposkytuje mu o dieťati informácie a starostlivosť o dieťa

počas choroby prenechala svojej matke v jej domácnosti, pričom rovnakú starostlivosť mohol dieťaťu
poskytnúť aj on sám.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu vyjadril názor, že zo zistených informácií nevyplýva nutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia a prejednávanú vec ako aj dôvody na jeho zmenu je možné preskúmať v

konaní vo veci samej, kde je možné vypočutie maloletého dieťaťa, prípadne nariadiť súdno-znalecké
dokazovanie z odboru pedopsychológie. Súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol ho
potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie,ževtomtoprípadenebolisplnenézákonnépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
v súlade s návrhom matky a doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého

zásahusúdu,nakoľkoprávaaoprávnenézáujmyúčastníkovkonania,predovšetkýmmaloletéhodieťaťa,
neboli bezprostredne ohrozené.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a
účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené končeným spôsobom,

teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu
ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia údaje, informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách
predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. V tomto smere je potrebné podotknúť,

že zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom
súd má rozhodnúť v lehote sedem, resp. tridsať dní, mal vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť
relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
má dokazovanie povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností je z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok,
resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do

pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach starostlivosti súdu o maloleté
dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého
dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

12. Súd prvej inštancie v tomto posudzovanom prípade zistil a v odôvodnení rozhodnutia opísal
skutočný stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý následne správne právne posúdil, jeho závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti

rozhodnutia (§ 236 CSP) a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k úvahám súdu uvedených v
odôvodnení rozhodnutia nečiní rozhodnutie nespravodlivým a nezákonným.

13. Odvolací súd matkou opísané skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v
odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu reálne vyhodnotil voľnou úvahou, pričom právne pomery a ich

relevanciu posúdil v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) a dospel k záveru,
že matkou opísané skutočnosti neosvedčili potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, nota bene nevyplýva
z nich potreba neodkladnej úpravy pomerov.

14. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery (§ 121 CMP). Napriek tomu, že z § 324 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, predpokladom pre
jeho nariadenie je aspoň osvedčenie existencie skutočností, z ktorých vyplýva potreba bezodkladne
upraviť pomery. Z uvedenej zákonnej úpravy však nie je možné vyvodiť záver, že neodkladnýmopatrením sa majú upravovať pomery, ktoré už boli upravené rozhodnutím vo veci samej, teda na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku bez toho, aby bolo aspoň osvedčené, že došlo k
takým zmenám pomerov, ktoré je potrebné upraviť bezodkladne, pretože účastníkom hrozí konkrétna

ujma na ich právach alebo právom chránených záujmoch. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté
deti sa nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého
dieťaťa,ktorýjeprioritný,notabenezáujemdieťaťaniejemožnézamieňaťsosubjektívnymipredstavami
rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a
povinností, pretože prioritným je vždy najlepší záujem dieťaťa, preto predstava rodiča (v tomto prípade

matky) o zúžení rozsahu styku otca s maloletou M. upraveného právoplatným rozsudkom súdu, nemôže
byť sama o sebe dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ani z odvolania proti zamietajúcemu
uzneseniu súdu prvej inštancie nevyplýva podstatná zmena pomerov od vyhlásenia, resp. právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.11.2018 sp. zn. 19P 167/2018, ktorým bola schválená

dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou M., ktorá by odôvodňovala novú úpravu pomerov
a v súlade s návrhom matky obmedziť styk otca s maloletou M. dvakrát v mesiaci v rozsahu jednej
hodiny a za prítomnosti matky. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou matky v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vysporiadal a na jeho závere nič nemení ani matkou opísaná obava zo
stretnutí otca s maloletou, ako postoj otca ohrozujúci dieťa, keďže závažné tvrdenia matky boli vyvrátené

listinnými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní otcom dieťaťa, nota bene absentuje osvedčenie
naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov. Z preskúmavaného spisu tiež vyplýva, že maloletá M. pri
rozhovore s kolíznym opatrovníkom 29.11.2019 hovorila pozitívne o otcovi, ktorého má rada a chce k
nemu naďalej chodievať na víkendy a ostať u neho aj na noc. Rovnako má dobrý vzťah so starými
rodičmi, ktorí sa jej venujú a hrajú sa s ňou. Spomenula aj dovolenku s otcom v zahraničí, kde sa jej

páčilo. K otcovi chce chodievať aj počas prázdnin. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil taký
stav, aj keď konfliktný vzťah rodičov nemožno vylúčiť, aby jeho charakter a intenzita boli natoľko vážne,
že jeho existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravenú v Dohovore, preto sa odvolací
súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Odvolací súd iba marginálne poznamenáva, že v tomto prípade sa javí byť indikovaná potreba
odborného poradenstva na príslušnom Referáte poradensko-psychologických služieb a pozitívne
hodnotí postoj obidvoch rodičov, keď prijali odborné poradenstvo ponúknuté Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a spolupráce.

17. Z dôvodu, že ide iba o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho
súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky ani skutočnosťami tvrdenými otcom vo
vyjadrení k odvolaniu, pretože sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie,
ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutočného stavu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa
§ 387 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).