Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010028
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517010028.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovanej F. V., Z., XX.XX.XXXX V. F., trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa
7. októbra 2019 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná: F. V. T. Š. A. H. V. Á., Z.. XX.XX.XXXX V. F.,
K. B. F., K. XXX/X, na slobode, nezamestnaná,

j e v i n n á, ž e

ako matka mal. V. O., Z.. XX.XX.XXXX, a mal. L. O.A., Z.. XX.XX.XXXX, V. F. a inde od mesiaca máj 2014
doposiaľsiriadneneplnilasvojuvyživovaciupovinnosťvyplývajúcujejz§62Zákonaorodinearozsudku
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 11P/166/2010-25 zo dňa 09.12.2010, ktorým jej bola
určená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske,

túto povinnosť si riadne neplnila, v evidencii uchádzačov bola evidovaná od 16.09.2014 do 19.04.2015,
kedy bola vyradená pre nespoluprácu, od 16.06.2014 do 23.08.2014 - vyradená z dôvodu narodenia
dieťaťa, zamestnaná bola od 02.11.2017 do, 12.02.2018, od 01.04.2018 do 18.05.2018 a od 11.06.2018
do 11.09.2018, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, čím spôsobila dlh na výživnom v sume 1
281,50 Eur Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X.D.I.,
t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a

spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 /štrnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia

slobody.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 /tri/
roky s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d), písm. j) Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á
- povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné vzniknuté voči F.. V. O., Z..
XX.XX.XXXX, T. F.. L. O., Z.. XX.XX.XXXX, vo výške 1281,50 Eur k rukám oprávneného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, Námestie SNP 151/6, 958 01 Partizánske a k jej rukám včas a
riadne platiť bežné výživné,

- v skúšobnej dobe sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanej na podklade obžaloby
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 683/16/3304 - 9 zo dňa 16.01.2019 pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.c) Trestnéhozákonanaskutkovomzáklade
tam uvedenom.

Vo veci vydal súd trestný rozkaz dňa 14.02.2017, ktorým obžalovanú uznal súd za vinnú v zmysle
obžaloby a uložil jej za to trest. Po doručení trestného rozkazu podala v zákonnej lehote obžalovaná
odpor a tak súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré vykonal vo viacerých dňoch a dňa 07.10.2019
rozhodol vo veci samej. Na hlavné pojednávanie súd predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil
prokurátora. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaná, poškodená a prečítané listinné dôkazy

vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a prejednávanú vec a osobu a obžalovanej to rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/38/2010, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 11P/166/2010, trestný rozkaz Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn.
1T/56/2014,správyÚraduprácesociálnychvecíarodinyNovéMestonadVáhomnaobžalovanú,správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, správy súdnej exekútorky F.. B.H.V. L. správa mesta Myjava na

obžalovanú, odpisy z registra trestov obžalovanej a registra priestupkov obžalovanej, doklad o úhrade -
poštový poukaz zo dňa 05.03.2018 na sumu 1682,06 Eur, poštový poukaz zo dňa 29.01.2019 na sumu
400,- Eur a poštový poukaz zo dňa 13.07.2019 na sumu 200,- Eur.

Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má

preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a vinu obžalovanej za
preukázanú v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po
poučení o svojich procesných právach a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku neurobila žiadne
z vyhlásení a preto súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu. Z výpovede obžalovanej vyplynulo, že si
je vedomá svojej vyživovacej povinnosti, že jej maloleté deti sú umiestnené v pestúnskej starostlivosti

a je povinná uhrádzať v prospech Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Rozsudkom
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 11P/166/2010-25 zo dňa 09.12.2010 bola určená
vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
osobitného zákona. Obžalovaná preukázala, že v priebehu hlavného pojednávania uhradila poštovým
poukazom zo dňa 05.03.2018 sumu 1682,06 Eur, poštovým poukazom zo dňa 29.01.2019 sumu

400,- Eur a poštovým poukazom zo dňa 13.07.2019 sumu 200,- Eur v prospech poškodeného. Z
výpovede obžalovanej vyplynulo, že si riadne neplnila výživné predovšetkým z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje výpoveď zástupcu
poškodeného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny X. F. G., z ktorej výpovede pred súdom vyplynulo,
že obžalovaná si zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť včas a riadne neplnila od mesiaca máj

2014. Začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti je tiež determinovaný Trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/56/2014 - 106 zo dňa 09.04.2014, právoplatný dňa 25.04.2014,
ktorým bola odsúdená pre prečin neplnenia vyživovacej povinnosti podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, ktorú si neplnila voči svojim deťom. Od 01.05.2014 teda začala plynúť ďalšie
obdobie, v ktorom si neplanila vyživovaciu povinnosť, ktorú už nepokrývalo predchádzajúce odsúdenie.

Po zohľadnení vyššie uvedených úhrada a po výsluchu svedkyne F. G. súd ustálil, že ku dňu hlavného
pojednávania dlhuje na výživnom najmenej 1 281,50 Eur Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske. Obžalovaná si vyživovaciu povinnosť neplnila až doposiaľ, t.j. od mája 2014, teda prvý
mesiac po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť predchádzajúci trestný rozkaz, a to riadne, t. j.
v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.

Vyživovacia povinnosť pritom obžalovanej vyplýva z ustanovenia zákona o rodine § 62 a nasl. avzniklaokamihomnarodeniadieťaťa.Vyživovaciapovinnosťobžalovanémuboladeklarovanátiežvyššie
citovaným Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 11P/166/2010-25 zo dňa
09.12.2010. Súd považuje výšku určeného výživného v sume 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je obžalovaná schopná vzhľadom na
svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery platiť a zodpovedá veku a potrebám detí. Ide o
minimálne výživné, ktoré je spravodlivé od obžalovanej očakávať a vyžadovať. Súd preto dospel k
záveru, že na strane obžalovanej nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej
otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Svedčia o tom aj tri úhrady

výživného, ktoré preukázala. Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom
a Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v sledovanom období bola v evidencii uchádzačov evidovaná od
16.09.2014 do 19.04.2015, kedy bola vyradená pre nespoluprácu, od 16.06.2014 do 23.08.2014 -
vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa, zamestnaná bola od 02.11.2017 do, 12.02.2018, od 01.04.2018
do 18.05.2018 a od 11.06.2018 do 11.09.2018, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Je zrejmé, že
obžalovaná v sledovanom období nevyužíval všetky možnosti na získanie stabilných a legálnych zdrojov

na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. V prípade, ak páchateľ trestného činu zanedbania povinnej
výživy neposkytuje osobnú starostlivosť, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť minimálne riadnym a
včasným uhrádzaním bežného výživného. Tomu je povinný prispôsobiť svoj životný štandard, svoje
príjmy a výdavky, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími
výdavkami. V tejto súvislosti súd dáva upriamuje pozornosť na vecnú poznámku Najvyššieho súdu

Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a
zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že „splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to
niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na sebe berie povinnosti
a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je
nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností

splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si
dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné deti. Obžalovaná ako rodič má nielen
právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o
zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade
potreby vyššiu, než obvyklú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. U obžalovanej možno sa vo vzťahu

k maloletým deťom L. T. V. obmedzila len na minimálne výživné. Súd umožnil opakovaním odročením
hlavného pojednávania, aby využila účinky účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Trestného poriadku, avšak
okrem vyššie citovaný platieb nedoložila žiadne ďalšie úhrady.

S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej

súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali.
Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom
vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť

logický záver o vine obžalovanej. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaná
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného -
a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, keďže obžalovaný si neplnila
svoju zákonom stanovenú povinnosť vyživovať iného podstatne viac ako dva roky. Súd obžalovanú

neuznal za vinnú podľa ods. 3 písm. c) §-u 207 Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.
1T/56/2014 - 106 zo dňa 09.04.2014 osvedčila a uplatňuje sa u nej zákonná fikcia neodsúdenia.
K forme zavinenia obžalovanej možno uviesť nasledovné. Súčasťou skutkovej vety obžaloby je i pasáž,
z níž vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti v minulosti súdom odsúdená za trestný čin zanedbania

povinné výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, čo preukazuje zabezpečený
odpis z registra trestov. Je teda vylúčené, aby si obžalovaná nebola vedomá svojej povinnosti riadne
platiť súdom určené mesačné výživné na svoje neplnoleté deti k rukám oprávneného. Pokiaľ tak
vedome nerobila, bola minimálne uzrozumená s tím, že porušuje tuto svoji povinnosť stanovenú jej
jednak zákonom o rodine a jednak vyššie citovaným civilným rozsudkom. Pokiaľ teda ide o subjektívnu

stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovanej posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako
trestnýčinspáchanýúmyselne,keďobžalovanáchcelaspôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiť
záujem chránený týmto zákonom, pretože vedela, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť, napriek tomu
si túto neplnila, nebola zamestnaná a výživné neplatila ani náhradným spôsobom. Závažnosť konaniaobžalovanej pritom spočíva v tom, že obžalovaná porušila záujem spoločnosti na riadnom plnení si
vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,

pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť,
keď spáchanie činu priznala a oľutovala. Súd obžalovanej priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona nepriznal vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia, ktoré je za trestný čin
druhovo iný ako žalovaný trestný čin. Súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 14 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s porobačným dohľadom nad jej správaním
v skúšobnej dobe. Na posilnenie účinkov podmienečného odsúdenia uložil obžalovanej povinnosť v
skúšobnej dobe včas a riadne platiť bežné výživné na dcéru k rukám oprávneného a zaplatiť dlžné
výživné a súčasne sa zamestnať, resp. sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest

odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.
To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.

Skúšobná doba začne plynúť obžalovanej prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade,
že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaná akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude
právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude

obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l a; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu
skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade,
ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania
viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných
činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a

primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj
vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.