Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205147
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117205147.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C.

XXX/X, O., právne zastúpený I.. Kecerová Veselá Anna, advokát so sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec,
IČO: 37 908 928, proti žalovanému: C. E. rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X., o zaplatenie istiny 150
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 150 eur od 1.1.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.2.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 150
eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca poskytol na základe zmluvy o pôžičke
dňa 6.4.2016 žalovanému finančnú hotovosť vo výške 150 eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v
termíne do 31.12.2016. Žalovaný si nesplnil svoj záväzok a tak sa dostal do omeškania s plnením, preto

si žalobca uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný.

3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.6. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 4.12.2018.

7. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Z predloženej listiny „Zmluva o pôžičke“ súd zistil, že bola uzavretá dňa 6.4.2016 medzi stranami

sporu a žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému - dlžník peňažné prostriedky pôžičku vo výške 150
eur a prevzatie peňažnej pôžičky 150 eur dlžník potvrdil podpisom tejto zmluvy a zároveň sa ako dlžník
zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku najneskôr do 31.12.2016, pôžička bola dohodnutá bezúročne. Zmluva
je podpísaná obidvoma účastníkmi zmluvy tak veriteľom (žalobca) ako aj dlžníkom (žalovaný) a pravosť
podpisu overená notárom.

9. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 150
eur titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto
zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku vzniká dlžníkovi
záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať

vrátenie pôžičky.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú
najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu

o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a
jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah ktorého obsahom sú práva a
povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z
pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej
kvality.

12. V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie
(v prejednávanom prípade peňažnej sumy 150 eur) žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie
bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným uzavretej.

13. Existenciupredmetnejpôžičkyakoajčas(dobu)vráteniapôžičkymedzizmluvnýmistranamižalobca
preukazoval písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 6.4.2016, ktorú podpísal žalovaný ako dlžník a dlžník
sa zaviazal svoj záväzok uhradiť veriteľovi do 31.12.2016.

14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal
ním tvrdené uzavretie zmluvy o pôžičke. Možno totiž konštatovať, že žalobca v konaní produkoval dôkaz,
ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať jeho skutkové tvrdenia. Odovzdaním peňazí žalovanému
vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorú skutočnosť, že žalovaný si od žalobcu požičal dňa 6.4.2016 celkom
sumu 150 eur sám žalovaný písomne v zmluve potvrdil.

15. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku do dohodnutej doby 31.12.2016. Treba zdôrazniť,
že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne
dôsledky. Žalobca v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený

nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu,
bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych
ustanovení (§ 559-587 Občianskeho zákonníka) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou
súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento zákonný rámec. Nepriaznivé procesné dôsledky,neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné
dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

16. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal ním tvrdený právny dôvod, titul plnenia, ktorého sa od žalovaného podanou žalobou domáha
a nemal v konaní preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu uhradil, preto súd žalobe v celom rozsahu
o zaplatenie sumy 150 eur vyhovel.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalobca popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150 eur
od 1.1.2017. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok do 31.12.2016, vznikol žalobcovi nárok na zákonný
úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu od 1.1.2017. Súd nárok žalobcu v časti
príslušenstva (úroku z omeškania) považoval za dôvodný a popri istine priznal i úrok z omeškania, na

ktoré úroky z omeškania súd zaviazal žalovaného od 1.1.2017 do zaplatenia.

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
23. Súd napokon rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a

to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).