Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314216616
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314216616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: R. R., nar. XX. N. XXXX, bytom X., M. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Arpád
Barczi, Galanta, T. Vansovej 225/3, o 336,14 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 20. apríla 2017 č. k. 8C/333/2014-91 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 323,72 eur p o t v
r d z u j e a v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 12,42 eur m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania v rozsahu 92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
336,14 eur. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovaniach
v znení neskorších predpisov, § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 2 písm. a/ ZoZP (zákon č. 580/2004 Z. z. o

zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 423 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť
vzhľadom na to, že ako maloletý mal ťažkú otravu alkoholom (3,35‰ alkoholu v krvi). Všeobecná
zdravotná poisťovňa v dôsledku toho zaplatila Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, ako
aj spoločnosti, ktorá prevádzkuje rýchlu zdravotnícku pomoc, náklady spojené s ošetrením žalovaného.
Poškodenie zdravia si žalovaný privodil sám, tým, že požil alkohol v takom množstve, že mu to spôsobilo

ťažkú otravu alkoholom. V konaní nebolo sporné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako ani jej rozsah.
Žalovaný však tvrdil, že počas tanca mu do jeho nealkoholického nápoja bolo niečo doliate a potom
čo vyšiel z baru von, bol zbitý a olúpený. Žalovaný na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne
dôkazy. Lekárska správa preukazovala, že stav otravy alkoholom si žalovaný privodil sám (úmyselné
sebapoškodzovanie). Ak by bol napadnutý a olúpený neznámymi osobami, ktoré mu spôsobili zranenia,
bol by to žalovaný oznámil polícii, aby sa prípad vyšetril. Žalovaný si bol tak vedomý, že si ujmu spôsobil
sám. Oznámenie mohol podať aj zákonný zástupca žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že ho našli

policajti, ktorým vďačí za život, nebolo pravdivé. Žalovanému bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc,
ktorá ho ošetrila a následne transportovala do detskej fakultnej nemocnice. Množstvo alkoholu, ktoré
žalovanému spôsobilo ťažkú opilosť - otravu, by sa do ním označenej fľaše Coca-Coly nezmestilo, keďže
bola vyprázdnená len z jednej tretiny (jednalo sa o fľašu s obsahom 0,5 litra). Z písomnej správy ORPZ v Senci - Obvodné oddelenie vyplýva, že dňa 1. novembra 2012 nebola hliadka polície na výjazde u
žalovaného, v dôsledku čoho bolo vyvrátené jeho tvrdenie, že ho našla polícia ležať v tráve pred klubom
a v bezvedomí. Z lekárskej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave tiež vyplynulo,

že žalovaného priviezla rýchla lekárska pomoc, že bol nájdený vonku na tráve, pomočený, defekovaný
a v okolí boli fľaše. Pokiaľ v správe Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou bola uvedená i diagnóza
Y04 - napadnutie s použitím fyzickej sily, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedený subjekt nemá
oprávnenie ani možnosť zisťovať, akým spôsobom došlo k poškodeniu zdravia a preto jeho prípadné
závery nebolo možné zobrať do úvahy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že diagnóza, ktorá bola označená

ako X65 predstavovala úmyselné sebapoškodenie otravou a priotrávením sa alkoholom.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil tým, že klamlivé a
zavádzajúce dôkazy predkladala žalobkyňa. S predloženou lekárskou správou sa zákonná zástupkyňa
žalovaného nikdy neoboznámila, preto s ňou nemohla súhlasiť. Zákonných zástupcov žalobkyňa nikdy
listom neoslovila a preto nemohli reagovať na list z júna 2013. Úmyselné sebapoškodzovanie žalovaný

naďalej odmieta, keďže otravu alkoholom si nespôsobil sám, ako ani zranenia. Úvaha, že nájdená fľaša
šampanského a od piva vedľa neho na tráve spôsobila jeho zranenia a 3,35 promile alkoholu v krvi je
neprijateľná. Ide o neoverené a nepravdivé fakty.

3. Žalobkyňa navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V odvolaní

žalovaného absentovalo označenie odvolacieho dôvodu a vyjadrenie odvolacieho návrhu. Tvrdenie
žalovaného, že žalobkyňa predložila klamlivé a zavádzajúce dôkazy je absurdné a nekonkrétne. Naopak
žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré boli navyše priamo vyvrátené
ako úplne nepravdivé (napr. argumentácia o prítomnosti polície na mieste a jej asistencii pri odvoze
žalovaného do nemocnice, čo malo preukazovať jeho údajné napadnutie inou osobou). Za irelevantné

označila žalobkyňa tvrdenia žalovaného o neoboznámení rodičov s celou vecou, ako i o neprijateľnej
úvahe užitia alkoholu, ktoré množstvo bol exaktne zistené v zdravotníckom zariadení, z krvi žalovaného.
Hoci údajný útočník mal okradnúť žalovaného o drobnú hotovosť, ponechal mu mobilný telefón a
doklady, je preto daný dôvod na odmietnutie odvolania. Žalobkyňa navrhla rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, okrem časti
uplatňovaného nároku vo výške 12,42 eur.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Dokazovanievsporovomkonaníslúžinazistenietoho,čostranytvrdili.Dôkaznébremenojeinštitútom
procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď určitá
skutočnosť, v spore rozhodná, nebola preukázaná, a to i v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov

byneumožňovalisúduprijaťanizáveropravdivostirozhodnejskutočnosti,aleanizáverotom,žebybola
nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť, v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo
podľahmotnéhoprávapreukázaťtvrdenúskutočnosť.Dôkaznébremenotedaumožňujesúdurozhodnúť
aj v tzv. dôkaznej núdzi.

7. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol v časti uplatňovaného nároku 323,72 eur, vzhľadom na
obranu žalovaného, ktorá bola neúspešná z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

8. V spore o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ku ktorej došlo v dôsledku požitia
návykovej látky (v danom prípade alkoholu), nesie bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno žalobkyňa,

že k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo v príčinnej súvislosti s použitím alkoholu žalovaným, ktorý
si privodil stav vyžadujúci poskytnutie zdravotnej starostlivosti.9. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí (uznesením z 23. marca 2016 č. k. 10Co/480/2015-65) uložil
súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie, zamerané i na stanovené lekárske diagnózy v listinných
dôkazoch predložených žalobkyňou a s tým spojenú príčinnú súvislosť s vynaložením nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému príslušnými subjektmi.

10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval preukázaný základ uplatňovaného
nároku žalobkyňou, a to vynaloženie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia
alkoholu žalovaným, ktorým si privodil stav vyžadujúci poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

11. Za účelom preukázania sporných tvrdení žalovaného bolo vykonané dokazovanie, zadovážením
správy príslušného policajného útvaru, či bol v rozhodnej dobe vykonaný výjazd na miesto, kde bol
žalovaný nájdený. Písomná správa OR PZ v Senci - Obvodné oddelenie PZ v Senci výjazd nepotvrdila,
čím nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že ho našli policajti a privolali mu lekársku pomoc.
Z lekárskej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave vyplývalo, že žalovaného

priviezla rýchla lekárska pomoc. Úmyselné sebapoškodzovanie v dôsledku požitia návykovej látky -
alkoholu, bolo teda preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, keďže žalovaný dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že otravu alkoholom si neprivodil sám, neuniesol. Iné dôkazné návrhy zo
strany žalovaného v uvedenom smere vznesené neboli.

12. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda
nezisťoval skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania
(do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ
právneho posúdenia uplatneného nároku).

13. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní, v ktorom žalobkyňa
preukázala poskytnutie liečebnej starostlivosti žalovanému, ku ktorej došlo podľa lekárskych správ

v dôsledku užitia alkoholu žalovaným. Žalovaný poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dôsledku
konzumácie tejto návykovej látky nevyvrátil. Preto odvolacia námietka žalovaného o odmietnutí
úmyselného sebapoškodzovania a otravy alkoholom nemohla obstáť. Okolnosti oboznámenia sa s
lekárskou správou zákonnými zástupcami žalovaného a ich následná reakcia, boli bez právneho
významu vo vzťahu k predmetu sporu. Žalovaný bol vecne pasívne legitimovaný v danom spore, ako

nositeľ hmotnoprávnej povinnosti úhrady nákladov za poskytnutú starostlivosť, ku ktorej došlo v príčinnej
súvislosti s užitím návykovej látky (alkoholu).

14. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané úmyselné sebapoškodzovanie priotrávením sa
alkoholom žalovaným, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní žalobkyni nákladov za

vynaloženú zdravotnú starostlivosť v príčinnej súvislosti s uvedenou diagnózou bolo správne, avšak
s výnimkou nákladov, ktoré podľa lekárskej správy boli vynaložené v súvislosti s diagnózou Y04 -
napadnutie s použitím fyzickej sily, vo výške 12,42 eur (špecifikácia náhrady vynaložených nákladov
č. l. 21). Ohľadom uvedenej diagnózy niesla dôkazné bremeno žalobkyňa, ktorá nepreukázala, že
uvedený výdavok bol vynaložený v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky (na rozdiel od

zostávajúcej špecifikácie vynaložených liečebných nákladov). Správa Detskej fakultnej nemocnice zo
dňa 1. novembra 2012 označila tak diagnózu X65 - úmyselné sebapoškodenie otravou a priotrávenie
sa alkoholom, ako i Y04 - napadnutie s použitím fyzickej sily (v oznámení zdravotnej poisťovni
označila dva dôvody poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a to užitie návykovej látky a iné poškodenie
zdravia zavinené protiprávnym konaním tretej osoby). Uvedené diagnózy sa v zásade vzájomne

nevylučujú a preto nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby hradil náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktorá podľa zdravotníckeho zariadenia, poskytujúceho zdravotnú starostlivosť
bola vynaložená v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby. V tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno žalobkyňa, ktorá podľa súdom prvej inštancie citovaného zákonného ustanovenia (§ 22 ods.
2 písm. a/ ZoZP) niesla dôkazné bremeno, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá preukázateľne

v dôsledku užitia návykovej látky. Súd prvej inštancie nedôvodne vyhodnotil označenie diagnózy Y04,
v súvislosti s úmyselným sebapoškodením a priotrávením sa alkoholom. Vo vzťahu k vynaloženiu
tohto druhu nákladov zdravotnej starostlivosti iný diagnostický záver preukázaný nebol, pričom takátodiagnostika bola v plnej kompetencii zdravotníckeho zariadenia, a to vo vzťahu k obidvom predmetným
diagnózam.

15. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o
zaplatenie sumy 323,72 eur ako vecne správne potvrdil a v časti o zaplatenie sumy 12,42 eur zmenil
podľa § 388 CSP tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na

ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a jednalo sa o právne posúdenie, nebol daný zákonný
dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie
pojednávania odvolacím súdom). Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú

sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania
nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na
prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

17. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP bolo o náhrade
trov konania rozhodnuté podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na úspech žalobkyne v rozsahu 96%
(323,72 eur) a úspech žalovaného v rozsahu 4% (12,42 eur), žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 92%.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, vzhľadom na rovnaký čiastočný úspech žalobkyne v rozsahu 96% a
žalovanéhovrozsahu4%,vdôsledkučohovznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniažalobkyni
v rozsahu 92%.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.