Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206533
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715206533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: V. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. E., U. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát so sídlom K., K.
X, proti žalovaným: v rade 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - J., D. M. XXXX/XX, v rade 2/ C. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - O., O. XXXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Tomáš Zboja, advokát
so sídlom M., C. X, o zaplatenie 1.800 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 10C/194/2015-173 zo dňa 18. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo vyhovené žalobe, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný v
rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 61,60 %, a to každý
zo žalovaných po 30,80 % vynaložených trov konania.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že každý zo žalovaných je povinný nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo

výške 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi, a to
každýzožalovanýchposume1.492,14€akaždýzožalovaných9,75%úrokzomeškaniaročnezosumy
900 € od 12.11.2015 do zaplatenia. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní žalobcovi nahradiť
trovy konania v celom rozsahu 100%, a to každý zo žalovaných po 50% vynaložených trov konania.

2. Na pojednávaní dňa 18.01.2018 bola uznesením pripustená zmena žaloby v tom zmysle, že každý
zo žalovaných je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,14 € spolu s 9,75% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 900 € od 12.11.2015 do zaplatenia, a to každý zo žalovaných. Zmena bola odôvodnená s
poukazom na to, že dlh žalovaných vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ProClient Services nebol dlhom
solidárnym a jednalo sa o samostatný dlh každého zo žalovaných.

3. Z exekučného spisu JUDr. Petra Krištofíka Muchu sp. zn. EX 2231/2010 zistil skutočnosti tvrdené
žalobcom a tak pokiaľ ide o exekučný titul ako aj pokiaľ ide o vydanie exekučného príkazu na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 25.09.2014, ktorým súdny exekútor žalovaným v rade 1/ a 2/

ako dlžníkom povinného (obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., IČO: 43 951 929, Priekopská
1991/27, Martin 8) podľa § 106 Exekučného poriadku a v súlade s ust. § 64 a § 105 a nasl. Exekučného
poriadku na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného vo výške 1.800 € s jej príslušenstvom
vo výške 801,47 € prikázal žalovaným v rade 1/ a 2/, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatieexekúcie nevyplatili pohľadávku - nesplatený vklad do spoločnosti ProClient Services s.r.o. - povinnému,
pretože povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa jeho dlžníkovi doručil príkaz
na začatie exekúcie a dlžník povinného vyplatí pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému až po

doručení exekučného príkazu. Žalovaný v rade 1/ prevzal príkaz na začatie exekúcie dňa 01.10.2014,
žalovaná v rade 2/ si ho neprevzala v odbernej lehote a z toho dôvodu bol vrátený exekútorskému
úradu dňa 21.10.2014. Exekučným príkazom zo dňa 14.12.2015, adresovaným žalovaným v rade 1/
a 2/, súdny exekútor podľa ust. § 107 Exekučného poriadku na základe vykonateľného exekučného
titulu na peňažné plnenie platobného rozkazu sp. zn. 9Ro/36/2010 zo dňa 18.06.2010 vydaného

Okresným súdom Martin, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2010 na vymoženie
pohľadávky 1 800 €, príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania 142,80 €, trov súdneho konania
144,25 €, úrokov z omeškania 9,75 % odo dňa 24.09.2010 zo sumy 1.800 € do zaplatenia a predbežných
trov exekúcie 514,42 € v súlade s ust. § 107 a nasl. Exekučného poriadku, nariadil exekúciu prikázaním
pohľadávky, ktorú má povinný voči svojim dlžníkom - žalovaným v rade 1/ a 2/, voči každému vo výške
1.660€titulomnesplatenéhovkladudospoločnostiProClientServicess.r.o.abolonariadenéžalovaným

v rade 1/ a 2/, aby pohľadávku v celkovej výške 3.320 € zaplatili oprávnenému Dušanovi Drozdovi, čiže
žalobcovi (č.l. 81 spisu).

4. Obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o., ktorá bola zaviazaná vyššie spomínaným platobným
rozkazom Okresného súdu Martin, bola zrušená dňa 02.07.2015 a k výmazu z Obchodného registra

došlo 28.07.2015, pričom šlo o dobrovoľný výmaz, keďže spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia. Táto
obchodná spoločnosť zanikla s právnym nástupcom, ktorým je obchodná spoločnosť I electro s.r.o. so
sídlom v Tvrdošíne. Ale je nepochybné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v minulosti spoločníkmi obchodnej
spoločnostiProClientServicess.r.o.sosídlomvMartinažekudňuzánikutejtoobchodnejspoločnostizo
svojho vkladu vo výške 3.319,391888 € nemali splatené, a to každý zo žalovaných sumu 1.659,695944

€ zaokrúhlene 1.659,69 €.

5. Vychádzajúc zo zistených skutočností mal preukázané, že zanikajúca obchodná spoločnosť ProClient
Services s.r.o., so sídlom v Martine, ku dňu svojho zániku mala pohľadávku voči svojim spoločníkom,
žalovaným v rade 1/ a 2/, a to voči každému vo výške 1.659,69 € titulom nesplateného vkladu každého zo

svojich spoločníkov, teda pohľadávku titulom nároku podľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej
len ObZ) a ďalej mala pohľadávku podľa § 113 ods. 2 Obz titulom 20% úroku z omeškania z nesplatenej
sumy, ktorý vo vyčíslení predstavoval sumu 331,20 €. Bolo totiž nepochybne preukázané a žalovaní v
rade 1/ a 2/ nevyvrátili konštatovania žalobcu v tomto smere, že do 5-tich rokov od zápisu obchodnej
spoločnosti ProClient Services s.r.o. 01.02.2008, kedy obaja žalovaní aj vstúpili do spoločnosti, čiže

do dňa 01.02.2013, svoj vklad nesplatili. Dlh každého zo žalovaných vo vzťahu k zaniknutej obchodnej
spoločnosti ProClient Services s.r.o. bol s príslušným jednorázovo počítaným 20% úrokom vo výške
1.991,49 €.

6. Vzhľadom na znenie zmluvy o zlúčení zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. s

nástupníckou spoločnosťou I electro s.r.o. ale najmä vzhľadom na ustanovenie § 69 ods. 3 Obz prešlo
celé imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. na nástupnícku organizáciu.
Ide o samostatné dlhy vzniknuté každému spoločníkovi tým, že nesplatil svoj vklad v plnej výške a
pohľadávka obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. voči každému z jej spoločníkov prešla
zlúčením na jej právneho nástupcu, teda spoločnosť I electro s.r.o. minimálne vo výške zodpovedajúcej

z účtu nesplateného vkladu každého zo spoločníkov, ako aj 20% úroku z tohto nesplateného vkladu, čiže
v sume 1.991,49 €. Zmluva o zlúčení nemohla zbaviť žalovaných v rade 1/ a 2/ povinnosti ustanovenej
v § 113 ods. 1 Obz, ktoré ustanovenie patrí medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. Teda dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie z 25.09.2014 obchodná spoločnosť ProClient

Services s.r.o. stratila právo na vyplatenie pohľadávky titulom nesplatených vkladov žalovaných v rade 1/
a 2/, ktorá pohľadávka už v tomto období bola splatnou. Ustanovenie § 108 ods. 2 Exekučného poriadku
pamätá aj na možnosť, že v čase, keď je doručovaný exekučný príkaz vydaný podľa § 107 ods. 1
(ktorým ale nebol príkaz na začatie exekúcie z 25.09.2014), pohľadávka nemusí byť splatnou. V zmysle
§ 109 Exekučného poriadku oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti

dlžníkovi povinného tak, že žalobné právo mu vzniká deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený
exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky, ak k vyplateniu nedošlo alebo v deň nasledujúci po
jej splatnosti, ak nastala neskôr, až po doručení exekučného príkazu a ak k jej vyplateniu oprávnenému
nedošlo. Predložením exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom dňa 14.12.2015 doručenéhožalovaným v rade 1/ a 2/, ktorú skutočnosť žalovaní nespochybnili, vznikla žalobcovi procesná aktívna
legitimácia.

8. Žalovaných v rade 1/ a 2/ takto zaviazal k zaplateniu každého z nich sumy 900 €, ktorá predstavuje
polovicu istiny žalobcovi priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/36/2010
zo dňa 18.06.2010, ďalej k zaplateniu sumy 71,41 €, ktorá predstavuje polovicu sumy 142,82 €, čo
je judikovaný 9,75% úrok z omeškania od 01.12.2009 do 24.09.2010, k zaplateniu sumy 54 €, čo je
polovica sumy 108 € (trovy rozkazného konania), k zaplateniu sumy 9,86 €, čo je polovica preukázateľne

vynaložených poplatkov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a k zaplateniu sumy 8,25 €, čo je
polovica sumy 16,50 €, ktorú žalobca vynaložil titulom zaplatenia kolkovej známky v exekučnom konaní.
Trovy, ktoré žalobca vynaložil v exekučnom konaní, predstavujú v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák.
príslušenstvo jeho platobným rozkazom judikovanej pohľadávky. Ďalej suma, ku ktorej boli žalovaní
zaviazaní pozostáva tiež zo sumy 348,61 €, čo je polovica sumy 897,21 € poznámka odvolacieho súdu
správne 697,22 Eru), ktorá predstavuje kapitalizovaný 9,75% úrok z omeškania ročne (zo sumy 1 800 €)

za obdobie od 25.09.2010 do 11.11.2015 a ďalej žalovaných zaviazal k priznanému úroku z omeškania
9,75% ročne zo sumy 900 € od 12.11.2015 do zaplatenia. Istina, ku ktorej bol každý zo žalovaných
zaviazaný vo výške 1.492,14 €, je tvorená vyššie uvádzanými sumami.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej iba „CSP“). Žalobca bol voči žalovaným úspešný v celom rozsahu okrem časti, kde žiadal, aby
žalovaní zodpovedali za dlh voči povinnému spoločne a nerozdielne, a preto žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní. Navrhovali napadnuté

rozhodnutie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Nemôžu byť zaviazaní k úhrade predchádzajúcich trov
konania vo vzťahu k zaniknutej spoločnosti ProClient Services s.r.o., nakoľko táto pohľadávka existuje
v celom rozsahu výlučne medzi žalobcom ako oprávneným v exekučnom konaní EX 2231/2010 a
dlžníkomakopovinnýmvpredmetnomexekučnomkonanívyplývajúcimzexekučnéhotitulu-platobného

rozkazu. Oprávnený sa v exekučnom konaní môže domáhať výlučne dlhu, ktorý existuje medzi veriteľom
ProClient Services s.r.o. a dlžníkom ako spoločníkom spoločnosti, ktorý si svoju povinnosť splatiť vklad
nesplnil a nič viac. Žalovaní nezodpovedajú za dlh dlžníka ako povinného v predmetnom exekučnom
konaní a ani za trovy konania vzniknuté v konaní sp. zn. 9Ro/36/2010. V neposlednom rade nemôže
žalobca od nich požadovať zaplatenie trov exekúcie, ktoré sú trovami exekútora samého, ktorý je v

exekučnom konaní vo vzťahu k svojim trovám účastníkom exekučného konania, a preto ho nemôže v
danom smere žalobca zastupovať a podávať za neho poddlžnícku žalobu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal existenciu pohľadávky spoločnosti I elektro s.r.o. voči žalovaným ako právny
nástupník zaniknutej spoločnosti ProClient Services s.r.o.. Zlúčením spoločnosti nedošlo zároveň k
zvýšeniu základného imania, a preto pohľadávka spoločnosti ProClient Services s.r.o. na zaplatenie

splatného nesplateného vkladu spoločníka neprešla a ani nemohla prejsť na právneho nástupcu I elektro
s.r.o.. Zlúčením spoločností pohľadávka zanikla. Nesúhlasia s vysvetlením v bode 41. napadnutého
rozhodnutia, i keď je pravda, že povinnosti splatiť vklad spoločníka nemožno zbaviť, avšak, ak dôjde
k zníženiu základného imania spoločnosti, čo zákon pripúšťa, v rozsahu zákonom dovolenom, dôjde
aj k zániku tejto povinnosti, inak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie sa spoločnosti. Nesúhlasia

s vysporiadaním sa aktívnej a pasívnej legitimácie zo strany žalobcu a žalovaných, a aj napriek
vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu konštatujú a namietajú, že neexistencia doručenia
exekučného príkazu žalovaným, že sa v danom prípade jedná o odstrániteľnú vadu konania vecnej
legitimácie. Ak v čase podania žaloby a zároveň v čase rozhodovania súdu prvého stupňa neexistuje
zákonný predpoklad existencie práva vo vlastnom mene žalobcu uplatňovať pohľadávku, ktorú mala

voči žalovaným obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o., nemožno sa s úspechom domáhať
uplatnenia nároku, ktorý neexistoval, a to ani len vtedy, keď tento nárok vznikol. Zhojenie vady konania
umožňujúceho získanie procesnej aktívnej legitimácie aj v priebehu konania je možné, avšak ide o
posúdenie procesnej legitimácie účastníkov konania a nie hmotnoprávneho posúdenia legitimácie. Tiež
poukázali na to, že napriek tomu, že predchádzajúcim rozsudkom došlo k čiastočnému zastaveniu

konania ohľadne istiny 709,40 €, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu a nie pomerne. Žalobca teda nebol úspešný v celom rozsahu a ani v jej nepatrnej časti, ak
žalobca zobral časť žaloby späť, zavinil tak zastavenie konania v tejto časti.11. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že právny názor žalovaných spočívajúci
v tvrdení zániku ich záväzku splatiť vklady do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným,
ktorá zanikla zlúčením s inou firmou, nie je správny a ani spravodlivý, pretože záväzky a pohľadávky

zaniknutej spoločnosti prešli na nástupnícku spoločnosť. Zlúčením týchto spoločností nedošlo k zníženiu
základného imania zanikajúcej firmy, a teda prevod tejto pohľadávky na nástupnícku spoločnosť
nezakladá dôvody bezdôvodného obohatenia, pričom nie je dôležité, či pri zlúčení spoločnosti došlo
k navyšovaniu základného imania nástupníckej spoločnosti. Preto pasívna a aktívna legitimácia
účastníkov konania bola zákonne vyriešená. Ohľadne aktívnej legitimácie sa správne vysporiadal i

odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí, ako aj súd prvej inštancie vo svojich ďalších rozhodnutiach.
K odvolacej námietke ohľadne trov konania má za to, že poplatky a trovy sa budú vypočítavať iba k
prisúdenej čiastke a v tom rozsahu bol ako žalobca plne úspešný. Napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne správne a navrhuje ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podali včas sporové

strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
vintenciách§379a§380ods.1CSParozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmbolorozhodnuté
vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo výroku o nároku na náhradu trov
konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom (ohľadne aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, existencie dlhu žalovaných voči

spoločnosti ProClient Services s.r.o. a jej právnemu nástupcovi) a prejednávanú vec ako vecne správnu
posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov (vo veci samej), v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti

(§ 387 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí sp. zn. 7Co/110/2016 zo dňa 08.06.2016
vecne posúdil vecnú legitimáciu sporových strán, keď vyslovil, že právo alebo povinnosť strán môže
niekedy vyplývať priamo z procesného práva. Tak je to napríklad aj pri uplatňovaní nároku vyplývajúceho

z § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. pri nárokoch voči poddlžníkovi. Tu sa aktívna a pasívna
legitimácia vyvodzuje z procesného práva, Ide o tzv. procesnú vecnú legitimáciu. Táto zároveň
súvisí s účastníctvom, s pojmom spôsobilosť byť účastníkom civilného konania (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/31/2009 z 29.10.2009). Rovnako prijal záver, že takýto nedostatok
podmienky konania môže byť odstránený aj počas odvolacieho konania. Od tohto času nedošlo k zmene

skutkových okolností ani nebolo vydané žiadne zásadné rozhodnutie súdov vyššej inštancie, na ktoré
by bolo potrebné prihliadať a korigovať doteraz vyslovený právny názor.

15. Súd prvej inštancie s námietkou žalovaných, že ich dlh voči spoločnosti ProClient Services s.r.o.
(nesplatený vklad spolu s úrokom z omeškania) zanikol dňom jej zlúčenia so spoločnosťou I electro

s.r.o. sa náležite vysporiadal v bodoch 35. až 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaní poukazovali na to, že ak dôjde k zníženiu základného
imania spoločnosti, čo zákon pripúšťa, v rozsahu zákonom dovolenom, dôjde aj k zániku tejto povinnosti,
inak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie sa spoločnosti. Zároveň však žalovaní netvrdili a ani
nepreukazovali, že by v spoločnosti ProClient Services s.r.o. (ktorej boli spoločníkmi a mali voči nej dlh

titulom nesplatenie vkladu) došlo k zníženiu základného imania v rozsahu zákonom dovolenom a z tohto
dôvodu by mal ich dlh voči spoločnosti zaniknúť alebo sa znížiť.

16. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že nemôžu byť zaviazaní k úhrade predchádzajúcich trov a
trov exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že sú povinní uhradiť pohľadávku, ktorá bola vymáhaná v

rámci exekučného konania a v tejto pohľadávke boli zahrnuté tiež aj trovy predchádzajúceho konania.
V tomto konaní si žalobca v rámci exekúcie uplatnil iba trovy, ktoré už uhradil, a to súdny poplatok za
vydanie poverenia pre súdneho exekútora, ako aj poplatok za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie,
ktoré trovy sa stali súčasťou exekúcie a išlo o pohľadávku opravného voči povinnému. Trovy súdnehoexekútora predstavovali sumu 709,40 € a práve v tejto časti bolo konanie zastavené pre späťvzatie
žaloby, a to rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/194/2015-113 zo dňa 09.11.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/159/2016 zo dňa 25.10.2017.

17. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd je toho názoru, že odvolacia námietka žalovaných ohľadne priznaného nároku na

náhradu trov konania je dôvodná. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje
nárok na náhradu trov konania. Zásada zodpovednosti za výsledok sporu charakteristická pre sporové
konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu a
výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana sporu úspech len čiastočný, potom sa náhrada
trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť

prevažujúci úspech. (§ 255 ods. 1 CSP) V prípade, že strana procesne zavinila zastavenie konania, je
povinná hradiť trovy konania protistrane. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. (§ 256 ods. 1 CSP)

19. V preskúmavanej veci sa žalobca pôvodne voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny 3.693,66 €.
Počas konania do zápisnice z pojednávania dňa 09.11.2016 (č.l. 105) žalobca v časti 709,40 € zobral
žalobu späť z dôvodu, že sa má jednať o trovy súdneho exekútora. Na základe späťvzatia žaloby v
tejto časti bolo konanie zastavené rozhodnutím uvedeným v bode 16. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Je nutné vychádzať, že v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania na základe jeho

späťvzatia, keď v žalobnom návrhu si uplatnil i trovy súdneho exekútora. V ostatnej časti žalobného
návrhu mal žalobca úspech. Preto je možné konštatovať, že žalobca mal úspech v rozsahu 80,8% a
úspech žalovaných je v rozsahu 19,2%. Teda čistý úspech žalobcu predstavuje 61,60%.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovaným v rade 1/ a 2/ v rozsahu 61,60%, s tým že každý zo žalovaných je povinný uhradiť mu trovy
konania v rozsahu 30,80%.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, jeho neúspech v odvolacom konaní
bol len v nepatrnej časti (náhrada trov konania), preto mu súd priznal proti odvolateľom - žalovaným v
rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, s tým že každý zo žalovaných
je povinný nahradiť 50% trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania následne rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)