Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216206989
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216206989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T.
Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov neb. Z. Č., zomr. XX.XX.XXXX a J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q.
č. XX, N., Č. N., na návrh starej matky S. Č., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na Y. ul. č. XXXX/XX,
v konaní o osvojenie, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 09.06.2017
č.k. 27P 89/2016-81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby

súd rozhodol, že maloletá T., ktorá je jej vnučkou stáva jej osvojencom a bude mať priezvisko Č..

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku navrhovateľka odvolanie, ktoré doplnila podaním
zo dňa 12.09.2017. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že Zákon o rodine výslovne nezakazuje osvojenie
vnúčaťa starým rodičom. Zastávala názor, že ani judikatúra nie je pre súdy záväzná, pričom judikát z
roku 1972 považovala v oblasti rodinného práva za prekonaný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa

uspokojil s vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 07.07.2016, pričom na pojednávaní uskutočnenom
dňa 09.06.2017 boli maloletej aj jej kladené otázky, ktoré neviedli k zisteniu skutočného stavu. Rovnako
tak súd ani kolízny opatrovník nezisťovali najlepší záujem maloletej tak ako to vyžaduje článok 3
Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 základných zásad Zákona o rodine. Súd nezisťoval postoj maloletej k
osvojeniu, k jej zosnulej matke ani jej vnímanie, že ostatné deti majú rodičov a ona žije s babkou. Kolízny
opatrovník počas šetrenia pomerov neprišiel s maloletou ani raz do kontaktu. Zastávala názor, že počas
konania bol porušený vyšetrovací princíp. Uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil záujem otca o maloletú,

nakoľko tento je s maloletou len vo veľmi sporadickom telefonickom kontakte. Otec navyše kontaktoval
maloletú v podnapitom stave, nenavštevuje ju a maloletá k nemu nemá vytvorený žiaden vzťah. V
prípade, ak by otec chcel maloletú získať do osobnej starostlivosti táto by utrpela obrovskú psychickú
traumu. Poukázala na lekársku správu MUDr. N., ktorá odporučila ponechať maloletú v jej osobnej
starostlivosti a iné riešenie nepripustila. Aj zmena priezviska je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá
musíbyťneustálesvedkompredkladaniarozhodnutiaojejzverenídonáhradnejosobnejstarostlivostipri
návšteve lekárov, pri cestách do zahraničia aj pri rôznych administratívnych úkonoch, čo sú pre maloletú

záťažové situácie. Uviedla, že maloletá nemá žiadnych súrodencov a žiadna teta resp. strýko by sa v
prípade osvojenia nestali jej súrodencami. Osvojenie je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá bude
mať pocit stability a istoty, že nebude musieť opustiť svoj domov a ľudí, ktorých má rada. Poukázala na
NálezÚstavnéhosúduČR podsp.zn.IV.ÚS695/2000anaobsahsvojhovyjadreniazodňa31.10.2016.Navrhlanapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie
resp. napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

3. Kolízny opatrovník ani otec maloletej sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav

veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

5.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Vzmysle§97ods.1,2Zákonaorodine,vznikámedziosvojiteľomaosvojencomrovnakývzťah,akýje
medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.

Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké povinnosti ako rodičia. O osvojení
rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

8. Inštitút osvojenia je nositeľom dôležitého spoločenského poslania - nahradiť dieťaťu chýbajúce
alebo nedostatočné (nevyhovujúce) rodinné prostredie. Osvojenie je spôsobom vzniku tzv. právneho

rodičovstva, ktoré je založené rozhodnutím súdu. Problematike konania spojeného s procesom
osvojeniavenujezákonodarcanáležitúpozornosťvzhľadomnašpecifickosťsvojejpovahy,keďžepriamo
a významne zasahuje do najosobnejších ľudských vzťahov, ktorými sú rodinné a citové väzby, pričom
táto forma nahradenia prirodzeného rodinného prostredia dieťaťu je obzvlášť žiaduca práve vzhľadom
na zásadné právne následky s ňou spojené, a to, že zo všetkých foriem náhradnej starostlivosti o dieťa

práve osvojenie má ambície najvernejšie a najdôslednejšie napodobňovať a nahrádzať vzťahy, aké
sú medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojenie poskytuje maloletému osvojencovi nielen chýbajúce
výchovné prostredie, ale je aj právnym prostriedkom na začlenenie osvojenca do najširších rodinných
vzťahovosvojiteľa.Zákonorodinetovyjadrujetak,žeosvojenímvznikámedziosvojiteľomaosvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi (§ 97 ods. 1 Zákona o rodine). Dôsledkom právoplatnosti

rozsudku o osvojení je zánik väzieb s pôvodnou rodinou osvojenca a vznik nových rodinnoprávnych
väzieb s rodinou osvojiteľov. Osvojenie však prichádza do úvahy len v prípade, ak rodičia dieťaťa
definitívne nechcú alebo nemôžu vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Súdna prax sa
ustálila na názore, že jednou z prekážok osvojenia je blízky rodinnoprávny vzťah medzi osvojencom a
záujemcomoosvojenie,ktorýexistujeuž predrozhodovanímsúduoosvojení.Ajnapriektomu,žeZákon

o rodine takúto prekážku výslovne nestanovuje, je potrebné vychádzať zo zmyslu, cieľa a výnimočnosti
inštitútu osvojenia.

9. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi navrhovateľkou a maloletou T., ktorá je jej vnučkou, je
vytvorený veľmi blízky citový vzťah. Navrhovateľka dlhodobo (od úmrtia matky maloletej) zabezpečuje

celkovú osobnú starostlivosť o maloletú a vytvára jej priaznivé podmienky na jej zdravý psychický a
fyzický vývoj, preto je nepochybné, že rozhodnutie súdu o zverení maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky bolo v najlepšom záujme maloletej (rozsudok Okresného súdu Košice II
č.k. 41P 294/2012-66 zo dňa 10.05.2013). Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva, že otec maloletej
nejaví o maloletú skutočný záujem a neuplatňuje si plnohodnotne svoje rodičovské práva, pričom si

ani pravidelne neplní svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej. Kontakt otca s maloletou je
veľmi sporadický a uskutočňuje sa len prostredníctvom telefónu. Avšak aj napriek skutočnosti, že medzi
navrhovateľkou a maloletou existuje silná citová väzba a navrhovateľka evidentne zabezpečuje všetky
potreby maloletej a vytvára jej všestranné a plnohodnotné výchovné prostredie, nie je možné prijaťargumentáciu navrhovateľky a jej návrhu na osvojenie dieťaťa vyhovieť. Ako správne konštatoval súd
prvej inštancie osvojeniu maloletej navrhovateľkou bráni ich blízky príbuzenský vzťah (stará matka -
vnučka), ktorý navrhovateľku vylučuje z možnosti stať sa osvojiteľom maloletej.

10. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky navrhovateľky spočívajúce v procesnom postupe súdu,
neúplnom výsluchu navrhovateľky a maloletej a nevykonaní ďalších dôkazov na zistenie skutočného
stavu veci. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli pred súdom riadne vypočutí, pričom
odvolací súd poukazuje na to, že je vecou súdu, aké dôkazy pripustí v konaní vykonať a ako sa s

nimi vysporiada. Keďže v danej veci nie sú splnené podmienky pre osvojenie dieťaťa navrhovateľkou s
poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie,
preto potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a stotožnil sa s jeho
odôvodnením (ust. § 387 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl.
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).