Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010171
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010171.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného Š. Š. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/10/2017 zo dňa 01.06.2017 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Š. Š., O.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava I pod sp.zn. 3T/10/2017 dňa 01.06.2017 uznal
obžalovaného X. X. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej 5, a to v lehote do 17.09.2016 v zmysle
výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorú si osobne prevzal dňa 02.09.2016, hoci bol
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/339/2016 zo dňa 02.09.2016, právoplatným
dňa 02.09.2016, odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov,

Súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákonauložiltrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacov,prevýkonktoréhozaradilobžalovanéhopodľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.06.2017 i vlastným podaním

doručeným 19.06.2017.

Obhajoba v odôvodnení odvolania uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav v
rámci úvahy o vine obžalovaného a aj správne stanovil právnu kvalifikáciu podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona. Nemožno sa však stotožniť s jeho rozhodnutím o treste v tom smere, že by účel
trestu v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie splnil aj trest povinnej práce. S ohľadom na tieto

dôvody je trest uložený napadnutým rozsudkom neprimerane prísny, nakoľko sa obžalovaný, tak ako
sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, chce starať a pomáhať svojej priateľke, ktorá ma leukémiu, pričom
ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by mu to znemožnil. Na základe týchto skutočností
obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloženie trestu povinnej práce.

Rovnaké skutočnosti uviedol obžalovaný aj vo svojom odôvodnení odvolania, ku ktorému pripojil

lekársku správu o zdravotnom stave R. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, s diagnostickým záverom „chronická
myeloická leukémia bez kompletnej remisie.“Prokurátor nevyužil právo podľa § 314 Trestného poriadku vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo riadne
doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca poukázal na pomery obžalovaného, na jeho rodinnú
situáciu, lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu jeho družky. Druh a výmeru uloženého trestu
považoval za neprimerane prísny. Vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu postačí uloženie
akéhokoľvek alternatívneho trestu. Uloženie takéhoto trestu ponechal na úvahu súdu.

Zástupca krajskej prokuratúry poukázal na to, že obžalovaný je osobou 16 krát súdne trestanou, konania
sa dopustil počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Čo sa týka jeho rodinných pomerov,
predsa existuje iný inštitút, napr. odklad výkonu restu, ktorý môže využiť. Uložený trest zástupca
prokuratúry považoval za primeraný a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že sa pripája k prednesu svojho obhajcu a dodal, že prosí
o uloženie alternatívneho trestu, 500 aj 1000 hodín odrobí len, aby bol v blízkosti svojej chorej družky,
aby jej vedel pomôcť. Berie drahé lieky, obžalovaný je jediným živiteľom rodiny a chce jej aj v tomto
smere pomôcť. Ak by súd neakceptoval tento jeho návrh a potvrdil by uložený trest, prosí, aby ho mohol
nastúpiť z „voľnej nohy". Chce byť so svojou družkou aj preto, že budúci mesiac je naplánovaný odber

kostnej drene.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 07.03.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I na príslušný súd obžalobu na
obvineného X. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.06.2017 obžalovaný X. Šarközy učinil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal,
vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia
výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe

uvedomvobžalobe.Kuznaniuvinynaskutkovomaprávnomzákladepodľaobžalobydošlopovyhlásení
viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie
odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 16 záznamov v
registri trestov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre prečiny marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona (7 krát) a ďalšiu rôznu trestnú činnosť. Opakovane vykonal

uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol Okresným súdom Bratislava II pod
sp.zn. 0T/339/2016 dňa 02.09.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu hanobenia miesta posledného
odpočinku podľa § 365 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trestu odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Predtým, dňa 18.05.2016, bol obžalovaný Okresným súdom
Dunajská Streda pod sp.zn. 0T/68/2016 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol o.i. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky do 18.05.2020. Aktuálneho
trestného činu sa teda dopustil v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia. Opakovane
spáchal priestupky v cestnej premávke, proti majetku i proti občianskemu spolunažívaniu.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie

tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.

Odvolacísúdkonštatuje,žesprávnepostupovalsúdprvéhostupňa,keďvsúlades§38ods.2Trestného
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že u

obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k
trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona spočívajúca v predchádzajúcich odsúdeniach.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré

súd k tomuto viedli, považuje za správne.

Priúvaháchodruhutrestuajodvolacísúddospelkzáveru,žeosobaobžalovaného,ktorýjevšeobecným
i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a po opakovanom

výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Hoci obžalovaný verbalizoval snahu napraviť sa,
žiť riadnym životom, a starať sa o svoju družku, z jeho registra trestov vyplývajú evidentné sklony
obžalovaného k páchaniu rôznej trestnej činnosti, vrátane trestnej činnosti proti verejným autoritám,
pričom od spáchania ďalšieho, druhovo rovnakého trestného činu ako už opakovane spáchal predtým,
ho neodradil ani opakovaný výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré sa minuli svojim

účinkom.Ztohtodôvodunemožnopredpokladať,žeochranuspoločnostipredďalšoutrestnoučinnosťou
zo strany obžalovaného možno docieliť miernejším trestom nespojeným s odňatím slobody.

K žiadosti obžalovaného o uloženie alternatívneho trestu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 49
ods. 2 Trestného zákona, ktoré vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe, priamo nezakazuje uloženie miernejšieho než podmienečného trestu za
takýto trestný čin. Odvolací súd konštatuje, že úmyslom zákonodarcu vyjadreným v tomto ustanovení
bolo skôr ukladanie prísnejšieho - nepodmienečného trestu za recidívu ako trestu miernejšieho. Súdna
prax sa však ustálila tak, že uloženie alternatívneho trestu za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
je podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona možné, ak uloženie takéhoto trestu lepšie naplní účel trestu

deklarovaný v § 34 ods. 1 Trestného zákona (viď rozhodnutie sp.zn. 2Tdo/11/2015 publikované v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 7/2015). Pri rozhodovaní o treste je však okrem
zákonom stanovených podmienok pre ukladanie jednotlivých druhov trestov nevyhnutné rešpektovať aj
ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona upravujúce účel trestu a materiálne kritériá pre jeho
ukladanie. Prihliadajúc na osobu obžalovaného, ktorého od spáchania prejednávaného úmyselného

trestného činu neodradil nielen vážny zdravotný stav jeho družky a povinnosť starostlivosti o maloleté
dieťavcitlivomveku(12rokovpodľavyjadreniadružky),aleanikonkrétnareálneexistujúcahrozbatrestu
vo výmere 15 mesiacov, a na ktorého nemali výchovný vplyv ani opakovane vykonané nepodmienečné
tresty, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné dosiahnuť výchovný účinok ani morálnu funkciu
trestu uložením iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, je potrebné klásť dôraz

na ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.

Na základe týchto skutočností je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
súdom prvého stupňa plne opodstatnené a odráža nielen možnosti jeho nápravy a morálne odsúdeniepáchateľa,aleajpožiadavkygenerálnejprevencie.Uloženietakéhotodruhutrestuzodpovedázákonným
kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď prihliadajúc na počet a povahu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností uložil obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 348
ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 0 mesiacov až 2 roky. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa
prihliadol na vážnu diagnózu družky obžalovaného so zreteľom na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona a dospel k záveru, že tieto pomery obžalovaného sú v uloženom treste primerane zohľadnené.

Trest uložený napadnutým rozsudkom nemožno so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti považovať
za neprimerane prísny a nezodpovedajúci citovaným ustanoveniam zákona, predovšetkým s poukazom
na všeobecnú i špeciálnu recidívu obžalovaného a z nej vyplývajúcu negatívnu prognózu resocializácie.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu

odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, a preto
odvolanie obžalovaného X.R. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.