Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210454
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8,
P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej P. C., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX
XX C., prechodne bytom X. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 2.161,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/162/2014 - 57 zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku, ktorými uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 1.973,83 eur, nahradiť mu trovy konania 129,50 eur v mesačných splátkach a vo zvyšku
príslušenstva žalobu zamietol m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.973,83 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne, počítaným zo sumy 1.173,75 eur od 13. augusta 2011
do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 129,50 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,-
eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku ohľadom príslušenstva žalobu z a m i e t a .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo štvrtom výroku o nepriznaní náhrady trov konania právnemu
zástupcovi žalobcu zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti 187,31 s príslušenstvom
(prvý výrok), zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.973,83 eur a nahradiť mu trovy konania 129,50

eur v splátkach po 50,- eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že
nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz (druhý výrok), vo zvyšnom príslušenstve
žalobu zamietol (tretí výrok) a právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal náhradu trov konania (štvrtý
výrok).
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a zo spisu vyplýva, že žalovaná podpísala 27. mája 2010 žiadosť
o poskytnutej Rýchlej pôžičky; požiadala právneho predchodcu žalobcu spoločnosť Consumer finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej ako „právny

predchodca žalobcu“) o pôžičku 2.000,- eur s dobou splatnosti 60 mesiacov platbami z bežného účtu; 31.
mája 2010 bola vyhotovená Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7072894 (ďalej ako „Zmluva“), ktorá
v časti I. „Osobné údaje o klientovi“ obsahovala údaje žalovanej; v článku V. „Schválená výška pôžičky“
bolauvedenávýškaschválenejpôžičkyvsume2.000,-eurpri60splátkachpo62,50eurna60mesiacov.Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali l.750,- eur, celková suma pôžičky 3.750,- eur, ročná úroková
sadzba 32,13 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako „RPMN“) 32,13 % a priemerná hodnota
RPMN20,72%.Zmluvabolapodpísanázaprávnehopredchodcužalobcujehozástupcomazažalovanú

bolo v časti podpis klienta uvedené „Viď žiadosť“. Z dôvodu nesplácania úveru zo strany žalovanej
dohodnutým spôsobom ju vyzval právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23. júla 2011, označeným
ako „Predžalobná upomienka“ k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od doručenia
predmetnej predžalobnej upomienky; z priloženej fotokópie obálky vyplýva, že žalovaná predžalobnú
upomienku neprevzala v odbernej lehote a zásielka sa vrátila odosielateľovi 09. augusta 2011.

Dňa 01. februára 2015 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej vo výške
2.161,14 eur na žalobcu.
Podaním zo dňa 20. októbra 2015 vzal žalobca žalobu späť ohľadom sumy 187,31 eur, predstavujúcu
pokutu z omeškania; po úprave petitu žiadal súd, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.973,83 eur
s príslušenstvom.
Z prehľadu splátok a úhrad je preukázateľné, že žalovaná uhradila splátky v celkovej výške 826,25 eur.

Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu
spotrebiteľskú; podrobil ju kontrole z hľadiska obsahu náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „z.č. 129/2010 Z.z.“). Dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje údaj o
termíne konečnej splatnosti pohľadávky a výška RPMN je uvedená neurčito (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ z.č.

129/2010 Z.z.). Z dôvodu absencie zákonných náležitostí potom v zmysle § 11 ods. 1 b/ z.č. 129/2010
Z.z. vyhlásil úver, poskytnutý na základe Zmluvy, za bezúročný bez poplatkov. Žalovanú zaviazal na
zaplatenie sumy 1.973,83 eur a vo zvyšnom príslušenstve žalobu zamietol.
Zohľadnil nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej a uložil jej povinnosť splniť dlh aj trovy v
mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia s tým,

že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz; v časti, v ktorej žalobca zobral
žalobu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil.
Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 2, § 53 ods.
2, 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f/ a k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), podľa
ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a §
142 ods. 3 O.s.p. (aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu); v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobca bol v podstatnej miere úspešný, preto
mu vzniklo právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 129,50 eur,
ktorý je tiež naviazaný na splátkový kalendár.
O trovách právneho zastúpenia rozhodol okresný súd osobitne podľa § 151 ods. 8 O.s.p., pričom

zohľadnil dôvody osobitného zreteľa u žalovanej, spočívajúce v jej nepriaznivej sociálno-ekonomickej
situácii a právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania nepriznal.

2.Protirozsudkusúduprvejinštancievčasti,vktorejsúdžalobuvozvyšnompríslušenstvezamietol(tretí
výrok), podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci zo strany okresného súdu. K námietke ohľadom zamietnutého príslušenstva žalobca
s poukazom na § 121 ods. 3 OZ uviedol, že úroky z omeškania nie je možné zamieňať s pojmom
úroky. Pri vyhlásení o bezúročnosti úveru nemá táto skutočnosť vplyv na povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania, na ktoré má veriteľ zákonný nárok (§ 517 ods. 2 OZ). Ešte právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť a zároveň vyzval žalovanú, aby do 3 dní od doručenia výzvy zaplatila

dlžnú sumu. Výzva bola pri uplatnení fikcie doručenia žalovanej doručená dňa 09. augusta 2011; lehota
3 dní na zaplatenie uplynula dňa 12. augusta 2011. Úroky z omeškania teda patria žalobcovi odo dňa
13. augusta 2011, ktorý bol nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalobca v odvolaní namietal aj výrok o trovách konania, ktorým prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi
trovy právneho zastúpenia (štvrtý výrok). V konaní vyvinul maximálnu snahu na urovnanie sporu

mimosúdne, no neúspešne. Za účelom udržania vymožiteľnosti a nepremlčania žalobného nároku mu
neostávalo iné, ako uplatniť právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v súdnom konaní. Nepriznanie
uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia považuje s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. za
nespravodlivé, v rozpore s procesnou zásadou úspechu v spore a zásadou zodpovednosti za výsledokkonania. Nepriaznivá finančná situácia na strane žalovanej nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa;
tento inštitút by mal súd použiť iba výnimočne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50

% ročne zo sumy 1.973,83 eur od 13. augusta 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Predmetné konanie začalo pred 30. júnom 2016. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že
tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p zmenil
z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné. Zo skutkového stavu, zisteného prvoinštančným súdom vyplýva, že žalovaná
nesplácala úver (pôžičku), poskytnutý právnym predchodcom žalobcu v dohodnutých splátkach a
za dohodnutých podmienok. Žalobca sa preto dôvodne na súde prvej inštancie domáhal zaplatenia

nesplatenej sumy úveru; keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatnil
si žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. f/ a k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ z.č. 129/2010 Z.z. správne posúdil úver (pôžičku) za
bezúročný a bez poplatkov.

8. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu ohľadom nepriznania nároku žalobcovi na
zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky (zmluvné) a úroky z omeškania nemožno navzájom zamieňať;
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyplýva priamo zo zákona. V zmysle § 517 ods. 1 veta prvá
a ods. 2 OZ je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom
(§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Názor prvoinštnačného súdu, že pri vyhlásení o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru sa bezúročnosť dotýka aj úrokov z omeškania, je nesprávny. Uvedené
potvrdzujeajznenieustanovenia§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.,podľaktoréhocelkovýminákladmi

spotrebiteľa, spojenými so spotrebiteľským úverom, sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby, súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver,

alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Citované ustanovenie vypočítava všetky náklady, ktoré
sú spojené so spotrebiteľským úverom. Vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa potom
dotýka uvedených nákladov, nie však úrokov z omeškania.

9. Žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to od 13. augusta 2011, t.j.

nasledujúci deň po uplynutí paričnej lehoty na plnenie, t.j. 3 dní po dátume, kedy došlo k zosplatneniu
úveru na základe vrátenia nedoručenej zásielky s predžalobnou upomienkou, adresovanou žalovanej
(9. augusta + 3 dni = 12. augusta). Výška úroku z omeškania v zmysle § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. predstavovala v čase zosplatnenia úveru (09. august 2011) 9,50 %.10. Žalobca ani žalovaná sa neodvolali do výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorým zaviazal
žalovanúzaplatiťžalobcovisumu1.973,83eur.Žalobcasaodvolaldonepriznanýchúrokovzomeškania.

Napriek viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie (okrem
prípadov,akdokazovaniezopakujealebodoplní),presprávnosťstanoveniavýpočtuúrokovzomeškania
musel krajský súd reagovať na nesprávne stanovenú sumu istiny, priznanú žalobcovi. Okresný súd
priznal žalobcovi plnú výšku žalovanej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby, t.j. sumu
istiny úveru po jeho vyhlásení za bezúročný a bez poplatkov (1.973,83 eur). Z obsahu spisu ale vyplýva,

že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu 826,25 eur, ktoré prvoinštančný súd opomenul
odpočítať pri priznaní nároku žalobcovi.
Pri vyhlásení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti je potrebné celkovú sumu, zaplatenú dlžníkom veriteľovi
započítať do sumy istiny úveru. V uvedenom prípade celková suma istiny úveru, poskytnutá žalovanej,
predstavovala 2.000,- eur; žalovaná zaplatila 826,25 eur, čo nerozporovala ani jedna zo sporových strán.
Rozdiel týchto dvoch súm (2000,- eur - 826,25 eur = 1.173,75 eur) je potom sumou, na ktorú mal žalobca

nárok a zároveň bola aj základom pre výpočet úroku z omeškania. Odvolací súd, súd viazaný odvolaním
a jeho rozsahom, zistené skutočnosti nemohol aplikovať na zmenu výroku, ktorým prvoinštančný
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.973,83 eur, pretože tento výrok nebol napadnutý
odvolaním ani jednou zo sporových strán. Avšak pre zrozumiteľnosť, prehľadnosť a jednoznačnosť (aj
vykonateľnosť) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil aj v druhom a v treťom výroku, a

rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť okresným súdom priznanú (odvolaním nenapadnutú) sumu
1.973,83 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 1.173,75 eur od 13. augusta
2011 do zaplatenia, so súdnym poplatkom 129,50 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur vždy
do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia tak, že pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa
stane zročným celý dlh naraz; v požadovanom zvyšnom príslušenstve krajský súd žalobu zamietol.

Druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva nedotknutý

11. Žalobca v odvolaní dôvodne namietal aj správnosť rozhodnutia vo výroku, ktorým mu prvoinštnačný
súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia
s poukazom na § 150 ods. O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.). Na rozhodnutie o nepriznaní trov konania

z dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné tieto dôvody preukázať. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie zdôvodnil iba vágnym skonštatovaním o nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii
žalovanej bez toho, že by svoje tvrdenie náležite odôvodnil s poukazom na dôkazy, preukazujúce
predmetnú nepriaznivú situáciu žalovanej. Ani zo spisu žiadne skutočnosti, odôvodňujúce použitie toho
výnimočného zákonného ustanovenia nevyplývajú; odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. je potrebné v tomto výroku zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci preskúma, či pre rozhodnutie o trovách konania ohľadom
právneho zastúpenia existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Na takéto rozhodnutie je potrebné

náležité zistenie a odôvodnenie s poukazom na konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali nepriaznivú
situáciu žalovanej.
Po prešetrení všetkých relevantných skutočností súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku
žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a § 255 ods. 1,
2, C.s.p. V odvolacom konaní boli obidve sporové strany úspešné iba čiastočne, preto odvolací súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).