Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817208653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému R. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/X, X., o vymoženie istiny 148,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júna 2017, č.k. 16Er/1929/2017-13 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, okresný súd ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.05.2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na § 41 ods.2 písm. d/, § 44 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku , § 2 ods. 1, § 73 ods. 3 z. č. 335/2014

Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní , § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia
Smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 148,-
€ s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave sp. zn.: SRSAspA
04621/16 vydaného dňa 11.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2016 a vykonateľnosť
dňa 02.01.2017.

3. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 23.06.2014 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304603730 (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné

podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 350.- eur a povinný sa zaviazal úver vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach do 04.02.2015.
Dňa 23.06.2014 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
si rozhodcovský súd založil právomoc rozhodnúť vo veci. Súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu o
úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o

spotrebiteľskom práve. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu boli poskytnuté peňažné
prostriedky na výkon zamestnania, povolania, a z toho dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej
zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah,
boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch

pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy a bez
ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutímna povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári)
a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku II (predmet

zmluvy), vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku
z nasledovných dôvodov. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom
konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č.

244/20002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto
prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej

formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatváraniazmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Súdprvejinštanciedávadopozornostirozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecommunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle,

že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného
bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd
má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie

vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovská zmluva podľa
názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej
pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť
má formu absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Existujúca ale neplatná rozhodcovská

zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp.
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkombybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohla

byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený
rozporexekučnéhotituluatýmajinávrhuažiadostioudeleniepoverenianielensExekučnýmporiadkom
ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý namietal, nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) a c). Exekučný súd sa dostáva do pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi) iba za tých podmienok, že tento nedostatok je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta,

že v rámci preskúmavania exekučného titulu po stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie
za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust. § 45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona.

Ďalej namietol neúplne zistený skutkový stav veci, keď podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že táto bola dojednaná formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá vrámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol, aby súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.

1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:

7. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. §

220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje
v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné
dodať.

8. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení

o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristiku spĺňa.

9. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či

spotrebiteľská rozhodcovská zmluvy spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi).

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa ods. 3 cit. zák, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci

rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci

neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého

rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

16. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že pokiaľ ktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v čl. II. rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor

môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

17. Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskomkonanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v

súlade so zákonom.

18. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa

ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku).

19. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá
by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne

založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom
prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní
pred všeobecným súdom.

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).