Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4312217005.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava,

Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur,

čo odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby
po viac ako 6 mesiacoch. Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom EX 12409/2008. Z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla majetková škoda vo výške 125
eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
čase omeškania a to 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému, 15 eur na

administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 330 eur
za 6 mesiacov, pričom vychádzal z výpočtu 55 eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na nálezy
Ústavného súdu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 4.9.2013 rozsudkom č.k. 12C/75/2013-46 tak, že žalobu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca

odvolanie, Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie uznesením č.k. 7Co/343/2013-63 s tým, že je potrebné zistiť v akom štádiu sa nachádza
exekúcia, a nestotožnil sa s názorom, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatila v čase začatia
exekučného konania.

3.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu v súlade s § 180 CSP a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a to: žalobou, doplnením žaloby, vyjadreniami žalobcu s prílohami,

žalovaného s prílohami, vyjadreniami exekútora, správami OS Levice, spisom OS Levice sp. zn. 9 Er
8/2009, a zistil tento skutkový a právny stav:4.Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúcia bola u exekútora vedená pod sp.zn. EX 12409/2008. Exekútor podal na Okresný
súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému: W. L., nar. X.X.XXXX,

ktorá bola súdu doručená dňa 9.1.2009. Okresný súd Levice vydal poverenie dňa 20.5.2009.
Poverenie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty s omeškaním 3 mesiacov a
27 dní a nie 6 mesiacov tak ako uvádzal žalobca vo svojom návrhu. Z vyjadrenia súdneho exekútora
JUDr. L. N. súd zistil, že exekučné konanie začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie
dňa 20.12.2008, dňa 5.12.2013 bola exekučná pohľadávka uhradená v plnej výške, súdna exekútor

pristúpil k ukončeniu exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje majetkovú škodu vo výške 125 eur, ktorá pozostáva zo sumy 70 eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy 15 eur na administratívnu prácu, poštovné,
telekomunikačné výdavky. Ďalej si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur za 6 mesiacov /55 eur
za každý mesiac / z dôvodu porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

5.Žalovaný sa vyjadril k veci písomne, žiadal žalobu zamietnuť, považoval ju za zmätočnú, celú dôkaznú
povinnosť žalobca prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody, neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu čo sa týka prieťahov v konaní. Všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Mal za to, že návrh je

uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula lehota 6 mesiacov na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od
01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Čo sa týka

prieťahov v konaní poukazoval na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, teda
tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Namietal vyčíslenie materiálnej škody, mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové.
Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej
ujme uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniuprípaduzostranyÚstavnéhosúdu,pričom vzniknemajetkovejujmyu právnickýchafyzických
osôbjeodlišný,trebaprihliadaťajnadobrémravyupoškodenejosoby.Poukazovalnanievždylegitímne

postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo
na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo
porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje
náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
žalobcu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného

vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu
vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

6.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2013 uviedol, že nie je daný dôvod na postup

súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o
nesprávny úradný postup, pretože exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanej lehote
a po uplynutí zákonnej lehoty bol po právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil
zbytočné prieťahy. Súd vo veci musí konať aj bez urgencií a sťažností účastníka, ak mu v tom nebránia
objektívne prekážky. Platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

právo každého na prejednanie veci v primeranom čase. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil
vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009,
20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Ak exekučný súd včas nevydá či už poverenie alebo uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, spôsobuje zbytočné prieťahy. Rozhodnutie rozhodcovskej
komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského

súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Žalobca nijako nemaril
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety žalovaného. Žalovaný nemal
v úmysle žalobcu odškodniť. Vysoká pracovná zaťaženosť sudcu okresného súdu a vysoký počet
spisov nemôžu byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdypersonálne. Vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Výklad zákona o
zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu
zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných

aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Majetkovú ujmu zdokladuje
znaleckým posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba
zohľadniťajpovesťpodniku,neistotuvplánovaníakoajúzkosťanepríjemnostičlenovriadiacichorgánov
spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak
sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. Žalobca sa nedomáha náhrady škody

a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu,
ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou
rozhodcovskej doložky bez toho, aby o tom oprávneného alebo povinného upozornil.

7.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

8.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

9.Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré

sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

10.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

11.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.13.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

14.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia

žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

15.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

16.Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

17.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

18.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

19.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

20.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

21.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

22.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia

exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

23.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

24.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.2.2002 do 31.05.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

25.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2010 do 31.05.2011

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

26.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2011 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak
ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa §26 zák.č. 231/1999
Z..z o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal jednak náhrady škody

a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania žaloby. Žalobca v petite návrhu uviedol, čoho sa domáha, voči komu a z akého titulu.
Nepredloženie dôkazov a neunesenie dôkazného bremena je dôvodom na prípadné zamietnutie žaloby,

nie na odmietnutie podania. žalobca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Nárok žalobcu súd nepovažoval za premlčaný. Nemohol ho ako predčasne
podaný zamietnuť, pretože vo veci bolo rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

28.Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na §
9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnom stanovenej
15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť a vecou žalobcu bolo preukázať, či nedodržanie

zákonnej lehoty na vydanie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých sa domáha.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu,
alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienkymusia byť splnené súčasne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom
č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa
ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je

potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) .
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy ( „ Každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom“ ). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok
vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol

z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca uvádzal, že na preukázanie škody požiadal o
vypracovanie znaleckého posudku, pričom súd poznamenáva, že ak mu vznikla škoda, mal by mať
dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je zrejmé ako mohol žalobca dospieť k výške
ním tvrdenej škody. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení sporových

strán. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárny
zamietol,ispoukazomnaďalšiedôvodyprezamietnutienávrhu.Tvrdenámajetkováškodanebolanijako
preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na žalobcovi je
preukázať svoje tvrdenia. žalobca svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom
prípade nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkazom o vzniknutej škode. Je na

žalobcovi, aby spolu so žalobou predložil dôkazy ujmy, resp. uviedol skutočnosti, na ktorých základe
bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Súd však nevidel dôvod, aby
sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.

29.Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie

zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v
konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k
vzniku škody ani nedošlo.

30.Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie bolo skončené vymožením

pohľadávky. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo
k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu, vzhľadom
na vyslovený právny záver Krajského súdu v Nitre, záväzný pre prvostupňový súd, súd uvádza, že
zákonná 15 - dňová lehota na vydanie poverenia platila. Súd sa zaoberal otázkou, či nedodržanie
lehoty je dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla, vyhodnotil prejednávanú vec

tak, že nie sú splnené predpoklady na vznik škody a nemajetkovej ujmy. Na vyslovenie záveru o
zbytočných prieťahoch pri postupe súdu pri vydávaní poverenia nestačí konštatovanie prekročenia 15
- dňovej lehoty, pretože podstatné sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora,
oprávneného, konkrétne v tejto veci súd rozhodol po 4 mesiacoch o žiadosti exekútora, čo súd
nepovažoval za neprimeranú lehotu na rozhodnutie, ani sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by mu v

dôsledku takého postupu súdu mohla vzniknúť nejaká škoda a lebo nemajetková ujma, ktorá nezávisí
automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v
tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo
forme nemajetkovej ujmy. Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí ( rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného

postupu nezakladajú vady konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností
a právne posúdenie ak mali za následok nesprávne rozhodnutie ( rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97
zo dňa 29.06.1999). Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. čo však žalobca vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného
súdu nezákonné, čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem

vyjadria právny názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný
postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré
by štát niesol zodpovednosť len v prípade ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie
dokazovania, ktoré považuje účastník za nadbytočné či dokonca podľa účastníka je protizákonné,nepredstavuje nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup ( uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009).
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiskavznikuzbytočnýchprieťahov.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiakoajcitovanézákonné
ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol.

31.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko vo veci mal plný úspech, ale žiadny trovy si neuplatnil, ani mu žiadne
nevznikli. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný
úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na
náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné

osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie §
257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.