Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200549
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514200549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žalovanej n e p r i

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012,
domáhal voči žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 864,84 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 172,97 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/268/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov
nad Topľou ako exekučný súd rozhodol v exekučnej vedenej proti povinnému E. T. (pozn.: sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 9Er/369/2010) o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 9C/268/2012 spojil na spoločné konanie veci
vedené pod spisovými značkami 9C/260/2012, 9C/261/2012, 9C/262/2012, 9C/263/2012, 9C/264/2012,
9C/265/2012, 9C/266/2012, 9C/267/2012, 9C/268/2012,

9C/269/2012, 9C/270/2012, 9C/271/2012 s tým, že tieto sa budú naďalej viesť pod spoločnou spisovou
značkou 9C/260/2012.

3. Následne uznesením sp. zn. 8NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov
Okresného súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej menovaným
súdom pod sp. zn. 9C/260/2012 a vec prikázal tunajšiemu súdu, kde tejto veci bola pridelená sp. zn.
6C/358/2012.

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/358/2012 zo dňa 29.10.2013 súd vylúčil z konania sp. zn.

6C/358/2012 na samostatné konania veci pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 9C/260/2012, 9C/261/2012, 9C/262/2012, 9C/263/2012, 9C/264/2012, 9C/265/2012,
9C/266/2012, 9C/267/2012, 9C/268/2012, 9C/269/2012, 9C/270/2012, 9C/271/2012 na samostatné
konanie a po právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia bola pridelená sp. zn. 6C/39/2014.5.Žalobcapodanúžalobuvtejtoveciodôvodniltým,žežalobcajeprávnickouosobou,ktorávykonávana
základe registrácie podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený
subjektnavrholpísomnýmpodanímspísanýmpostupompodľa§38anasl.Exekučnéhoporiadku(zákon

č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ním a
rozhodnúť o ňom v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský
súd, so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil
rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií,

pričom zvýraznil, že exekučným titulom v danom exekučnom konaní, ktorého sa týka podaná žaloba,
je rozsudok rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadkuúčinnéod1.2.2002do31.5.2010stým,ževexekučnomkonanívedenompodľatýchtopravidiel
sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať,
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval

tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v dotknutom
prípade o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie

povereniapouplynutízákonomstanovenejdoby.Uviedol,ženesprávnyúradnýpostupcharakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa

žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných
titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu (t.j. bez splnenia
zákonných
podmienok), keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej

zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci
na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu

spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený). Poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona

o rozhodcovskom konaní; ďalej na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a 43 zákona
o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na ktorú by
bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných v §
40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v § 41
zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa § 40

zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci
zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav; na to, že z
hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávneniasmerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného
(dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase
(t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje); uviedol, že ak v zákone existuje obmedzenie právomoci

všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto obmedzenia zákonodarcom
nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v rovine normatívnej ale tiež pri
posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení, pretože základné
práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie,
preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia musí byť

vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím degraduje ochranu ich
subjektívnych práv
bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa),
pričom tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak, že ochrana
týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Poukazoval na to, že ochranu práva
vymedzenúcestouaplikácie§40anasl.zákonaorozhodcovskomkonaníniejemožnévyužiťdodatočne

po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia
exekučným súdom,

ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva

žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej medzi žalobcom ako oprávneným a príslušným
dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (jednotlivých žalobách označenej) zmluvy
o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný exekučný titul (rozsudky
rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona o rozhodcovskom

konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne
konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom
rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným

súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako
nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade
neexistujeokolnosť,ktorábyumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredene a sozbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu

nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky rozhodnutej veci.

6. Žalobca si uplatňoval náhradu majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej istine s príslušenstvom,
ktoré si uplatnil v exekučnom konaní a ktoré podľa neho nemôžu viac byť priznané právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušného

záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v
rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v exekučnom konaní (t.j. z príslušnej výšky
majetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na
spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho
legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,

pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a
jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný

zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právoa rovnosť v spoločnosti; uviedol, že vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov; ako aj, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad
a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany
všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

7. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní
žalobcu; na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd; na nejasnosť titulu nároku na náhradu
škody; namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne prostriedky na zabránenie tvrdených
prieťahovvkonaníanaichúčinnéodstránenie;poukazovalanato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu; poukazovala na to, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané
27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne; na neposkytnutie
žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody;
poukazovala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z.; uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom; poukázala na to, že zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je splnené; že
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy; že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia; že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov; vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k

uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009; namietala
vyčíslenie škody s tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové; namietala, že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani
výšku škody; že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada
v peniazoch; poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v
spojení s touto činnosťou vytvorené; že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne a
žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb;že nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu
úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou

škodou a nemajetkovou ujmou.

8. Dňa 11.6.2015 žalobca súdu predložil návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred OS Prešov
prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v
ktorom súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam

pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v predmetnom konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené, a teda je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP a z tohto dôvodu žiada o prerušenie
konania.

9. Dňa 24. 9. 2014 bola súdu predložená fotokópia spisu OS Vranov nad Topľou týkajúci sa exekučnej
veci uvádzanej v podanej žalobe. S poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) CSP súd dňa

17.5.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu, že dňa 7.9.2017 bude o 8,30
hod. vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania.

10. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu podanej žaloby, uznesenia OS Vranov nad Topľou
sp.zn. 9C/260/2012 z 8.10.2012, uznesenia KS v Prešove sp. zn. 8NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012,

uzneseniaOSStaráĽubovňač.k.6C/358/2012,vyjadreniažalovanejkpodanejžalobedoručenéhosúdu
20.5.2013 a k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku z denníka SME, podaní žalobcu zo
dňa 11.6.2015 - návrh na prerušenie konania , celého pripojeného spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn.
9Er/369/2010; ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. V konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/369/2010 zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym exekútorom 8.3.2010, exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 29.4.2010; dňa 5.5.2010 vyzval exekučný súd súdneho exekútora, aby v lehote 7
dní oznámil na základe ktorého ustanovenia zmluvy, res. VSOP si uplatňuje 0,25% denný zmenkový

úrok; uznesením zo dňa 8.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol (právoplatné 20.1.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť
rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
- žalobca

(ako v danom exekučnom konaní oprávnený) proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal. Následne súd
uznesením č.k. 9Er/369/2010 - 24 z 4.4.2011, právoplatným 13.4.2011 exekúciu zastavil. V uvedenom
konaní žalobca nepožiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie, ani nepodával žiadne sťažnosti.

12. Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

13.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konáv mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

17. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

21. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

22. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
podania žaloby), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
podania žaloby), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo
na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)

rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

25. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011),

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

26. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému

boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších

predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

28. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

29. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

30.Súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretoju znižšieuvedených
dôvodov zamietol.

31. V prvom rade sa však súd vysporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania a položenie
prejudiciálnej otázky ESD vo vyššie uvedenom znení.
32. Podľa § 162 ods. 1 písm. c), ods. 3 CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou jeSlovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

33. Súd zamietol návrh na prerušenie konania, nakoľko dňa 28.7.2016 Súdny dvor Európske únie sp.
zn. C-168/2015 vo veci rozhodol rozsudkom.

34. Pokiaľ ide o vec samú, súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom konaní žalobca nijako

nepreukázal samotnú žalovateľnosť uplatňovaného nároku, teda nepreukázal splnenie postupu podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním žaloby a splnenie podmienok v čase podávania žaloby
pre jej podanie v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania
žaloby bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušný nárok na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej
predčasnosti podanej žaloby došlo v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie žalovaného nároku

v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o
prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) bol pritom žalobca povinný predložiť
už k žalobe, nakoľko zo žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol.
Žalobca teda nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žaloby a toto nie
je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti

konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bez toho, aby explicitne potvrdila, že išlo i o žiadosť týkajúcu sa nárokov uplatňovaných práve
v tomto konaní tunajšieho súdu. Ani z tohto nemal súd preukázané, že v tomto konkrétnom prípade
došlo pred podaním žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných

ustanovení§15ods.1a§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.vovzťahukpreukázaniusamotnejmožnosti
a oprávnenia podať súdu žalobu, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi. V tomto smere sa súd
nestotožňuje s názorom žalobcu, že už podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody dôjde k predbežnému prejednaniu, pretože z cit. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. je možné vyvodiť, že predbežné prejednanie nároku na náhradu škody je skončené až uspokojením

nároku alebo oznámením príslušného orgánu, že nárok poškodeného neuspokojí alebo ho neuspokojí
v plnej výške. Na rozhodnutie má príslušný orgán lehotu 6 mesiacov, teda až po tejto lehote

sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde a až po
uplynutí tejto lehoty a neuspokojení uplatneného nároku v tejto lehote je možné hovoriť skončení

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

35. Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v exekučnom konaní, súd poukazuje na
to, že uvedená otázka sa javí v zásade irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že náhradu majetkovej
škody i náhradu nemajetkovej ujmy žalobca v zásade opiera o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho podľa neho exekučný súd vyvolal formálne stav zakladajúci
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, teda že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je materiálne nevykonateľný avšak vytvára
prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Súd poukazuje tiež na to, že mu v tejto veci neprináleží
rozhodnúťotom,čivexekučnomkonanívdôsledkudoby,pouplynutíktorejbolorozhodnutéozamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný

preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však
o takýchto sťažnostiach a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný
výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ

by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný
záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresnésúdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa, čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu
zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR (podľa súdu správnosť

týchto záverov potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

36. Opätovne súd zdôrazňuje, že v tomto prípade tak námietky o nesprávnom úradnom postupe súdu,
ako i námietka prieťahov v konaní, sú úplne irelevantné i z dôvodu postoja samého žalobcu v exekučnom

konaní po rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Žalobca predsa nemôže ostať v príslušnom exekučnom konaní pasívny, teda
nedomáhať sa ochrany svojich práv zákonom mu priznaným právom podania odvolania proti uzneseniu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne sa domáhať náhrady
škody s odôvodnením, že mu vznikla majetková škoda vo výške predstavujúcej istinu s príslušenstvom,
ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímsúduvobčianskomsúdnomkonanívedenom

proti dlžníkovi žalobcu.

37. Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej istine s príslušenstvom,
ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v

občianskom súdnom konaní, treba poukázať na to, že uvedená škoda žalobcovi v danom prípade, z
ním uvedených dôvodov, nemohla vzniknúť, nakoľko, ako je uvedené už vyššie, žalobca v exekučnom
konaní nijako nereagoval na zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia, čo podľa názoru
súdu nemožno vyhodnotiť inak než tak, že týmto postojom v exekučnom konaní sám uznal správnosť
uvedeného postupu exekučného súdu. Okrem toho exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný

skúmať či sú exekučnom konaní splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). V rámci tohto skúmania je povinný preskúmať aj
otázku samotnej vykonateľnosti exekučného titulu (v danom prípade rozsudku rozhodcovského súdu).
V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho -
ktorého exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne

zareagovať, teda v štádiu posudzovania žiadosti o udelenie poverenie takúto žiadosť zamietnuť. Takýto
postup je plne v súlade do zákonom. Keďže exekučným titulom v dotknutej exekučnej veci bol rozsudok
rozhodcovského súdu, musel pritom exekučný súd Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musel na

toto zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Podľa Ústavného súdu
SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú
povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľavtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. V tomto smere konajúci súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18.1.2012, v ktorom NS SR konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

38. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd majúc vôbec právomoc
prejednať príslušný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. I keď samotný povinný
vystupujúci vo vyššie uvedenom exekučnom konaní nevyužil oprávnenia v zmysle § 40 ZoRK, bol
exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej

rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušnom ním vedenom konaní, a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť príslušného exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd naplnilpovinnosť vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaní ním vedenom pod
sp. zn. 9Er/369/2010 dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v príslušných všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vzťahujúcej sa k
zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom, o právach a povinnostiach
z ktorých rozhodoval rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku v uvedenom konaní exekučný súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú (čo v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd

teda preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol príslušný rozhodcovský rozsudok
vydaný, nezakladala pre jej neplatnosť (prameniacu z jej povahy neprijateľných zmluvných podmienok)
právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušný
rozhodcovský rozsudok nebol vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné

viesť exekúciu. V uvedenej veci postup exekučného súdu bol plne opodstatnený a zákonný. Uvedený
postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a
nesmeroval k jeho zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že exekučný súd
založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie,
ním vydaný rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul je nulitným, t.j. ničotným aktom, ktorý

je z hľadiska právneho neexistujúci a nikoho nezaväzujúci a ako taký nemôže zakladať v prípadnom
občianskom súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci.

39. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške a z dôvodov ním
uvádzaných v tomto konaní je absolútne nedôvodný, nakoľko žalobcovi uvedená škoda nevznikla.

40.Žalobcataktiežvtomtokonanínijakonepreukázal,žebymuvsúvislostisrozhodovanímexekučného
súdu vznikla nemajetková ujma (a to už aj s poukazom na pasivitu samotného žalobcu v exekučnom
konaní ako je popísané vyššie). Navyše, v príslušnom exekučnom konaní bolo už od jeho začiatku,
vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickej osobe, vždy dané riziko jednak „zániku“

povinného, i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie povinného - toto riziko nemožno
spájať s dĺžkou doby od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného

času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva,
vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Akékoľvek pocity si u
žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnostiučlenovriadiacichorgánov

žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobe tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa
náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa
názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaného nároku žalobcovi). Žalobca taktiež nijako

nepreukázal, že postup exekučného súdu v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
spôsobil zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych)
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov. Ide tu iba o ničím nepreukázané,

prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,
že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca nepreukázal nielen skutočný vznik
nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré
treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie

citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia
zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. prostým určením si žalobcom príslušného percenta
z výšky ním uvádzanej, údajne vzniknutej, ale čo sa samotného vzniku a výšky nijako nepreukázanej,majetkovej škody (totožnej, podľa slov žalobcu, „s hodnotou majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou“).

41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd v tomto konaní žalobu o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, má súd za to, že je už
nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči žalobe obsiahnutými

v jej vyjadrení (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu v tomto
konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti
verejnosťou a pod.).

43. Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v žalobe a
sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisovú značku príslušného

exekučného konania na OS Vranov nad Topľou (spisová značka mu pritom bola známa minimálne z
uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, i z uznesenia o zastavení exekúcie).

44. Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal ani len skutočný vznik
škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhu medzitýmnym rozsudkom o základe veci - ak

totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovoval
kto „za škodu“ zodpovedá.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradtrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

47. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutočností známych súdu z jeho činnosti v obdobných veciach, súd
priamo v tomto rozsudku, napriek plnému úspechu žalovanej v konaní, rozhodol, že jej náhradu trov

konania nepriznáva. V predmetnom konaní žalovaná

podala prostredníctvom povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti jediné vyjadrenie k
žalobe, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ nevznikli v tomto konaní žiadne
preukázateľné trovy (nebola zastúpená právnym zástupcom, nevznikli jej ani preukázateľné výdavky

v súvislosti s účasťou na úkonoch súdu v tejto veci a pod.). rovnako v obdobných, už právoplatne
skončených veciach, žalovaná v konečnom dôsledku nikdy nevyčíslila trovy konania. Vzhľadom na tieto
skutočnosti považoval súd za nehospodárne rozhodovať v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov
konania a následne po prípadnej právoplatnosti tohto rozsudku ďalej aby rozhodoval podľa § 262 ods.
2 CSP súdny úradník. Preto súd už priamo podľa vyššie citovaných ustanovení CSP rozhodol tak, že

žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa v
lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak strana, ktorá je podľa rozhodnutia povinná plniť,
dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.