Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Némethová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/47/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010366
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216010366.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému Y.. P. I., pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 2,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „okresný
prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 06.03.2017, sp. zn. 3T/64/2016, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 10.08.2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
Obžalovaný
Y.. P. I., narodený XX.XX.XXXX v W., trvale bytom
W., L. č. 3,
o d s u d z u j e :
Podľa § 218 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), podľa § 56 odsek 1, odsek 2 a § 57 odsek 1 Trestného
zákona na peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona u s t a n o v u j e s a pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 5 (päť) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y.. P. I. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek
2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
od10.júna2015dokoncafebruára2016vW.neoprávneneužívalnebytovýpriestornaprízemíobytného
domu na ulici Y. č. XX o rozlohe cca 31 m2, adaptovaný na kanceláriu, evidovaný na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie W., parc. č. XXX/X, ku škode jeho skutočných spoluvlastníkov P. K., nar.XX.XX.XXXX, X. W., nar. XX.XX.XXXX, V. W., nar. X.X.XXXX, N.. H. L. B., nar. XX.XX.XXXX, Y. L. B.,
nar. XX.X.XXXX, Z. L., nar. XX.X.XXXX, P. L. , nar. XX.X.XXXX a T. S. (predtým N.), nar. XX.X.XXXX.
Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,podalodvolanieokresnýprokurátor,ktoréodôvodniltým,
že súd I. stupňa pri ukladaní trestu neprihliadol dostatočne na rozhodujúce okolnosti a osobu páchateľa,
najmä bez dostatočného vysvetlenia konštatoval, že v minulosti uložený trest je v prípade obžalovaného
Y.. P. I. dostatočný. Aplikujúc ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona na trestnú vec
obžalovaného je zrejmé, že doteraz ukladané tresty nemajú u neho dostatočný preventívny účinok, keď
obžalovaný sa rovnakého skutku dopustil aj v období od 01.03.2007 do 28.01.2008, za čo bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 11T/73/2010 na podmienečný trest odňatia slobody a
opätovnesatakéhototrestnéhočinudopustilod29.01.2008do02.04.2012,začobolodsúdenýtrestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 11T/129/2013, kde bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu a napokon aj trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 3T/100/2015. Obžalovaný
neoprávnene užíval nebytový priestor ku škode viacerých osôb 9 rokov s viacnásobným prerušením
jednoty pokračovacieho trestného činu a prebiehajúce trestné konania a ani hrozba podmienečne
uloženého trestu nemali u obžalovaného žiadny preventívny účinok a tiež nerešpektoval viaceré
rozhodnutia civilných súdov. Tiež namietol dôvodnosť použitia priznania poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písmeno l/ Trestného zákona z dôvodu absencie prejavenia úprimnej ľútosti. V neposlednom
rade vytkol porušenie ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu nesplnenia podmienok na
uloženie súhrnného trestu a to vzhľadom na to, že obžalovaný skutok páchal do konca februára 2016,
pričom rozsudok, na ktorý sa súd I. stupňa odvoláva bol vyhlásený 04.11.2015.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/
Trestného poriadku a následne podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému uložiť peňažný
trest vo výmere uloženom trestným rozkazom z 02.09.2016, resp. uložiť trest odňatia slobody aplikujúc
ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
prokurátora a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/,
písmenod/,písmenoe/Trestnéhoporiadkuapodľa§322odsek3Trestnéhoporiadkurozhodolvzmysle
petitu odvolania prokurátora.
Obžalovaný verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa veľmi citlivo a presne usúdil, aký trest mu
treba uložiť. Urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, takéto vyjadrenie urobil aj v prípravnom konaní
a úprimne oľutoval svoje konanie. Na otázky predsedníčky senátu uviedol, že je starobný dôchodca a
nemá žiadny iný príjem.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku a
splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Súd I. stupňa z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.
Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá
rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 34odsek 1 až 4 Trestného zákona a predovšetkým pri ukladaní trestu porušil ustanovenie § 42 odsek
1 Trestného zákona, keď použil ustanovenie o súhrnnom treste bez splnenia podmienok ustanovenia
§ 42 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona sa súhrnný trest ukladá v
prípade, ak sa páchateľ odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom I. stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno
sp.zn. 11T/73/2010 uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorý rozsudok bol
vyhlásený04.11.2015.Terazprejednávanýskutokobžalovanýspáchalvobdobídokoncafebruára2016,
t.j. po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu I. stupňa za iný jeho trestný čin a preto nie je možné
konštatovaťsplneniepodmienokustanovenia§42odsek1Trestnéhozákonaatedanemohlibyťsplnené
ani podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona. Je pravdou,
že obžalovaný spáchal skutok skôr, ako bol Okresným súdom Komárno odsúdený za totožný prečin
trestným rozkazom z 21.03.2016, sp. zn. 3T/100/2015 (účinky vyhláseného rozsudku nastali dňom
doručenia trestného rozkazu), avšak ani v tomto prípade neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného
trestu k tomuto trestnému rozkazu, pretože v prípade teraz prejednávaného trestného činu a trestného
činu, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom sp. zn. 3T/100/2015 (skutok spáchaný 09.06.2015),
nešlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pretože zbiehanie trestnej činnosti bolo prerušené vyhlásením
rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/73/2010 dňa 04.11.2015.
Krajský súd sa stotožňuje s úvahami odvolateľa, že predchádzajúce trestné konania a najmä uložený
trest, resp. prístup súdov v predchádzajúcich konaniach obžalovaného pri upustení od uloženia
súhrnných trestov, nesplnili v prípade obžalovaného svoj účel najmä z hľadiska individuálnej prevencie,
a preto v prípade obžalovaného bolo potrebné ukladať trest. Vzhľadom na mieru závažnosti konania
obžalovanéhospoukazomnato,ževprípadetrestnejčinnostiobžalovanéhoišlooprečin,žeobžalovaný
sa k trestnej činnosti priznal, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čo podstatne skrátilo
konanie súdu tým, že nevykonával dokazovanie týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci a priznania
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ a konštatovania priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písmeno m/ Trestného zákona (predchádzajúce odsúdenia obžalovaného) krajský súd uložil
obžalovanému podľa § 218 odsek 3 Trestného zákona, za splnenia podmienok ustanovenia § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 a § 57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest
vo výmere 500,-eur. Pri ukladaní tohto trestu zohľadnil najmä majetkové pomery obžalovaného, ktorý
je poberateľom starobného dôchodku a na vedené exekučné konania voči jeho osobe. Pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu mu krajský súd uložil náhradný trest odňatia
slobody 5 mesiacov, tzn. že pokiaľ obžalovaný uložený peňažný trest nezaplatí, bude nariadený výkon
náhradného trestu odňatia slobody.
Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.