Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010245.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Beáty
Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci proti odsúdenému R. J., nar. XX.X.XXXX v R., vo
veci návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom
zasadnutí dňa 26. júna 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 11.4.2017, sp. zn. 3Pp/12/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného R. J. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11. apríla 2017, sp. zn. 3Pp/12/2017 zamietol podľa § 415 ods.1
Tr.por. s použitím § 66 ods.1, 2 Tr. zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného R. J. o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu

Partizánske sp. zn. 2T/115/2014 zo dňa 27.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/3/2015 zo dňa 12.03.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2T/115/2014 zo dňa 30.11.2016, pre prečin krádeže spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 20 k §
14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v trvaní 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/65/2016 zo dňa
09.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/119/2016 zo dňa 10.01.2017,

pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zákona a pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, v trvaní 14 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré má po započítaní väzby
predpokladane vykonať dňa 28.11.2017.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal odsúdený R. J. sťažnosť, ktorú aj

prostredníctvom svojho obhajcu bližšie písomne odôvodnil. Poukázal v nej na to, že rozhodnutie
okresného súdu, ktorým jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol je nedôvodné a pre jeho
osobu neprimerane prísne. Veľmi negatívne postihuje aj jeho rodinu - družku D. J. a jej deti, ktoré ho
pokladajú za svojho otca a lipnú na ňom. Rodina si želá, aby bol čo najskôr doma. Vytvorili mu vhodné
prostredie, aby mohol začať nový život, má zabezpečenú prácu i bývanie. Jeho odlúčenie od rodiny
vedie k citovému strádaniu u všetkých jej členov. Družka je na deti sama a preto potrebuje pomoc pri

ich výchove, práve od neho - jej partnera. On sa snažil vo výkone väzby i vo výkone trestu odňatia
slobody dokázať, že so zmenou svojho života to myslí vážne, že sa polepšil a má snahu začleniť sa
do spoločnosti. Vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, športuje, číta knihy a vzdeláva sa - teda
pracuje na sebe. Má za to, že dôkazy, ktoré okresný súd zadovážil za účelom rozhodnutia o jeho
podmienečnom prepustení z výkonu trestu, vyhodnotil jednostranne a v jeho neprospech, i keď uznal,
že vo výkone trestu prejavil snahu o polepšenie svojho života, čo vyplýva aj z jeho hodnotenia z NOO a

ÚVTOS Trenčín. Podľa názoru súdu prvého stupňa však nesplnil jednu z troch obligatórnych podmienok
na kladné rozhodnutie o jeho žiadosti - dôvodné očakávanie vedenia riadneho života na slobode,ktorá je však podľa jeho názoru najľahšie zneužiteľná, pretože sa v podstate ani nedá splniť. Je to
len prognóza života odsúdeného, vzhľadom do budúcnosti. Odsúdený ju v podstate svojim správaním
nevie ovplyvniť. Jedná sa o odhad jeho správania sa v budúcnosti na slobode, na základe života vo

výkone trestu odňatia slobody a správania sa v minulosti, napr. pri predchádzajúcom podmienečnom
prepustení, resp. pri podmienečnom odsúdení. Okresný súd zdôraznil najmä jeho neosvedčenie sa
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia v trestnej veci Okresného súdu Partizánske, sp. zn.
1T/52/2010 a tiež neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/115/2014, keď pritom z odpisu registra trestov bolo možné

poukázať aj na dva prípady, keď sa v podmienečnom odsúdení osvedčil a hľadí sa neho akoby nebol
odsúdený. Čo sa týka uložených trestov ide vždy o drobnú trestnú činnosť - prečiny. Okresný súd sa
vo svojom rozhodnutí odvoláva na jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
v trestnej veci Okresného súdu Partizánske 2T/115/14. Tento podmienečný trest bol premenený na
trest nepodmienečný a v súčasnej dobe si ho riadne odpykáva. On bol prvýkrát potrestaný tým,
že mu trest bol premenený na nepodmienečný a musí si ho odpykať a následne je potrestaný tou

istou skutočnosťou, keď súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil práve týmto neosvedčením sa v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Tá istá skutočnosť sa teda veľmi negatívne pripočítala v
jehoneprospech.Súdprvéhostupňapoukazujenato,ževtrestnejveciOkresnéhosúduPartizánske,sp.
zn. 1T 52/2010 bol dňa 19.02.2009 podmienečne prepustený, avšak v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia sa neosvedčil. Z odpisu registra trestov vyplýva, že podmienečne prepustený bol dňa

19.02.2009 v trestnej veci Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T 104/07. Zvyšok trestu si riadne vykonal
dňa 4.9.2012. Má za to, že už bol potrestaný tým, že zvyšok odpusteného trestu musel dodatočne
vykonať a terajšie poukazovanie na túto skutočnosť, ho rovnako trestá po druhý krát. Okresný súd pri
svojom rozhodovaní tiež nezobral do úvahy hodnotenie ústavu, kde si tresty vykonáva, keď ústav veľmi
kladne ohodnotil jeho doterajšie správanie a konštatoval, že čiastočne preukazuje splnenie podmienok

napodmienečnéprepustenieaodporúčajehopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody
s dohľadom. Práve ústav pri stanovení prognózy ďalšieho života odsúdeného môže najlepšie odhadnúť
mieru rizika nezačlenenia sa konkrétneho odsúdeného do spoločnosti. S odsúdeným je totiž nepretržite
v kontakte, pozná ho a preto je kompetentným toto riziko posúdiť. Ak by miera rizika recidívy bola
vysoká, ústav by neodporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Podľa jeho názoru pri určení

primeranej skúšobnej doby, nariadení probačného dohľadu a ustanovení primeraných obmedzení alebo
povinností podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona bude dostatočne zabezpečený záujem na jeho začlenení
do spoločnosti, rovnako dohľad nad jeho ďalším životom, pričom nebude negatívne - represívne formou
trestu zasiahnuté do jeho života a života jeho rodiny. On bude mať dňa 27.05.2017 odpykaných 12
mesiacov z 18 mesačného trestu odňatia slobody, teda 2/3 trestu. Aj vzhľadom k tejto skutočnosti zvyšok

uloženého trestu mu je možné odpustiť a prepustiť ho z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe
uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený orgán v zmysle ustanovenia § 194
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Pp/12/2017 zo
dňa 11.04.2017 a podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určil primeranú skúšobnú dobu, nariadil probačný
dohľad, ustanovil mu primerané obmedzenia alebo povinnosti a rozhodol tak, že sa podľa § 66 ods.

1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku, podmienečne prepúšťa z
výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 15. mája 2017,
na neverejnom zasadnutí 26. júna 2017 preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného R. J. nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného R. J. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné

podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené
okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä výrazný sklon k páchaniu trestných činov a
aj z neho vyplývajúca menej priaznivá resocializačná prognóza, stredné riziko sociálneho zlyhania i
hodnotenieosobyodsúdenéhoústavomnavýkontrestuodňatiaslobody,keďpočasdoterajšiehovýkonu
trestu nebol ani raz disciplinárne odmenený; trest odňatia slobody naviac vykonáva v ústave na výkon

trestusostrednýmstupňomstráženia)nemožnodôvodneočakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot
tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade
so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému
záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje. V tejto súvislosti naviac pripomína,že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na
dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného R. J. za dôvodnú,
neakceptoval ju a podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.