Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212207778.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. rad XX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, so sídlom
Bojnická cesta 7, Prievidza, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2013, č. k. 52C/83/2012-114, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2013, č.k.

52C/83/2012-114 p o t v r d z u j e .

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, posúdiac vec podľa § 3 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods.
1 písm. a), § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, zamietol návrh žalobcu zo dňa 01.07.2011, ktorým sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia 398.327,03 eur a trov konania, a to titulom nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. O trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) tak,
že úspešnej žalovanej nepriznal ich náhradu, lebo jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca za nezákonné rozhodnutie
označil uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava II dňa 24.10.2008, č. k. 32Ro/4688/2007-14,
ktorým súd odmietol podanie žalobcu zo dňa 10.12.2007 z dôvodu neodstránenia vád žaloby. Za
nesprávny úradný postup žalobca označil postup Okresného súdu Bratislava II, keď tento v konaní

vedenom pod sp. zn. 32Ro/4688/2007 nepreveroval, či je oznámenie pošty ohľadom bydliska žalobcu
pravdivé.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 10.12.2007 podal faxom na
Okresný súd Bratislava II návrh na začatie konania proti žalovanému L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Široká
3, Skalica, IČO: 35 705 132. Návrh na začatie konania písomne doplnil v zákonnej lehote, ale k

návrhu nepriložil žiadne dôkazy. Uznesením zo dňa 14.12.2007, č. k. 32Ro/4688/2007-6,vyzval súd
žalobcu, aby odstránil vady návrhu na začatie konania. Zásielka s uvedeným uznesením sa z adresy
V. vrátila súdu dňa 31.12.2007 s poznámkou, že adresát požiadal o doposielanie. Aj z adresy Y. XX,
K., sa súdu dňa 22.01.2008 vrátila súdna zásielka s poznámkou „adresát je neznámy“. Po opätovnompokuse doručiť predmetné uznesenie žalobcovi na adresu Y. XX, K., sa dňa 04.07.2008 vrátila zásielka
súdu s poznámkou „adresát je neznámy“. Okresný súd Bratislava II šetrením v Registri obyvateľov SR
zistil, že žalobca má hlásený pobyt bezdomovca v MČ Bratislava - Staré mesto. Uznesením zo dňa

06.10.2008, č. k. 32Ro/4688/2007-13 podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil súd žalobcovi opatrovníčku
na doručenie uznesenia č. k. 32Ro/4688/2007-6. Následne súd uznesením zo dňa 24.10.2008, č. k.
32Ro/4688/2007-14 odmietol podanie žalobcu zo dňa 10.12.2007, pretože neodstránil vady návrhu. Na
doručenie uznesenia č. k. 32Ro/4688/2007-14 súd znovu ustanovil žalobcovi opatrovníčku (uznesením
č. k. 32Ro/4688/2007-15). Dňa 07.01.2009 nahliadol žalobca do spisu (úradný záznam - č. l. 19 spisu).

Všetky vydané uznesenia, ktoré tvoria obsah spisu sp. zn. 32Ro/4688/2007, sú právoplatné, neboli
zrušené, ani zmenené.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyvodil záver, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie
nevyhnutných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú orgánom štátu. V

prvom rade nepreukázal, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.10.2008,
č. k. 32Ro/4688/2007-14 bolo pre jeho nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, a to
napriektomu,žepreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiajejednouznevyhnutnýchpodmienok
pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

5. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, t.j. vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalobca sa v konaní vedenom na súde pod sp. zn.
32Ro/4688/2007 domáhal zaplatenia sumy 12,000.000,- Sk (398.327,03 eur), z čoho je zrejmé, že tento
nárok bol sporný. Nakoľko návrh na začatie konania, ktorý bol neurčitý, nezrozumiteľný a neboli k nemu

priložené žiadne dôkazy, bol odmietnutý, neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci samej,
ktorým by bola táto suma alebo jej časť žalobcovi priznaná. Súd v tomto konaní nemôže prejudikovať
prípadný výsledok tohto (či iného) konania pre prípad, že by návrh žalobcu nebol odmietnutý a riadne
by sa o ňom konalo a rozhodlo. Chýba aj vzťah príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody. Žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani vznik

škody, a preto je vylúčené, aby bol medzi týmito dvoma domnelými javmi vzťah príčinnej súvislosti.

6. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava II dospel súd prvej inštancie k záveru, že ani v tomto prípade nie sú dané
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho

úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že za nesprávny úradný postup v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. je právnou teóriou i praxou považovaný taký postup orgánu verejnej moci, ktorý sa
priamo neprejavuje v rozhodnutí orgánu verejnej moci. Ak by orgán verejnej moci pri svojej rozhodovacej
činnosti nepostupoval správne (v súlade so zákonom) a táto činnosť by sa prejavila v rozhodnutí,

nemožno v takomto prípade hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, ale o nezákonnom rozhodnutí.
V tomto prípade sa postup súdu pri zisťovaní pobytu žalobcu bezprostredne prejavil v uznesení č. k.
32Ro/4688/2007-13 o ustanovení opatrovníka žalobcovi, ktorého pobyt nebol súdu známy. Následne
ďalší úradný postup súdu vyústil do vydania uznesenia č. k. 32Ro/4688/2007-14 o odmietnutí podania.
Nie je tu teda daný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je existencia nesprávneho

úradného postupu.

7. Pretože zo strany orgánu verejnej moci (Okresného súdu Bratislava II) nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu, a ani v príčinnej súvislosti s týmto k
vzniku škody, ktorú si žalobca nárokuje, súd prvej inštancie jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietol.

8. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.12.2013, a žalovanej dňa 18.12.2013.

9. Proti rozsudku podal zákonom stanovenej lehote, dňa 07.01.2014, odvolanie žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu (č.l. 116-117 spisu). Žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že by nepreukázal vznik
škody, ani jej prípadnú výšku. Žalobcovi nie je zrejmé, o akú skutočnosť súd opiera svoj názor, že
nárok žalobcu na zaplatenia sumy 12,000.000,- Sk (398.327,03 eur), uplatnený v konaní vedenompod sp. zn. 32Ro/4688/2007, bol sporný. Aj keď sa uvedené konanie javí ako konanie sporové,
neznamená to, že sa jedná o nárok sporný. V prípade, že v konaní pod sp. zn. 32Ro/4688/2007 by
bolo vydané právoplatné rozhodnutie v prospech žalobcu, nemohol by sa domáhať náhrady škody voči

Slovenskejrepublike.Žalobcamázato,ževtomtokonaníjesúdpovinnýprejudikovaťprípadnývýsledok
konania sp. zn. 32Ro/4688/2007 pre prípad, že by nárok žalobcu nebol odmietnutý. Štandardne sa v
konaniach o náhradu škody jedná o to, že súd pri ustálení podmienok nároku na náhradu škody skúma
pôvodné konanie (alebo dokonca len samotný nárok) a zisťuje, v akom rozsahu by bol pôvodný nárok
pravdepodobne úspešný. Z tohto sa potom odvíja aj otázka náhrady škody. Názor súdu, že podmienkou

úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je úspešné konanie v predchádzajúcom konaní, by
vlastne vylučovalo akúkoľvek zodpovednosť štátu za náhradu škody z titulu porušovania ustanovení
O.s.p. nekonaním alebo neoprávneným zastavením konania. Žalobcovi jednoznačne vznikla škoda tým,
že jeho nárok na náhradu škody vo výške 12,000.000,- Sk sa stal nevymáhateľným, a túto škodu zavinil
súd.Súdmuvytýka,žedospisunahliadolviacakorokpopodanínávrhunazačatiekonania,čonemožno
pokladať za dôslednú starostlivosť o svoje práva, ani nedodržiavanie povinnosti predchádzať vzniku inej

škody.Žalobcasabolnasúdeinformovaťužvdecembri,avprípade,akbymusúdneumožnilnahliadnuť
do spisu až o mesiac, nemusel zmeškať lehotu na podanie dovolania. Vo veci žalobcu súd nekonal v
primeraných lehotách, resp. porušil jeho právo na prerokovanie veci, lebo o veci vlastne nerokoval. Z
toho dôvodu je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda, že pohľadávku si už úspešne nemôže uplatniť, a
takisto to, kto tento stav zavinil. Uvedenú škodu by v prvom rade mala uhradiť Slovenská pošta, ktorá

uviedla súd do omylu informáciami o bydlisku žalobcu, ktoré neboli pravdivé. Na strane druhej však i súd
i z iných súdnych sporov, ktoré sa viedli, si mohol overiť uvedené doručenie. Overenie bydliska žalobcu
mal vykonať aj iným spôsobom, napríklad doručovaním prostredníctvom polície, obecného úradu, alebo
cez príbuzných. V uvedenej veci súd nespravil ani jeden takýto pokus.

10. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 24.01.2014 (č.l. 118 spisu). Žalovaná sa k odvolaniu
nevyjadrila.

11. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 19.02.2014.

12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP.
Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, dospel k záveru,
že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nesprávnych

skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil
dňa 30.05.2017.

14.Rozsudoksúduprvejinštanciejasneazrozumiteľnedávaodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku žalobcu na náhradu škody
voči štátu a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré
stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo strán sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa s

námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal už v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté
odvolaním. Svojim rozsudkom podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
rozhodnutia. Všetky jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu pre
nepreukázanie žiadnej zo zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup súdu, škoda a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení pritom neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobomodôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný
výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p.)

vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore.

15. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné:

16. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v prvom rade konštatuje, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je založená na súčasnom
(kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup štátneho
orgánu;2.škoda;3.príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím/nesprávnymúradnýmpostupom
a vznikom škody.

17. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť
rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu,
že zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať,
že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v

rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi
z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20.03.2012, sp. zn. 7Cdo 27/2011).

18. Nezákonným rozhodnutím podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť

aj rozhodnutie súdu. Ako podmienku uplatnenia zodpovednosti za škodu však uvedené zákonné
ustanovenie predpokladá, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Právoplatné súdne rozhodnutia v zákonom predpokladaných prípadoch možno
zrušiť na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolania, mimoriadneho dovolania), ale aj
prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že aj vo vzťahu k súdnym

rozhodnutiam zrušenie alebo zmena rozhodnutia všeobecného súdu podľa § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. je nevyhnutná pre úspešné uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu, a nezákonnosť
rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným
orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho
nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia totižto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v

konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

19. Sám žalobca označil za nezákonné rozhodnutie uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava II
dňa 24.10.2008, č. k. 32Ro/4688/2007-14, ktorým súd odmietol jeho podanie (žalobný návrh) zo dňa
10.12.2007 z dôvodu neodstránenia jeho vád. Súd prvej inštancie zistil, že k zrušeniu alebo zmene tohto

rozhodnutiaprenezákonnosťnedošlo.Znamenáto,ženebolasplnenázákonomustanovenápodmienka
v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,
a už len pre absenciu tejto základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, bolo namieste
nárok žalobcu v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť.

20.Rovnakosprávnyjeajzáversúduprvejinštancie,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislava
II pod sp. zn. 32Ro/4688/2007 nešlo ani o nesprávny úradný postup.

21. Podľa právnej teórie, nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom
právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu

pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu
posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu
úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje,

ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať
výsledok rozhodovacej činnosti súdu. Za nesprávny úradný postup totižto nie je možné považovať
pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne
vyhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaného dokazovaniak nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne
a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

22. Medzi nejestvujúcim nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, a škodou potom
logicky nemôže existovať ani príčinná súvislosť.

23. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie
rozhodol o nároku žalobcu voči štátu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).