Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010225
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010225.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Gabriela Čaudera a Miloša Oberta na hlavnom pojednávaní dňa 24. mája 2017 v trestnej
veci proti obžalovaného I. L. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. L., B.. X.X.XXXX P. X., O. X. L. (mesto), toho času vo väzbe v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby N.,

je vinný, že:

obvinený dňa 21.10.2016 v čase po 9,00 hodine v Prievidzi B. B. U. Č.. XX P. X. X. V. V., v predajni šiat

na I. poschodí, si pýtal od poškodenej, svojej matky T. L. sumu 150 eur, pričom táto mu dala iba sumu
50 eur, tieto si vzal a odišiel preč, a po približne 20 minútach sa vrátil naspäť za poškodenou a žiadal od
poškodenej ďalšie peniaze, keďže mu ich poškodená odmietla dať, vulgárne jej začal nadávať a začal
ju strkať, vtedy obvinený zbadal kabelku poškodenej, ktorá bola na gauči asi dva metre od poškodenej,
túto vzal do rúk a chcel s ňou odísť, v čom mu poškodená zabránila tým, že chytila kabelku a túto

nepustila z rúk, na to obvinený poškodenej opakovane za použitia vyhrážok zabitím žiadal, aby mu dala
peniaze, lebo ak mu ich nedá, taj ju zabije, a že ju mal zabiť dávno, pričom konaním obvineného neboli
poškodenej spôsobené žiadne zranenia ani materiálna škoda,

t e d a :

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona § 38 odsek 3, 5 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem)

rokov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
I. L. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 624/16
a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo
vzťahu k výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný iného
hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a skutok spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe, pretože
ho spáchal na matke, čím obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, do ktorého páchateľ zasahuje
použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní

viny, priznáva sa k spáchaniu skutku, spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval. Povedané slová už
nemôže vziať späť.

Súd vypočul na návrh obhajoby svedkyňu T. L., ktorá vypovedala, že je pravdou, že dala súdu návrh
na obmedzenie právnych úkonov obžalovaného, pretože obžalovaný nie je spôsobilý s finančnými

prostriedkami v dostatočnej opatrnosti nakladať, peniaze míňa, ako i na rozhodovanie o jeho
psychiatrickej liečbe v prípade jej potreby (súd sa oboznámil i s listinným dôkazom - rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Ps/2/2016 č.l. 64-67). Svedkyňa ďalej vypovedala, že v prípade
prepustenia obžalovaného z výkonu trestu, bude mu naďalej pomáhať, veď je jej syn, aj vo väzbe ho
chodí navštevovať, bude ho navštevovať aj vo výkone trestu. On je chorý, myslí si, že niekedy je mimo

reality, myslí si, že nie je schopný si zabezpečiť i veci bežnej potreby, je i závislý od omamných liekov,
niekedy sa, podľa jej vyjadrenia, správa ako malé dieťa, tak ho ona vníma ako matka. Predpísané lieky,
ktoré by mal užívať, neberie pravidelne, musela na neho dohliadať, keď je pri ňom, tak lieky užije, inak
sa môže stať, že si ich nevezme, nie je v tom spoľahlivý, pred spáchaním skutku lieky neužíval. Bol aj
v minulosti odsúdený za niečo obdobné, spáchané voči jej osobe.

Súd vypočul znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria MUDr. I. K., ktorý predovšetkým skonštatoval,
že obžalovaný trpí organicky podmienenou poruchou osobnosti s ľahkým kognitívnym deficitom, ako
osoba neuznáva sociálne a mravné normy, má poruchu zvládať afekt s pohotovosťou k agresii. V jeho
správaní dominuje pudová motivácia, vidí osobný zisk, svoje konanie je náchylný zľahčovať. Nevie

pochopiť a matke vyčíta, prečo sa nestará len o neho a stará sa i o vnúčatá, deti jeho sestry, ktorá je
tiež konzumentkou omamných a psychotropných látok, a jej deti boli poškodenej zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Bol si vedomý a má dostatok rozumových schopností na to aby si uvedomil, že sa
má podrobovať psychiatrickej liečbe, že má užívať predpísané lieky, on to však nerešpektuje, svojvoľne
lieky neužíval, bol schopný a chodil i do práce, robil vyhadzovača v zábavných podnikoch, zaujímalo

ho chodiť do posilňovne. Ani sám bez kontroly nemá záujem liečbu absolvovať, keby tomu tak bolo aj
v minulosti, nastúpené liečenie by pre problémy matky neukončil, riešil by to napr. priepustkou a na
liečbu by sa následne opäť dostavil, to však obžalovaný neurobil. Na vrub jeho organicky podmienenej
osobnosti mal o jednu tretinu znížené svoje schopnosti ovládať svoje konanie, táto zložka jeho správania
teda nebola podstatne znížená, nebezpečnosť svojho konania mohol rozpoznať, pobyt jeho osoby pre

spoločnosť z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Nenavrhol obžalovanému
uložiť ochranné liečenie, pretože takéto liečenie nepovažoval u obžalovaného za efektívne, žiadnou
prípadnou jeho formou.

Súd sa oboznámil i so správami hodnotiacimi osobu obžalovaného č.l. 103, 105, 106, z ktorých vyplýva,

že obžalovaný vo výkone väzby sa správa na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne odmenenýani potrestaný, v mieste bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, bol viackrát postihnutý v
priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu registra trestov č.l. 107, z listinných dôkazov -
rozsudku - č.l. 68-69, vyplýva, že obžalovaný bol 1-krát súdne trestaný, pre rovnakú trestnú činnosť

spáchanú voči tej istej poškodenej - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/33/10 zo dňa
23.2.2010, právoplatný toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
32 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania

činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanému
poľahčujúceokolnostivzmysle§36písmenol),n)Trestnéhozákona-žesakspáchaniutrestnejčinnosti
priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval a svojim uznaním viny na hlavnom pojednávaní napomáhal
súdupriobjasňovanítrestnejčinnosti,nadruhejstranevšakexistenciutiežjednejpriťažujúcejokolnostiv
zmysle§37písmenom)Trestnéhozákona-žeužbolodsúdený,atedaprevyšujúcipomerpoľahčujúcich

okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek
3 Trestného zákona. Musel a i videl súd i skutočnosť, vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/33/2010, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, išlo pritom o totožné správanie
obžalovaného spáchané voči tej istej poškodenej, a teda po úprave trestnej sadzby za použitia § 38
odsek 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu, z ktorej pri ukladaní trestu vychádzal i za použitia § 38

odsek 5 Trestného zákona, a potom zohľadniac na skutočnosti vyplývajúce i z výsluchu znalca z Odboru
zdravotníctvo - psychiatria, že teda obžalovaný nespáchal skutok v zmenšenej príčetnosti, i keď mal,
no nie podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznávaciu zložku konania mal úplne
zachovanú,tedaobžalovanýtrestnúčinnosťspáchalvsnaherealizáciesisvojichtúžobapotrieb,pričom
nerešpektuje základné spoločenské normy, vediac a uvedomujúc si potreby a nutnosti psychiatrickej

liečby u jeho osoby túto svojvoľne porušuje, neabsolvuje, potom súd v záujme predovšetkým ochrany
spoločnosti, v snahe zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti, nevidiac u jeho osoby zmysel
a výchovný účel trestu ale viac len represívny, dospel k záveru, berúc do úvahy i ostatné skutočnosti
uvedené v § 34 odsek 4 Trestného zákona, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej
sadzbyvtrvaní7rokov,prevýkonktoréhohovzmysle§48odsek2písmenob)Trestnéhozákonazaradil

doústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,pretožebolvposledných10rokochvovýkone
trestu odňatia slobody, bude v dostatočnej miere plniť účel trestu. Súd dospel k záveru, že takýto trest
v dostatočnej miere predovšetkým ochráni spoločnosť od osoby obžalovaného, zabráni mu v páchaní
ďalšej trestnej činnosti. Je síce pravdou, že matka obžalovaného popisovala osobu obžalovaného
ako osobu, ktorá potrebuje predovšetkým liečbu, ktorá sa správa ako malé dieťa, no, podľa názoru

súdu, ide o pohľad matky, ktorá sa takto pozerá na svojho syna, nie reálnym pohľadom osoby, citovo
nezainteresovanej osoby, veď keby tomu tak bolo, neoznamovala by vec polícii, nehľadala by pomoc
orgánov činných v trestnom konaní, ale vyhľadala by s obžalovaným lekársku pomoc. S odstupom času,
vidiac a uvedomujúc si hrozbu výšky trestu, sa snažila súdu osobu obžalovaného vykresliť len ako
osobu chorú, nie osobu nebezpečnú pre spoločenské vzťahy, okolie. Súd u obžalovaného nevzhliadol

žiadne mimoriadne okolnosti prípadu ani mimoriadne okolnosti na strane osoby obžalovaného, ktoré
by ho viedli k záveru, že trestná sadzba a trest, ktorý by mal byť obžalovanému pri použití zákonných
ustanovení Trestného zákona pri ukladaní trestu súd použiť, by bol neprimerane prísny a účel trestu
by mohol splniť i trest kratšieho trvania, nezistil ani dôvody pre mimoriadne zníženie trestu v dôsledku
zmenšenej príčetnosti u obžalovaného a súčasne ukladať obžalovanému ochranné liečenie (tak ako to

alternatívne v záverečnej reči navrhovala obhajoba).

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak
z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.