Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110222709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanej E.. H. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., B. X. XX, t.č. L., O. X/G, zastúpenej JUDr. Jurajom Trokanom, advokátom, so
sídlom Radlinského 1, Trnava, , o zaplatenie 5.597,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.10.2014 č.k. 13C/21/2011-247 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 3.10.2014
č.k. 13C/21/2011-247 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.597,15 eur a trovy konania
v sume 335,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 74,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná svojim osobným motorovým vozidlom zn. BMW EČV KE-
XXX-CU spôsobila dňa 9.1.2005 o 22.00 hod. dopravnú nehodu, ktorou poškodila motorové vozidlo

poškodenej H. E. zn. PEUGEOT EČV BA-XXX-AG. V čase dopravnej nehody mala žalovaná uzavreté
povinné zmluvné poistenie u žalobkyne KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group, pričom
túto skutočnosť žalovaná neoznámila policajnému orgánu, ani poškodenej H. E.. Z uvedeného dôvodu
poškodenáH.E.saobrátilasosvojimnárokomnanáhraduškodynaSlovenskúkanceláriupoisťovateľov
(SKP), ktorá jej vyplatila za poškodenie osobného motorového vozidla sumu 4.796,52 eur. Následne
si Slovenská kancelária poisťovateľov dňa 26.2.2009 uplatnila u žalobkyne nárok na regres, teda na
vyplatenie sumy 5.597,15 eur, lebo žalobkyňa bola v čase dopravnej nehody poisťovateľom žalovanej.

Žalobkyňa si uplatnila svoj regres voči žalovanej podľa § 12 ods. 1 písm. g/ a písm. f/ zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) v plnej výške, lebo žalovaná v čase dopravnej nehody bola
preukázateľne v omeškaní s platením poistného a takisto nenahlásila v stanovenej lehote určenej
zákonom č. 381/2001 Z.z. i vo Všeobecných poistných podmienkach vznik poistnej udalosti žalobkyni,
čo sťažilo šetrenie poistnej udalosti.

3. V konaní žalovaná nepreukázala súdu svoje tvrdenie, že nahlásila poistnú udalosť po dopravnej
nehode na pobočke žalobkyne v Bratislave spolu s poškodenou H. E.. Naopak, H. E. po poučení
ako svedok vypovedala, že poškodenú udalosť nebola nahlásiť so žalovanou v pobočke žalobkyne.
Žalovaná nenahlásila ani policajnému orgánu, ani poškodenej, že v čase dopravnej nehody malapoistené osobné motorové vozidlo u žalobkyne, čím spôsobila, že Slovenská kancelária poisťovateľov
musela vyplatiť poistné plnenie z garančného fondu a Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikli ďalšie
náklady ako spracovateľský poplatok v sume 479,65 eur, poplatok za prvotné likvidačné úkony, ktoré

vyplatila poverenej poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a trovy konania (vedenom) pod sp.zn.
40C/71/2008 na Okresnom súde Košice I, kde Slovenská kancelária poisťovateľov žalovala o náhradu
poistného plnenia žalovanú vo výške 144.500,- Sk. K námietke premlčania zo strany žalovanej súd
uviedol, že nárok žalobkyne nie je voči žalovanej premlčaný, lebo k vyplateniu sumy 5.597,15 eur
Slovenskej kancelárii poisťovateľov došlo dňa 23.3.2009, a žaloba bola doručená súdu dňa 10.9.2010

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Nárok žalobkyne považoval
súd za preukázaný a dôvodný, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy žalobkyni. Na
zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 3 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z., § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., § 8 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., § 10 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z., § 12 ods. 1 písm. f/ a g/ zák. č. 381/2001 Z.z., § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.,
§ 24 ods. 2, 3, 5, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods.

1 O.s.p. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Neuviedla odvolací návrh.
Neoznačila odvolacie dôvody, len konštatovala, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a súd
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vyčítala súdu, že poškodený

pri dopravnej nehode bol Jozef H.. Súd túto skutočnosť ignoroval a za poškodenú označil H. E..
Slovenská kancelária poisťovateľov nikdy poškodenému E. H. žiaden regres nevyplatila a napriek
tomu žalobkyňa od žalovanej požaduje sumu 5.597,15 eur, ktorú Slovenská kancelária poisťovateľov
poskytla H. E.. H. E. v tomto prípade nebola poškodenou a tak poistné plnenie bolo poskytnuté H. E.
bezdôvodne.Nesúhlasilaskonštatáciousúdu,ženenahlásenímpolicajnémuorgánu,anipoškodenej,že

v čase dopravnej nehody mala svoje vozidlo poistené u žalobkyne, spôsobila, že Slovenská kancelária
poisťovateľov musela vyplatiť poškodenej poistné plnenie. To, že Slovenská kancelária poisťovateľov
vyplatila poistné plnenie nesprávnej osobe, bolo spôsobené tým, že žalobkyňa (pravdepodobne z
vlastnej nedbanlivosti) uviedla Slovenskú kanceláriu poisťovateľov do omylu ohľadom toho, že má so
žalovanou uzavretú poistnú zmluvu. Poukázala na to, že všetky oslovené poisťovne poskytli Slovenskej

kanceláriipoisťovateľovzápornúodpoveďohľadom„platného“poisteniazodpovednostiužalovanej.Súd
rozhodolakobyzavšetkobolazodpovednážalovaná.Žalobkyňavyzvalažalovanúnanáhradupoistného
plnenia listom zo dňa 20.3.2009 napriek tomu, že žalobkyňa náhradu poistného plnenia Slovenskej
kancelárii poisťovateľov poukázala až 23.3.2009. Z tohto vyvodila záver, že je pochybné, či nárok voči
žalovanej v tom čase, t.j. 20.3.2009 (ne)existoval. Zároveň uviedla, že k poistnému plneniu došlo

22.3.2005, a tak nárok žalobkyne bol v čase podania žaloby premlčaný. S námietkou premlčania sa
súd v odôvodnení rozsudku nesprávne vyporiadal, lebo k poistnému plneniu došlo dňa 22.3.2005 a nie
23.3.2009. Poznamenala, že k vyplateniu poistného plnenia poškodenému E. H. nedošlo. Po citácii § 24
ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. uviedla, že nebolo preukázané, že by poškodený E. H. svoj nárok uplatnil,
a že by mu Slovenská kancelária poisťovateľov z tohto titulu poskytla plnenie.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
K tvrdeniu, že poškodeným bol E. H., uviedla, že poškodený môže byť nielen vlastník osobného
motorového vozidla, ale aj jeho držiteľ, v danom prípade H. E.. E. H. nenamietal, aby poistné plnenie
malo byť vyplatené jemu a nie E.. Konštatovala, že je pravdou, že žalovaná uzatvorila poistnú zmluvu

so žalobkyňou s účinnosťou od 7.1.2005. K poistnej udalosti došlo 9.1.2005, ale poistné bolo zaplatené
žalovanou až 12.1.2005. Poznamenala, že poistná zmluva bola predložená žalobcovi na zaregistrovanie
dňa 7.2.2005. V deň riešenia žiadosti Slovenskou kanceláriou poisťovateľov po potvrdení poistného
krytia (dňa 18.1.2005) žalobkyňa o existencii poistného krytia nemala vedomosť. Žalovaná na výzvy
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, aby preukázala existenciu poistného vzťahu, nereagovala, a

poškodená v dokumentoch, ktoré predložila (dotazník poškodeného a oznámenie poškodeného o
uplatnenom nároku na náhradu škody pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov) neuviedla poisťovateľa
žalovanej, lebo o ňom nemala žiadnu vedomosť. Žalobkyňa neuplatnila nárok podľa § 24 ods. 3 zák. č.
381/2001Z.z.,alepodľa§12ods.1písm.g/af/zák.č.381/2001Z.z.Nárokžalobkyneniejenárokomna
náhradu škody, ale právom poisťovateľa požadovať vrátenie vyplateného poistného plnenia za splnenia

podmienok § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. Poukázala na to, že premlčanie sa spravuje § 12 zák. č. 381/2001
Z.z. a nie § 813 O.z. a § 111 O.z. Zákon č. 381/2001 Z.z. je lex specialis oproti Občianskemu zákonníku.6. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej. Žalovaná (k) stanovisku v
podaní z 31.3.2017 uviedla, že žalovaný (správne malo byť žalobkyňa) pri podávaní návrhov sa opiera
o skutočnosti, ktoré nie je možné v súčasnosti reálne preveriť a predložiť k veci vzťahujúc listiny.

7. V súdnych sporoch platí zásada, že „žalovaný“ je povinný svoje tvrdenia podložiť listinami, resp.
dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobkyne preukážu bez akejkoľvek pochyby. Doposiaľ žalobkyňa produkovala
iba neprime dôkazy a predkladá súdu skutočnosti, ktoré neboli preukázané. Napr., že nemala v čase
dopravnej nehody uzatvorenú platnú poistnú zmluvu.

8. Žalobkyňa neustále prezentuje názor, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti, lebo poistná zmluva
bola z jej strany uzatvorená, ale nebola riadne zaevidovaná, že nereagovala na výzvu SKP, lebo
neuviedla poisťovateľa a neoznámila vznik poistnej udalosti.

9. V čase dopravnej nehody bola v strese, zmätene reagovala aj na otázky, ktoré jej boli položené. Po

čase riadne uviedla všetky skutočnosti, kde a kedy a v ktorej poisťovni je poistená a zabezpečila aj
poistnú zmluvu.

10. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne, že viac ako po 12 rokoch je povinná preukazovať splnenie
podmienky nahlásenia v § 12 ods. 1 písm. e/, že 381/2001 Z.z. spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Uvedené ustanovenie upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia. Tento nárok
nie je automaticky, je treba splniť podmienky a jednou z nich je porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

11. Nie je si vedomá porušenia tejto povinnosti. Je však na žalobkyni, aby preukázala, že v jej

záznamoch sa nenachádza jej podanie.

12. Žalobkyňa disponuje podaniami z daného obdobia, ktoré preukazujú, že v týchto podaniach nie je
vedené jej nahlásenie.

13. Žalovaná tvrdí, že nahlásenie realizovala, že škodovú udalosť nahlásila, a na tom trvá.

14. Súd nezameral dokazovanie na preukázanie danej skutočnosti, len stroho konštatoval, že táto
podmienka nebola splnená.

15. Poukázala na výpoveď svedkyne Jursovej ktorá uviedla, že neboli nahlásiť škodovú udalosť. V
rozpore s tým uviedla, že sa obrátila na SKP a informovala ju o škodovej udalosti a požiadala o nárok
na náhradu škody.

16. Uviedla, že súd prvej inštancie vychádza z nedostatočne „prešetreného“ a zisteného stavu veci.

17. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno - nepreukázala (ne)nahlásenie škodovej udalosti žalovanou,
čo je vecou žalobkyne a nie žalovanej.

18. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. apríla 2017 o 12.40 hod. v

pojednávacejmiestnostič.dv.202/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuboli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21. apríla 2017 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.22. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 10.4.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z.
CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016.

23. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1.7.2016).

24. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25.Keďžeodvolaniežalovanejbolopodanépred1.7.2016,krajskýsúdposúdilvecpodľaprávnehostavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímne očakávaných strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej
právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 M.) ako aj o potrebe ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

26. Žalovaná v odvolaní neoznačila odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť čo vyčíta

súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že vec súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.).

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade
s § 132 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom

hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti,pravdivosti,eventuálnevierohodnostialebokdevýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

28.Ďalšíodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f/O.s.p.(žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) je mylná aplikácia a výklad právnej normy a na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Uvedené dôvody treba chápať širšie, než len výrok napadnutého rozhodnutia. Patrí sem aj posúdenie
predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku, dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich

otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej etc.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nebol naplnený.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje

rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v
§ 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej v súvislosti a prihliadol na
všetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastníci.Podrobnéazákonuzodpovedajúce
sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

31. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalobkyňa v predmetnom konaní sa domáha voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť jej náhradu
poistného plnenia, ktoré zaplatila Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorá zaplatila poškodenej za
škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla žalovanej.

32. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto konaní pre ďalší výklad Krajského
súdu v Košiciach rozhodný výklad Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 9.1.2005, kedy došlo k(predmetnej) dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval v tom čase zákon č. 381/2001 Z.z.

33. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „O.z.“). Osoba zodpovedná za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti (§ 427 až § 433
O.z.) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v osobitnom zákone č. 381/2001 Z.z.

34. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s
platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je ale nárokom na náhradu škody vzniknutej
poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o
osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že poisťovateľom je poisťovňa (§ 2 písm. d/ zák. č. 381/2001 Z.z.)
a poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (§ 2 písm. e/ zák.
č. 381/2001 Z.z.). Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba

motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo
jeho prevádzkovateľom. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z.z.). Poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla; môže to byť poistník, prevádzkovateľ motorového vozidla a aj vodič.

36. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci (§ 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z.).

37. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ a g/
zák. č. 381/2001 Z.z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a, že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol
poistník v omeškaní s platením poistného a v omeškaní s oznámením vzniku poistnej udalosti (§
10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.). Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a riadil, a

svojim zavinením spôsobil škodu (nejde tu totiž o spôsobenie škody určitou osobou). Určujúcim je, že
škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva. Jeho
prevádzkovateľom (poisteným) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právo alebo faktickú
možnosť disponovať s motorovým vozidlom (§ 2 písm. j/ zák. č. 381/2001 Z.z.). V danom prípade išlo
o vlastníka motorového vozidla.

38. Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy
určujúce motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená.

39. V danom prípade bolo výsledkami dokazovania preukázané, že žalobkyňa poskytla Slovenskej

kancelárii poisťovateľov poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
žalovanejdňa9.1.2005vovzťahu,kuktorémubolažalovanápoistníkom,poistenýmaprevádzkovateľom
a zároveň v čase, keď nastala poistná udalosť dňa 9.1.2005, bola v omeškaní s platením poistného
(zaplatila ho až 12.1.2005, t.j. po dopravnej nehode).

40. Tieto okolnosti založili nárok žalobkyne voči žalovanej v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ a g/ zák. č.
381/2001 Z.z. Žalobkyňa preto opodstatnene uplatnila žalobou tento nárok proti žalovanej.

41. K námietke premlčania práva vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza toto:

42.Právožalobkynenatzv.postih(regres)niejenárokomnanáhraduškody,alemápovahuoriginálneho
nároku.43. V prejednávanej veci je preto rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla uplatniť svoje postihové právo
odvíjajúce sa od toho, že plnila Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu poškodenej.

44. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa ods. 2 písm. c/. Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa ods. 2
písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.

45. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody a preto ani jej vznik
nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo skutočne z prostriedkov
žalobkyne plnené Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Právo žalobkyne voči žalovanej na náhradu
sumy, ktorú zaplatila Slovenská kancelária poisťovateľov poškodenej, sa premlčuje objektívne v
päťmesačnej lehote do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného

plnenia z poistného garančného fondu (viď § 24c zák. č. 381/2001 Z.z.).

46. Žalobkyňa plnila Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 23.3.2009, a svoj nárok voči žalovanej
uplatnila žalobou dňa 10.9.2010, t.j. vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, teda včas.

47. Nepatričná je námietka žalovanej, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaná
nenahlásila škodovú udalosť žalobkyni.

48. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať.

49. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu
sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

50. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje.

51. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej

skutočnosti.

52. V predmetnom súdenom prípade nemožno od žalobkyne požadovať, aby preukazovala, že žalovaná
jej nenahlásila škodovú udalosť.

53. Na žalovanej v danom prípade bolo, aby nielen tvrdila, ale preukázala, že poistnú udalosť nahlásila
žalobkyni, t.j. uvedením dátumu a predložením príslušného listinného dokladu.

54. Dôsledkom toho, že tvrdenie žalovanej nebolo preukázané je pre žalovanú nepriaznivé rozhodnutie.

55. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

56. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca aj keď bol v odvolacom konaní úspešný, neuplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu
trov odvolacieho konania.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začakonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).