Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315204448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: to SOLVE-SH, s.r.o., so sídlom
Devičany 313, 935 04 Devičany, IČO: 45 865 141, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXA, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom J. Hollého 11, 934
01 Levice, o zaplatenie sumy 1.625 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č. k. 7C/212/2015-58 zo dňa 06.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania, a to na súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 97,50 eura a na trovách
právneho zastúpenia vo výške 287,13 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
1.625,10 eura, úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.160 eura od 23.10.2012 do zaplatenia,
úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 465 eura od 08.11.2012 do zaplatenia a trov konania, na
tom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 28.09.2012 príkaznú zmluvu a plnomocenstvo v rozsahu

dohodnutého predmetu zmluvy, udeleného plnomocenstva a dojednanej odmeny. Žalobca potom
vyhotovil faktúru VF362012 zo dňa 30.09.2012 na úhradu 1.160 eur s lehotou splatnosti 22.10.2012 a
následne aj faktúru VF472012 zo dňa 07.11.2012 na úhradu 465 eur s lehotou splatnosti 07.11.2012.
Tieto faktúry však boli vystavené na spoločnosť REKOSTAV Levice, s.r.o., Vojenská 127/852, Levice,
ktorej bol žalovaný konateľom; v príkaznej zmluve uznal dôvod a rozsah svojho dlhu a vyhlásil svoj
dlh splatiť v celosti riadne a včas na výzvu príkazníka. Celkový dlh vo výške 1.625 eur však žalovaný
nezaplatil. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor a žiadal žalobu zamietnuť.

Namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže nesplnomocnil žalovaného na žiadne právne úkony súvisiace
s obchodnou spoločnosťou REKOSTAV Levice, s.r.o., navyše v čase uzavretia príkaznej zmluvy
predmetný dlh ani neexistoval. Súd nariadené pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý
bol riadne predvolaný, no svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal pojednávanie z dôležitého dôvodu
odročiť.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že podľa plnomocenstva udeleného v

Leviciach dňa 24.09.2012 podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaný ako spoločník a konateľ
spoločnosti REKOSTAV Levice, s.r.o., so sídlom Vojenská 127/852, 934 01 Levice, IČO: 44 700 865,
splnomocnil JUDr. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, aby ho v plnom rozsahu
zastupoval a vykonal všetky potrebné právne úkony spojené s nasledovnými právne významnýmiskutočnosťami vo vzťahu a v mene splnomocniteľa pri zmenách spoločnosti REKOSTAV Levice, s.r.o.,
so sídlom Vojenská 127/852, 934 01 Levice. Pod textom je uvedený nečitateľný podpis s prijatím
plnomocenstva podpísaného nečitateľným podpisom. Dňa 28.09.2012 bola uzavretá príkazná zmluva

podľa § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov medzi
príkazcom, ktorým bol žalovaný, a príkazníkom, ktorým bol žalobca s označeným štatutárnym orgánom
- konateľom JUDr. O. Y.. K. Čl. II. bod 2.1. predmetnom tejto príkaznej zmluvy bol výkon činnosti
príkazníka pre príkazcu - zmeny v spoločnosti s ručením obmedzeným podľa požiadaviek príkazcu
s obchodným menom: REKOSTAV Levice, s.r.o., Vojenská 127/852 Levice, prostredníctvom JUDr.

Daniela Ľachkého, trvale bytom Devičany 203. Žalobca dňa 30.09.2012 vystavil faktúru č. VF362012
so splatnosťou 22.10.2012 vo výške 1.160 eur, ktorou vyfakturoval právne úkony zmeny v spoločnosti s
ručením obmedzeným čl. I ods. 1,3,4 písm. a) b) c) d), riešenie majetkových vzťahových otázok. Faktúra
bola vystavená na odberateľa: REKOSTAV Levice, s.r.o., Vojenská 127/852, Štefan Trnka, konateľ,
934 01 Levice, IČO: 44 700 865, DIČ SK: 2022805532, a túto faktúru prevzal REKOSTAV Levice,
s.r.o., Štefan Trnka, konateľ. Žalobca dňa 07.11.2012 vystavil druhú faktúru č. VF472012 so splatnosťou

07.11.2012 vo výške 465 eur, ktorou vyfakturoval za obdobie 01.11.2012 až 07.11.2012 uskutočnenie
právnych úkonov na odberateľa: REKOSTAV Levice, s.r.o., Vojenská 127/852, Štefan Trnka, konateľ,
934 01 Levice; faktúru prevzal: REKOSTAV Levice, s.r.o., Štefan Trnka, konateľ. Súd ďalej konštatoval,
že v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica je zapísaná spoločnosť REKOSTAV Levice,
s.r.o., od 17.04.2009 do 14.04.2015, a spoločnosť pod obchodným menom REKOSTAV Levice, s.r.o. "v

likvidácii" je zapísaná od 15.04.2015; konateľ je X. P., K. XXX, I. XXX XX, od XX.XX.XXXX, I. Y. I. XXX/
XXX, X. XXX 01, vznik funkcie: 17.04.2009, skončenie funkcie: 08.11.2012; likvidátor je uvedený I. Y., I.
XX/XXXX, X. XXX XX, so vznikom funkcie 11.09.2014; konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach
je oprávnený konateľ samostatne; spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje likvidátor samostatne.

3. Súd žalobu nepovažoval za opodstatnenú, pretože nebolo preukázané, že žalobca doručil
žalovanému predmetné faktúry a že by boli aj na neho vystavené podľa tvrdenia v žalobe. Žalobca
označil žalovaného ako fyzickú osobu a nie osobu, ktorá by bola oprávnená konať v mene spoločnosti
REKOSTAV Levice, s.r.o. v likvidácii. Žalobca teda nepreukázal existenciu žiadnej písomnej dohody
uzatvorenej so žalovaným ako fyzickou osobou, z ktorej by mu vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi

faktúry vystavené na odberateľa REKOSTAV Levice, s.r.o. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že žalovaný je pasívne legitimovaný, a jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.
Konštatoval, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu - a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej

aktívnej legitimácie znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, resp. práva,
na základe ktorého môže žiadať od povinného určité peňažné či nepeňažné plnenie alebo iný nárok.
To v konečnom dôsledku znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej
nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je
predmetnom súdneho sporu, je označený žalobca. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy patrí to, že

smeruje k obstaraniu veci alebo na vykonanie inej činnosti pre iného (príkazcu). To znamená, že ide
vlastne o činnosti v záujme príkazcu. Príkazná zmluva úzko súvisí s právnym inštitútom zastúpenia
a plnomocenstva. Podľa listinných dôkazov plnomocenstvo zo dňa 24.09.2012 za účelom vykonania
právnych úkonov súvisiacich s obchodnou spoločnosťou REKOSTAV Levice, s.r.o., ako splnomocniteľ
nevystupoval a neudelil žalobca. V danom prípade splnomocniteľom bol Štefan Trnka, spoločník a

konateľ spoločnosti REKOSTAV Levice, s.r.o., pričom príkaznú zmluvu zo dňa 28.09.2012 ako príkazca
uzatvoril I. Y., t.j. fyzická osoba. Za uskutočnenie právnych úkonov na základe príkaznej zmluvy a
plnomocenstva však boli faktúry vystavené na obchodnú spoločnosť REKOSTAV Levice, s.r.o. Súd na
základe toho urobil záver, že žalobca eviduje záväzok voči žalovanému, no žalovaný nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Žalobca totiž nepreukázal žiadnu písomnú dohodu uzavretú priamo medzi

stranamisporu,zktorejbyžalovanémuvyplynulapovinnosťzaplateniavystavenýchfaktúrnaodberateľa
REKOSTAV Levice, s.r.o. V rozsudku súd poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1, § 132 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“). Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil. Súd totiž nevykonal dôkaz výsluchom zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie
nedostavil z dôvodu, že konateľ si pomýlil čas a na pojednávanie sa dostavil o hodinu neskôr, kedyuž bolo vo veci rozhodnuté. Tým mu súd neumožnil vo veci aktívne konať a objasniť okolnosti vzniku
pohľadávky žalobcu a záväzku žalovaného. Konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, a bola porušená aj zásada ústnosti konania. Navyše súd nevypočul ani žalovaného a uspokojil

sa so stanoviskom jeho zástupcu. Na základe toho vydal skutkovo a po právnej stránke nesprávne
rozhodnutie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, a svoju účasť

neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, nemožno to klásť súdu za vinu ako procesnú
vadu konania. Ide výlučne o problém žalobcu, ktorý odignoroval nariadené pojednávanie. Tvrdenie o
odňatí možnosti konať pred súdom je scestné. Čo sa týka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného,
súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý tento záver jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v príkaznej zmluve zo dňa 28.09.2012 predmetný dlh uznal čo do dôvodu
a výšky, nemá oporu v zákone, lebo podľa § 558 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon možno

urobiť až po tom, čo dlh vznikol, a to sa v tomto prípade nestalo. Z odvolania nie je zrejmé, v čom súd
neúplne zistil skutkový stav a na základe akých dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tiež z neho nie je zrejmé, v čom súd vec nesprávne právne posúdil, a toto všetko v odvolaní žalobcu
absentuje.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej

inštancie je na podklade záverov z vykonaných dôkazov vecne správny. Preto tento rozsudok podľa §
387 ods. 1 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožnilsvýrokomrozhodnutiasúduprvejinštancieakoajsjehoodôvodnením,pretože
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a
účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj
odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Odvolací súd v odvolacom konaní aplikoval ustanovenie § 380 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný, a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V danom prípade žalobca v podanom
odvolaní namietal to, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,
keďže nevypočul jeho zástupcu (konateľa), ktorý prišiel na pojednávanie s oneskorením jednej hodiny.

Odvolací súd túto námietku hodnotil ako právne bezvýznamnú, pretože podľa obsahu spisu bol žalobca
na pojednávanie predvolaný v súlade s ustanovením § 115 ods. 1,2 OSP, v zmysle ktorého súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná, pričom predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Keďže sa riadne predvolaný

žalobca na pojednávanie včas nedostavil a ani pre vážne dôvody svoju neúčasť neospravedlnil, súd
pojednávanie uskutočnil na základe ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v
konaní, aj keď sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie

postupom podľa citovaného zákonného ustanovenia neporušil vtedy platný a účinný procesný predpis.
Napokon je zrejmé, že žalobca v podanom odvolaní ani neuviedol, v rozpore s ktorým ustanovením
zákona mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

8. V ďalšom texte odvolania žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne

posúdenie veci, no rovnako ako pri námietke odňatia možnosti konať pred súdom, tento svoj odvolací
dôvod nijako nešpecifikoval. Nezdôvodnil, ktorý navrhnutý z ním navrhnutých dôkazov súd nevykonal a
v rozpore s ktorým ustanovením zákona bolo právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v odôvodnení
prvoinštančného rozsudku. S ohľadom na to, že pojednávanie bolo uskutočnené v súlade s procesnýmpredpisom, nebola porušená ani namietaná zásada ústnosti konania. Odvolací súd viazaný dôvodmi
odvolania tak nemal možnosť posudzovať námietky žalobcu, ktoré by boli právne relevantné.

9. Odvolací súd s ohľadom na uvedené, nezistiac vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné, preto mu nevyhovel a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1

CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).