Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205242
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416205242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej

veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného.: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa
na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. P.. K.P.
X/X, XXX XX N. A., štátny občan SR, o zaplatenie 1 354,32 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 10.06.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy

1 354,32 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 05.03.2002 so žalovaným uzatvoril
Zmluvu o úvere č. 6100104, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 €, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 358,49 €, t.j. spolu 1 354,31 € v 6-
tich dvojtýždňových splátkach po 225,72 € počnúc dňom 08.04.2002. Vzhľadom na to, že žalovaný

neplnil riadne a včas svoj záväzok a porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu
splátok a jeho dlh sa dňa 27.04.2002 stal splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom spis.
zn. 3T 156/2011-1109 zo dňa 22.10.2014 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu
ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 3T 156/2011-1109 zo dňa 22.10.2014 nadobudol
právoplatnosťavykonateľnosťdňa23.10.2014.Žalovanýkudňuvyhotoveniažalobyneuhradilžalobcovi

žiadnu platbu.

3. Súd žalovaného uznesením č.k. 24C/32/2006-37 zo dňa 04.11.2016 vyzval, aby sa v lehote 15 dní
od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 23.03.2017 písomne podaním zo dňa

15.03.2017 ospravedlnil a požiadal, aby sa súdne konane uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 10.06.2016, Plnou
mocou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.06.2016, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
spis.zn.3T156/2011-1109zodňa22.10.2014,výpisomzobchodnéhoregistražalobcu,Zmluvouoúvere

č. 6100104 zo dňa 05.03.2002, odpoveďou na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov, odpoveďou na
lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu žalovaného v ZVJS, obsahom spisu
Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. Zn. 3T 156/11, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný, ako dlžník, uzatvoril so žalobcom, ako veriteľom, dňa 05.03.2002 Zmluvu o úvere č.

6100104, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 358,49 €, t.j. spolu 1 354,31 € v 6-tich dvojtýždňových
splátkach po 225,72 € počnúc dňom 08.04.2002. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom spis. zn.
3T 156/2011-1109 zo dňa 22.10.2014 právoplatným a vykonateľným dňa 23.10.2014 uznal žalovaného
za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu s

škody na občianske súdne konanie.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v deň
uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 6100104 (ďalej len zákon č. č. 634/1992 Zb., sa účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. sa účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje.

8. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 05.03.2002 uzatvorená Zmluva o
úvere č. 6100104. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzavretí konal ako podnikateľ, ktorý
spotrebiteľovi poskytuje služby. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá používa

služby pre priamu osobnú spotrebu. Podľa obsahu uvedenej zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú
alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou
spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa
vytvorili spotrebiteľské zmluvy (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka). Tieto zmluvy sú svojou podstatou

zhodné s typovými zmluvami. Za účelom predídenia sporom pri aplikácii zákona o ochrane spotrebiteľa
sa úprava § 23a tohto zákona zákonom č. 616/2004 Z.z. terminologicky zosúladila s novou úpravou
podľa Občianskeho zákonníka. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia
účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený Zmluvou o úvere č. 6100104, je potrebné
považovať za vzťah spotrebiteľský.

9. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosť.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobukonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov(ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

10. Žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 05.03.2002 Zmluvu o úvere č. 6100104 hoci mal vedomosť,
že už pri uzatváraní zmluvy, že tento nebude mať vzhľadom na svoju finančnú situáciu z čoho
splácať. Rozsudkom spis. zn. 3T 156/2011-1109 zo dňa 22.10.2014 právoplatným a vykonateľným dňa

23.10.2014 súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa
§ 250a ods. 1 Trestného zákona, vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie a tak mu spôsobil škodu nie nepatrnú. Súd súčasne
žalobcu, ako poškodeného, odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu
s škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným sa súd prednostne zaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch
zo spotrebiteľských zmlúv a ukladá súdu povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky
sporovej strany, ktorá je spotrebiteľom. Tým, že má súd povinnosť prihliadať v spotrebiteľských právnych
vzťahoch na premlčanie z úradnej povinnosti, presúva sa protektivita premlčania vo vzťahu k dlžníkovi

z inštitútu obrany na zákonnú ochranu. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva
o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie
námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo
nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v
tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po

kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri
premlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atokratšiasubjektívna
(dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť,
plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Právo na

náhradu škody sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade žalobca najneskôr dňom
vyhláseniapredčasnejsplatnosti poskytnutéhoúverumalvedomosť oškodeakoajozodpovednostnom
subjekte, t.j. o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v
trestnom konaní (v t.z. adhéznom konaní, počas ktorého premlčacia doba neplynula). Trestné stíhanie

žalovanéhozačalouznesenímvyšetrovateľaČVS:OUV-668/2002zodňa17.11.2012aboloprávoplatne
skončené dňa 23.10.2014. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na strane žalobcu teda pred začatím
trestného stíhania plynula od 28.04.2002 do 17.11.2002, t.j. 6 mesiacov a 20 dní a po skončení trestného
stíhania od 24.10.2014 do dňa podania žaloby, ktorou si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na
súd dňa 10.06.2016, t.j. 19 mesiacov a 17 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu až po

uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a teda je žalobou uplatnený nárok na náhradu škody
premlčaný. Pretože súd ex offo prihliadol na premlčanie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody,
vo výroku tohto rozhodnutia žalobu zamietol. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok
na náhradu škody je premlčaný, nebolo potrebné zaoberať sa podrobne ani zákonnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon žalovaného, vznik a výška škody, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinením žalovaného.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trovkonania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto nie je potrebné, aby súd o výške trov
rozhodoval samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).