Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206121
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714206121.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnej: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.J. R. XXXX/X, XXX XX
T., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava,

pod sp. zn. EX 28228/14, o vymoženie 1 100,71 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 7Er/450/2014-27 zo dňa 24. februára 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a oprávnenej uložil povinnosť
zaplatiťsúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcie19,92eur,dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia.
Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 3, § 37 ods. 1, § 205 ods. 5, § 203 ods. 1, §
47 ods. 3 a § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“)

a § 21a, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Svoje rozhodnutie v časti zastavenia
exekúcie odôvodnil tým, že voči tej istej povinnej prebieha na súde na základe rovnakého exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01869/08 z 20.03.2008) iné exekučné konanie na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 1Er/4672/2008, ktoré nebolo právoplatne skončené, preto exekučné konanie v predmetnej

veci zastavil. Trovy exekučného konania je povinná zaplatiť exekútorovi oprávnená vo výške určenej
podľa vyhlášky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
uviedla, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013, podľa ktorého ide o odňatie možnosti konať pred súdom ak
exekučný súd preskočí postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastaví
podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v procesnej
situácii, v ktorej neboli splnené procesné predpoklady na takýto postup. Ďalej poukázala na nesprávnosť
výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že podľa jej dostupných informácii bolo konanie sp. zn.
1Er/4672/2008 právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 6CoE/263/2012 zo

dňa 30.04.2013. Právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispendencie. Pokiaľ Exekučný
poriadok vylučuje vedenie dvojitej exekúcie na základe toho istého exekučného titulu s tými istýmiúčastníkmi, nevylučuje však následné vedenie exekučného konania v tej istej veci, t. j. v exekučnom
konaníneexistujeprekážkaresiudicataPretoargumentáciasúduprvejinštancie,ktorýsvojerozhodnutie
o zastavení exekúcie založil výlučne na prekážke veci začatej - litispendencie, nemá oporu v realite.

PoukázalananálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.III.ÚS36/2010.Zodôvodnenianapadnutéhouznesenia
objektívne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Predmetné rozhodnutie preto porušuje základné právo
oprávnenej na spravodlivé súdne konanie. Namietla, že v exekučnom konaní nie je možné aplikovať
zásadu res iudicata aplikáciou ust. § 251 ods. 4, §159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pri tom ak predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods.
1 a 2 ZoRK, dospieť k záveru o existencii prekážky res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej
veci nestačí skončenie konania z procesných dôvodov, ale je nutné aby bola vec prejednaná. Exekučné
konanie však nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Ide len o vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci,

ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci. Zároveň Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci
ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, na rozdiel od prekážky litispendencie, ktorá je
uvedená v § 36 ods. 3 EP. Ak by prekážka litispendencie mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251
ods. 4 O.s.p., nebolo by ju potrebné zakotviť priamo v Exekučnom poriadku. Vzhľadom na uvedené

navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len ,,CSP''), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 36 ods. 3 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Oprávnená v odvolaní namieta, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/4672/2008 medzi

tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd už
30.04.2013 právoplatne rozhodol tak, že exekúcia bola zastavená, preto neexistuje procesná prekážka
litispendencie, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

7. Hoci námietku oprávnenej ohľadom neexistencie prekážky litispendencie odvolací súd vyhodnotil ako

opodstatnenú, z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/4672/2008-64 z 22.10.2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 6CoE/263/2012-88 zo dňa 30.04.2013 vyplýva, že
súd zastavil exekúciu z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01869/08 z
20.03.2008, je neúčinný pre rozpor so zákonom. Skutočnosť, že na základe toho istého exekučného

titulu voči tej istej povinnej už bola exekúcia raz právoplatne zastavená vyššie cit. uzneseniami
(rozhodnutia nadobudli právoplatnosť ku dňu 19.06.2013), potvrdila tiež samotná oprávnená vo svojom
odvolaní.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP účinného od 01.07.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek

počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").9. Podľa § 161 ods. 2 CSP účinného od 01.07.2016, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 230 CSP účinného od 01.07.2016, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 30.06.2016 kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

13. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

14. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.

15. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak.

16. Cit. § 230 CSP vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť
a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za
tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý má za následok, že
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

17. Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP alebo O.s.p.,
pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.
účinnom v čase vydania uznesenia prvoinštančného súdu, ani s § 9a ods. 1 EP účinnom od 01.07.2016.

18. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku
litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1, resp.
§ 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, resp. O.s.p., teda jeho použitie
v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

19. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je
potrebné použiť subsidiárne ustanovenia CSP alebo O.s.p. účinnom v čase rozhodnutia, ale zároveň je
potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté
procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V

exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na
roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného
konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných
dôvodov, napr. oprávnená navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenej prekážka veci
rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podala znovu.

20. V konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/4672/2008 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa
toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01869/08 z 20.03.2008, exekučný
súd dospel k záveru, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe
ktorého nie je možné viesť exekúciu.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudokmá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

22. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré

trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

23. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej
právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však

právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým
je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie
je možné prejednávať znova.

24. Pretože v prejednávanej veci ide o exekúciu týkajúcu sa tých istých účastníkov a toho istého

exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia
právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res
iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1 CSP
prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd ešte dodáva, že hoci oprávnená napísala vo svojom podaní, že podáva odvolanie
proti napadnutému uzneseniu v celosti, odvolací súd riadiac sa § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého

každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, nepreskúmaval výrok o náhrade trov exekúcie nakoľko
odvolanie neobsahovalo žiadne dôvody proti výroku o náhrade trov exekúcie.

27. V tomto konaní mala plný úspech povinná a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by preto odvolací súd mal
priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že

povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli
(§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).