Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205486.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
v Bratislave, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanému: Š. M., S.. X.X.XXXX, M.
A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného JUDr. Patrikom
Podhorským,advokátomvBratislave,Zámocká36,ozaplatenie1.652,04eursprísl.,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/152/2014-75 zo dňa 27.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanému.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že
mu ich nepriznáva.

Nepriznáva žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, žalovanému náhradu trov

konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania vo výške 158,82 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.652,04 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z uvedenej sumy od 9.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. V návrhu uviedol, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu spoločnosť
V. V., L..V.., zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver
vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných

povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec
povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v
trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok.
Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v
zmysle ust. čl. 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok
vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom

žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 1.861,34 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny
rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1.652,04 eur, úrokov v sume 209,30 eur, poplatkov v sume
0,- eur a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko
žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote nezaplatil, vyzval ho žalobca prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaný napriek
písomným výzvam žalobcu svoj dlh do dňa spísania žaloby nezaplatil ani len čiastočne, od 9.10.2013
je v omeškaní so zaplatením sumy 1.652,04 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou V. V., L..V.., so sídlom N. XX, M., E.: XX XXX XXX, ako
postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO:
35 831 154, ako postupníkom, dňa 28.3.2013 bola pohľadávka proti žalovanému z titulu nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške dlžnej sumy 1.861,34 eur
spríslušenstvompostúpenážalobcovi.Nazákladevyššieuvedenéhovznikložalobcoviprávopožadovať

z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 1.652,04 eur, úrok z omeškania vo
výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy 1.652,04 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou súhlasí, avšak nie je ochotný uhradiť uplatnenú
pohľadávku tak, ako to žalobca žiada, pretože musí splácať viaceré dlhy.

3) Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva a
žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

4) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého, dňa 22.11.2007 V.
V., L..V.., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o poskytnutí balíka produktov

a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii
balíka EXTRA, a to vedenie/zmena bežného účtu bankou pre majiteľa účtu, poskytnutie elektronických
služieb k účtu, vydanie platobnej karty, poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom

ktorej, bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Podľa bodu 4
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
5.4.2013 pôvodný veriteľ žalovaného oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, ktoré

oznámenie žalovanému bolo doručené 23.4.2013. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo dňa 1.10.2013 adresovanom žalovanému žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia
povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2.
Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej
z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému formou povoleného prečerpania. Pohľadávka

veriteľa žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostáva z dlžnej sumy 1.861,34 eur, z
toho istina úveru predstavuje sumu 1.652,04 eur, úroky sumu 209,30 eur, poplatky sumu 0,- eur.
Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v lehote do 8.10.2013. Na
zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobca vyzval žalovaného aj listom zo dňa 23.1.2014. Žalobca
v podaní zo dňa 7.11.2014 uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky

predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca umožnil
žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do
výšky 1.327,76 eur po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok,
t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a

ich pravidelnosti, ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy
1.652,04 eur táto predstavuje debetný stav na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej
sumy, ktorú žalovaný žalobcovi doteraz nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti
uplatneného nároku predložil žalobca súdu položkovité výpisy z účtu žalovaného vedené do postúpenia
pohľadávky, z ktorých je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume

peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných
prostriedkov,právnypredchodcažalobcudňa25.8.2011vsúladesčl.9bod9.5.Obchodnýchpodmienok
zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19
predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná
splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -1.327,76 eur a debetný

zostatok na účte žalovaného v sume technicky preúčtoval na debetný účet. Z predloženého výpisu
z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné
obraty z jeho strany, žalovaný nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ako aj sumu
rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. 14 bod14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1.
Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust.
čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej

z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň
vyzval tohto na zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote
nezaplatil, je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1.652,04 eur s príslušenstvom. Po
postúpení a zosplatnení pohľadávky žalovaný na úhradu svojho dlhu nezaplatil žiadnu platbu. Suma
1.652,04 eur pozostávala z úverovej istiny 1.327,76 eur rovnajúcej sa povolenému prečerpaniu a sumy

324,28 eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Proti
žalovanému si žalobca uplatnil len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej sumy
1.652,04 eur od 9.10.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú
žalovaný neuhradil. Predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu
žalobcu predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom uplatnená pohľadávka
v súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom,

ktorého výstup predstavuje žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis
z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému,
ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a
nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu
ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v

uvedenom výpise v tzv. bankovej knihe, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený
výpis vedený v zmysle Zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky proti
žalovanému.Údajevňomuvedenésúsmerodajnéajzhľadiskazhodnoteniaekonomickejsituáciebanky
a podliehajú dohľadu NBS.

5) Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu, že táto bola uzavretá 22.11.2007, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je treba aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný
od 1.7.2007, a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu bolo treba aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd v ďalších dôvodoch rozhodnutia citoval § 53 ods. 1, 4, ust. § 54 ods. 1, 2,

ust.§39,ust.§100,ust.§101,ust.§111OZ,ďalejust.§10cNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 1, 2 uvedeného Nariadenia,
ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, ust. § 1 ods. 3, ust. § 3 ods. 6 zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že

medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 22.11.2007
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo
zriadeniebežnéhoúčtuaposkytnutiepovolenéhoprečerpaniakúčtuposplnenípodmienokuvedenýchv
Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007.

6) Dňa 28.3.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky proti žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, čo je zrejmé z oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Listom z 1.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti uvedenej pohľadávky ku dňu 30.9.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných

povinností žalovaným vyplývajúcich z povoleného prečerpania a prekročením limitu povoleného
prečerpania nad rámec povolenej sumy, čím došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, a tak nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1.
písm. a/ Obchodných podmienok.7) Žalobca reagoval na výzvu súdu predložením výpisu z účtu žalovaného, pričom tento bez výpovednej
hodnoty ohľadne rozhodujúcich skutočností nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť poskytnuté

povolené prečerpanie a v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho prekročeniu
žalovaným (čerpaním nad rámec schváleného limitu) a k jeho zmene v dôsledku prekročenia na
nepovolené prečerpanie. Z výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu došlo dňa 18.5.2000 a dňa
25.8.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovaného malo dôjsť k naplneniu
predpokladov pre možný postup žalobcu, (resp. jeho právneho predchodcu) podľa bodu 8.4. písm. a/

Obchodných podmienok pre porušenie povinností žalovaným v zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a/ alebo b/ a
čl. 14 bod 2 Obchodných podmienok už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 1.10.2013
svedčí skutočnosť, že v rovnakej výške je uvedená pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Pokiaľ ide o samotnú istinu
žalovanúvkonanívovýške1.652,04eur,jerovnakousumouidentifikovanáajvdoručenomvýpisezúčtu
žalovaného, kde s takouto výškou figuruje k dátumu 26.8.2011 pod položkou „Odpísanie pohľadávky z

istiny“. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy a Obchodných
podmienok (v rámci nich aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku ihneď, ako sú na to
splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol
oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovanej, či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp.
dokonca ešte skorším momentom, ako to súd v ďalších dôvodoch rozhodnutia uviedol.

8) Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.11.2014 uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa
25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných
prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu, čím v súlade s
ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa

výške povoleného prečerpania v sume 1.327,76 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v sume
1.652,04 eur technicky preúčtoval na debetný účet. Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchodných podmienok je
zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať sumu povoleného
prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná suma sa považuje za nepovolené prečerpanie. Nepovolené
prečerpanie, ako už bolo vyššie uvedené, je splatné okamihom jeho vzniku. Súd uviedol, že posledný

výber peňažnej sumy žalovaným z účtu bol 28.10.2010. Podľa záveru súdu tak splatnosť povoleného
ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 28.10.2010, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca
požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ostatné položky označené vo výpise z účtu
ako „výber“ po dátume 28.10.2010 predstavujú iba poplatky pričítané na ťarchu účtu žalovaného. Iné
kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.

Splatnosť povoleného ako nepovoleného prečerpania nastala dňa 20.8.2010, pričom už nasledujúci
deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ak by súd vychádzal zo
skutočností uvedených žalobcom, najneskoršie by splatnosť celého dlhu nastala dňa 25.8.2011, kedy
právny predchodca žalobcu zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného,
čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná

na súde dňa 16.6.2014, nároky žalobcu z predmetného právneho vzťahu splatné pred 16.6.2011 sú
premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala
najneskôr dňa 20.8.2010, ako to uvádza sám žalobca, pričom premlčacia doba začala plynúť 21.8.2010,
potom táto uplynula dňa 21.8.2013 a celý nárok žalobcu je premlčaný (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.),
preto ho súd ako nedôvodný zamietol. Ďalej v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie zdôvodňuje

aplikáciu všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, s tým, že žalobcom
uplatnená pohľadávka bola premlčaná najneskôr dňa 21.8.2013, keďže žalobca podal žalobu na súde
dňa 16.6.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola
dôvodná a súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9) O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému vznikol
nárok na náhradu trov konania, ale tento si ich nežiadal priznať, preto mu tieto neboli prisúdené. Pokiaľ
ide o vzťah žalobcu a vedľajšieho účastníka, súd tomuto priznal náhradu trov konania, keďže vystupoval
na strane žalovaného, ktorý mal vo veci úspech.

10) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zmeniť a jeho návrhu
vyhovieť. Poukázal na to, že žalovaný počas súdneho konania pred súdom riadne uznal nárok uplatnený
žalobou čo do právneho dôvodu i výšky, a preto mal súd rozhodnúť rozsudkom na základe uznania.
S ohľadom na prejavenú vôľu žalovaného súd prvej inštancie vôbec nemal prihliadať na podanievedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nakoľko konanie vedľajšieho účastníka nemôže byť v
rozpore s vôľou a úkonmi hlavného účastníka. V otázke premlčania žalobcom uplatneného nároku
súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď na základe predložených listinných dôkazov

vyvodil záver, že splatnosť povoleného i nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného
č. XXXXXXXXXX/XXXX nastala už 28.10.2010. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
povolené prečerpanie finančných prostriedkov až do sumy 1.327,76 eur. Konečná splatnosť povoleného
prečerpania bola stanovená k 2.6.2038, čo vyplýva z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania.
Nakoľko žalovaný prekročil tento rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte č.

XXXXXXXXXX/XXXX, právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných
podmienokzastavilpovolenéčerpaniepeňažnýchprostriedkovnaúčtežalovaného,čovyplývazpoložky
č. 19 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala
konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -1.327,76 eur a
debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume -1.652,04 eur technicky preúčtoval na debetný
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu č. XXXXXXXXXX. Z

predloženého výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX je preukázané, že na tomto účte
žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty z jeho strany, žalovaný nepovolené prečerpania
peňažných prostriedkov na účte ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím
nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku
prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl.

8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku
dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzval žalovaného na jej zaplatenie
v lehote do 8.10.2013. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca si mohol pohľadávku z titulu
povoleného a nepovoleného prečerpania uplatniť už skôr, konkrétne už 28.10.2010 neobstojí, nakoľko

právny predchodca žalobcu, resp. žalobca si mohol do dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
pohľadávkyuplatniťnanajvýšpohľadávkuvovýškeprekračujúcejrámecpovolenéhoprečerpania,keďže
žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie až do 2.6.2038. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
podal žalobný návrh pred uplynutím premlčacej lehoty. V prípade, že by odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil, žiadal, aby výrok pod III. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná

náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstupuje do súdnych konaní
hromadne využívajúc jednoduché formulárové podania bez vedomosti o náročnosti, resp. jednoduchosti
právneho sporu, do ktorého vstupuje. Obrana vedľajších účastníkov na strane žalovaného spotrebiteľa
pritom spočíva väčšinou, tak ako to bolo i v uvedenom prípade, v podaní námietky premlčania, na
ktoré je navyše v predmetnom konaní povinný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Táto forma obrany

spotrebiteľa spočívajúca v námietke premlčania podanej jednoduchými formulárovými podaniami, podľa
názoru žalobcu, nevyžaduje zastúpenie advokátom, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že obrana
spotrebiteľa je predmetnom činnosti tohto vedľajšieho účastníka, podanie námietky premlčania tak
predstavuje pre vedľajšieho účastníka bežnú, rutinnú záležitosť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/1/2014, na Nálezy Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. IV.ÚS 3259/11, III.ÚS 3303/11, I.ÚS 988/12, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2SŽÍ/6/2014, sp. zn. 2SŽÍ/10/2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS 615/2014.

11) Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa priznaných trov, poukázal na to, že vzniesol
námietku premlčania a poukázal na nedostatky postúpenia pohľadávky, ktoré majú za následok, že
žalobca nie je aktívne legitimovaný. Súd síce prihliada na neprijateľné podmienky alebo premlčanie
ex offo, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných podmienok alebo
kvalifikované vznesenie námietky premlčania, hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v

právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú podľa § 53 OZ alebo posúdenie
podmienok zmluvy odporujúcim dobrým mravom je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho
účastníka, ale aj súdu. Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo
iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať
sa účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho účastníka ohľadom

obsahových nedostatkov zmluvy. Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
naopak potvrdzuje judikatúra, podľa ktorej, Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájil svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohol byť
zastúpený zástupcom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých vsúvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.

12) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

13) Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 27.2.2015. S ohľadom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu
podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané. Naviac, v podmienkach právneho
a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty
je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy.

Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity,
t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva subjektu práva spätným pôsobením právneho

predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva
užnemôžeovplyvniťsvojeprávnepostavenienadobudnutévminulosti.Procesnépravidláaočakávania,
s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak
už stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch,
keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví. Na základe týchto dôvodov preto

odvolací súd pri prejednávaní odvolania postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, len pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov priznaných
vedľajšiemu účastníkovi.

14) Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním vyzval žalobcu, aby tento doložil v zmysle čl. 11

bod 11.1 Všeobecných obchodných podmienok, doložených v spise, oznámenie banky o zastavení
povoleného prečerpania tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 7.11.2014, podľa ktorého,
žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX, a preto právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných
podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Na základe tejto

výzvy žalobca oznámil, že nedisponuje písomným oznámením právneho predchodcu o zastavení
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Podľa neho, táto skutočnosť vyplýva z
predloženého výpisu z účtu.

15) Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ak návrh žalobcu

zamietol. Odvolací súd vychádzal pritom z Obchodných podmienok V. V., L..V.., pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, účinných od 1.7.2007, v znení
dodatkovtamoznačených.ĎalejvychádzalzoZmluvyoposkytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzické
osoby uzavretej medzi V. V., L..V.., a žalovaným dňa 22.11.2007, z Oznámenia o poskytnutí povoleného
prečerpania, podľa ktorého, povolené prečerpanie bolo poskytnuté do 2.6.2038, z Oznámenia o

postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 5.4.2013, z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo dňa 1.10.2013. Na základe týchto listín dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

16) Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, na základe ktorej súd prvej inštancie mal rozhodnúť na
základe uznania záväzku, treba povedať, že vyjadrenie v rámci súdneho pojednávania ohľadne návrhu

žalobcu na začatie konania, aj keď je v ňom vyjadrený súhlas so žalobou, neznamená uznanie dlhu
v zmysle § 558 OZ. Odvolací súd z predložených listinných dôkazov má za to, že síce vo výpise z
účtu žalovaného pod položkou č. 19 sa uvádza zastavenie povoleného prečerpania, avšak zo žiadnych
ďalších listinných dôkazov v zmysle Obchodných podmienok V. V.J. nevyplýva, že k nemu došlo. Tu je
treba vychádzať z čl. 9 bod 9.3 Obchodných podmienok, podľa ktorého, banka je oprávnená kedykoľvek

počas trvania povoleného čerpania jednostranne zmeniť alebo zastaviť povolené prečerpanie, a to napr.
na základe finančného správania dlžníka; zmeny alebo zastavenie povoleného prečerpania sú účinné
rozhodnutím banky a budú dlžníkovi oznámené oznámením. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že žiadne rozhodnutie banky v zmysle uvedeného článku a bodu doložené nebolo a nebolo doložené anioznámenie dlžníkovi o tejto skutočnosti. Ďalej sa v čl. 9 bod 9.3 Obchodných podmienok uvádza, že ak
banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je povinný na základe oznámenia a v lehote určenej bankou v
oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené povolené prečerpanie; ak tak dlžník neurobí,

nevyrovnaná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane
postupuje aj v prípade, ak banka zastaví povolené prečerpanie; po zastavení povoleného prečerpania je
banka oprávnená dlžníkovi povolené prečerpanie opätovne poskytnúť. Podľa čl. 9 bod 9.5 Obchodných
podmienok, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo
povolenéprečerpanieposkytnuté,alebodňomstanovenýmbankouvoznámeníoposkytnutípovoleného

prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Tu v tejto súvislosti odvolací
súd znovu zdôrazňuje, že nebol preukázaný v konaní zánik úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo
povolené prečerpanie poskytnuté, pričom podľa čl. 11 bod 11.1 Obchodných podmienok, dlžník je
povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za
ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení
banky o zastavení povoleného prečerpania. Ani v zmysle tohto článku nebolo preukázané, že by

nastala splatnosť pohľadávky banky v čase, kedy žaloba bola podaná. Konečná splatnosť povoleného
prečerpania je podľa oznámenia o poskytnutí povoleného čerpania stanovená do 2.6.2038 a žalobcom
tvrdené zastavenie povoleného prečerpania preukázané nebolo. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že
žalobca listom zo dňa 1.10.2013 oznamuje žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
Ak by totiž došlo k zastaveniu povoleného prečerpania a k zániku úverovej zmluvy v zmysle čl. 9 bod

9.5 a k povinnosti splatiť pohľadávku banky v zmysle čl. 11 bod 11.1 potom nebolo treba vyhlasovať
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky v zmysle čl. 8 bod 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok.
Naviac, je treba povedať to, že Obchodné podmienky V. V., L..V.., sa vzťahovali na vzťah medzi V.
V.J., L..V.., a žalovaným. Postúpením pohľadávky na žalobcu nedošlo k situácii, že by žalobca mohol
aplikovať tieto Obchodné podmienky a že by on mohol vyhlasovať mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

Na základe postúpenia pohľadávky žalobca získal túto pohľadávku, ale nie oprávnenia vyplývajúce z
Obchodných podmienok V. V.. Jeho vzťah so žalovaným sa neriadil vzťahom, ktorý tieto Obchodné
podmienky upravovali. Žalobca len získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku, ktorej
ale splatnosť ešte nenastala, resp. žalobca splatnosť pohľadávky nepreukázal v tomto súdnom konaní.
Žalobca nebol oprávnený aplikovať ustanovenia Obchodných podmienok V. V., L..V.., po tom, čo mu

pohľadávka bola postúpená, keďže v takomto prípade by došlo k tomu, že by sa menil obsah tejto
pohľadávky a v zmysle § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

17) Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 219 ods. 1

O.s.p. vo veci samej a pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným potvrdil.

18) Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu trov konania priznanú
vedľajšiemu účastníkovi, vychádzajúc z toho, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v tomto
konaní znamená trovy konania, ktoré neboli účelne vynaložené. Odvolací súd vychádzal pritom z

toho, že pri vstupe do konania vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o predmetnom spore, čomu
nasvedčuje to, že žiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátov v tzv. hromadných veciach v skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci,
nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných
vecí javí sa ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Je teda
povinnosťou súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich
nepriznať účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu
spočívajúcu v pomoci spotrebiteľovi mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov

na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by
zodpovedal postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú
by potom sám či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu použil v súdnom konaní. So
zreteľom na tieto dôvody potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade
trov vedľajšieho účastníka tak, že tieto mu nepriznal a z rovnakých dôvodov mu tieto nepriznal ani v

odvolacom konaní.

19) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).