Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010254
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112010254.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému O.. T. T., pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného,
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 7T/23/2012 z 08.09.2015, na verejnom zasadnutí
konanom 11. januára 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O.. T. T., nar. XX.XX.XXXX v T., sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7T/23/2012 z 08.09.2015 bol obžalovaný O.. T. T.
uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako námestník generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v Bratislave povereným na
konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v súvislosti s riešením reštitučných
nárokov oprávnených osôb v čase od 29.03.2007 do 10.04.2007 napriek tomu, že dohody o plnení
reštitučného nároku neboli vypracované príslušnými regionálnymi odbormi Slovenského pozemkového
fondu, použitím neoprávnene dôrazného konania z titulu svojho nadriadeného postavenia zabezpečil
na generálnom riaditeľstve Slovenského pozemkového fondu v Bratislave od pracovníkov regionálneho

odboru Slovenského pozemkového fondu O.. Z. U. a D.. O.. E. T., aby podpísali príslušné podklady,
kontrolné listy, dohody o riešenie reštitučného nároku, na základe ktorých boli O.. U. Z. pripravené a
vypracované zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v katastrálnych územiach R. J., R.,
H., T. s oprávnenými osobami:
- U. J., rod. A., bytom F., J. XXXX/XX,
- O.. I. B., rod. B., bytom P., B. rad XX/XX,

- E. R., rod. E., bytom P., M. XX,
- S.. R. R., bytom T., V. XX,
hoci predmetné zmluvy neboli vypracované a pripravené k tomu príslušnými pracovníkmi regionálnych
odborov. Obvinený O.. T. T. pritom sám svojvoľne a neodôvodnene určil konkrétnych reštituentov, ako aj
katastrálne územia, v ktorých parcely boli predmetom prevodu, aj keď vedel, že pri ich vypracovaní nebol
dodržaný úradný postup organizačných útvarov Slovenského pozemkového fondu stanovený zákonom

alebo na základe zákona vydaných predpisov Slovenského pozemkového fondu, čím došlo k porušeniu
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, Štatútu Slovenského pozemkového
fondu, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, interného pokynu generálneho riaditeľa č. 1/1999, ktorým sa upravuje postup Slovenského
pozemkového fondu pri uzatváraní zmlúv a ich evidencií, článku II, písmeno a/, odseku ae/, článku

VIII bod 1, článku IX bod 1, veta druhá, interného pokynu generálneho riaditeľa číslo 11/1999 v zneníneskorších predpisov a doplnkov upravujúceho zásady a postup Slovenského pozemkového fondu pri
poskytovaní reštitučných nárokov.
Následne po tom, ako bolo Správou katastra Poprad prerušené konanie o návrhu na vklad podľa:

- Zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a U. J. z
XX.XX.XXXX, prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad,
- Č. V-XXXX/XXXX zo 14.05.2007 ZoBPVkP na LV XXX, XXX, XXX,
- Č. V-XXXX/XXXX z 21.05.2007 ZoBPVkP na LV XXX, XXX, XXX,
obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 25.05.2007 a 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie

dodatkov k zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase
svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne
požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu
katastra v Poprade návrhom sp. zn. DE/2007/03636-403 zo dňa 10.04.2007, doručený Správe katastra
Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového
fondu, hoci v čase podpisu dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa

Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007,
- zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a
O.. I. B. z 10.04.2007 prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo dňa
28.05.2007 obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil
vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré antidatoval dátumom

z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie
konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníckeho
práva k pozemkom v Poprade návrhom sp. zn. DE/2007/03630-403 zo dňa 10.04.2007 doručený
Správe katastra Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského
pozemkového fondu, hoci v čase podpisu dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho

riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula
10.04.2007,

- zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a E.
R., rod. E. z XX.XX.XXXX prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo dňa

28.05.2007, obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil
vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom
z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie
konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom Správu katastra v Poprade návrhom sp. zn. DE/XXXX/XXXXX-XXX z 10.05.2007

(10.04.2007) vypracovaný O.. U. Z., doručený Správe katastra Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal
ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase odpise dodatku a
jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal
oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007,

- zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom medzi Slovenským pozemkovým
fondom a RNDr. R. R. z 10.04.2007 prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo
dňa 29.05.2007 doručené RO SPF v Poprade, obvinený O.. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007
do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom,
ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené

nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o
bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra v Poprade návrhom DE/2007/03636 zo
dňa 10.04.2007, vypracovaný O.. U. Z., doručený Správe katastra Poprad 29.06.2007, hoci v skutočnom
čase podpisu dodatku po 29.05.2007, ani podania návrhu na vklad nebol na konanie za generálneho
riaditeľa Slovenského pozemkového fondu oprávnený, pretože platnosť poverenia uplynula 10.04.2007,

čím uprednostnil reštituentov U. J., rod. A., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. pred inými oprávnenými reštituentmi
v uspokojení ich oprávneného nároku.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
j/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona bol mu výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote dňa 18.09.2015, podal odvolanie obžalovaný O.. T. T.,
prostredníctvom zvolenej obhajkyne, a to proti všetkým výrokom na skutkovom a právnom základe, že
skutok, kladený mu za vinu a za ktorý bol rozsudkom uznaný vinným, sa nestal tak, ako je vyšetrovaný v

priebehu trestného konania a nie je podľa jeho názoru ani trestným činom, nakoľko k naplneniu skutkovej
podstaty prečinu nedošlo. Následne uviedol, že pri prečine zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je potrebné preukázať súčasne tri znaky, že páchateľom je verejný
činiteľ,žepáchateľkonávúmyslespôsobiťinémuškodualebozadovážiťsebealeboinémuneoprávnený
prospech a že páchateľ musí vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Má za to, že

ani rozsiahlym dokazovaním nebolo mu preukázané naplnenie zákonných znakov tohto prečinu, na čo
poukázala aj obhajoba v záverečnej reči, že v jeho prípade nebol naplnený ani jeden vyššie uvedený
znak a teda má za to, že nemôže ísť o trestný čin, s poukazom na prednesenú záverečnú reč pred
okresným súdom.

Z hľadiska právneho postavenia v čase, kedy vykonával na základe poverenia pozíciu generálneho

riaditeľa, nebol verejným činiteľom, nakoľko Trestný zákon v ustanovení § 128 ods.1 Tr. zák.
presne definuje, ktoré osoby je možné považovať za verejného činiteľa, pričom všeobecnými znakmi
charakterizujúcimi verejného činiteľa sú konkrétna funkcia, postavenie, pracovný alebo služobný pomer,
zároveň sa musí podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu a súčasne musí používať právomoc mu
zverenú. Argumentoval, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) je právnickou osobou, ale

zákon mu nezveril právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, nakoľko podľa zákona č. 330/91 Zb.
o Slovenskom pozemkovom fonde, konkrétne § 34 ods. 2, v znení neskorších predpisov, SPF vykonáva
činnosť vo verejnom záujme. Vykonávanie činnosti vo verejnom záujme v žiadnom prípade nemožno
stotožňovať s rozhodovaním v oblasti verejnej správy. SPF nie je a ani nemôže byť správnym orgánom,
pretože nie je orgánom štátnej správy ani naň, ako na právnickú osobu, žiadny zákon nepreniesol právo

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.

Uviedol, že v predmetnej trestnej veci ide o reštitúcie a jedinými orgánmi, ktoré vydávajú rozhodnutia o
právach a povinnostiach v tejto oblasti, sú obvodné pozemkové úrady, ktoré sú orgány štátnej správy
a majú rozhodovaciu právomoc. Tieto úrady a nikto iný, v zmysle zákona, nemá právo rozhodnúť o

reštitučných nárokoch konkrétnych osôb. Slovenský pozemkový fond nemá žiadne oprávnenie niečo
meniť na rozhodnutí obvodného pozemkového úradu, tieto mal SPF len realizovať a on nemal
právomoc meniť rozhodnutia obvodných pozemkových úradov, naopak - mal povinnosť zabezpečiť
realizáciu týchto právoplatne vydaných rozhodnutí a že konečným výsledkom reštitučného konania
sú zmluvy, teda dvojstranné právne úkony, takže výsledkom procesu nie je rozhodnutie o právach a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a to ani formou vydávania všeobecne záväzných
alebo individuálnych právnych aktov.

Uviedol, že pod právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe
Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov.
Právomoc nemožno priznať predpisom nižšej právnej sily než je zákon, pretože by to odporovalo čl. 13
ods. 1,2 Ústavy SR. Jeho výkon funkcie, na základe poverenia, absentovalo použitie právomoci zverenej
mu zákonom, nakoľko zákon na túto funkciu takúto právomoc nepreniesol a taktiež nemal oprávnenie
vydávať rozhodnutia, čo sú dva znaky charakteristické pre postavenie verejného činiteľa, pričom pre

trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti
s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Trestná zodpovednosť verejného činiteľa nie je spojená s osobou, ale s činnosťou, ktorú v tomto
prípade vykonával v rozhodnom čase, pričom k naplneniu trestnej zodpovednosti verejného činiteľa

sa vyžaduje splnenie kumulatívnych podmienok, aby išlo o verejného činiteľa a aby trestný čin bol
spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, čo v danom prípade v rozhodnom čase
úplne absentuje. Ak by aj bolo preukázané, že v rozhodnom čase vykročil z medzí zverenej právomoci a
takéto konanie nemalo charakter rozhodnutia, teda priamo nezasiahol do práv a povinností iných osôb,
nemôže byť postihovaný podľa § 326 Tr. zák., nakoľko nemal postavenie verejného činiteľa a nevydal

rozhodnutie.

Má zato, že súd vo svojich úvahách a posudzovaní splnenia zákonom stanovených podmienok značne
vybočil zo zákonom stanovenej definície verejného činiteľa a nesprávnym vyhodnotením jeho právnehopostavenia v rozhodnom čase dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodnom čase mal postavenie
verejného činiteľa, nakoľko extenzívne a nesprávne vyložil ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák., ktoré je
obligatórne a ktoré zákon nepripúšťa vykladať, takže súd vo svojej úvahe prekročil rámec zákona a

dospel k nesprávnej kvalifikácii jeho konania.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že spôsobil škodu, v priebehu celého dokazovania nebol uplatnený nárok
na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt, ktorému bola škoda spôsobená a v akom rozsahu,
pričom ani samotná obžaloba neuvádzala skutočnosť, že by bola nejakému subjektu spôsobená škoda

alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech. Zopakoval, že v predmetnej veci bol právoplatným
rozhodnutím orgánu štátnej správy - obvodným pozemkovým úradom - reštituentom, priznaný nárok,
ktorého realizácia bola následne vykonaná na základe uzatvorenia zmluvy o bezodplatnom prevode,
takže v žiadnom prípade nemohlo ísť o niečo „neoprávnené“, nakoľko nárok bol priznaný pred
tým, ako prišlo k uzatvoreniu samotných zmlúv. Všetky reštitúcie, ktoré sú predmetom obžaloby, boli
niekoľko rokov staré, reštituenti urgovali ich vybavenie, išlo o oprávnený, na základe zákona príslušným

štátnym orgánom priznaný nárok, takže nemožno hovoriť o neoprávnenom prospechu. Zmluvy, ktoré v
rozhodnomčasepodpísal,boliriadnezapísanépríslušnousprávoukatastra,takženemohlibyťvrozpore
so zákonom, nakoľko spĺňali zákonné podmienky.

Počas rozsiahleho dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by vykonával v

rozhodnom čase právomoc, ktorá mu bola zverená spôsobom odporujúcim zákonu, ani aké ustanovenia
ktoréhovšeobecnezáväznéhopredpisuporušilaktorébyzakladalimožnosťjehotrestnejzodpovednosti
za takéto porušenie. Ak by aj došlo k porušeniu Organizačného poriadku SPF alebo interných pokynov
GR,tietonebolivydanénazákladezákonnéhosplnomocnenianavykonaniezákona,atedasanejednáo
všeobecne záväzné právne predpisy, ale o interné predpisy SPF, ich porušenie preto v žiadnom prípade

nemôže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť. Záverom zdôraznil, že zmluvy, ktoré podpísal v súlade
so svojim oprávnením a v súlade s postupom, ktorý v danom čase platil, boli riadne vypracované a
jemu predložené štandardným postupom cez Ing. Osuskú, a boli v súlade so zákonom. Nebol verejným
činiteľom, nekonal v rozpore so zákonom a nekonal v úmysle zabezpečiť inému neoprávnený prospech.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol zrušenie rozsudku podľa ustanovenia § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por. s tým, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci,
na podklade skutkového stavu, že podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného oslobodí spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

V doplnení odvolania obžalovaný, prostredníctvom obhajkyne, ktoré bolo doručené prvostupňovému
súdu 31.12.2015, zopakoval predchádzajúce námietky o nenaplnení skutkovej podstaty prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o zmluvy s
reštituentami, tieto neboli uzatvorené na základe jeho svojvôle, ale z dôvodu, že ich právny zástupcovia
sa sťažovali na prieťahy v konaní a žiadali urýchlené doriešenie reštitučných nárokov svojich klientov,

pričom bolo poukázané na vek klientov a výšku ich reštitučného nároku, o ktorej skutočnosti informovala
Ing. Z. a zároveň konštatovala, že bude potrebné riešiť niektoré reštitučné nároky, hlavne keď reštitučný
nárok vznikol ešte podľa zákona 229/1991 Zb., že treba zohľadniť hlavne vek oprávnených osôb, pričom
podľa záznamu z operatívnej porady námestníka GR SPF, konanej dňa 26.03.2007, O.. Z. zároveň
navrhla, aby OPN GR SPF dal súhlas na reštitučné plnenie aj iných RO SPF, pričom priamo v zápisnici

je vyjadrený súhlas s týmto postupom, riešením a súčasne pripojil aj kópiu záznamu z operatívnej
porady námestníka GR SPF konanej dňa 26.03.2007 v Bratislave. Zopakoval, že nároky reštituentom
boli priznané na základe rozhodnutia vydaného príslušným Pozemkovým úradom predtým, ako bol on
menovaný do funkcie námestníka GR SPF.

Osobitne poukázal na skutočnosť, že sťažnosť predložil právny zástupca U. J., D.. Q. F. a právna
zástupkyňa S.. R. R., D.. R., t.j. 2 zmlúv, ktoré sú predmetom obžaloby. Za dôležité označil, že tretia
zmluva bola uzatvorená s p. B., ktorá vyhrala spor o poškodenie svojich práv pred súdom v R. voči
Slovenskej republike, práve kvôli prieťahom v reštitučnom konaní, o ktorých sa hovorilo i v zázname.
Následne sa konala porada vedenia SPF dňa 27.03.2007, ktoré viedol generálny riaditeľ SPF Ing. M. U.,

kde na strane 4., v časti „k bodu 2 - rôzne“ sa uvádza, že Ing. U. Z., okrem iného, upozornila na prieťahy
pri reštitučných konaniach (z pracovných jednaní s právnymi zástupcami oprávnených osôb), že budú
riešené, spracované a preložené na podpis generálnemu riaditeľovi - pričom je konštatované, že sa tátoskutočnosť berie na vedomie a taktiež priložil kópiu záznamu z rokovania porady vedenia Slovenského
pozemkového fondu konaného dňa 27.03.2007 v Bratislave.

Okrem už vyššie uvedených skutočností uviedol, že k tomuto prišlo pred udelením plnomocenstva od
generálneho riaditeľa, takže je technicky nemožné, aby týchto reštituentov uprednostnil, keď existujú
záznamy, že sa opakovane sťažovali na riešenie situácie s uplatnenými a priznanými reštitučnými
nárokmi.

Poukázal na postup, ktorý bol v danom čase pri reštitúciách podľa platných právnych predpisov
uplatňovaný; že v prípade, ak si fyzická osoba uplatnila reštitučný nárok, tento sa uplatňoval na
príslušnom Pozemkovom úrade, ktorý posudzoval, či je nárok oprávnený a súčasne posudzoval, či je
možné predmetné pozemky reštituentovi vrátiť. Ak príslušný Pozemkový úrad uznal nárok reštituenta
ako oprávnený a bolo možné mu pozemky vrátiť, tak sa tento proces vykonal. V prípade, ak reštitučný
nárok priznal reštituentovi ako oprávnený, avšak nebolo možné pozemky nárokované v reštitúcii

vrátiť, vydal Pozemkový úrad rozhodnutie. Toto rozhodnutie oprávňovalo reštituenta obrátiť sa na SPF a
požadovať buď finančnú náhradu alebo požadovať náhradný pozemok, ktorý sa vyhľadával, pričom sám
reštituent sa mohol na SPF obrátiť s návrhom, ktoré pozemky žiada namiesto tých, ktoré mu už nemohli
byť vrátené alebo SPF vyhľadať pozemky a tieto ponúkol reštituentovi, ak ich reštituent akceptoval, SPF
pripravil zmluvu o bezodplatnom prevode. Poukázal i na skutočnosť, že Okresná prokuratúra Zvolen dňa

04. júna 2007 odmietla oznámenie riaditeľky Správy katastra Detva Ing. I. G. zo 16.05.2007, týkajúce
sa podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa §352 ods. 1 Tr. por., ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ
s tým, že z odôvodnenia jasne vyplýva, že konanie nadobúdateľa nenaplnilo skutkovú podstatu vyššie
zmieneného prečinu a celý spis bol zaslaný Ing. T. T. JUDr. R. Moyzesovi, predsedovi K. a K aj so

zápisom z preverovania prieťahov v konaní, ktoré vznikli práve v konaní vedenom na správe katastra
v Detve pod číslami R a R s priložením kópie predmetného listu spolu s kópiou zápisu, ktorý spisovala
dňa 01.06.2007 O.. Z..

Tvrdenie, že konal v rozpore so zákonom vyvracia aj Záznam z 1. mimoriadneho zasadnutia Dozornej

rady Slovenského pozemkového fondu konaného dňa 02. júla 2007 v Bratislave, ktorej predmetom bolo
na základe podnetu z médií, konkrétne z denníka SME zo dňa 25.06.2007 s titulom „Pôdu z juhu vymenili
za Tatry“, pričom v rámci programu sa preverovali zmluvy o bezodplatnom prevode pre osoby U. J., E.
R., I. B. a S.. R. R., pričom vysvetlenie k jednotlivým prevodom podávala opätovne O.. U. Z.. Dozorná
rada konštatovala, že predmetné zmluvy o bezodplatnom prevode pre U. J., E. R., I. B. a S.. R. R., v

k. ú. Veľký Slavkov, sú v súlade so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi a vnútornými
predpismi fondu a že zároveň prebiehal na SPF aj poslanecký prieskum poslancov NR SR. Členovia
dozornej rady konštatovali, že pri kontrole predložených zmlúv uzatvorené v období od 01.01.2007 do
05.06.2007 neboli zistené nedostatky zo strany SPF. V prípade, ak dozorná rada preskúmala zmluvy,
ktoré sú predmetom obžaloby a vyslovila, že sú v súlade, tak so všeobecne záväznými právnymi

predpismiatiežsinternýmipredpismiSPF,akojemožné,žeobžalobanašlavdanompostupeporušenia,
ktoré tam pri preverovaní poslancami NR SR a dozornej rady neboli. Na základe poverenia podpisoval
zmluvy o bezodplatnom prevode, ktoré boli vypracované zamestnancami fondu a predkladané na
podpis Ing. U. Z., čo sama potvrdila vo svojej výpovedi na Okresnom súde Bratislava I dňa 04.09.2013.
Komunikácia medzi Správou katastra v Poprade a Slovenským pozemkovým fondom prebiehala formou

doručovania poštových zásielok, v čase poverenia nebol osobne na tejto správe katastra, o čom svedčí i
výpoveď p. Šáryho, vtedajšieho vedúceho Správy katastra v Poprade. O.. M. U., ktorý vykonával funkciu
generálneho riaditeľa SPF od januára 2003 do mája 2007 vypovedal 19.12.2013, že pozemkový fond
nie je verejná správa, je to štátny orgán, ktorý nevydáva rozhodnutie.

Ohľadne plnenia reštitučných nárokov z jedného regionálneho odboru na druhý uviedol, že pri objeme
cca 1500 zmlúv sa takýto postup týkal cca 5 až 10 percent reštituentov, pričom sa jednalo obyčajne
o reštituentov s veľkými nárokmi, ktorých nároky sa plnili 5 až 10 rokov a nároky, ktoré boli uplatnené
nemali poradie, proces reštitučného konania bol vždy za pár mesiacov, ale niekedy, keď okruh dedičov
bol komplikovaný a sami sa nevedeli dohodnúť, čo fyzicky nebolo možné, aby určili nejaké poradie,

mali určité pokusy podľa poradia podaných žiadostí na regionálne odbory, ale toto už skrachovalo,
nefungovalo to. Zaslanie podaní na príslušnú správu katastra zariaďoval príslušný odbor SPF a nie on.V súvislosti s dodatkami, ktoré súd považoval za jednoznačne antidatované uviedol, že ide o tvrdenie
proti tvrdeniu, pričom Ing. T. uviedol, že boli antidatované a on tvrdí, že antidatované neboli, išlo o
odstránenieformálnych nesprávností,ktorébolizistenévrámcikontrolnéhomechanizmu,ktorýfungoval

na SPF, ale kto, kedy a ako podával tieto dodatky príslušným správam Katastrálnych úradov, nebolo v
jeho kompetencii, v tomto konal príslušný odbor SPF. Poukázal aj na skutočnosť, že pri konfrontácii
na hlavnom pojednávaní svedok na väčšinu otázok odpovedal, že si na skutočnosti, ktoré uvádzal
nepamätá, čo má jednoznačný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti jeho výpovede.

Pokiaľ súd vo viacerých častiach odôvodnenia rozsudku poukázal na jeho osobný zásah do procesu
na príslušnej správe katastra, avšak zo svedeckých výpovedí vyplýva, že tam nebol a ani nikoho
nekontaktoval, pričom tvrdeniam zamestnancov správy katastra prikladá väčší význam, ako tvrdeniam
zamestnancov pozemkových úradov, ktorí podávali svoje domnienky a nie fakty.

Opätovne zdôraznil, že konečným výsledkom reštitučného konania sú zmluvy, teda dvojstranné právne

úkony, takže výsledkom procesu nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, a to ani formou vydávania všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych
aktov, že zmluvy boli podpísané priamo reštituentami, resp. ich splnomocnenými zástupcami, takže
tvrdeniu súdu, že sa o tejto skutočnosti dozvedeli až ex post, neobstojí.

Nestotožňuje sa s názorom súdu, že by štatút Slovenského pozemkového fondu bolo možné považovať
za všeobecne záväzný právny predpis, ako aj ohľadne výkladu definície verejného činiteľa, nakoľko
sa jedná o legálnu definíciu, ktorá nepripúšťa výklad, je dostatočne explicitná a jej výklad presahuje
nad rámec zákona a Ústavy SR. Pod právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného
činiteľa na základe Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych
právnych aktov. Právomoc nemožno priznať predpisom nižšej právnej sily než je zákon, pretože by to
odporovalo čl. 13 ods. 1, 2 Ústavy SR. Ako námestník GR SPF mal v kompetencii okrem iného i riadenie
jednotlivých odborov SPF, do čoho spadá i zadávanie úloh, organizovanie práce a pod. a poukázal aj
na ďalšie ustanovenie Ústavy SR, a to článok 49.

Ďalej argumentoval ustanovením § 8 Trestného zákona, ktoré určuje, čo je trestný čin, ako základnú
kategóriu trestného práva hmotného, ktorá vychádza z formálneho ponímania trestného činu, že
trestnýmčinommôžebyťlenčin,ktoréhoznakysúuvedenévTrestnomzákone,vzásade,bezohľaduna
materiálnu stránku trestného činu, vyjadrovanú po dlhú dobu pojmom spoločenská nebezpečnosť, ktorá

mohla byť ovplyvnená aj subjektívnymi názormi. Pre naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené
dve podmienky, a to protiprávnosť, ako aj to, že znaky trestného činu musia byť uvedené v trestnom
zákone. Protiprávnosť vo všeobecnosti znamená správanie či stav, ktorý je v rozpore s právnymi
normami. Protiprávnosť je základom trestného činu, pretože trestný čin je spáchaný porušením zákazu
obsiahnutého v normách trestného práva hmotného. Následne podrobne rozviedol, že z teoretického

hľadiska sú možné štyri prístupy k pojmu protiprávnosti trestného činu: a) protiprávnosť je samostatný
znak skutkovej podstaty trestného činu alebo širšie samostatný znak trestného činu, b) protiprávnosť je
vyjadrená súhrnom znakov skutkovej podstaty trestného činu (teda iba súhrnom formálneho vyjadrenia
trestnéhočinu),aleboširšie jeprotiprávnosťvyjadrenásúhrnomznakovtrestnéhočinu(tedaformálnymi
znakmi a ak existuje aj materiálny znak, čo je v našom TZ pri prečinoch, aj týmto materiálnym znakom,

resp.negácioumateriálnehokorektívu),c)vzájomnesadoplňujúcakombináciauvedenýchdvochriešení
podľa charakteru konštrukcie skutkovej podstaty trestného činu. Ak je v skutkovej podstate výslovne
uvedená protiprávnosť či neoprávnenosť, protiprávnosť je samostatný znak skutkovej podstaty, v
ostatných prípadoch je vyjadrením súhrnu ostatných znakov, d) protiprávnosť trestného činu treba
odvodzovať z celého právneho poriadku, spravidla sa odvodzuje aj z právnych noriem iných právnych

odvetví (napr. dopravné predpisy). Uviedol, že protiprávnosť akéhokoľvek skutku je potrebné oprieť
o konkrétne právne normy. Aby išlo o trestný čin, musí byť jeho protiprávnosť ustanovená znakmi
uvedenými v TZ, teda vyjadrenými právnymi normami tvoriacimi obsah TZ, tak ako to vyžaduje § 8 TZ.
Preto protiprávnosť trestného činu je nutné vždy vyvodzovať iba z právnych noriem trestného práva
tvoriacich súhrn znakov trestného činu, v prípade prečinu i materiálneho znaku závažnosti, pretože ak

určitý skutok nespĺňa tento zákonný znak, nie je podľa TZ trestným činom.

Poukázal aj na jednu zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a upravené
základné právne princípy, na ktorých je vybudované trestné konanie v Slovenskej republike a základnézásady trestného konania, ktoré tvoria určitú jednotnú sústavu, sú navzájom skĺbené a rovnocenné,
pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa, majú svoj základ v ústavnej úprave a vychádzajú z nej, ktoré
rešpektujú medzinárodnoprávne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Poukázal na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá nadväzuje na
hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege, upravená v čl. 49 ústavy a čl. 39 Listiny základných
práv a slobôd. Napriek tomu, že jednotlivé zásady trestného konania sú rovnocenné, zásada stíhania
len zo zákonných dôvodov je primárnou a jednou z najdôležitejších zásad trestného stíhania, od ktorej
sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania. Napokon aj uskutočnenie spravodlivého procesu je

neoddeliteľnou súčasťou účelu trestného konania. Inak by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za každú
cenu, bez ohľadu na porušenie zákona, čo je neprípustné. Porušenie zásady stíhania zo zákonných
dôvodov je podstatnou chybou v dokazovaní a má za následok, že taký dôkaz je absolútne neúčinný
a nemožno naň v konaní a pri rozhodovaní prihliadať.

Opakovane namietal, že súd vo svojich úvahách a posudzovaní splnenia zákonom stanovených

podmienok značne vybočil zo zákonom stanovenej definície verejného činiteľa a nesprávnym
vyhodnotením jeho právneho postavenia dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodnom čase mal
postavenie verejného činiteľa, nakoľko extenzívne a nesprávne vyložil ustanovenie § 128 ods. 1 Tr.
zák., ktoré je obligatórne a ktoré zákon nepripúšťa vykladať, takže súd vo svojej úvahe prekročil rámec
zákona, čím podľa názoru obhajoby dospel k nesprávnej kvalifikácii jeho konania. Rovnako opakovane

argumentoval tým, že nebol uplatnený nárok na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt,
ktorémubolaškodaspôsobenáavakomrozsahu,pričomanisamotnáobžalobaneuvádzalaskutočnosť,
že by bola nejakému subjektu spôsobená škoda, alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech,
ako aj účelové a nepodložené tvrdenie súdu o jeho evidentnom záujme, nakoľko nebolo špecifikované,
aký to mal byť záujem, prípadne koho pred kým by takéto konanie mohlo uprednostniť alebo kto by

takýmto konaním získal neoprávnený prospech. Napokon výpoveď p. Hvojníkovej viac krát namietal,
nakoľko trpela psychickými problémami, pre ktoré podstúpila odbornú liečbu, a teda je sporné i to, či
mohla relevantne v danom prípade vypovedať. Všetky reštitúcie boli niekoľko rokov staré, reštituenti
urgovali ich vybavenie, išlo o oprávnený, na základe zákona príslušným štátnym orgánom priznaný
nárok, takže nemožno hovoriť o neoprávnenom prospechu, zmluvy, ktoré podpísal, boli riadne zapísané

príslušnou správou katastra, takže nemohli byť v rozpore so zákonom, nakoľko spĺňali zákonné
podmienky, nebol verejným činiteľom, nekonal v rozpore so zákonom a nekonal v úmysle zabezpečiť
inému neoprávnený prospech.

Ďalším podaním, doručeným 24.03.2016 doplnil obžalovaný svoje odvolanie o nové skutočnosti a

navrhol vykonať nové dôkazy, o ktorých sa dozvedel 22.03.2016 a s obsahom relácie sa oboznámil na
web stránke www.rtvs.sk , odvysielané v relácii Reportéri, na programe Jednotka
RTVS 18. januára 2016, kde odzneli stanoviská Slovenského pozemkového fondu, ktoré majú podľa
jeho názoru dôležitý význam z hľadiska posúdenia, či jeho konaním mohlo dôjsť k potencionálnemu
vzniku škody, nakoľko okresný súd dospel k záveru, že spôsobil škodu, avšak v priebehu celého

dokazovania nebol uplatnený nárok na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt, ktorému bola
škoda spôsobená a v akom rozsahu, pričom ani samotná obžaloba neuvádzala skutočnosť, že by bola
nejakému subjektu spôsobená škoda, alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech.

V predmetnej relácii odzneli stanoviská SPF, že SPF nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťami

AK park, s.r.o. a AR Rent a.s., že SPF má za to, že nevznikli žiadne právne predpoklady, ktoré by sa dali
považovať za základ oprávnených nárokov týchto spoločností pre uplatnenie nároku na náhradu škody
alebo náhradu za tzv. zmarenú investíciu. SPF disponuje znaleckým posudkom, ktorý stanovuje výšku
náhrady škody, ktorú si vyššie uvedené spoločnosti uplatňovali, na 0,- Eur, a to na základe znaleckého
posudku vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.,

zároveň poukázal na skutočnosť, že rovnako Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity konštatoval,
že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom na základe žiadosti spoločnosti AK park, s.r.o. a
AR Rent a.s. je nesprávny a že voči znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok pre spoločnosti AK
park, s.r.o. a AR Rent a.s. je v súčasnosti vedené trestné konanie pre zločin nepravdivého znaleckého
posudku, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I. Keďže podľa § 311 ods. 4 Tr. por. odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy, pričom novými skutočnosťami a dôkazmi sú také skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli známe do času, než sa súd prvého stupňa odobral na záverečnú poradu a že v
čase, keď sa nimi v odvolaní argumentuje, musia byť známe a konkrétne a že podľa § 326 ods. 5 Tr.
por. odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť,ak odvolacie konanie ukazuje na možnosť iného rozhodnutia po doplnení konania, a tým aj potrebu
zrušenia celého napadnutého rozsudku alebo jeho časti, odvolací súd doplní konanie.

V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. k odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP SR), ktorá
odvolaním obžalovaného napadnutý prvostupňový rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za
správny a spravodlivý. Odvolanie obžalovaného považuje za zopakovanie záverečnej reči na hlavnom
pojednávaní, pričom okresný súd podrobne logicky vo svojom odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo

obž. O.. T. T. považuje za verejného činiteľa a oprel svoj právny názor aj o konkrétne znenie zákonov, z
ktorých vyplývajú právne úvahy súdu. Preto navrhla odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo na základe žiadosti obžalovaného doručenej
odvolaciemu súdu 10.01.2017 a s jeho súhlasom podľa § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti

obžalovaného O.. T. T. a podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. aj v neprítomnosti poškodeného, Slovenského
pozemkového fondu, ktoré upovedomenie prevzal 27.10.2016, pričom obhajkyňa obžalovaného
uviedla, že netrvá na vykonaní dôkazu prehratím záznamu z archívu relácie Reportéri z 18.01.2016,
ktoré navrhla v poslednom doplnení odvolania.

V konečnom návrhu obhajkyňa obžalovaného poukázala na všetky odvolacie podania a súčasne
predložila odvolaciemu súdu v písomnej verzii konečný návrh, v ktorom opätovne poukázala, že v
prípade obžalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., že má za to, že súd ani nezohľadnil materiálny korektív žalovaného prečinu s poukazom na
§ 10 ods. 2 Tr. zák., ako aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

1Tdo 51/2015 z 31.032016. Súčasne uviedla, že v konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom
súde Košice, v ktorom spoločnosti AK Park s.r.o. a AR Rent, a.s. žalovali Slovenský pozemkový fond
a predložili znalecký posudok na niekoľko miliónové sumy, že napokon bolo právoplatne rozhodnuté
o uznaní viny znalca, ktorý podal znalecký posudok pre menované spoločnosti, v zmysle ktorého mala
údajne vzniknúť cyperskej spoločnosti škoda, nakoľko Slovenský pozemkový fond disponuje znaleckým

posudkom, ktorý stanovil, že výška škody bola 0,-Eur, ktorú by si niektoré subjekty mohli uplatňovať
v tejto súvislosti. Navrhla preto, zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a
obžalovaného podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.
Prokurátor ÚŠP GP SR v konečnom návrhu uviedol, že prokuratúra opakovane zaujala stanovisko
jednak k prvostupňovému rozsudku, ako aj k odvolaniu obžalovaného. Prvostupňový rozsudok považuje

vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny, jednak vo výroku o vine, tak aj treste, pričom nedošlo
ani k porušeniu žiadnych procesnoprávnych ustanovení. Pokiaľ ide o podstatu prípadu, či obžalovaný
konalakoverejnýčiniteľpodľa§128ods.1Tr.zák.,poukázalnastanovisko,resp.rozhodnutieKrajského
súduvBratislave.Keďžeprvostupňovýrozsudokjezákonnýadôvodný,odvolanieobžalovanéhonavrhol
podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,

determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnomkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupnédôkazy potrebnéprepoznanieskutkovýchokolnostínevyhnutnýchprezákonuzodpovedajúce
a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného Ing. T. T. bola podaná. Dôkazy pritom
vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo

odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno
nič vytknúť. V odôvodnení svojho rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého
stupňa vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného.

Krajský súd si primárne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný
v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto
pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so

stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený
prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Podľa § 326 odsek 1 písm. a/ Tr. zák. prečinu zneužívania právomoci verejného sa dopustí ten, kto

ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na
dva roky až päť rokov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V predmetnej veci okresný súd konal na základe obžaloby podanej na obžalovaného Ing. T. T.
prokurátorkou Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
26.marca 2012, č.k. VII/2 Gv 150/07-101, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na rovnakom skutkovom základe, ako je v napadnutom rozsudku. Následne

Okresný súd Bratislava 1 uznesením pod sp. zn. 7T/23/2012 z 09.07.2012 rozhodol, že podľa § 241
ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodov § 215 ods.1 písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obvineného
Ing. T. T., pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pretože
nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podala

sťažnosť prokurátorka a Krajský súd v Bratislave dňa 05.12.2012 pod sp.zn. 1To/132/2012 rozhodol tak,
že podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil toto uznesenie okresného súdu a vec sa vrátil súdu
prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. V tomto rozhodnutí senát krajského súdu nariadil
prvostupňovému súdu vykonať kontradiktórne súdne konanie, pričom sa primárne stotožnil s dôvodmi
sťažnosti prokurátorky, ktorými namietala nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia súdu.

Okresný súd tak aj postupoval, keď vykonal dokazovanie na viacerých súdnych pojednávaniach, na
ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného O.. T. T., svedkov O.. D. H., O.. Z. U., D.. E. U.,
O.. E. R., O.. E. R., D.. D. F., O.. C. B., H. S., E. R., M. J., O.. U. Z., O.. I. P., D.. C. R., O.. M. J.,O.. D. J., M. Šaryho, O.. M. U., O.. E. T., resp. so súhlasom prokurátora a obžalovaného podľa § 263
ods. 1 Tr. por. prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov O.. H. A., O.. H. G., D.. R. E. - B., O.. P. H.,
D.. D. H., O.. P. E. a O.. E. U., O.. O. G., O.. H. Q., Ing. Q. P., G. R., E. T., D. B., H. R., D. D., H. R.,

resp. postupom podľa § 26X ods. 3 písm. a/ Tr. por. aj svedka S.. R. R., ako aj znaleckým dokazovaním
a prečítaním množstva listinných dôkazov, ktorých výsledkom bolo po prednesení záverečných rečí
vyhlásenie vyššie uvedeného, odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku.

Odvolacísúdsaplnestotožňujesvýrokomo vineobžalovanéhoIng.T.T.tak,akohoustálilprvostupňový

súd, nakoľko ustálenie skutkového stavu veci zodpovedá predovšetkým zákonne zadováženým
dôkazom, pričom ani v konaní, ktoré predchádzalo uznanej vine obžalovaného v napadnutom rozsudku,
krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva
obžalovaného na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané
dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu, okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom k tomu, že

skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku
a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu
osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného Ing. T. T.

a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa
správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe
vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú
skutkový stav a aj jednoznačne usvedčuje obžalovaného Ing. T. T. a preto ani neakceptoval jeho
odvolacie námietky, že skutok je nesprávne právne posúdený, ako prečin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože nie je trestným činom. Vina obžalovaného
aj podľa názoru odvolacieho súdu bola preukázaná vykonaným dokazovaním a jeho obhajobné tvrdenia
považoval rovnako, ako prvostupňový súd za účelové, nekritické a vyvrátené množstvom priamych a
nepriamych dôkazov.

Podstata obhajobných prednesov a aj odvolacích námietok obžalovaného O.. T. T. bola súčasťou jeho
obhajoby počas celého súdneho konania a teda nie sú novými skutočnosťami, prednesenými až v
odvolacom konaní a ktoré by neboli súdu prvého stupňa známe a napokon sa s týmito obhajovacími
prednesmi dostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa, s ktorými úvahami sa plne stotožňuje aj
odvolací súd, bez potreby opakovania rovnakých právnych záverov a hodnotení.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, že zmluvy s reštituentmi neboli uzatvorené na základe jeho svojvôle,
ale z dôvodu, že ich právny zástupcovia sa sťažovali na prieťahy v konaní a žiadali urýchlené
doriešenie reštitučných nárokov klientov, vzhľadom na ich vek a výšku reštitučného nároku,
na základe informovania Ing. Z., s poukazom aj na záznam z operatívnej porady námestníka

generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v Bratislave (ďalej len GR SPF) z 26.03.2007,
pričom priamo v zápisnici je vyjadrený súhlas s týmto postupom, riešením so zopakovaním, že nároky
reštituentom boli priznané na základe rozhodnutia vydaného príslušným Pozemkovým úradom predtým,
ako bol on menovaný do funkcie námestníka GR SPF, odvolací súd taktiež nespochybňuje existenciu
právoplatných rozhodnutí príslušných obvodných pozemkových úradov, ktoré priznali dotknutým

oprávneným reštituentom ich nároky na bezodplatný prevod vlastníckeho práva, nakoľko tieto boli
listinnými dôkazmi preukázané a dokladované a táto skutočnosť ani nebola sporná. Napokon zo spisu
vyplýva, že Hildegarde J. bol Obvodným pozemkovým úradom Trenčín z 27.07.2006 pod č. H /XXXX/
XXXXX-XXX, právoplatným 30.08.2006, uplatnený dňa 30.06.2004 za pozemky v k.ú. R. (okr. T. nad
Bebravou), ako aj Obvodným pozemkovým úradom Topoľčany z 01.08.2005 č. OPÚ 2004/00320-

Gn/2, právoplatným dňa 26.09.2006 a 01.08.2005 č. OPÚ 2004/00136 -Gn, právoplatným 26.09.2006
uplatnený 14.09.2004 za pôvodné pozemky v k.ú. Norovce (okr. Topoľčany), pričom jej od podania
žiadosti bola väčšina nárokov už realizovaná. Obdobne reštituentke I. B. bol rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu Komárno z 19.01.2007, právoplatným 24.01.2007, č. XXXX/XXXXX-G, na základe
jej žiadosti z 19.12.2006 za pôvodné pozemky v k.ú Kameničná, okr. Komárno priznaný zvyšok

reštitučného nároku na náhradné pozemky, ktoré nebolo možné vydať; reštituentke E. R. rozhodnutím
Obvodného pozemkového úradu Nitra č. 502/92-R-II z 11.01.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť
31.01.1995, v spojení s opravami z 12.11.1997, 14.10.2002, 12.11.1997 a 14.10.2002 a na základe
jej ostatnej žiadosti zo 16.09.2005 za pôvodné pozemky so zvyškom plnenia za reštitučné nároky vk.ú. Chrenová a Dolné Krškany. Pokiaľ ide o reštituenta S.. R. R., priznaný mu bol reštitučný nárok za
pôvodné pozemky rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Bratislava, č. R 1/6270/2004-Os zo
06.03.2006, právoplatným 10.07.2006 (podpísané O.. U. Z.!) na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom

k.ú. Devín, ktorú žiadosť podal 29.12.2004 s opravným rozhodnutím z 30.06.2006.

Rovnako nebolo sporné, že právni zástupcovia reštituentov U. J. - D.. Q. F. a S.. R. R. - D.. R. podali
na GR SPF sťažnosti na neriešenie ich reštitučných nárokov, ako rovnako vyplýva z listinných dôkazov,
ako správne poukázal už prvostupňový súd.

Z dokazovania bolo taktiež preukázané, že obžalovaný mal ako námestník generálneho riaditeľa
Slovenského pozemkového fondu v Bratislave poverenie generálneho riaditeľa Slovenského
pozemkového fondu Ing. M. U. z 28.03.2007 konať za fond a to podpisovaním písomností, vrátane
podpisovania zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj podpisovania
návrhov na vklad do katastra nehnuteľností, s výnimkou podpisovania kúpnych zmlúv a zámenných

zmlúv ale len na obdobie od 29.03.2007 do 10.04.2007.

Nielen z listinných dôkazov, najmä interných pokynov GR SPF v rozhodnom období, ale aj z výpovedí
svedkov a napokon aj z výpovede samotného obžalovaného bol preukázaný postup, ako mal SPF
realizovať uplatnené nároky reštituentov na bezodplatné pridelenie náhradného pozemku, keď reštituent

si mal podať písomnú žiadosť do 6 mesiacov od rozhodnutia o priznaní nároku na príslušný regionálny
odbor SPF (ďalej len RO SPF), kde sa pôvodné pozemky nachádzajú a ak reštituent nesúhlasil s
finančnou náhradou, musel súhlasiť s náhradným pozemkom, ktorý sa mu bezodplatne pridelí, tento
RO SPF mal pripraviť aj všetky potrebné doklady a podklady, musel zistiť od obvodného pozemkového
úradu, či na pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok, zistiť od obce aj budúce využitie pozemku v

rámci územného plánu, či sú pozemky v intraviláne alebo v extraviláne, či je pozemok stavebný alebo je
to poľnohospodárska pôda, predložiť aj rozhodnutie pozemkového úradu o priznaní náhrady, ocenenie
náhradných pozemkov, územnoplánovaciu informáciu z obecného úradu a až následne mal pristúpiť
k samotnému vypracovaniu reštitučných zmlúv, podpísať kontrolný list a návrh zmluvy postúpiť na GR
SPFnapodpis.Rovnakobolopreukázané,žebolomožnéprideliťajpozemokvinomúzemíspadajúceho

pod iný RO SPF, avšak to si museli vykomunikovať príslušné RO SPF medzi sebou. Až po súhlase
obochriaditeľovROSPFsaspoločnýsúhlasposúdilGRSPFapredložilsamuschválenie. Zuvedeného
vyplýva, že celé toto konanie malo teda prebiehať na úrovni regionálneho odboru a až potom bolo možné
návrh zmluvy s podkladmi predložiť GR SPF, čo však nebolo zo strany obžalovaného dodržané. V tomto
smere bolo právne irelevantné tvrdenie obžalovaného, že všetky podklady k zmluvám mu vypracovali a

predložili podriadení pracovníci, nakoľko bez podpisu obžalovaného zmluvy by neboli platné. Napokon
kontrola na GR SPF v žiadnom prípade, ak by aj bol dodržaný predpísaný postup, nie je formálna a ak
sa zistili závažné nedostatky, spisy k uplatneným reštitúciám mali byť vrátené príslušnému RO SPF na
prepracovanie, resp. zabezpečiť všetky nevyhnutné doklady a náležitosti, čo však obžalovaný neurobil.

Postup prideľovania náhradných pozemkov upravoval priamo zákon č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v § 11 ods. 2, ktorý stanovuje, že
v prípade uvedenom v odseku 1 (kedy nemožno pozemky alebo ich časti vydať) sa oprávnenej osobe
prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako
boli jej pôvodné pozemky a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo
c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba

súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v
peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný
nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku
predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166,- €. Ak oprávnená osoba
nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v

peniazoch.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný Ing. T. T., v čase uvedeného poverenia,
nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného zákona a interných pokynov GR SPF v tom čase platnýchu všetkých štyroch reštituentov. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval, že zmluvy, ktoré vypracoval príslušný
odbor GR SPF Ing. Z. a on len zmluvy podpísal, pretože sa právni zástupcovia reštituentov sťažovali
na prieťahy, v tomto smere je potrebné poukázať, že aj v takomto prípade bolo stanovené, že ak

reštituent podal žiadosť na GR SPF, mala sa postúpiť príslušnému RO SPF. Napokon k okolnostiam,
za ktorých došlo k podpisu predmetných zmlúv u všetkých štyroch reštituentov priamo na GR SPF
05.04.2007 a 10.04.2007 vyplýva z výpovedí svedkov JUDr. U. a Ing. Ondreja U., pracovníkov RO
SPF Zvolen, že boli predvolaní k obžalovanému Ing. Brízovi na 04.04.2007 a keďže nevedeli z akého
dôvodu, nezobrali ani žiadne podklady a obžalovaný im síce vyčítal málo riešených reštitúcií, priamo

im prikázal vybaviť reštituentku U. J., súčasne im poskytol aj jej materiály na prevod pozemkov v k.
ú. Vígľaš s tým, že túto reštitúciu musia vybaviť ešte v ten deň v Bratislave na ich RO SPF nemala
evidovanú žiadosť a ani z iného RO SPF neboli v súvislosti s touto reštituentkou oslovení a možnosti
realizácie jej reštitučného nároku, ktorý vznikol na inom katastrálnom území. V týchto podkladoch bolo aj
vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu Zvolen k hodnote pozemkov podľa BPEJ, z čoho vypočítali
cenu, vyjadrenie Obecného úradu Vígľaš, list vlastníctva, ocenenie bonity pôdy a pod. Tieto podklady

všetky musela podpísať riaditeľka RO SPF JUDr. U. ešte v ten deň v Bratislave, pričom po spracovaní
podkladov a vypracovania zmluvy si obžalovaný O.. T. T. celý spis zobral. Zmluvou boli prevedené
pozemky v celkovej výmere asi 170 ha v k.ú. Vígľaš popri štátnej ceste medzi Zvolenom a Detvou, čo
boli najlukratívnejšie pozemky v správe RO SPF. Obaja potvrdili tiež, že mali evidovaných asi 2 000
nevybavených žiadateľov s reštitučným nárokom v ich RO SPF, ktorý spravuje asi 3 000 ha pôdy, že

žiadosti oprávnených osôb sa majú plniť v takom poradí, v akom prídu, ako aj, že všetky podklady k
príprave zmluvy mal spracovať a vyžiadať RO SPF. Potvrdili tiež, že keď prejavili svoju nespokojnosť s
takýmtopostupom,obžalovanýIng.T.T.imuviedol,žeaksaim nepáčispôsobvybaveniatejtoreštitúcie,
tak sa postará o to, aby viac nerobili na fonde alebo inom štátnom orgáne a že na ich RO SPF sa žiadne
dokumenty k reštituentke Hildegardej Schulzovej nedostali, pričom na predmetnú parcelu sa vzťahovali

aj nároky iných oprávnených, čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi.

K okolnostiam podpísaných zmlúv sa podrobne vyjadrili aj ďalší svedkovia, ako to podrobne uviedol
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Z výpovede svedka O.. E. T., ktorý pracoval na RO
SPF Poprad vyplynulo, že sa nikdy nestalo, že by generálne riaditeľstvo spracovalo zmluvy miesto

regionálneho odboru, že by ho obišlo a i keď nevie, kto predmetné zmluvy spracoval, kontrolné lístky k
zmluvám podpísal, ale až v máji alebo v júni 2007, teda po podpise zmlúv obžalovaným, teda obídením
vyššie uvedeného postupu zo strany regionálneho odboru, po príchode pracovníčok GR SPF O..
P. a Ing. Z. na ich RO SPF a v čase, keď už boli zmluvy na katastri a požiadali ho, aby podpísal
kontrolnélístky,abystýmnebolproblém.Pritomopodpísaní6veľkýchzmlúvsadozvedelaž17.05.2007

od kolegu, ktorý sa to dozvedel z katastra. Potvrdil, že k jednotlivým zmluvám nemali na RO SPF v
Poprade žiadne podklady, nevedel ani, kto zmluvy vypracoval, ani kto podal žiadosť na zápis vkladu
na kataster po 10.04.2007. Podstatnou skutočnosťou bola aj výpoveď tohto svedka, že už v marci 2007
sa obžalovaný Ing. Branislav T. veľmi zaujímal o pozemky vo vlastníctve SPF v k.ú. Veľký Slavkov,
keď mu oznámil, že spoločnosť AR Rent a.s. zo Svitu má podanú žiadosť o odkúpenie pozemkov

do vlastníctva a v jej zastúpení boli podané asi 4 žiadosti. Na jeho výpoveď nadväzovala aj výpoveď
svedka O.. E. R., ohľadne návštevy Ing. Z. a Ing. P., ako aj okolnosti, že Ing. T., na jeho požiadanie,
odovzdal podklady týkajúce sa žiadostí o odkúpenie pozemkov spoločnosťou AR Rent a.s. Napokon
aj z výpovedí ostatných svedkov vyplynulo, že okrem predmetných zmlúv sa nikdy nestalo, že by sa
zmluvy vypracovali a podpísali na GR SPF.

Preto aj odvolací senát krajského súdu mal za preukázané, že obžalovaný O.. T. T. neoprávnene
a svojvoľne dňa 05.04.2007 a 10.04.2007 podpísal zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam medzi Slovenským pozemkovým fondom a reštituentmi 1./ U. J., tri zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území R. Lomnica, obec Veľký Slavkov,

na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako parcely registra E , na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako
parcely registra E a na LV č. XXX v celosti 1/1, na LV XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v podiele 3, 2/ Ing.
I. B., zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica,
obec Veľký Slavkov vedených na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako parcely registra E, 3/ E. R.,
zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica, obec

Veľký Slavkov vedených na liste vlastníctva LV XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX
v podiele 1, ako parcely registra E a 4/ RNDr. R. R., bytom Bratislava, V. 45 zmluvu o bezodplatnom
prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica, obec Veľký Slavkov vedených
na liste vlastníctva č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č.XXX v podiele 3/20, LV č. XX v podiele 1, LV č. 401 v podiele 4/5 ako parcely registra E a potom, čo
zabezpečil ich predloženie na Katastrálny úrad v Prešove, odbor správy katastra Poprad s návrhom na
zápis vlastníckeho práva a Správa katastra Poprad konanie o zápis vlastníckeho práva podľa zmlúv

podpísaných s U. J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. prerušila v máji 2007 na 30 dní a žiadala odstránenie
nedostatkov, obžalovaný O.. T. T. spracoval dodatky k zmluvám o prevode vlastníctva z 10.04.2007,
ktoré antidatoval preto, lebo v čase podpisu dodatkov a návrhov na vklad zmlúv už na konanie za
generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie a neoznámil túto skutočnosť
ani generálnemu riaditeľovi SPF.

Z vykonaného dokazovania bolo síce nepochybne preukázané, že všetkým štyrom reštituentom
vznikli oprávnené nároky na bezodplatný prevod vlastníctva, titulom reštitučných nárokov na základe
právoplatných rozhodnutí príslušných obvodných pozemkových úradov tak, ako je vyššie už uvedené,
ale v rozpore nielen so zákonom, ale aj inými právnymi predpismi obžalovaný neoprávnene a svojvoľne
podpísal zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území, kde týmto

reštituentom nevznikol nárok, obišiel teda predpísaný postup príslušných regionálnych odborov, kde sa
malispracovaťazabezpečiťvšetkypodkladyanapokonajspísaťzmluvaaaknebolomožnésplniťnárok
reštituenta v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom
území obce, v druhom poradí bolo katastrálne územie obce bezprostredne susediace s obcou, v
ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo v treťom poradí v okrese, v ktorom sa

nachádzal pôvodný pozemok teda, konal v rozpore s vyššie už uvedeným zákonom, ktorý tento postup
stanovoval. Ani u jedného dotknutého reštituenta zo strany obžalovaného nebol tento postup dodržaný
a navyše ani nebolo zisťované príslušným regionálnym odborom, či je možné plniť v regionálnom
odbore SPF Poprad a Zvolen, napriek tomu, že nielen obžalovaný, ale aj viacerí svedkovia uvádzali,
že takto bolo možné realizovať reštitučné nároky z iných regionálnych odborov SPF, pričom v zmysle

vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že katastrálne územia, v ktorých boli
menovaným reštituentom bezodplatne priznané náhradné pozemky sa nenachádzali ani v okrese, kde
im vznikol reštitučný nárok za pôvodný pozemok. Navyše aj z vyjadrenia Obvodného pozemkového
úradu Poprad k uplatneným reštitučným nárokom na PKV v k.ú. Veľký Slavkov boli uplatnené reštitučné
nároky dedičmi po pôvodných vlastníkoch.

Reštituentke U. J. vznikol nárok na náhradu na základe nepriznaného vlastníckeho práva v k.ú. R.
(okr. Bánovce nad Bebravou ), regionálnym odborom bolo odmietnuté riešenie týchto nárokov v k.ú.
Prievidza a na jar 2007 bolo RO SPF Prievidza oznámené, že reštitučný nárok U. J. sa bude riešiť na RO
SPF Zvolen, avšak v žiadosti o riešenie reštitučného nároku mimo regionálneho odboru, kde vznikol, bol

síce podpísaný riaditeľmi RO SPF (kde vznikol) Prievidza (O.. M. J.), Q. (Ing. E. R.) a Zvolen (D.. U.)
(kde sa bude riešiť), avšak tento bol bez dátumu, ako aj podpisu generálneho riaditeľa SPF Ing. M. U..
Napokon bolo zistené, že na RO SPF Zvolen nebola ani evidovaná žiadna listina týkajúca sa reštitúcie
U. J.. Taktiež na RO SPF Topoľčany sa nachádzala len faxová neúplná zmluva o bezodplatnom prevode
vlastníctva k pozemkom, potvrdenie BPEJ predložené Obvodným pozemkovým úradom Topoľčany a

zmluva o dielo na ohodnotenie rozhodnutia nepriznaných pozemkov OPÚ.

Napokon aj zo zoznamu reštitučných náhrad prevodov nehnuteľností podpísaných vedením
Slovenského pozemkového fondu od 01.01.2007 do 26.06.2007 vyplýva, že všetky zmluvy podpísal
generálny riaditeľ Ing. M. U. s výnimkou len zmlúv s U. J. za pôvodné pozemky v k.ú. R., Norovce,

kde boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad a Vígľaš, s E. R. za pôvodné
pozemky v k.ú. Dolné Krškany, Chrenová boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr.
Poprad, s Ing. I. B. za pôvodné pozemky v k.ú. Komárno boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký
Slavkov, okr. Poprad a v k.ú. Podkonice a Baláže, okr. Banská Bystrica, s S.. R. R. za pôvodné pozemky
v k.ú. Devín, Karlová Ves boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad, pričom ani

jedna zo zmlúv nemala vyplnenú kolónku s dátumom podpísania dohody o spôsobe reštitučnej náhrady.
Napokon aj reštituentovi RNDr. R. R. hoci vznikol nárok v k.ú. Devín boli pridelené náhradné pozemky
v k.ú. Veľký Slavkov, pričom v pôvodnom k.ú. boli pozemky, ktorými bolo možné plniť v k.ú. kde vznikol
nárok, pretože zo zmluvy s Rozáliou E. vyplýva, že jej boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Devín,
hoci jej pôvodné pozemky boli v k.ú. Podunajské Biskupice, z čoho jednoznačne vyplýva, že SPF mal

vhodné pozemky k plneniu nároku RNDr. R. R. aj v tom k.ú., kde vznikli.

Vyššie uvedené tvrdenia boli preukázané aj z množstva zistených nedostatkov a chýb kontrolnými
orgánmi, keď dohody o plnení reštitučného nároku medzi SPF v zastúpení riaditeľa RO SPF Ing. E. T. aU. J., zastúpenej D.. A. Q. Nagyom boli bez uvedeného dátumu, súhlas s plnením reštitučného nároku
z 30.04.2007 bol prepísaný na 30.03.2007, teda na čas poverenia obžalovaného Ing. Branislava T. a aj
preto rozhodnutím Správy katastra Poprad konania o zápis vkladu zmluvy medzi SPF a reštituentkou

U. J. museli byť pre nedostatky v označení parciel a ich výmer prerušené. Z dokladov Správy katastra
Poprad vyplýva, že vkladové konanie V 2382/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k
pozemkom medzi SPF, v zastúpení generálneho riaditeľa Ing. M. U., na základe poverenia v zastúpení
Ing. Branislav T. a Hildegardou J. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ako jediná zmluva bola rozhodnutím zo dňa 22.05.2007 zavkladovaná. Následne bol proti

povoleniu vkladu podaný protest Okresnej prokuratúry v Poprade, na základe ktorého Správa katastra
Poprad dňa 30.11.2007 rozhodla o zrušení povolenia na zápis vkladu vlastníckeho práva V-2382/07 zo
dňa 22.5.2007 a list vlastníctva 1085 k.ú. Veľký Slavkov na pozemky uvedených parcelných čísel sú
evidované na vlastníka U. J. s poznámkou obmedzujúcou prevod pozemkov na základe uznesenia o
predbežnom opatrení 13C/99/2007-35.

Naviac všetky zmluvy o BPVkP s reštituentmi U. J., O.. I. R., E. B. a S.. R. R. v k.ú. Veľký Slavkov, s
U. J. aj v k.ú. Vígľaš, obec Vígľaš, okres Detva LV 791 (následne predané 24.04.2007 LAND DANUBIA
s.r.o. Bratislava), s O.. I. B. v k.ú. Baláže, obec Baláže, okres Banská Bystrica LV XXX, k.ú. Podkonice,
obec Podkonice LV 1100 (následne 05.06.2007 predané DISA s.r.o. Donovaly), ktoré obžalovaný O..
T. T. nechal vypracovať, hoci menovaným reštituentom, ktorým takto neoprávnene pridelil náhradné

pozemky, hoci im všetkým vznikli nároky na vydanie pozemkov v inom katastrálnom území, pridelenie
týchto pozemkov v pridelených k.ú. ani nežiadali, pričom neboli k nim vypracované dohody o riešení
reštitučnej náhrady. Pri k.ú. Podkonice, Baláže boli ocenenia pozemkov, vyjadrenia obce, vyjadrenia
obvodného pozemkového úradu o uplatnení reštitučných nárokov, vyjadrenia k BPEJ žiadané až po
podpise zmluvy a teda neboli k dispozícii v čase jej prípravy a podpisu. Pri k.ú. Vígľaš nebol spis pre

reštituentku Hildegardu J. na RO SPF Zvolen vôbec vedený, neboli k tejto reštituentke vedené žiadne
žiadosti, nebola s ňou podpísaná dohoda o riešení reštitučného nároku, rovnako aj pri zmluvách v k.ú.
Veľký Slavkov, kde navyše obžalovaný Ing. T. T. pravdepodobne v motivovanej snahe vydať pozemky
v tomto k.ú. nevenoval pozornosť označeniu parciel, kedy jednu a tú istú parcelu chcel vydať zmluvami
aj viacerým reštituentom, s nesprávnym označením k.ú., LV, ignoroval upozornenie riaditeľa RO SPF

o kladnom vyjadrení k žiadostiam pre spoločnosť ARent a.s. AR park s.r.o. a použil aj tieto pozemky
na vydanie zmlúv, pričom takto pripravené zmluvy nechal skontrolovať neskúsenej pracovníčke, ktorá s
prípravou takýchto zmlúv nemala a ani nemohla mať skúsenosti (Ing. I. P.), hoci RO SPF Poprad mal na
starosti pridelený iný pracovník (Ing. Roháľ) a následne neboli ani zapísané do katastra nehnuteľností a
vkladové konania boli prerušené v máji 2007, hoci už na konanie za Slovenský pozemkový fond nemal

žiadne oprávnenia, po ukončení času svojho poverenia, sfalšoval dátumy na vypracovaných dodatkoch
a opätovne ich predložil na vkladové konanie. Obžalovaný O.. T. T. svojim konaním tak svojvoľne určil
reštituentov, s ktorými budú zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom podpísané, hoci
títo aj boli oprávnení k prijatiu náhrady za nevydané nehnuteľnosti, ale nie v uvedených lokalitách,
teda v rozpore so zákonom č. 229/1991 Zb., pričom rovnako bolo na regionálnych odboroch SPF

Zvolen, Poprad aj Banská Bystrica množstvo ďalších oprávnených, ktorí si rovnako žiadali doriešenie
ich reštitučných nárokov. Preto rozhodnutím obžalovaného Ing. T. T., ktorým určil, mimo poradia podania
žiadostí, reštituentov aj pozemky, pričom zámerne boli vybratí takí reštituenti, od ktorých vzhľadom
na vek, prípadne miesto pobytu, mimo územia SR, ale hlavne samostatnosť nárokov nepredpokladal
vlastné možnosti využitia pozemkov, ale skôr následný predaj pozemkov tak, ako sa to preukázalo pri

zmluvách podpísaných s reštituentkou Ing. I. B. a U. J. pri okamžitom a bezprostrednom následnom
predaji spoločnostiam DISA s.r.o. ( 05.06.2007) a LAND DANUBIA s.r.o. ( 24.04.2007).

Napriek tomu, že obžalovaný poprel aj antidatovanie uvedených dodatkov k zmluvám s tým, že ide
o tvrdenie proti tvrdeniu, odvolací súd toto jeho tvrdenie považoval jednoznačne za vyvrátené tak,

ako to správne odôvodnil už prvostupňový súd, práve vzhľadom na výpovede svedkov a zabezpečené
listinné doklady. Vkladové konanie V 2383/07 na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
pozemkom medzi SPF podpísané obžalovaným Ing. T. T. s U. J. o prevode vlastníctva k pozemkom
na LV 301, XXX, XXX bolo prerušené rozhodnutím správy katastra zo dňa 14.05.2007 a rozhodnutím
Správy katastra Poprad z 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý.

Taktiež vkladové konanie V 2385/07 týkajúce sa prevodu vlastníctva k pozemkom na LV 301, 546,
461 bolo prerušené rozhodnutím správy katastra zo dňa 21.05.2007 a pochybenia vytknuté správou
katastra boli odstránené Dodatkom k ZoBPVkP na uvedené pozemky podpísané Ing. T. T. a U. J. v
zastúpení D.. A. Q. F. z 10.04.2007, čo objektívne nemohlo byť v uvedený deň a následne rozhodnutímSprávy katastra Poprad dňa 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý.
Aj vkladové konanie V 2560/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi
SPF podpísanej obžalovaným O.. T. T. s Ing. I. B. o prevode vlastníctva k pozemkom LV 301, XXX,

XXX, bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 28.05.2007, pričom po podpísaní
dodatku podpísaného obžalovaným z 10.04.2007, zaslaného dňa 28.06.2007 Správe katastra Poprad,
tento návrh na vklad dňa 23.11.2007 bol zamietnutý. Rovnako vkladové konanie V 2384/07 k zmluve
o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF, podpísanej obžalovaným Ing. T. T. s
E. R. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX bolo rozhodnutím Správy katastra

Poprad dňa 28.05.2007 prerušené, na čo bol vypracovaný Dodatok k ZoBPVkP na pozemky LV 301,
XXX, XXX z 10.04.2007 podpísaný T. T., opätovne so spätným dátumom, pričom rozhodnutím Správy
katastra Poprad z 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý. Aj vkladové
konanie V 2386/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF podpísanej
obžalovaným Ing. T. T. s S.. R. R. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX, XXX, XX,
XXX bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 28.05.2007, aj z dôvodu, že parcely

v bode 4/ sú vo výlučnom vlastníctve U. J., pričom následne obžalovaný podpísal dodatok, ktorým
boli nesprávne uvedené parcely vo vlastníctve iných osôb z návrhu vkladu vylúčené a zmluva, v znení
dodatku, bola opäť podaná na vklad vlastníckeho práva antidatovaná dňom 10.04.2007, doručenej
Správe katastra Poprad 29.06.2007 a po opätovnom prerušení konania 14.11.2007, dňa 23.11.2007
bolo rozhodnuté o zamietnutí tohto návrhu na vklad.

Aj z uvedeného vyplýva, že obžalovaný nemohol podpísať uvedené dodatky k zmluvám v čase svojho
poverenia na zastupovanie generálneho riaditeľa, keďže Správa katastra Poprad prerušila uvedené
vkladové konania 14.05.2007, resp. 28.05.2007 a preto uvedené dodatky nemohli byť vypracované
10.04.2007. Napokon Správa katastra Poprad po prerušení vkladového konania v máji 2007, keď jej

začali dochádzať dodatky k zmluvám, v ktorých už boli zmluvy opravené v rámci vytknutých nedostatkov,
avšak dodatky k nim vyhotovené boli vypracované s dátumom 10.04.2007, hoci v nich bolo reagované
na skutočnosti z mája 2007 a preto aj na základe listu vedúceho oddelenia Správy katastra Poprad
z 28.06.2007, ktorý upozornil SPF v uvedených vkladových konaniach, že dodatky sú tiež vyhotovené
dátumom 10.04.2007 a preto odmietla dodatky s dátumom pred rozhodnutiami o prerušení vkladového

konania. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že dokonca niektoré pozemky v k.ú., v
ktorom boli vydané menovaným reštituentom náhradné pozemky, nebolo ani možné vydať, nakoľko
nielenže niektoré parcely mali nesprávne označenie, ale boli aj dvakrát pridelené inému reštituentovi,
resp. v katastre nehnuteľností boli evidované na iného vlastníka (vlastníčka Zuzana P.) a dokonca v
tejto lokalite bola plánová a predbežne odsúhlasená výstavba polyfunkčného objektu (OKKO G.E.R).

Z pozemkov vydaných reštituentom Hildegarde J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. vyplýva, že im boli
vydané práve tie pozemky, o ktoré ešte v roku 2006 (12.01.2006, 06.07.2006, 21.09.2006 a 21.09.2006)
podali firmy ARent a.s. a AR park s.r.o. žiadosť o odkúpenie teda predtým, ako sa nielen obaja právni
zástupcovia reštituentov sťažovali na neriešenie ich reštitučných nárokov na GR SPF (zhodne dňa

21.03.2007). Slovenský pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v
prípade, ak na pozemky nebude uplatnený reštitučný nárok. Tento záujem prejavili práve v katastrálnom
území Veľký Slavkov, kde chceli realizovať podnikateľský zámer, ktoré žiadosti RO SPF v Poprade
poslal na schválenie na GR SPF a obžalovaný Ing. Branislav T., ako námestník GR SPF viac krát, ešte
pred jeho poverením na zastupovanie generálneho riaditeľa SPF, zisťoval stav pozemkov v katastrálnom

území Veľký Slavkov u riaditeľa RO SPF Poprad, Ing. E. T., ktorého si za tým účelom viac krát predvolal
ako nadriadený do Bratislavy, ktorý mu musel odovzdať aj spracovanú kompletnú agendu k štyrom
žiadostiam uvedených spoločností, teda aj parcelné čísla, listy vlastníctva, vyjadrenia, či na pozemky bol
uplatnený reštitučný nárok, ktorú identifikáciu parciel obžalovaný Ing. T. T. následne využil a prikázal
Ing. Helene Z., aby vypracovala zmluvy o prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom, s presne

určenými vyššie menovanými reštituentmi a pozemkami, v katastrálnom území Veľký Slavkov, ktorí mali
stále nedoriešený reštitučný nárok na vrátenie pozemkov, hoci tieto zmluvy ani predchádzajúce dohody
o spôsobe náhrady za priznaný reštitučný nárok nevypracoval príslušný RO SPF Poprad, ku ktorému je
územie Veľký Slavkov príslušné. Preto obžalovaný Ing. T. T. nechal podriadenými pracovníkmi na GR
SPF vypracovať predmetné zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré aj podpísal,

hoci pri ich vypracovaní neboli dodržané interné predpisy GR SPF tak, ako je už vyššie uvedené,
pričom tak využil materiály o jednotlivých parcelách, ich výmere, číslach a bonite z materiálov, ktoré
boli predložené RO SPF, avšak pre iný účel, vzhľadom na vydané súhlasné stanovisko k žiadostiam
spoločnosti ARent a.s. a AR park s.r.o.Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že nespôsobil žiadnu škodu, odvolací súd okrem úvah
prvostupňovéhosúd,ktorýpoukázalnaúmyselobžalovanéhozabezpečiťinémuneoprávnenýprospech,

teda nie spôsobenie škody, ako namieta obžalovaný, nasvedčuje práve prípad reštituentky U. J., ktorá
mala trvalý pobyt v byte matky obžalovaného, že obžalovaný prípisom z 27.02.2007 zakázal riaditeľovi
RO SPF v Poprade riešenie reštitučného nároku iného reštituenta Mateja V. a spol., vzťahujúceho sa na
voľné pozemky v katastrálnom území Veľký Slavkov, ako aj skutočnosť, že obžalovaný urgoval vkladové
konanie dvoch súkromných subjektov, keď predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra upozornil na

prieťahy v konaní Správy katastra Detva vo vkladovom konaní V 260/2007 a V 339/2002, teda konaní,
v ktorých reštituentka Hildegarda J. predáva pozemky kúpnou zmluvou spoločnosti LAND DANUBIA
s.r.o., dodáva, že neoprávnený prospech znamená každé neoprávnené materiálne alebo nemateriálne
zvýhodnenie,naktorébynielenpáchateľ,aleajináosobanemalaprávo.Tým,žeobžalovanýpredmetné
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva nechal vypracovať a podpísal vo vzťahu k presne určeným
reštituentom a s presne určenými pozemkami, bez dodržania náležitého postupu a s množstvom chýb a

nepresností, vylúčil iných oprávnených reštituentov z uspokojenia svojich reštitučných nárokov danými
pozemkami, pričom reštituenti U. J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. nehnuteľnosti, ktoré im boli prevedené,
v riadnom konaní žiadosťou na uvedených regionálnych odboroch SPF ani nežiadali a tieto pozemky
im určil samotný obžalovaný. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že práve u reštituenta
Vlka R. rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Bratislava vydala Ing. U. Z., čím sa len zvýrazňuje

prepojenie a spolupráca obžalovaného Ing. Branislava T. s ňou, kde nastúpila práve v roku 2007 ako
vedúca odboru prevodu a prenájmu, ktorá bola taktiež stíhaná v tejto veci, ale neskôr toto jej trestné
stíhanie bolo právoplatne zastavené. Napokon o prepojení s inými záujmovými osobami nasvedčujú
aj okolnosti, že práve reštituentka Hildegarda J. mala nahlásený trvalý pobyt u matky obžalovaného
a len ťažko možno uveriť tvrdeniu obžalovaného, že o tom nevedel. Tým je aj opodstatnený dôvodný

predpoklad o účelovej sťažnosti právneho zástupcu reštituentky Márie R., D.. Q. F., totožného právneho
zástupcu ako u reštituentky U. J., ktorý sa 21.03.2007 sťažoval na GR SPF na nedoriešenie zvyšných
reštitučných nárokov jeho klientky na RO SPF Nitra. Napokon bolo preukázané, že práve pozemky,
ktoré boli prevedené reštituentovi S.. R. R. v k.ú. Slavkov sa zaujímal JUDr. M., ktorý chcel odkúpiť
pozemky od vnuka menovaného reštituenta, bývalého spoločníka obžalovaného v spoločnosti RBD

s.r.o., ktorí boli bývalí spolužiaci. Tým je aj preukázaný odôvodnený predpoklad o prepojenosti a
účelovom vybavovaní reštitučných nárokov menovaných reštituentov obžalovaného so svedkyňou O..
Z. a aj právnymi zástupcami troch reštituentov, resp. aj ďalších osôb, ktorí mali neoprávnený prospech
z takéhoto nezákonného postupu zo strany obžalovaného.

V tejto súvislosti aj s obhajobou obžalovaného ohľadne neexistencie žiadneho právneho predpisu
určujúceho poradie uspokojovania reštitučných nárokov, odvolací súd dodáva, že práve zákonom č.
330/1991 v § 34 ods. 19 bolo stanovené, že SPF prevedie žiadateľovi náhradné pozemky v poradí,
v akom sú žiadosti o vydanie pozemkov doručené do sídla pozemkového fondu. Ak teda aj viacerí
svedkovia vypovedali, že žiadny predpis poradie uspokojovania reštitučných nárokov neupravoval,

je zrejmé, že neboli dostatočne právne znalí, resp. tento predpis obchádzali. Tomuto poradiu malo
zodpovedať aj vedenie evidencie žiadostí o priznanie náhradných pozemkov titulom reštitučných
nárokov a napokon aj spravodlivé ich riešenie.

Pokiaľ obžalovaný argumentoval nezistením žiadnych porušení vzhľadom na záznam z

1.mimoriadneho zasadnutia Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu z 02. 07. 2007 a že
preverované predmetné zmluvy boli v súlade so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi
a vnútornými predpismi fondu, vzhľadom aj na závery poslaneckého prieskumu zo záverov 2.
riadneho zasadnutia dozornej rady Slovenského pozemkového fondu z 11.09.2007, odvolací súd
dodáva, že už vtedy bolo konštatované, že pri predmetných zmluvách došlo k porušeniu interných

pokynov generálneho riaditeľstva a zmluvy obsahovali také chyby, ktoré znemožňovali ich
vklad do katastra nehnuteľností. Napokon aj Najvyšší kontrolný úrad SR, okrem aj iných zistených
nedostatkov, formálneho aj vecného charakteru konštatoval, že pri vypracovaní aj predmetných zmlúv o
bezodplatnom prevode vlastníctva u reštituentky Hildegardy J. z 05.04.2007a 10.04.2007 bola zistená
rozdielnosť v podpisoch splnomocneného zástupcu JUDr. Ladislava Q. F. na písomnostiach založených

v spise, v ktorom neboli založené ani žiadosti oprávnenej osoby, ani stanovisko RO SPF Poprad,
že na žiadnom z dokladov nebolo preukázané doručenie spisu na SPF, chýbali podklady k oceneniu
vydávaných pozemkov a na súhlase s riešením reštitučného nároku v inom k.ú. bol prepisovaný
dátum 30.04.2007 na 30.03.2007 a bol bez interného evidenčného čísla podľa registratúrnehodenníka, pričom ani žiadosť reštituentky o vydanie náhrady sa v predložených dokladoch nenachádzal.
U reštituentky Alžbety B. bolo zistené, že pôvodná zmluva bola prijatá Správou katastra Poprad dňa
21.05.2007podčíslomV-XXXX/XX, bolaprerušenádňa28.05.2007,pretožebolachybná,pričomneboli

preukázané ako písomná výzva reštituenta na poskytnutie náhrady a dohoda o spôsobe náhrady a
rovnako bolo zistené, že po odstránení pochybení dodatkom, kataster neakceptoval ani ďalší návrh na
vklad, pretože bol vypracovaný s fiktívnym dátumom 10.04.2007, teda ešte pred prerušením konania. Pri
reštituentke Márie R. pri zmluve z 10.04.2007 s dodatkom z 10.04.2007 bolo kontrolou zistené, že výzva
na poskytnutie náhrady od reštituentky sa v spise nenachádzala, dohoda o spôsobe náhrady nebola

datovaná, v spise chýbali rozhodnutia a ocenenia Obvodného pozemkového úradu Nitra. Pri zmluve
s reštituentom RNDr. R. R. v k.ú. Veľký Slavkov bolo zistené, že pri úradnom zázname z 21.03.2007
z rokovania právneho zástupcu JUDr. E. R. chýbalo interné evidenčné číslo v registratúrnom denníku,
súhlas na riešenie reštitučného nároku v inom k.ú. mal prepisovaný pôvodný dátum z 30.04.2007
na 30.03.2007 a vydaný súhlas bol bez interného evidenčného čísla podľa registratúrneho denníka,
dohoda o plnení reštitučného nároku bola bez dátumu a podpis zástupkyne reštituenta bol iný, ako na

splnomocnení, v spise sa nenachádzali podklady k oceneniu vydávaných pozemkov, ako aj stanovisko
RO SPF a na žiadnom z dokladov nebolo vyznačené doručenie spisu na SPF a rovnako výzva
na poskytnutie náhrady od reštituenta sa v spise nenachádzala. Najvyšší kontrolný úrad SR záverom
konštatoval, že postup pri riešení reštitučných náhrad oprávnených osôb S.. R. R. a U. J. nebol v súlade
s Interným pokynom GR č. 19/2004 a že reštitučné nároky vybavoval Slovenský pozemkový fond a nie

regionálne odbory SPF.

Napokon aj Slovenský pozemkový fond vo svojom stanovisku z 15.11.2007 pre správu katastra uviedol,
že návrhy na vklad a zmluvy o prevode vlastníctva podpísané obžalovaným O.. T. T. po 10.04.2007 sú
neplatným právnym úkonom z dôvodu skončenia jeho oprávnenia konať za SPF.

Na základe uvedeného preto aj podľa odvolacieho súdu skutok sa stal, ako ho ustálil prvostupňový a
odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil, zhodne ako prvostupňový súd, ako účelovú obhajobu so
snahou sa zbabiť viny a trestnej zodpovednosti.

Nepochybil okresný súd ani pri právnom posúdení skutku, keď tento právne kvalifikoval ako prečin
zneužívaniaprávomocíverejnéhočiniteľapodľa§326ods.1písm.a/Tr.zák.,nakoľkoakoverejnýčiniteľ
v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu. Neoprávneným prospechom sa pritom rozumie neoprávnené materiálne alebo nemateriálne
zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemala právo, pričom vykonávať právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu znamená obchádzať zákony alebo iné právne predpisy vydané na jeho
podklade, čím je daná odpoveď, prečo nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného, že
štatútSlovenskéhopozemkovéhofondunieje možnépovažovaťzavšeobecnezáväznýprávnypredpis.
Obžalovaný vyššie uvedeným konaním nedodržal zákon a úradný postup organizačných útvarov
Slovenského pozemkového fondu stanovený zákonom a na základe zákona vydaných predpisov

Slovenského pozemkového fondu, čím porušil zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových
spoločenstvách a Štatútu Slovenského pozemkového fondu vydaného na základe uvedeného zákona
č. 330/1991 - Organizačného poriadku Slovenského pozemkového fondu, čím naplnil skutkovú
podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa tým, že vykonával svoju právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu po stránke objektívnej aj subjektívnej tak, ako správne na to poukázal
už prvostupňový súd, s ktorými úvahami sa plne stotožňuje aj senát odvolacieho súdu, bez potreby
opakovania rovnakých právnych úvah a záverov.
Podstata odvolacích námietok obžalovaného, ktorou sa bránil od začiatku trestného stíhania a bola aj
dôvodom predchádzajúceho rozhodnutia tunajšieho krajského súdu spočíva v tom, že obžalovaný O..

T. T. popiera, že z titulu svojej funkcie a postavenia v SPF nebol verejným činiteľom podľa § 128
odsek 1 Tr. zák., lebo SPF vykonáva činnosť vo verejnom záujme, čo však nie je možné stotožňovať
s rozhodovaním vo verejnej správe.
Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. verejným činiteľom sa na účely
tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,

poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca,
prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl,
osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej
samosprávy,štátnyzamestnanecalebozamestnanecorgánuštátnejsprávy,územnejsamosprávyaleboiného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje
právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže,
rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže

prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v
rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného
činiteľasapodľajednotlivýchustanovenítohtozákonavyžaduje,abytrestnýčinbolspáchanývsúvislosti
s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného
súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník

orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného
spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného
konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby
úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov
Slovenskej republiky

Slovenský pozemkový fond bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, s postavením právnickej osoby za účelom spravovania
vymedzených poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností vo vlastníctve štátu a aby spravované
nehnuteľností prevádzal postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov, resp. aby nehnuteľnosti do schválenia privatizačného
projektu alebo v súlade s ním dal do užívania iným osobám s cieľom dosiahnuť právne nakladanie aj
s nehnuteľnosťami, ktorých vlastník nie je známy a dal nehnuteľnosti takýchto vlastníkov do užívania
vhodným záujemcom. Viacerými zákonmi a právnymi predpismi boli aj konkretizované oprávnenia fondu
pri spravovaní nehnuteľností vo vlastníctve štát a aj dispozičné práva pozemkového fondu k pozemkom,

ktorýchvlastníkniejeznámy,presnestanovenéprávaapovinnostiSPFknehnuteľnostiamvovlastníctve
štátu a neznámych vlastníkov, pre oblasť reštitúcií , ako jednou z prioritných činností SPF postup pri
poskytovaní reštitučných náhrad oprávneným osobám, ktorým nebolo možné zo zákonných dôvodov
vydať ich pôvodné pozemky pri poskytovaní náhradných pozemkov, ako aj podmienky prenajímania,
predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností SPF. Slovenský pozemkový fond poskytuje reštitučné

náhrady oprávneným osobám na základe právoplatného rozhodnutia vydaného orgánom štátnej správy
podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a prislúchajúceho ocenenia

pôvodných pozemkov a ďalšie.

SPF, ako právnická osoba, koná vo verejnom záujme a je neštátnou a neziskovou organizáciou
zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov, ktorej činnosť fondu riadi generálny riaditeľ, pričom právne akty predmetom,
ktorých je odplatný, alebo bezodplatný prevod, alebo prenájom nehnuteľností v správe fondu podpisujú
generálny riaditeľ a námestník generálneho riaditeľa spoločne.

Odvolací súd preto, zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že obžalovaný Ing. T. T.,

ako štatutárny zástupca SPF, v čase svojho zastupovania od 29.03.2007 do 10.04.2007, povereného
generálnym riaditeľom SPF, vykonával pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveril
právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy a používal pritom právomoc, v rámci právnickej osoby,
ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Ako štatutár SPF mal konkrétne
postavenie, povolanie a aj určitú konkrétnu funkciu, podieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu a

požíval zverenú právomoc danú mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Obžalovaný O.. T. T.,
ako verejný činiteľ, naplnil všetky podmienky postavenia osoby v určitej funkcii, teda námestníka SPF,
v čase skutku povereného zastupovaním generálneho riaditeľa SPF, právomoci vyplývajúce z danej
funkcie obstarávať verejné záležitosti podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a spáchanie trestnej
činnosti v súvislosti s touto právomocou vyplývajúcej z danej funkcie obstarávať verejné záležitosti podľa

§ 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a spáchal trestnú činnosť v súvislosti s touto právomocou.
Potrebné je uviesť, že verejná správa, ktorá sleduje určité ciele a uskutočňuje sa ľudskou činnosťou,
smeruje k realizácii potrieb a záujmov, ktorá prakticky zabezpečuje správu verejných, ale aj neverejných
(súkromných) vecí a je pod dohľadom štátu. Podstatnou skutočnosťou je, že verejná správa savykonáva vo verejnom záujme a aplikuje povinnosť, ktorá je právnym predpisom daná, ktorá je
vykonávaná verejnoprávnymi subjektami, na rozdiel od súkromnej správy, ktorá nie je riadená štátom,
ale súkromnoprávnymi subjektami. Rozdiel je aj v tom, že verejná správa koná vo verejnom záujme

a súkromná správa na základe vlastného rozhodnutia. Verejná správa je preto činnosťou štátnych
alebo iných verejnoprávnych orgánov vykonávacou činnosťou, ako podriadený orgán štátu. Je to ale
dôležitáčasťštátusaplikovaním rozhodnutí,ktorévydáva.Pretomožnokonštatovať,žeštátnasprávaje
verejnou správou uskutočňovanou štátom a najviac zasahuje prostredníctvom svojho aparátu do života
spoločnosti. Verejný záujem, ako neurčitý právny pojem, je pritom prepojený v správnych konaniach v

záujme výraznej väčšiny členov danej spoločnosti.
Konanie obžalovaného O.. T. T. jednoznačne vykazuje znaky rozhodovania vo verejnom záujme, hoci
nie vo význame rozhodovania o pridelení reštitučnej náhrady, ale v otázke rozhodovania o spôsobe
uspokojenia tejto priznanej náhrady. Obžalovaný tým, že príslušných pracovníkov regionálnych odborov
nútil „hneď a zaraz“ vybaviť také reštitučné nároky, ktoré síce boli priznané rozhodnutím obvodných
pozemkových úradov, avšak sám svojvoľne určil osoby, ktorým a čím sa bude plniť, pričom ani v

jednom prípade nebol dodržaný postup, ktorý prípravu zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov do
vlastníctva určil regionálnym odborom, v dôsledku čoho takto pripravené a vypracované a obžalovaným
podpísané zmluvy nemohli byť vkladovým konaním realizované, k čomu využil čas oprávnenia na
konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ale aj v čase po uplynutí poverenia
naďalej predstieral, že úkony robí v čase poverenia, keď antidatoval návrhy na vkladové konanie s

cieľom dosiahnuť zavkladovanie vlastníctva pre ním určených vybraných reštituentov a ním vybraných
katastrálnych územiach. V neposlednom rade § 34 odsek 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie a
svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti

mu vznikajú práva a záväzky. Napokon zo strany obžalovaného došlo aj k porušeniu ustanovenia §
34 ods. 19 zákona č. 330/1991 Zb., ktorým bola určená povinnosť uspokojovania reštituentov podľa
poradia.
Pokiaľ teda obžalovaný sa obhajuje a aj odvoláva, že len vykonával rozhodnutia obvodných
pozemkových úradov svojim podpisom pri uzatváraní zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho

práva, bol prítomný prvok rozhodovania, pretože až uzatvorením takejto zmluvy o prevode vlastníckeho
práva, ktorým obvodný pozemkový úrad priznal nárok na vydanie náhradných nehnuteľností podľa
zákona č. 229/1991 Zb., mohlo byť realizované konečné uspokojenie priznaného nároku presne
určenými nehnuteľnosťami, dovtedy vo vlastníctve štátu. K námietke obžalovaného, že na pripravenej
zmluve nemohol nič zmeniť, odvolací súd dodáva, že zmluvu, ak by nezodpovedala vyššie uvedenému

zákonu a predpisom, nemusel (nemal) podpísať a tým by nedošlo k realizácii bezodplatného prevodu
pozemkov. Navyše obžalovaný svojvoľne obišiel stanovený postup pri príprave podkladov a materiálov
nevyhnutných pre uzatvorenie zmlúv tak, ako vyplýva už z vyššie uvedeného. Tento prevod vlastníctva
štátu do vlastníctva reštituentov je totiž zákonne regulovaný, keď proces prebieha od podania
žiadosti reštituenta na Regionálnom odbore SPF, dojednávaním vhodnosti pozemku, dosiahnutia

zhody medzi tým, čo štát môže poskytnúť a čo reštituent prijať, získaním vyjadrenia k zamýšľaným
vydaným pozemkom od dotknutých orgánov štátnej správy až po vypracovanie takejto zmluvy na
Regionálnom odbore a až po jej podpis na generálnom riaditeľstve štatutárom SPF. Teda konkrétny
obsah tohto práva mohol zabezpečiť iba Slovenský pozemkový fond (materiálne zabezpečenie
uspokojenia reštitučného nároku), kde nastáva aj forma rozhodovania Slovenského pozemkového

fondu v rámci zákonom stanoveného procesu konkretizovaného štatútom Slovenského pozemkového
fondu a internými pokynmi. Nie je vecou ľubovôle Slovenského pozemkového fondu, či, kedy, v čom
a komu bude plniť, pričom ide nepochybne o plnenie povinnosti podľa noriem verejného práva, ktoré
majú za následok zmenu právnych vzťahov k pozemkom a ide o postup, pri ktorom sa uplatňuje faktické
rozhodovanie o spôsobe vykonávania práv reštituentov. Podstatou a cieľom reštitučného zákona je

zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spočívajúcich vo svojvoľnom odňatí pozemkov a
obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Tento cieľ sa rovná verejnému záujmu v oblasti
reštitúcií a je ho možné dosiahnuť len postupom Slovenského pozemkového fondu, čím dochádza k
prelínaniu verejného záujmu s verejnou správou v oblasti vlastníckeho práva tak, ako na to správne
poukázal už prvostupňový súd a v prípade obžalovaného, jeho postavenia v Slovenskom pozemkovom

fonde a činnosti v oblasti verejného záujmu je nepochybné, že z materiálneho hľadiska naplnil všetky
atribúty činnosti s prvkami rozhodovania v oblasti verejnej správy. Reštitučný proces pri označených
reštituentoch prebehol v rozpore so zákonom, nakoľko obžalovaný Ing T. T. nevykonal počas
doby svojho poverenia na zastupovanie generálneho riaditeľa len podpisy predmetných zmlúv, alenevyhnutnú spoluprácu pracovníkov regionálnych odborov si zabezpečil spôsobom, ktorý hraničil
až s trestnou zodpovednosťou, pričom menovaných reštituentov uprednostnil pred inými, rovnako
oprávnenými reštituentmi, ktorí pri realizácii svojho nároku dodržiavali stanovený postup, čo v konečnom

dôsledku malo za následok nemožnosť zapísania takýchto návrhov na vklad a prerušenie konania, keď
dokonca v zmluvách o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam obžalovaný prevádzal aj
také pozemky, ktoré už mali svojho vlastníka a teda nepatrili ani Slovenskému pozemkovému fondu a
dokonca dodatky k zmluvám, na základe prerušeniu konaní zápisov o ich zavkladovanie, antidatoval
dátumom v čase svojho poverenia, keď už nebol oprávnený na zastupovanie.

Obžalovaný O.. T. T. teda vedel, že svojim konaním porušuje zákon, že aj v čase riadenia SPF za
generálneho riaditeľa je povinný dodržiavať zákon č. 330/1991 Zb., ale aj vydané interné pokyny,
ktoré zámerne, svojvoľne a arogantne porušil v uprednostnení vybratých reštituentov a vydaní im ním
určených pozemkov, na ktorých jedinom vydaní mal záujem predovšetkým on sám, resp. záujmové
skupiny, ktoré pri práci na Slovenskom pozemkovom fonde zastupoval. K takémuto postupu obžalovaný
O.. T. T. nebol podľa článkov VIII a IX interného pokynu generálneho riaditeľa č. 1/1999, ktorým

sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri vypracovaní a posudzovaní návrhov zmlúv,
pretože pri vypracovaní a posudzovaní návrhoch zmlúv sú oprávnené regionálne odbory, návrh zmluvy
za fond vypracováva príslušné regionálne pracovisko. Ak návrh zmluvy predloží druhá zmluvná strana,
za fond ho posudzuje príslušné regionálne pracovisko, ak týmto interným pokynom alebo iným interným
pokynom nie je ustanovené inak. Napokon aj z čl. XI vyplýva, že každý zamestnanec fondu, ktorý

vypracúva návrh zmluvy a spravidla je v osobnom kontakte s druhou zmluvnou stranou alebo ako
prvý posudzuje návrh zmluvy predložený inou osobou, je povinný dojednať zmluvné podmienky
tak, aby neskôr nedochádzalo k pochybnostiam o obsahu jednotlivých ustanovení, najmä zákonom
ustanovených podstatných náležitostí, v dôsledku ktorých by sa zmluva mohla stať neplatnou a tak,
aby obsah zmluvy skutočne zodpovedal dohode a vôli zmluvných strán a bol, pokiaľ je to možné,

v súlade s internými pokynmi. Je tiež povinný zadovážiť a k vypracovanému návrhu zmluvy pripojiť
všetky podklady rozhodujúce pre posúdenie návrhu zmluvy; v prípade, že ide o návrh dodatku už
uzavretej zmluvy, je povinný predložiť kópiu zmluvy, vrátane všetkých jej doterajších dodatkov. Každý
zamestnanec fondu pred tým, ako parafuje návrh zmluvy, tento návrh posúdi i z toho hľadiska, či sú
splnené základné predpoklady platnosti budúcej zmluvy (zmluvný subjekt existuje, návrh je podpísaný

tými, ktorí sú oprávnení za subjekt konať, fond je oprávnený sa navrhovaným spôsobom zaviazať.
Takýmto postupom znemožnil aj dodržanie ustanovenia čl. XIII interného pokynu generálneho riaditeľa
č. 11/1999, v znení interného pokynu č.4/2001, ktorým sa upravujú zásady a postup Slovenského
pozemkového fondu pri poskytovaní reštitučných náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov, v piatej časti o postupe organizačných útvarov fondu pri poskytovaní náhrady,

Fond poskytuje náhradu na základe výzvy oprávnenej osoby. Výzvu eviduje regionálne pracovisko, v
obvode pôsobnosti ktorého sa nachádzali pôvodné nehnuteľnosti alebo iné veci, ak nie je ďalej uvedené
inak. Ak bola výzva doručená krajskému odboru alebo generálnemu riaditeľstvu, krajský odbor alebo
sekcia generálneho riaditeľstva ju postúpi príslušnému regionálnemu pracovisku. Následne, v bode
3. je presne upravený postup regionálneho pracoviska (body a/, b/) a v bode 4. je určené, že ak

oprávnené osoba podá výzvu osobne na niektorom z pracovísk fondu, vedúci zamestnanec pracoviska
je povinný zabezpečiť, aby s oprávnenou osobou bola spísaná zápisnica, z ktorej budú zrejmé údaje
o oprávnenej osobe a čoho sa domáha, ktorú spisuje spravidla zamestnanec, ktorý má v pracovnej
náplni plnenie úloh fondu na úseku reštitučných náhrad a zápisnica sa doručí príslušnému regionálnemu
pracovisku. Obžalovaný O.. T. T. takto nepostupoval a preto konal nielen v rozpore so zákonom, ale

aj v rozpore s organizačným poriadkom SPF a aj viacerými internými pokynmi upravujúcich postup pri
uzatváraní zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva titulom reštitučných náhrad a zápisnica sa doručí
príslušnému regionálnemu pracovisku.

Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval, že ak by aj niečo porušil, porušenie interných predpisov nie je

porušením zákona, je potrebné uviesť, že tieto vychádzali z citovaných zákonov, teda nielen zákona č.
229/1991 Zb., ale aj zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého § 36 ods. 2 podrobnosti o organizačnom
usporiadaní a činnosti pozemkového fondu upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky
s odkazom aj na zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., že v
prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky a to primárne v
katastrálnom území obce, až následne vo vedľajšej obci a ak nemožno uspokojiť ani takto, až následne vokrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej
osobe sa poskytne finančná náhrada. Nie všetky pozemky, ktoré zmluvami o bezodplatnom prevode
vlastníctva k pozemkom obžalovaný Ing. T. T. prevádzal boli vo vlastníctve štátu, keďže v zmluvách boli

okrem pozemkov vo vlastníctve štátu uvedené aj také parcely, ktoré patrili fyzickej osobe Zuzane P.,
prípadne iným vlastníkom. Uvedené nepochybne poukazuje nielen na obsiahnutý prvok rozhodovania,
ale vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, že zákonom predpokladaný postup zo strany obžalovaného,
ako námestníka generálneho riaditeľa, čo do otázky primárneho poskytnutia pozemkov v tej istej obci,
kde sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, nebol vo vzťahu k dotknutým reštituentom

dodržaný. Ani jednému z dotknutých reštituentov, rozhodnutím obžalovaného nebol pridelený náhradný
pozemok nielen v tej istej obci, ale ani v okrese, kde bol pôvodný pozemok a naviac viacerí reštituenti sa
oposkytnutípozemkovvoVeľkomSlavkovedozvedeliažnásledne,mimozákonomanaňnadväzujúcimi
právnymi predpismi upraveného postupu.

Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mohol akceptovať námietku obžalovaného, že sa

nejedná v jeho konaní o trestný čin, nakoľko nedošlo k naplneniu všetkých jeho znakov, ako vyplýva
už z vyššie uvedeného, nezistil žiadne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri
jeho obhajobných právach a nemohol akceptovať ani jeho návrh prednesený na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, že nebol zohľadnený ani materiálny korektív žalovaného prečinu s poukazom na §
10 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť
súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v trestnom zákone. Protiprávnosťou činu sa
rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. V trestnom

práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené
v trestnom zákone ako trestné činy. Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z
dikcie ustanovenia § 8 vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne
podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t. j. znaky uvedené v tomto zákone
(inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu

obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku. Obsahuje štyri skupiny
znakov, a to objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu súčasne - nejde o trestný čin.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný

čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.

Za daných zistených vyššie uvedených skutkových okolností a podrobne rozobratom skutkovom stave
už súd I. stupňa vyvodil správny záver, pokiaľ obžalovaného uznal za vinného z prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

K naplneniu uvedeného prečinu je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené všetky uvedené formálne
znaky, pričom možno konštatovať, že predmetnom prípade tak boli v plnom rozsahu naplnené, ako je
to podrobne už vyššie rozvedené aj s právnym výkladom jednotlivých pojmov. Okrem vyššie uvedených
formálnych znakov žalovaného prečinu, ktoré považoval aj odvolací súd za naplnené, bolo potrebné

sa zaoberať aj materiálnym korektívom predmetnej trestnej činnosti, na ktoré obžalovaný taktiež
poukázal, ktoré posúdenie prichádza do úvahy len za predpokladu naplnenia všetkých formálnych
znakovuvedenéhoprečinu.Pojemmateriálnykorektívznamená,žeprečinmálenformálneznaky,avšak
na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť, v tom ktorom konkrétnom prípade, použité určité materiálne
kritériá, keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa,

spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia.

V danom prejednávanom prípade sa podarilo dokazovaním preukázať podstatnú skutočnosť a to,
že predmetný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Zároveň je taktiež nesporné, že zo stranyobžalovaného sa jednalo o premyslené a dopredu naplánované konanie tak, ako to vyplynulo z
vykonaného dokazovania. Napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, práve jeho
osoba a postavenie a funkcia, v súvislosti ktorou sa dopustil predmetného prečinu, okolností prípadu a v

neposlednom rade aj ďalšími následkami s tým súvisiacimi, nenaplňovali v žiadnom prípade podmienky
materiálneho korektívu predmetného prečinu, ktorým by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 10
ods. 2 Tr. zák., teda že by závažnosť žalovaného prečinu bola nepatrná. F. prvostupňový súd sa vo
svojom rozsudku zaoberal aj touto otázkou, dostatočne vysvetlil, prečo boli naplnené všetky formálne aj
materiálneznakyuvedenéhoprečinuatonielenzpohľadunaplneniašpeciálnehosubjektu,ktorýmmôže

byť len verejný činiteľ, ale aj materiálnej stránky súdeného prečinu v podobe materiálneho korektívu
upraveného v § 10 ods. 2 Tr. zák. z hľadiska jeho konkrétneho stupňa, teda spôsobu vykonania činu
a okolností, za ktorých bol čin spáchaný, ktoré vyplývajú už len zo samotného popisu skutku, miery
zavineniaobžalovaného(priamyúmysel)vkontextevšetkýchďalšíchkritérií,ktoréneumožňujúinýzaver
než ten, že závažnosť spáchaného prečinu je vyššia než nepatrná.

Záverom odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku v súvislosti civilným konaním o náhradu
škody vedenom na Okresnom súde Košice, v ktorom spoločnosti AR park s.r.o. a ARent, a.s. žalovali
Slovenský pozemkový fond o niekoľko miliónové odškodnenie a že bolo právoplatne rozhodnuté
o uznaní viny znalca, ktorý podal znalecký posudok pre menované spoločnosti, v zmysle ktorého
mala údajne vzniknúť cyperskej spoločnosti škoda, vzhľadom na znalecký posudok, ktorý zabezpečil

Slovenský pozemkový fond a ktorý nezistil žiadnu škodu spôsobenú SPF, nakoľko ide o skutočnosti
a konanie, ktoré na konanie obžalovaného len nadväzovali a majú len vedľajší nadväzujúci súvis
s prejednávanou trestnou činnosťou obžalovaného, ktorý pre posúdenie zavinenia obžalovaného v
predmetnom trestnom konaní nemajú právny význam.

Prvostupňový súd nepochybil nielen pri právnej kvalifikácii skutku a ale ani pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu, ktorý ukladal tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom
splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom
prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,

alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri predmetnom prečine v zmysle zákona bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na
dva roky až päť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného z vyššie uvedeného prečinu, správne okresný súd
postupoval s vyššie uvedenými zásadami pre ukladanie trestu, keď aj prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, čím pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je teda v jeho

prípade daný 1: 0. Ak bola takto určená prevaha poľahčujúcich, podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa rozpätie
trestnej sadzby odňatia slobody 2 až 5 rokov, určené v § 326 ods. 1 Tr. zák. znižuje o jednu tretinu, na
rozpätie 2 až 4 roky a pri takto upravenej sadzbe je trest odňatia slobody dva roky uložený okresným
súdom na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby v súlade so zákonom a s takto uloženým trestom
sa stotožnil aj senát odvolacieho súdu. V súlade so zákonom je aj podmienečný odklad výkonu
trestu s určením skúšobnej doby na 3 roky. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest splní i svoj

výchovný účel, ako aj účel trestu uvedený v § 34 ods.1 Tr. zák. a zabezpečí spravodlivé a zákonné
potrestanie obžalovaného Ing. T. T. bez toho, aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby a
zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že okresný súd mohol vo výrokovej odsudzujúcej
časti aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., avšak vzhľadom na stabilitu súdnych rozhodnutí na

toto formálne pochybenie len poukazuje.

Rovnako neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v písomnom vyhotovení rozsudku je nesprávne
uvedené priezvisko obžalovaného T., namiesto správneho T., avšak vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení
rozsudku bolo jeho priezvisko správne uvedené, ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania z

08.09.2015 (č.l. 3877), uvedenú zrejmú nesprávnosť je možné dodatočne opraviť opravou vyhotovenia
rozsudku a jeho rovnopisu, nakoľko podľa § 174 ods. 1 Tr. por. predseda senátu môže osobitným
uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení
rozsudku a v jeho rovnopisoch tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol
vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.

Na základe všetkých vyššie uvedených úvah a vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadny zákonný
dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného
Ing. Branislava Brízu, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.