Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202850
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815202850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. X. V. nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, X.Marianna S., predtým V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie
21.553,29 eur s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
11C/143/2015-53 zo dňa 26.10.2015

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o splatnosti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 16509,62 eur spolu s 5% ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy 16.509,62 eur od 20.09.2014 do zaplatenia, a to spoločne a
nerozdielne všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne, ktoré sú splatné
vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom december 2015 do úplného uhradenia celej
dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalovaným v

1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 698,22 eur do troch dní od právoplatností rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal vydať rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 21.553,29
eur, spolu s 6,59 % p.a. úrokom zo sumy 19.227,58 eur od 01.03.2015 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 20.599,69 eur od 01.03.2015 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil
tým, že žalobca, spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a žalovaní uzavreli dňa 06.10.2011 Zmluvu o

medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXX X XX (ďalej len „Zmluva
o úvere“), v súlade s ktorou poskytol Veriteľ dlžníkom žalovaným medziúver vo výške 20.000 eur. Dlžník
aspoludlžník,žalovaní,sazaviazalidoprideleniacieľovejsumysplácať6,59%p.a.úrokzmimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,84 eur a do pridelenia cieľovej sumy
pravidelne mesačne vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 32 eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavenom sporení sa dlžník a spoludlžník zaviazali mesačne splácať stavebný
úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 141,84 eur.

Uviedol, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali splácať. Z dôvodu
podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII. Zmluvy o
úvere, odstúpil veriteľ listom zo dňa 09.09.2014 od Zmluvy o úvere a vyzval žalovaných, aby v 7-dňovej
lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpeniaod zmluvy vo výške 20.581,13 eur pozostáva z istiny 19.227,58 eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 1.353,55 eur. Podľa čl.
VII.bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku

veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 ÚZ odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa
požadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelejpohľadávky.Nazákladeuvedeného,žalobca
naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 %ˇp. a. Podľa úverovej zmluvy a
všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy
bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 12.09.2014.

Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 20.599,69 eur, pričom pozostáva
z istiny 19.227,58 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 1.372,11
eur. V súlade s čl. VII bod 8 ÚZ, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca
úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Ku dňu 28.02.2015 je výška žalobcovej
pohľadávky 21.553,29 eur, pričom pozostáva z istiny 19.227,58 eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 1.372,11 eur, 6,59 %

p. a. úroku za úver od 13.09.2014 do 28.02.2015 vo výške 527,47 eur, 5 % p. a. úroku z omeškania
od 13.09.2014 do 28.02.2015 vo výške 426,11 eur, pričom žalovaní so žalobou súhlasili a požiadali o
možnosť uhradiť peňažný záväzok v mesačných splátkach.
Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za zistené, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodným,
nie však v celom rozsahu, a nie na základe zmluvy o úvere, ale z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

Podľa súdu prvej inštancie, keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve, zmluva bola podstatne
porušená, žalobca písomným odstúpením od zmluvy z 09.09.2014, adresovaným obom žalovaným, od
zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote
7 dní od doručenia listu. Konštatoval, že z úverového účtu vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 20.000 eur, pričom jednotlivými splátkami bola dlžníkmi uhradená suma 3490,38 eur. Súd prvej

inštancieuviedol,žeboltododávateľ,ktonaformulovalzmluvu(štandardnátypovázmluva)adobrovoľne
sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré
zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie článku VII. zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti
aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v

spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka. Zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení
vyplýva, že táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými
zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne

zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielen že zmluvu vytvoril, ale
aj právny úkon odstúpenia naplnil. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel ustanovení
Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane
platenia úroku napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami

ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Bolo preukázané, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy
v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku zrušila a zanikli všetky práva a povinnosti, teda aj nárok na úroky
zmluvou dohodnuté. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku (ex
tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, teda aj dohoda o úrokoch. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinností z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada

škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie (§ 457 Občianskeho
zákonníka). Súd prvej inštancie konštatoval, že rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo
výške 20.000 eur a úhradami zo strany dlžníka a spoludlžníka v sume 3.490,38 eur, predstavuje sumu
16.509,62 eur, a zaplatenie tejto sumy im uložil, a to v splátkach, o túto možnosť požiadal žalovaný
v 1. rade, ktorý je rozvedený, poberá príjem 61 eur dávku v hmotnej núdzi, má 2 maloleté dcéry, na

ktoré platí výživné 23 eur. Rysuje sa mu nejaká práca, nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorových
vozidiel. Žalovaná v 2. rade uviedla súdu, že prostriedky úveru 20.000 eur boli použité na výstavbu
rodinného domu. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa
riadi režimom Obchodného zákonníka je potrebné právny vzťah posúdiť podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka nakoľko je to pre spotrebiteľa výhodnejšie z dôvodu, že došlo k platnému odstúpeniu od

zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila, zanikli všetky práva a povinnosti, teda aj nárok na úrok zmluvou
dohodnutý. Nárok na zaplatenie riadnych úrokov vo výške 6,59% od 01.03.2015 do zaplatenia mal za
nedôvodný. Zamietol ho, nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka - §261 ods. 3 písm.
d), § 324 ods. 1 a 2, § 344, § 345 ods. 1, § 365, § 497, § 501 ods. 1 a 2, §502 ods. 2, § 503 ods. 1,
2, 3, § 504, § 506, § 2 ods. 1, podľa § 7 ods. 2, 3 Zákona č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení, podľa §

2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 3 ods. 3 Zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3,
§ 53 ods. 1, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 517 ods. 2 a podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z. - § 3 ods. 1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti tej časti výroku, ktorou bolo uložené
žalovaným zaplatiť sumu, zaplatenie ktorej im uložil, v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, s
odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie i napriek skutočnosti, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 nasl.

Obchodného zákonníka, kedy sa bez ohľadu na povahu účastníkov konania majú na daný právny vzťah
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda
nepríslušného právneho predpisu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že aplikácia Občianskeho zákonníka
vyplýva z toho, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a je preto potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je pre spotrebiteľa výhodnejšia,

nemá oporu v zákone. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere
totiž vyplýva priamo zo zákona, z kogentného ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka. Nejde o zmluvnú podmienku, prípadne zmluvné dojednanie, ktorých neprijateľnosť by mala
byť posudzovaná. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 nasl. Občianskeho
zákonníka) sú začlenené práve do Občianskeho zákonníka automaticky neznamená, že sa na právne

vzťahy založené zmluvou o úvere, hoci aj spotrebiteľskou zmluvou majú aplikovať výlučne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Požiadavka výlučnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na právne
vzťahy založené zmluvou o úvere nevyplýva ani zo Smernice Rady č. 87/102/EHS, ani zo Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Výlučnú aplikáciu Občianskeho zákonníka nevyžadujú ani
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani Zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch

či Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aplikácia Obchodného zákonníka na predmetný
právny vzťah vyplýva aj z prijatej novely Občianskeho zákonníka, konkrétne z § 52 ods. 2 veta 3.
Novelou zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho
zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §

54 ods. 1 Občianskeho zákonníka takisto zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom o tom, že
neposkytovalozákladpreprednostnúaplikáciuObčianskehozákonníka.Pokiaľsúdpriposúdeníúčinkov
odstúpenia od zmluvy o úvere vychádzal z ustanovenia § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
457 Občianskeho zákonníka vecne nesprávne právne posúdil. Ak zmluvné strany v článku VII. bod
5-6 zmluvy dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa

vrátane jej prísl., požiadavka vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov za úver po
odstúpení od zmluvy o úvere vyplýva aj priamo zo zákona z ust. § 506 Obchodného zákonníka.
Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo283/2003,
podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť

splniť. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru, je jeho rozhodnutie
nesprávne. Z § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník má veriteľovi zaplatiť okrem poskytnutých
peňažných prostriedkov aj úroky. Ide o odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá veriteľovi
prináleží priamo zo zákona, ust. § 506 Obchodného zákonníka upravuje, že po odstúpení od zmluvy
je právom veriteľa požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Účelom tohto ustanovenia nie

je zhoršenie právneho postavenia veriteľa v porovnaní s postavením, ktoré mal pred odstúpením od
zmluvy, ale poskytnúť mu právne prostriedky na ochranu jeho práva v prípade ak je dlžník v omeškaní.
Logickým výkladom ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné dospieť k záveru, ktorý
by znevýhodňoval dlžníkov, ktorí chcú splatiť úver predčasne a ktorí si plnia svoje povinnosti, oproti
dlžníkom „neplatičom“ voči ktorým veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere. Ak by sa vychádzalo z právneho

názoru, podľa ktorého veriteľovi nepatria úroky z úveru, dospelo by sa k tomu, že dlžník, ktorý si požičia
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a dostane sa do omeškania s plnením, na základe čoho
veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere, nie je povinný veriteľovi uhradiť úroky za úver. Takíto dlžníci „neplatiči“
dostávajú sa do výhodnejšej pozície oproti tým, ktorí v zmysle zmluvy plnia svoje povinnosti riadne avčas. Uvedené priam navádza dlžníkov k tomu, aby svoje záväzky neplnili a akákoľvek účinná ochrana
veriteľa pred omeškaním dlžníka stráca opodstatnenie. Bezodplatné užívanie peňažných prostriedkov
vylučuje aj Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách nakoľko z ust. § 27 ods. 12 tohto zákona vyplýva, že banka

nesmie uzatvárať zmluvy ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenia. Žalobca uviedol,
že má preto za to, že jeho nárok na 6,59% ročný úrok zo sumy istiny mu patrí od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia, a teda aj za dobu po účinnom odstúpení od zmluvy
o úvere. Uviedol, že má nárok aj na nezaplatené poplatky. Poplatky za upomienky reflektujú porušenie
povinností zo strany žalovaných plniť svoje zmluvné záväzky. Uviedol, že má taktiež nárok na úrok z

omeškania z nezaplatenej sumy, čo vyplýva zo zákona ako aj zo zmluvných podmienok. Žalobca taktiež
namietal to, že súd prvej inštancie umožnil žalovaným zaplatiť žalovanú sumu v mesačných splátkach.
Podľa žalobcu hodnotiaca úvaha súdu nemôže byť ľubovoľná, musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v
konaní najavo. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti, keď umožnil žalovaným zaplatiť dlh v splátkach,
arbitrárny. Neodôvodnene zvýhodňuje postavenie žalovaných na úkor žalobcu. Súd nevzal do úvahy
okolnosti na strane žalovanej v 2. rade, ako aj okolnosti na strane žalobcu. Podľa rozhodnutia súdu, len

istina žalovanej sumy by bola splácaná dlhšie ako 16 rokov. Uvedený stav je neprijateľný. Podľa žalobcu
nesprávne je taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, žalobca preto žiadal aby odvolací súd zrušil
odvolaním napadnute výroky rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1, ods. 2
veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 381 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 01.12.2016 (§ 219 ost. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené len čiastočne.

5. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vo veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku ako aj správne právne vec posúdil, s výnimkou tej časti výroku, keď umožnil
žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť sumu, zaplatenie ktorej im uložil, v určených splátkach. S výnimkou tejto
časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalobcu proti zamietavému výroku o nepriznaní zmluvne dohodnutých úrokov za obdobie
po odstúpení od zmluvy a žalobou uplatneného nároku na poplatky odvolací súd uvádza, že je nesporné,
že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Ide o spotrebiteľskú zmluvu i
napriek tomu, že z článku VIII. zmluvy, bodu 1, vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, Obchodných zákonníkom č. 513/91 Zb., Občianskym

zákonníkom č. 509/91 Zb., Zákonom č. 310/92 Z.b. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel,
Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších noviel a všeobecnými podmienkami. Z dôvodu účinného odstúpenie od zmluvy
listom žalobcu z 09.09.2014 došlo k zániku zmluvy od začiatku a preto súd prvej inštancie správne
posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 457

v spojení s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu došlo na základe rozhodnutia žalobcu. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že obsah
spotrebiteľskej zmluvy koncipoval žalobca, ktorý koncipoval aj jednotlivé zmluvné podmienky, na ktoré
súd prvej inštancie správne poukázal. Žalovaní ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť obsah zmluvy,mohli len nakoncipovanú zmluvu prijať ako celok. Žalobca sa dobrovoľne sám rozhodol pristúpiť k
odstúpeniu od zmluvy, t. j. k jej zrušeniu, i napriek tomu si naďalej uplatňuje úroky z úveru a nepriznanú
uplatnenú istinu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným

tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Posúdenie účinkov odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48) je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných
súdov vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani odvolací súd nepopiera argumenty žalobcu, že úver
je absolútnym obchodom, ktorý je právne upravený ustanoveniami Obchodného zákonníka, vrátane

ustanovení týkajúcich sa účinkov odstúpenia od zmluvy, ktoré je odlišné od právnej úpravy vyplývajúcej
z ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neposudzoval jednotlivé zmluvné podmienky
ako neprijateľné zmluvné podmienky, na ktorú skutočnosť poukázal žalobca v odvolaní. Vychádzal len
z jednostranného adresného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od zmluvy, pričom právny vzťah
medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský, a preto na posúdenie účinkov odstúpenia od
zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní právneho vzťahu súd prvej

inštancie správne poukázal na osobitné ustanovenia právneho poriadku v oblasti spotrebiteľských práv
vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, a preto
uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia účinkov odstúpenia nebola dôvodná.

8. K posúdeniu účinkov odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu Ústavný súd SR v konaní

vedenom pod sp. zn. I. ÚS 402/2013 uviedol, že úver uzavretý podľa Obchodného zákonníka je
absolútny obchod a spravuje sa ust. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákonom č.
634/1992 Zb., ust. § Občianskeho zákonníka). Ide o typický občianskoprávny vzťah a je náležité a plne
v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva sa aplikuje právna úprava Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ predformuluje v
spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ich
nedá do súladu v zmysle ust. § 879 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, sú v rozpore so zákonom, a teda
neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 261

ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa
rovnaký inštitút priaznivejšie (lex specialis derogat lec generalis), uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
20/2009.

9. Čo sa týka námietky žalobcu, že neboli mu priznané žiadané poplatky, je potrebné uviesť, že túto

argumentáciu nemá odvolací súd za dôvodnú. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že k žiadaným
poplatkom za upomienky žalobca nepredložil žiadne dôkazy o upomínaní žalovaných, v spise sa
nenachádzajú. Odvolacia námietka v tomto zmysle preto nemôže obstáť.

10. Dôvodnou však bola odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie umožnil

žalovaným zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 100 eur od času a za podmienok ako z rozsudku vyplýva.
Okrem toho, že lehota, v ktorej by pri riadnom plnení splátok mali žalovaní žalobcovi zaplatiť len istinu
úveru, je neprimerane dlhá, je potrebné uviesť taktiež to, že súd prvej inštancie uložil žalovaným zaplatiť
dlžnú sumu istiny spoločne a nerozdielne v splátkach po 100 eur pričom k záveru o tejto možnosti dospel
lenztvrdeniažalovanéhov1.rade,naviacničímnepreukázanéhoabezakýchkoľvekzisteníopomeroch

žalovanej v 2. rade. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 26.10.2015 vyplýva len to, že poskytnuté
úverové prostriedky boli použité na výstavbu rodinného domu a to, že žalovaná žalobu nerozporuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto v časti, ktorou umožnil žalovaným zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu v splátkach nesprávne, nepreskúmateľné, v tejto časti preto, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b)CSPzrušil.Vozvyšku

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie opätovne zistí možnú existenciu dôvodov, pre ktoré by
mali žalovaní zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach, ak k takému záveru dospeje. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodní, pričom vychádzať bude nielen z tvrdení žalovaných, ale aj z verifikovaných podkladov.
Vezme taktiež zreteľ v takomto prípade na výšku sumy, zaplatenie ktorej žalovaným uložil v kontexte s

tým, že nie je možné pripustiť, aby bol rozhodnutím súdu veriteľ v pozícií, že pri dodržaní splátok bude
musieť čakať na zaplatenie svojej pohľadávky viac ako 16 rokov.11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, rozhodne taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

12. Rozhodnutie bolo vo vzťahu k potvrdeniu rozsudku v zamietavom výroku prijaté v pomere hlasov
2:1 a vo vzťahu k zrušeniu rozsudku vo výroku o splatnosti a v súvisiacom výroku o trovách konania
v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.