Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/381/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200247
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu P.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
slovenskejXXX/XX,XXXXXX.,zastúpenýJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomAdvokátskejkancelárie
so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 785,45
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 14/2014-110
zo dňa 08. októbra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 785,45 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 30.9.2014 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 71,11
eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 30.9.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 418,72 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo

VÚB Prešov, č. ú. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, W.: X., VS: 13613 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 21 odsek 4, § 153 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“); § 3 odsek 1 písm. a/, § 4 odsek 1 písm. a/, b/ a f/, § 4
odsek 2, 3, § 6 odsek 2, § 15 odsek 1, § 16 odsek 1 a 4, § 17 odsek 1, § 18 odsek 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú Slovenskú
republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR na zaplatenie sumy 785,45 Eur s 5,25 % úrokom
z omeškania od 23.12.2013 do zaplatenia, sumy 71,11 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
od 23.12.2014 do zaplatenia a trov konania. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej
inštancie k zisteniu, že voči žalobcovi bolo uznesením povereného príslušníka PZ, Obvodného
oddelenia PZ Stropkov zo dňa 05.11.2012 vznesené obvinenie pre prečin zvýhodňovania veriteľa
podľa ustanovenia § 240 odsek 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný

zákon“). Proti uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť,
ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 05.12.2012 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa
03.04.2013 bol na Okresnú prokuratúru Svidník podaný návrh na podanie obžaloby, prokurátor Okresnej
prokuratúry Svidník však uznesením zo dňa 08.04.2013 zastavil trestné stíhanie z dôvodu neprípustnostitrestného stíhania podľa ustanovenia § 9 odsek 1 písm. e/ zákona č. 301/2005 Trestný poriadok (ďalej
len „Trestný poriadok“). Listom zo dňa 18.06.2013 požiadal žalobca žalovanú v rámci predbežného
prerokovania nároku o náhradu škody. Ministerstvo vnútra v konaní poukázalo na skutočnosť, že

zákonom č. 412/2012 Z.z. bol zákon č. 514/2003 Z.z. zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť
dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa
aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z.z.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konal ďalej s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky. Súd

prvej inštancie poznamenal, že je irelevantné, že žiadosť na predbežné prerokovanie bola podaná
na Ministerstve vnútra SR, pretože príslušným orgánom je Generálna prokuratúra SR. Na základe
vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podľa jeho
názoru ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom

konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladáobjektívnuzodpovednosťštátu(bezohľadunazavinenie),ktorejsanemôžezbaviť.Ikeďjedným
zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle ustanovenia § 6 odsek 1 prvá vety zákona, je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda, podľa názoru súdu prvej inštancie treba mať na zreteli, že zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody
v prípade zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Podľa súdu
prvej inštancie judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu

úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podľa
prvoinštančného súdu rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia
má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhanie alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť,
že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata
nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Súd prvej
inštancie má zato, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože odmena za poskytovanie právnej pomoci -
obhajoba v trestnom konaní predstavuje výdavok žalobcu, teda zmenšenie jeho majetku a tým škodu,
ktorá bola spôsobená priamo a bezprostredne vznesením obvinenia a následným postupom v trestnom
konaní až do právoplatnosti zastavenia trestného stíhania. Vznik trov konania bol podľa názoru súdu

prvej inštancie nevyhnutne vyvolaný vznesením obvinenia, existenciou trestného stíhania a obhajobou,
ktorá bola úspešná, teda prvoinštančný súd konštatuje, že uplatňovaný nárok je v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 odsek 1 O.s.p..

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru, rozsudok vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciatonajmävotázkekonaniazaštát.Žalovanátvrdí,žeGenerálna
prokuratúra SR nie je príslušná vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne
predpokladynapostuppodľaustanovenia§4odsek1písm.f/zákona,t.j.škodunespôsobilaprokuratúra
(prokurátor) teda nie je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR na konanie. Podľa jeho názoru

zákonč.412/2012Z.z.upravilznenielenvovzťahukMinisterstvuvnútraSRanapríslušnostiprokuratúry
konať na štát nič nezmenil. Ďalej uvádza, že prokuratúra (prokurátor) by škodu mohla spôsobiť konaním
alebo opomenutím. Ani jedna z uvedených alternatív nie je ani len teoreticky splnená pretože prokurátor
sa na rozhodnutí o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal. Podľa jeho
názoru, zámerom zákonodarcu bolo a stále je, aby orgán, ktorý žiadosť o náhradu škody predbežne

prerokoval aj konal za štát pred súdom. Síce súhlasí, že žalovaným je Slovenská republika, avšak v
súladevplatnouaúčinnouprávnouúpravoumalovmeneSlovenskejrepublikykonaťMinisterstvovnútra
SR, ktorému žalobca žiadosť o náhradu škody doručil.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:
9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa odseku 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. b/ zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
Podľa písm. f/, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa

osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, základným problémom v prejednávanej veci je otázka, ktorý
orgán je oprávnený konať za štát v prípade uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle
zákona. Výšku uplatneného nároku odvolací súd nepovažuje za spornú. V súvislosti s ňou odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením o vznesení obvinenia povereného príslušníka PZ zo dňa
05.11.2012 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240
odsek 1, 2 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 05.12.2012 ako nedôvodná zamietnutá.
Uznesenímzodňa08.04.2013prokurátorzastaviltrestnéstíhanieakoneprípustnévzmysleustanovenia

§ 9 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku.
13.Preurčeniepríslušnéhoorgánukonajúcehovmeneštátubolodo31.12.2012rozhodujúce,naktorom
z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tento stav však trval
len do 31.12.2012, nakoľko 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. a ktorý zmenil ustanovenie § 4 odsek 1 písm. b/. Nové ustanovenie

teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu len vtedy, ak sú kumulatívne splnené
podmienky a to že v konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v
trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. októbra 2015 sp. zn. 8Cdo 289/2014)

14. Iný výklad by poprel zmysel a účel zákona č. 412/2012 Z.z., účelom ktorého je vytvoriť legislatívne
podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a reagovať na poznatky aplikačnej praxe. Súčasne mal spresniť platnú právna úprava,
aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na dosiahnutie uvedených cieľov precizuje úpravu

pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu. (pozri Dôvodovú správu k návrhu zákona č. 412/2012 Z.z.)
15. Novelou zákona došlo k zvýrazneniu postavenie prokurátora v trestnom konaní so zreteľom na
význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o
podaní obžaloby príslušnému súdu, z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v
konaníonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Ajkeďnezákonnýmrozhodnutímjestále

uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt, oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať
za štát v rámci konania o náhradu škody zostala zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu policajta a zároveň nepodal obžalobu. V opačnom prípade je preto potrebné
dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR takéto oprávnenie konať za štát nemá.16.Aktedasúdprvejinštancieskonštatoval,žeposťažnostižalobcureagovalaOkresnáprokuratúratak,
že jeho sťažnosť zamietla a toto rozhodnutie považoval za kľúčové pre posúdenie otázky, ktorý orgán
štátu zodpovedá za spôsobenú škodu žalobcovi, teda že v mene štátu koná Generálne prokuratúra SR,

s týmto jeho záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
17. Skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody na
Ministerstve vnútra SR, ktorý v dôsledku zmeny právnej úpravy už nie je príslušný vo veci konať
nepovažuje odvolací súd za významnú. Nejde o skutočnosť, ktorá by oslabovala žalobu.
18. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v

celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).