Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne E. A., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 714,77
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/76/2014-52
zo dňa 22. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 10. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanému
náhrada trov konania nepriznal (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že strany uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX
dňa 12. 04. 2007 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský
úver zo strany žalovaného vo výške 10.000,- Sk a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 12-

tich splátkach, pričom prvým dňom plnenia bol 15. 05. 2007. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym
názorom žalobkyne, že prijaté plnenie na úrokoch a poplatkoch je v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“, resp. „ZoSÚ“) a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), pretože išlo o
plnenie bez právneho dôvodu vo výške 714,77 Eur. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalovaný
vzniesol oprávnene námietku premlčania. Okresný súd zistil, že posledná splátka spolu s poplatkami a

úrokmizomeškaniavovýške1.046,71Eurbolazaplatenádňa 24.06.2008,pretodvojročnásubjektívna
lehota uplynula dňa 24. 06. 2010 a trojročná dňa 24. 06. 2011. Žaloba na okresný súd bola podaná
dňa 14. 05. 2014, teda po zákonom stanovenej tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote.
Pretože sa žalovaný premlčania dovolal a jedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd
mal za to, že žalobkyňou uplatnené právo sa nebolo uplatnené v trojročnej objektívnej premlčacej lehote
ani v dvojročnej premlčacej lehote, teda sa premlčalo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Okresný súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 107 ods. 1, 2 OZ stanovuje pre vydanie bezdôvodného

obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu lehotu a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu,
ktorá je trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že
sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z
nich právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitútje následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre
začiatokbehudvojročnejsubjektívnejpremlčacejdobyjerozhodnýdeňkedysaoprávnenývkonkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal. Žalobkyňa skutkové tvrdenia rozhodné pre posúdenie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby v žalobe a ani v priebehu konania neuviedla. Začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby súd v konaní neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobkyni márne uplynula objektívna
premlčacia lehota v tomto prípade trojročná, ktorá začala plynúť okamihom získania bezdôvodného
obohatenia s ohľadom na poskytnutie plnenia a posledný deň úhrady 24. 06. 2008 začala plynúť

odo dňa nasledujúceho, t.j. 25. 06. 2008, pričom uplynula dňa 25. 06. 2011 v trojročnej premlčacej
objektívnej lehote. Pokiaľ ide o desaťročnú premlčaciu dobu (podľa vyjadrenia žalobkyne malo ísť
na strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie), okresný súd mal za to, že tento úmysel
získať bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve
preukázaný nebol. Občiansky zákonník ako taký podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto súd
prvej inštancie pri posúdení úmyslu žalovaného vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v

trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách vedomostnej
a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri
bezdôvodnom obohatení podľa OZ ide vtedy, ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že
svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide,
ak ten kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a

pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného
získaťbezdôvodnéobohatenienestačiavšeobecnétvrdeniažalobkyneozaužívanípraxežalovanéhopri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia
plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa

bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalovaný chcel získať na základe Zmluvy o úvere odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, ale
táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase
uzatvorenia zmluvy v roku 2007 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr

posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa
zákonom požadované náležitosti a teda, že bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov.
Podľa názoru okresného súdu pri posúdení či ide o úmyselné konanie, nie je možné vychádzať totiž zo
súčasného stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy, a preto neobstojí ani argumentácia
žalobcu, že žalovaný aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a uzatvoril „obdobné zmluvy o

úveroch bez uvádzania RPMN“. Rovnako aj v prípade odkazu na iné rozhodnutia súdom v rámci SR a
tiežrozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.23Sp19/2008tvrdeniamižalobcu,žežalovaný
musel vedieť, že zmluvy o úvere, ktoré uzatvára s dlžníkmi sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, táto
argumentácia neobstojí, pretože nie je známe, ktoré skutkové okolnosti boli posudzované pri vyslovení
právneho názoru v súdenej veci. Vzhľadom na tieto všetky okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru,

že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z
uvedených dôvodov potom pre úspešnú vznesenú námietku premlčania, ktorú okresný súd vyhodnotil
ako dôvodnú, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu v konaní
žiadne trovy nevznikli a ani si neuplatnil náhradu žiadnych trov.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že odôvodnenie

rozsudku je nepreskúmateľné, pretože okresný súd neskúmal plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty.
Hoci zaujal názor, že jej uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva. Žalovaný sa
pravidelne nachádza v situácii, že nemá nárok na ním požadované úroky a poplatky za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, tieto zmluvy nie sú v súlade s príslušnou právnou úpravou, neobsahujú
obligatórne náležitosti, preto sa považujú ex lege za bezúročné a bezpoplatkové. Podľa jej názoru

konanie žalovaného je úmyselné, a preto je nutné aplikovať v danom spore ustanovenia Občianskeho
zákonníka o 10 ročnej premlčacej dobe. Od spotrebiteľov nie je možné objektívne požadovať, aby boli
schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpísania, pričom pre žalovaného je výhodnejšie
ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich zmluvách zákonomustanovené obligatórne údaje a požadovať od nich nezákonne vysokú odplatu za účelom, aby sa
na ich úkor obohatil. Vo väčšine prípadov spotrebitelia plnia na účet žalovaného finančné plnenie
predstavujúce odplatu v rozpore so zákonom, pretože si svojich práv nie sú vôbec vedomí. Žalovaný

zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv
a prijíma od nich plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pre žalovaného je výhodnejšie úmyselne
porušovať zákon, čo dlhodobo robí napriek mnohým rozhodnutiam súdov, ktoré ho na to upozorňujú.
Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti žalovaného pri podnikaní v predmetnej oblasti pri zachovaní jeho
odbornej starostlivosti pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi musel žalovaný v čase, keď sa bezdôvodne

obohacoval na jej úkor o tom skutočne vedieť, resp. s tým musel byť minimálne uzrozumený. Žalobca
s ňou uzatvoril zmluvu o úvere v roku 2007, teda už v tom čase vedel, že je úver bezúročný a bez
poplatkov, pretože zmluva neobsahovala údaj o RPMN. Podľa jej názoru žalovaný vedel, že sa svojím
konaním bezdôvodne obohacuje, keďže uzatváral zmluvy bez RPMN, hoci zákon jasne sankcionoval
neuvedenie tohto údaju bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľských zmlúv. Zároveň poukázal
na rozhodnutia všeobecných súdov.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 28. 12. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015

Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich

náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

10. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty žalobkyne v odvolaní.

11. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový
prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa
práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
oprávnenému subjektu, t.j. v prospech toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

12. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré
sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací záväzok (naturálny

záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani
predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

13. Dvojročná subjektívna premlčacia doba platí v dvoch prípadoch, a to pri: a) nároku na náhradu

škody, b) práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (ktoré sa premlčí v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ).

14. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu

škody, resp. na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba
začneplynúťodokamihuškodnejudalostiapribezdôvodnomobohatenívokamihu,keďdošlokzískaniu
bezdôvodného obohatenia. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus) a úmyselné
bezdôvodné obohatenie, platí desaťročná objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ).

15. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k
plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj
samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne a samostatne (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR

zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005).

16. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný

právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia. Jej argumentácia ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci je všeobecná a
vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) je ako
relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

17. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne premlčania pohľadávky odvolací súd
uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi a s názorom okresného súdu, t.j.
v posudzovanej veci došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 OZ), ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho nebolo možné premlčané právo žalobkyni priznať.

18. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného
vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. Všeobecný odvolací argument žalobkyne ohľadne
uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti (v
dôsledku čoho sa považujú zmluvy za bezúročné a bez poplatkov), je právne irelevantný vo vzťahu k

preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa na jej úkor pri uzatvorení zmluvy o úvere č.
XXXXXXX dňa 12. 04. 2007, eventuálne pri prijatí jednotlivých platieb od žalobkyne.

19. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako

slabšieho účastníka záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ustanoveniach § 4 definuje, ktoré náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Ak zmluva nemá písomnú formu alebo neobsahuje náležitosti uvedené v zákone, zákon s ich absenciou
spája rôzne dôsledky, t.j. neplatnosť, resp. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov(ak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, l/). Žiaden právny
predpis ale neustanovuje ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve,
že dochádza ex lege k prolongovaniu trojročnej objektívnej doby na desaťročnú objektívnu dobu na

uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.

20 . Odvolací súd (stotožňujúc sa s názorom okresného súdu) konštatuje, že márne uplynula objektívna
trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa zaplatila poslednú
splátku úveru dňa 24. 06. 2008. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že i v prípade, ak by

subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v rámci objektívnej premlčacej doby, uplynutím
objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa jedná o maximálnu lehotu na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže súd prvej inštancie v tejto veci správne určil
maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nebol daný dôvod
skúmať začiatok plynutia subjektívnej lehoty (žalovaný v konaní nenamietal eventuálne skoršie uplynutie
subjektívnej lehoty).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255 ods. 1 CSP) považuje taktiež za správny.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, tento si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol,
že mu ich náhradu nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).