Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/594/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615203586
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615203586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu CCRB a.s., Praha, Olivova 948/6,
IČ: 247 23 576, Česká republika, zast. Mgr. Martinom Strakom, advokátom so sídlom Bardejov,
Hviezdoslavova 9, proti žalovanej H. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom T. V. L., Q. XX, o 7.263,57 Kč s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.10C/60/2015-38 zo dňa
11.9.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zamietol žalobu
o zaplatenie 7.263,57 Kč s prísl. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, Raiffeisenbank a.s., uzavrela
so žalovanou 16.3.2010 Zmluvu o vydaní kreditnej karty č. 898922, súčasťou ktorej boli všeobecné
obchodné podmienky a obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet. Žalovanej
bolavydanákreditnákartaVisaClassicprvápodč.4188085738138335adruhápodč.41880851342516

a bol stanovený úverový limit do výšky 10.000 Kč. Podľa ustanovení zmluvy a článku VIII. Obchodných
podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet Raiffesisenbank a.s. sa žalovaná zaviazala
hradiť riadny úrok vo výške 1,89% p.m., teda 22,68% p.a. z vyčerpanej istiny, mesačné splátky v súlade
s čl. VII Obchodných podmienok vo výške tzv. minimálnej splátky vo výške 5% z vyčerpanej istiny,
minimálne 500 Kč, neskôr 3,5% z celkovej dlžnej čiastky, najmenej 300 Kč podľa č. VI.1 Obchodných
podmienok v spojení s Cenníkom produktov a služieb pre súkromné osoby podľa čl. VIII. Obchodných
podmienok a hradiť poplatky za poskytnuté služby podľa platného Cenníka. Dňa 19.4.2011 žalovanej

bolo zaslané prehlásenie o okamžitej splatnosti v súlade s čl. XIII.2.d) Obchodných podmienok, pretože
bola v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok za február a marec 2011, pričom došlo k
porušeniu zmluvy podľa článku XIII.1.a) Podmienok. Ku dňu splatnosti bola dlžná čiastka 12.126,93 Kč.
Žalobcovi bola postúpená pohľadávka dňa 25.8.2011 vo výške 10.149,93 Kč. Oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo žalovanej oznámené 2.9.2011.

3. Súd prvej inštancie citoval článok 2 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 (ďalej len

Nariadenia), článok 16 ods. 1, 2 Nariadenia, ďalej citoval § 52 ods. 1, 3, 4 OZ, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.,
§ 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a § 103 OZ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 16.3.2010 uzatvorená zmluva o vydaní kreditnej
karty. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto podľazáveru súdu prvej inštancie na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vychádzajúc z § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. konštatoval, že je povinný
prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu premlčania

nároku. Pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty vychádzal z § 100 ods. 1 a § 101 OZ, t.j. trojročnej
premlčacej doby s tým, že začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Konštatoval, že
so žalobcom predložených dokladov vyplýva, že pohľadávka bola zosplatnená 19.4.2011, teda už v tom
čase bola známa výška pohľadávky a z pôvodného veriteľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky
dňa 25.8.2011. Žaloba bola podaná na súde 9.3.2015, keď už pohľadávka bola premlčaná. Uzavrel, že

premlčanie má za následok zánik nároku, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej z dôvodu
premlčania nároku, žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
keďže žalovanej, ktorá v konaní mala úspech, trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
bol zrušený a vec vrátená na nové prejednanie súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil odvolacím
dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a
podľa § 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o
vydaní kreditnej karty, táto zmluva je zmluvou o úvere uzavretou v súlade s § 497 a nasl. zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ zák. č. 513/1991 Zb. predstavuje Zmluva o
úvere tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah, ktorého úprava sa riadi vždy Obchodným zákonníkom.
Z uvedeného vyplýva, že na pohľadávku, ktorá vznikla z úverovej zmluvy sa použije právna úprava zák.

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Keďže k zosplatneniu pohľadávky došlo 19.4.2011, premlčacia
doba začala plynúť 20.4.2011 a k jej uplynutiu došlo najskôr dňa 20.4.2015. Žaloba bola súdu doručená
9.3.2015, teda bola podaná na súde pred uplynutím premlčacej doby. Poukazoval na rozsudok NS
ČR z 24.7.2012 sp.zn. 32 Cdo 3337/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že ustanovenie Občianskeho
zákonníka o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 262

ods. 4 Obchodného zákonníka. K odvolaniu pripojil kópiu uvedeného rozsudku.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/
O.s.p.) v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/,
h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.12.2016 o 9.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle §
219 ods. 1, 3 CSP.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval na právny vzťah účastníkov konania ustanovenia
Slovenského právneho poriadku, konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zmenený s účinnosťou od 1.5.2014, poukazujúc na
článok 2 ods. 1, 2 Nariadenia, článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
ako štátnou občiankou Slovenskej republiky došlo na území Českej republiky, pričom žalobca vstúpil

do práv a povinností svojho právneho predchodcu, ide o vzťah s medzinárodným prvkom, odvolací
súd preskúmaval správnosť záveru súdu prvej inštancie o právomoci súdu konať vo veci a o aplikácii
právneho poriadku Slovenskej republiky.12. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 s účinnosťou od 1.1.2015 bolo zrušené Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

13. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len Nariadenie
EP), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu
alebo tribunálu.

14. Podľa článku 17 bod 1,2 Nariadenia EP vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa
tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bod 5, ak ide :
a/ o zmluvu o predaji tovaru na splátky,
b/ o zmluvu o úvere splatnou v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru,
c/ vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu
týchtočinností.Akspotrebiteľuzatvorízmluvusúčastníkom,ktorýnemábydliskovčlenskomštáte,alebo

má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento
účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky obchodného zastúpenia
alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte.

15.Podľačlánku18bod2NariadeniaEPdruhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, bydlisko žalovanej - spotrebiteľky, je na území
Slovenskej republiky, preto je daná právomoc a príslušnosť súdu v obvode ktorého je jej bydlisko, t.j.
Okresného súdu Spišská Nová Ves.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázku právomoci a príslušnosti súd prvej inštancie
posúdil správne. Pri posudzovaní otázky právomoci a príslušnosti na konanie vo veci síce vychádzal
z právneho predpisu, ktorý už nebol účinný, jeho záver bol však správny, preto pochybenie súdu prvej
inštancie nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

18. V zmysle ust. § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom
tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné,
pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako
aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a

tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

19. Podľa ust. § 2 vyššie citovaného zákona, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ
neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

20. Takouto zmluvou, ktorú má na mysli cit. ust. § 2 zák. č. 97/1963 Zb. je od 17.12.2009 Nariadenie
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.593/2008zo17.6.2008orozhodnompráveprezmluvnézáväzky,
teda toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009.

21. Podľa článku 6 Nariadenia Rady ES 593/2008 (ďalej len Nariadenie Rady): Spotrebiteľské zmluvy
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
"spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,

že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín
vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.22. Medzi účastníkmi nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní zmluvy medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nebola dohodnutá voľba rozhodného práva, z okolnosti
prípadu je zrejmé, že k poskytnutiu služby došlo na území Českej republiky, že poskytovateľ služby,

právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s., vykonáva činnosť v krajine pobytu žalovanej, preto pri
posudzovaní rozhodného práva bolo potrebné vychádzať z cit. článku 6 Nariadenia Rady, podľa ktorého
spotrebiteľská zmluva sa spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právnym
poriadkom Slovenskej republiky lebo ako už bolo vyššie uvedené, bydlisko žalovanej- spotrebiteľky je
na Slovensku a sú splnené aj ďalšie podmienky tohto článku. Preto správne postupoval súd, pokiaľ na

daný prípad aplikoval ust. právneho poriadku Slovenskej republiky a to Občiansky zákonník a zák.č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

23. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci ( správne § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a § 205 ods. 2
písm. g/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(správne § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

24. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/.

25.Kodvolaciemudôvoduvzmysleust.§365ods.1písm.e/CSP(§205ods.2pís.c/O.s.p.)jepotrebné
uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy
na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné,
t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že

príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd

prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Uvedený odvolací dôvod nie je daný, pretože žalobca síce v odvolaní namieta, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, avšak v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný,

nebol vykonaný a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie
nezisťoval.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Ani uvedený odvolací dôvod nie je daný, nakoľko rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť,
žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani
inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§

133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.30. Žalobca v odvolaní namieta správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ otázku premlčania
posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, poukazujúc na rozsudok NS
ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010.

31. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že žalobcom uplatnený nárok je v súlade s ust. § 100 ods. 1 a § 101 OZ premlčaný
v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej lehoty, pričom na premlčanie prihliadal aj bez námietky
žalovanej poukazujúc na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zmenený s

účinnosťou od 1.5.2014.

32. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

33. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvej inštancie na právny vzťah účastníkov správne aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má povahu bezpochyby spotrebiteľskej zmluvy, správne
súd posudzoval aj vznesenú námietku premlčania a plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a pri jej posúdení dospel k správnym právnym záverom, ktoré sú v úplnom

súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 z
19.6.2013, uznesenie NS SR z 25.1.2011, sp.zn.5 M Cdo 20/2009).

34. Za správny je potrebné považovať postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vzal zreteľ na ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou.
Správne ex offo posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho konštatoval, že premlčacia doba - trojročná, márne uplynula. K takémuto záveru dospela
aj najnovšia judikatúra (rozsudok NS SR sp.zn. 8 Cdo 3/2015 z 28.5.2015). Nemožno preto súhlasiť
s názorom žalobcu, že právny vzťah medzi účastníkmi a nároky z neho vyplývajúce vrátane otázky

premlčania práva, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, bolo nutné posudzovať podľa
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí štvorročná premlčacia doba.

35. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok súdu o náhrade trov konania, nakoľko žalobca v
konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov nepatrí a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej
nevznikli, preto jej nemohli byť priznané, žalobca nemá nárok na ich náhradu, keďže v odvolacom konaní
nebol úspešný.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).