Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201323
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116201323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. K., nar. XX.X.XXXX, Š. XXX, Z., o
zaplatenie sumy 418,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 39,93 € od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 15,88 € od 26.26.2.2013 do
zaplatenia, zo sumy 15,35 € od 26.3.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.1.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 15.12.2015 na vydanie platobného
rozkazu, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 418,85 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 49,16 € od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy

64,72 € od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,87 € od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 35,15 € od
26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% zo sumy 248,95 € od 26.12.2013do zaplatenia a nahradiť trovy
konania všetko do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, na
základe ktorej využíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, pričom sa zaviazal platiť
dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za

hovorné a zmluvné pokuty. K žalobe pripojil listinné dôkazy a to Zmluvu o poskytovaní verejných služieb,
Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete, Cenník pre
poskytovanie služieb právneho predchodcu žalobcu, päť faktúr.

3. Žalovaný sa k žalobe napriek poučeniu nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených
s návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o
pripojení dňa 19.9.2012 a dodatok k tejto Zmluve o pripojení, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal
užívať program „HAPPY XS“ po dobu 24 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností sa
zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 248,95 €. Právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 7212389692
splatnú dňa 25.12.2012 na sumu 49,16 €, faktúru č. 7300001804 splatnú dňa 25.1.2013 na sumu

64,72 €, ktorá obsahovala poplatok za obmedzenie služby-neplatenie 19,80 € a poplatok za upomienku
oneskorenej platby 4,99 €, ktorá bola prílohou faktúry, faktúru č. 7301107649 na sumu 20,87 € splatnú
25.2.2013vrátanepoplatkuzaupomienkuoneskorenejplatby4,99€,ktorábolasúčasťoufaktúry,faktúru
č.7302318484splatnúdňa25.3.2016nasumu35,15€,ktoráobsahovalapoplatokzaprerušenieslužby-
neplatenie a faktúru č. 7312849864 splatnú dňa 25.12.2013 za zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €.

7. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky.

8. Zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy
spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré

upravuje Občiansky zákonník.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a

dodatku k nej), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia,ktorémáspotrebiteľsplniťasktorýmisanemalmožnosťoboznámiťpreduzavretímzmluvy.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim), a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od dňa ku dňu 26.12.2012 vo výške 0,75% a ku dňu
26.12.2013vovýške 0,25% .

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

20. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom

mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

25. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba je čiastočne dôvodná. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom
zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné

podmienky. Žalovanému boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za
ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr.
V tejto časti súd návrhu čiastočne vyhovel z dôvodov uvedených nižšie a žalobcovi priznal i príslušnýúrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so vyššie citovanými ustanoveniami tak, ako je uvedené
v prvom výroku rozsudku.

27. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych
predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku.

28. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno

odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k
premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

29. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia faktúry splatnej dňa 25.12.2012 na sumu 49,16 € z dôvodu,
že sa jej zaplatenia žalobca na súde domáhal až dňa 25.1.2016 po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty,
ktorá uplynula dňa 26.12.2015 a to z dôvodu, že súd ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
prihliadol na premlčanie.

30. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € súd vyhodnotil ako neoprávnenú,
pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom

rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej dodatok obsahujú nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho zmluvných
povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna
sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená
paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti.

Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu
platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 20
mesiacov z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní
nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvná

pokuta tak, ako bola dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si
povinností žalovaného (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jetedaneprijateľnoupodmienkou.Nazáklade
neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať žalobcovi plnenie a návrhu vyhovieť.
Preto súd návrh v tejto časti zmietol.

31. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatkov za obmedzenie a za
prerušenie služby pre neplatenie 2x 19,80 € vrátane DPH. Nebolo preukázané, že by takéto poplatky
z uvedeného dôvodu boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani
skutočné výdavky na prerušenie a obmedzenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu

obmedzenie a prerušenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a
z tohto dôvodu by bol povinný za tieto služby platiť. Ide o určitý nástroj žalobcu ako dosiahnuť bez
súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do
úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie a prerušenie je teda výlučne nástrojom určitej
ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

32. Súd zamietol žalobu v časti uplatnených upomienok za oneskorené platby 2x 4,99 €, nakoľko
upomienku nemožno považovať za službu poskytnutú žalovanému, z ktorej by mal určitý prospech,
za ktorý by teda bol povinný platiť. Poplatok za upomienku má charakter zmluvnej pokuty, nebolindividuálne dojednaný. Naviac právnemu predchodcovi žalobcu s vystavením upomienky ani nevznikli
žiadne náklady, nakoľko je súčasťou zaslanej faktúry.

33. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo
výške 17% (istina 71,16 € a príslušenstvo 23,51 € ku dňu vyhlásenia rozsudku) a žalovaný vo výške
83%, t.j. celkový úspech žalovaného je 66% (83-17), preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v
rozsahu66%.Principiálnebypretobolonamiestepriznaniepomernejnáhradytrovkonaniažalovanému,

v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 C. s. p. a
contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.