Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/635/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206076
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613206076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angelika Sopoligová v spore žalobcu CD B. s.r.o., so sídlom v H. 1,
H. vězňů XXXX/XX, F. E., M. republika, O. : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Za
P.X/XX,ozaplatenie0,-€istinysprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku8C/299/2013-116z22.10.2015
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zrušuje
rozsudok 8C 299/2013-116 z 22.10.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) v poradí druhým rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa
žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 0,- €, zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne zo sumy 1.095,50 € od 25.9.2009 do 11.2.2010, zo sumy 1.027,50 € od 12.2.2010 do
11.3.2010, zo sumy 993,60 € od 12.3.2010 do 12.4.2010, zo sumy 959,50 € od 13.4.2010 do 11.5.2010,
zo sumy 925,50 € od 12.5.2010 do 10.6.2010, zo sumy 891,50 € od 11.6.2010 do 11.7.2010, zo sumy
857,50 € od 12.7.2010 do 11.8.2010, zo sumy 823,50 € od 12.8.2010 do 12.9.2010, zo sumy 789,50
€ od 13.9.2010 do 11.10.2010, zo sumy 755,50 € od 12.10.2010 do 9.11.2010, zo sumy 721,50 €
od 10.11.2010 do 12.12.2010, zo sumy 687,50 € od 13.12.2010 do 12.1.2011, zo sumy 653,50 € od
13.1.2011 do 10.2.2011, zo sumy 619,50 € od 11.2.2011 do 10.3.2011, zo sumy 597,89 € od 11.3.2011

do 11.4.2011, zo sumy 599,28 € od 12.4.2011 do 11.5.2011, zo sumy 567,66 € od 12.5.2011 do 9.6.2011,
zo sumy 552,08 € od 10.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy 536,37 € od 11.7.2011 do 11.8.2011, zo sumy
521,91 € od 12.8.2011 do 12.9.2011, zo sumy 507,29 € od 13.9.2011 do 12.10.2011, zo sumy 480,64
€ od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 440,97 € od 14.11.2011 do 12.12.2011, zo sumy 395,36 € zo
sumy 13.12.2011 do 11.1.2012, zo sumy 375,06 € od 12.1.2012 do 13.2.2012, zo sumy 354,76 € od
14.2.2012 do 11.3.2012, zo sumy 324,44 € od 12.3.2012 do 11.4.2012, zo sumy 293,73 € od 12.4.2012
do 9.5.2012, zo sumy 263,30 € zo sumy 10.5.2012 do 10.6.2012, zo sumy 229,59 € od 11.6.2012 do

11.7.2012, zo sumy 195,88 € od 12.7.2012 do 12.8.2012, zo sumy 162,17 € od 13.8.2012 do 11.9.2012,
zo sumy 124,86 € od 12.9.2012 do 10.10.2012, zo sumy 94,75 € od 11.10.2012 do 8.11.2012, zo sumy
61,04 € od 9.11.2012 do 11.12.2012, zo sumy 27,33 € od 12.12.2012 do 10.1.2013, zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo sumy 1.095,50 € od 29.1.2010 do 11.2.2010, zo sumy 1.027,50 € od 12.2.2010 do11.3.2010, zo sumy 993,60 € od 12.3.2010 do 12.4.2010, zo sumy 959,50 € od 13.4.2010 do 11.5.2010,
zo sumy 925,50 € od 12.5.2010 do 10.6.2010, zo sumy 891,50 € od 11.6.2010 do 11.7.2010, zo sumy
857,50 € od 12.7.2010 do 11.8.2010, zo sumy 823,50 € od 12.8.2010 do 12.9.2010, zo sumy 789,50

€ od 13.9.2010 do 11.10.2010, zo sumy 755,50 € od 12.10.2010 do 9.11.2010, zo sumy 721,50 €
od 10.11.2010 do 12.12.2010, zo sumy 687,50 € od 13.12.2010 do 12.1.2011, zo sumy 653,50 € od
13.1.2011 do 10.2.2011, zo sumy 619,50 € od 11.2.2011 do 10.3.2011, zo sumy 597,89 € od 11.3.2011
do 11.4.2011, zo sumy 599,28 € od 12.4.2011 do 11.5.2011, zo sumy 567,66 € od 12.5.2011 do 9.6.2011,
zo sumy 552,08 € od 10.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy 536,37 € od 11.7.2011 do 11.8.2011, zo sumy

521,91 € od 12.8.2011 do 12.9.2011, zo sumy 507,29 € od 13.9.2011 do 12.10.2011, zo sumy 480,64
€ od 13.10.2011 do 13.11.2011, zo sumy 440,97 € od 14.11.2011 do 12.12.2011, zo sumy 395,36 € zo
sumy 13.12.2011 do 11.1.2012, zo sumy 375,06 € od 12.1.2012 do 13.2.2012, zo sumy 354,76 € od
14.2.2012 do 11.3.2012, zo sumy 324,44 € od 12.3.2012 do 11.4.2012, zo sumy 293,73 € od 12.4.2012
do 9.5.2012, zo sumy 263,30 € zo sumy 10.5.2012 do 10.6.2012, zo sumy 229,59 € od 11.6.2012 do
11.7.2012, zo sumy 195,88 € od 12.7.2012 do 12.8.2012, zo sumy 162,17 € od 13.8.2012 do 11.9.2012,

zo sumy 124,86 € od 12.9.2012 do 10.10.2012, zo sumy 94,75 € od 11.10.2012 do 8.11.2012, zo sumy
61,04 € od 9.11.2012 do 11.12.2012, zo sumy 27,33 € od 12.12.2012 do 10.1.2013, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,65 € a náhrady trov konania na základe zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 22.12.2008 na zmenkovú sumu 33.003,03 Sk (1.095,49 €), pričom žalobca ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu

trov konania nepriznáva.

2. Súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom 8C/299/2013-40 z 30.4.2014, ktorým žalobu zamietol a
vyslovil, že strany nemajú právo na náhradu trov konania. Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto rozsudku,
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil súdu prvej inštancie postupovať podľa článku 5 a

nasl. Nariadenia ES 861/2007 a zistiť skutkový stav prejednávanej veci, s tým, že spôsob vykonania
dôkazov súd určí sám (článok 9 Nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia.
Odvolací súd tiež uviedol, že záver o neplatnosti zmenky z dôvodu neurčitého údaja splatnosti (uvedenie
dvoch rozdielnych údajov o splatnosti), nie je správny. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú
zmenku ako neplatnú v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani

v ďalšom konaní. V novom konaní, po právnom posúdení podľa § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, ods.
4 písm. k/, ods. 5 § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 § 4 ods.
2 písm. g/, h/, i/, j/, k/, ods. 3, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nemožno vyhovieť. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou
má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo

spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo
zmenkyaniezpohľadávky.Napriekuvedenémuvzhľadomnaspotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereje
však nevyhnutné vo veci poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky (§
53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“) v zmysle článku 14 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej
zmenky. Súd ďalej poukázal na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39
OZ, na ktorú súd prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Navyše dojednanie dohody o vyplnení

zmenky ohľadom zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne súd považoval za neplatné podľa § 39 OZ
v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 OZ. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť,
že zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou nespĺňa všetky náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Záverom
súd uviedol, že dohodu o vypĺňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať

za neplatnú pre obchádzanie zákona. Javí sa, že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a
dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a úspešnej žalovanej
trovy konania nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, písm. f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie aprizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom
strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a
vykonať len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú

zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne

predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, pričom táto sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými
okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950

Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval
ust. § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesie
námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a

nie je možné ho preniesť na žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplynula zo skutočnosti, že žalovaná
uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplynula z
rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na
ktorú žalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa. Žalobca nesúhlasil

ani s posúdením dohody o vyplňovacom práve blanko zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods.
6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca
pripúšťal, že zmenky budú vyplnené dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase

vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Na základe uvedeného uviedol, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

4. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

5. Žalobca v odvolacom konaní vzal čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

6.Podľaustanovenia§370ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,účinnéhood1.7.2016(ďalejlen„CSP“)

súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Žalovaná sa k
čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila, teda neuviedla vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím
žaloby, preto Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného
späťvzatia žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo súm uvedených v bode 1,
zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

7. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá, a súvisiaci výrok o trovách konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, /f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejnevyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.11.2016 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv.
215/2.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnenédňa16.11.2016
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu), z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený
skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k
vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej
dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou
uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcu zabezpečil

úverovú zmluvu zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, a tiež z dôvodu, že dojednanie zmenkového úroku súd
považoval za neplatné podľa § 39 OZ v spojitosti s ustanovením § 3 ods.1 OZ, keďže podľa predloženej
zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje
úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške súd považoval za úrok v rozpore s dobrými

mravmi.

14. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na
podrobnédôvodynapadnutéhorozsudku,sktorýmisastotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spoločné stanovisko k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa

v nasledujúcom znení :

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

17. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

18.Taktopostupovalajsúdprvejinštancie,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom

žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve
z hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
rozhodnom čase.

19. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

20. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaná nemohla ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo
so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.

21. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto

ich nemožno žalobcovi priznať.

22. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

23. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,
t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať

dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

25. V prejednávanom prípade bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní

podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. (od 1.7.2016 v zmysle § 295
CSP) bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou
súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho
konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy,
z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj
platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako
dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonanéhodokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo
ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu
spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany

nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd nerešpektoval ust. § 17 zákona č. 191/1950
Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci samotná žalovaná nemohla vzniesť kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č.

191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).
Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní

dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej

spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č.
93/2015).

27. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí

bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
(uznesenie zo 16.1.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp.
zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z

povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka podrobnej
(až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych
predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa,

resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského
práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,
že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho

súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

28. Ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže,
ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia
vyplýva len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96).
Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je

dôležité aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor EÚ sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
Smernice č. 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch
musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

29. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia
ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.30. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

31. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a
č. 492/2009 Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z.
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na

skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť,
ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky,
ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je
výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou

novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.

32. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že
uplatnený nárok nebol žalovanou popretý, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Ncb/11/2013-18 z 20.6. 2013, ktorým súd rozhodoval o námietke
nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už z tohto uznesenia

žalobcovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa zákona
zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a tento záver vyplynul aj z
uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/223/2014-80 z 30.4.2015 a v ďalšom konaní mal
možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil
za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu

spotrebiteľa. Okrem toho žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa
22.10.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo
k zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, úspešnej žalovanej trovy

konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).