Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207368
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215207368.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
žalobcu: C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom XXX XX B. T. D. XXX,
zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01
Veľký Krtíš, proti žalovanej: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom XXX XX
B. T. D., zastúpenej JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom, so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18. 12. 2015 číslo konania
10C/523/2015-24, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci boli splnené
podmienky § 142 ods. 2 OZ, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí
a rozdelením výťažku. O náhrade trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP
a náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepovažoval za správne, pričom poukazoval na to, že reálna deľba nehnuteľností nie
je možná, preto je daná možnosť zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva len takým
spôsobom, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov. Podľa jeho názoru, stav je neudržateľný, pretože aj keď žalovaná je
spoluvlastníckou predmetnej nehnuteľnosti, tak on je spoluvlastníkom vo väčšom rozsahu ako
žalovaná, avšak táto si neplní svoje povinnosti vo vzťahu k majetku patriacemu do podielového
spoluvlastníctva. Nie je preto daný dôvod, aby súd žalobu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietol. Žiadal preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny. Vychádzala z toho, že súd v rámci dokazovania správne
vyhodnotil skutkový stav v danej veci a najmä to, že je odkázaná na bývanie v predmetnej
nelinuteFnosti, a preto správne pristúpil k použitiu ustanovenia § 142 ods. 2 OZ.4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP"), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a tento v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný
predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný
Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 boli
zapracované prechodne ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.
6. Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie rozhodol v danej veci za účinnosti
zákona Č. 99/1963 Zb. - OSP, pričom za účinnosti tohto zákona bol podaný opravný
prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie ako i vyjadrenie k podanému odvolaniu.
Účinky uvedených procesných úkonov podľa ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP zostali
zachované, a preto aj keď v § 470 ods. 1 CSP je uvedené, že predmetný zákon č. 160/2015
Z. z. sa použije od 01. 07. 2016 aj na právne vzťahy, ktoré vznikli do 30. 06. 2016, tak
vzhľadom na daný procesný stav nemohol krajský súd neprihliadnuť na tie procesné úkony,
ktoré boli vykonané do 30. 06. 2016, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj podaný opravný
prostriedok. Dôvod na tento postup je daný aj cez ustanovenie čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných
princípovzákonač.160/2015Z.z.,keďzhľadiskaprávnejistotyjeustránsporulegitímneočakávanie,že
ich spor bude posúdený vzhľadom na právny stav, za ktorého boli vykonané procesné úkony, rozhodnuté
vo veci a podaný opravný prostriedok.
7. V zmysle § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Vzhľadom na nový procesný predpis Zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP musel krajský súd
posúdiť, či ustanovenie § 212 ods. 1 OSP má obdobné ustanovenia v zákone č. 160/2015 Z. z.
Zo zákona c. 160/2015 Z. z. vyplýva, že obsahovo takéto ustanovenia sú obsiahnuté v § 379 a § 380 ods.
1 CSP, z ktorých vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a taktiež je viazaný odvolacími
dôvodmi.
8. Krajský súd tak rozhodujúc aj za účinnosti nového právneho predpisu mohol
preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a dôvodov podaného odvolania zo strany
žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na
pojednávaní konanom dňa 18. 12. 2015 dostali strany sporu poučenie podľa ustanovenia
§ 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení zo strany súdu
prvej inštancie strany sporu prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Následne
súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Tento postup súdu prvej
inštancie bol v súlade s § 118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo vykonané do 30. 06. 2015, tak na základe vyššie uvedeného odvolací súd
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Toto by platilo za predpokladu,
že by nebolí zistené dôvody pre opakovanie (dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie alebo
pre doplnenie dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie alebo pre doplnenie dokazovania
odvolacím súdom. Ustanoveniu § 213 ods. 1 OSP zodpovedá ustanovenie § 383 CSP, z ktorého
vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem
prípadu, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Po preskúmaní veci však odvolací súd ani v čase
svojho rozhodovania nezistil, že by boli dané dôvody pre zopakovanie dokazovania alebo doplnenie
dokazovania v zmysle § 384 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. Za daných okolností preto aj krajský súd
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.
9. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahustotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel krajský
súd k záveru, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky okolnosti zistené v konaní, tieto
správnym spôsobom aj vyhodnotil v zmysle § 132 OSP a svoje rozhodnutie v čase svojho
rozhodnutia aj náležite odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
11. Tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je nesporné, že strany sporu sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. T.
D., a to pozemkov par. č. KN C XXX, č. KN C XXX, KN C XXX a domu súp. č. XXX na Liste
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. T. D., a to žalobca v pomere 3A k celku
a žalovaná v pomere 1 k celku.
12. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
kpredmetnejnehnuteľnostipodľaustanovenia§142ods.1OZ,atozdôvodu,žepodielovíspoluvlastníci
sú bývalými manželmi, pričom vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, vznikajú
rozpory, pričom žalovaná neprispieva na náklady spojené s užívaním domu a nepodieľa sa ani na údržbe
domovej nehnuteľnosti. Potvrdil to, že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na dve
samostatné bytové jednotky.
13. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa
vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. Podľa ods. 2 § 142 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Keďže nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, správne súd prvej inštancie posudzoval ďalší
dôvod zrušenia spoluvlastníctva, a to prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu. V priebehu konania bolo zistené, že obaja spoluvlastníci majú záujem o predmetnú
nehnuteľnosť, pretože nemajú možnosť zabezpečiť si iné bývanie. V tejto súvislosti správne súd v
dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že sociálna odkázanosť bývania ako taká, by nebola dôvodom
na nezrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za danej situácie však súd prvej inštancie
skúmal aj dopad toho, ak by nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, či by tento
mohol poskytnúť žalovanej finančné prostriedky tak, aby si táto mohla nájsť adekvátne bývanie. Toto
preukázané nebolo, pretože samotný žalobca uviedol, že pri výške jeho dôchodku 185,- Eur a splátkach
pôžičky by nemohol poskytnúť žalovanej také finančné prostriedky, ktoré by jej mohli slúžiť na to, aby si
táto zabezpečila primerané bývanie, keďže je odkázaná na bývanie v nehnuteľnosti, ktorej je podielovou
spoluvlastníčkou.
15. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo podľa § 140 ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu. V takomto prípade musí súd
prihliadať na skutkové okolnosti a jedinečnosť daného konkrétneho prípadu. Tak, ako vyplýva z dôvodov
rozsudku súdu prvej inštancie, tak tento sa uvedenými okolnosťami náležitým spôsobom zaoberal a
zohľadnil práve to, že tak na strane žalobcu, ako aj na strane
žalovanej nie sú splnené podmienky pre to, aby mohlo dôjsť k výplate finančných
prostriedkov pre druhého spoluvlastníka takým spôsobom, že by si tento mohol hľadať
adekvátnu náhradu bývania, keďže túto má teraz zabezpečenú v domovej nehnuteľností. Tým,
že súd prvej inštancie žalobe žalobcu na zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nevyhovel, tak žalovanú nevystavil tomu, že by v dôsledku nedostatku finančných
prostriedkov si nemohla zabezpečiť adekvátne bývanie tomu bývaniu, ktoré má teraz v domovej
nehnuteľnosti a stať sa tak osobou bez zabezpečeného bývania.16. Táto okolnosť však neznamená, že v budúcnosti nebude možné pristúpiť k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pretože terajšie zamietnutie žaloby žalobcu
nebude tvoriť prekážku veci rozhodnutej pre budúcu možnú žalobu zo strany žalobcu. Je však
na žalobcovi, aby v prípade ďalšieho konania o zrušení a vyporiadení podielového
spoluvlastníctva bol schopný zabezpečiť pre žalovanú, ako podielovú spoluvlastníčku,
v prípade prevzatia celej nehnuteľnosti v rámci výplaty taký rozsah finančných prostriedkov, na základe
ktorých by si táto mohla zabezpečiť bývanie a uvoľniť nehnuteľnosť v prospech žalobcu.
17. Pokiaľ sa tak nestane, je tak strane žalovanej, aby si táto dôsledne plnila všetky
povinnosti, ktoré má ako podielová spoluvlastnícka vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je
v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom.
18. Spory vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu sú riešiteľné
podľa ustanovenia § 139 OZ.
19. Krajský súd, ako súd odvolací, je teda toho názoru, že súd prvej inštancie v danej veci
zohľadnil všetky podstatné okolnosti majúce vplyv pred postup podľa ustanovenia § 142
ods. 2 OZ, tieto správne vyhodnotil jednak po skutkovej stránke a aj správne právne posúdil.
S rozsudkom súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje, a preto tento rozsudok v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu, teda vrátane aj výroku o trovách
prvostupňového konania.
20. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní
úspech a uplatnila aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP krajský súd
priznal žalovanej, ako úspešnej účastníčke, v odvolacom konaní náhradu trov v plnom
rozsahu.
22. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
23. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.