Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213010228
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213010228.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej Ing. Z. P., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.1.2016, č.k. 4T/61/2013-225, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 10.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. 1. 2016, č.k. 4T/61/2013-225 bola obžalovaná
Ing. Z. P. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom

základe ako je uvedené vo výroku tohto v rozsudku. Za to jej bol uložený podľa § 157 ods. 2 Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) písm. n) Trestného
zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorého výkon
jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.
Obžalovanej bol zároveň uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o treste v neprospech
obžalovanej. Obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie nepodala.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd nedostatočne vyhodnotil spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovanej a tejto za vyššie uvedený prečin, popri treste odňatia slobody
v trvaní dvadsiatich mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch
rokov, uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá len vo výmere tridsiatich mesiacov. Uložený

trest zákazu činnosti považuje prokurátor, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, za neprimerane
mierny pokiaľ ide o jeho výšku. Poukazuje na hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky zo
strany obžalovanej, v dôsledku, ktorého zavinila dopravnú nehodu s ťažkou ujmou na zdraví a v
dôsledku, ktorej sa z aktívneho športovca a trénera bojového umenia, stala osoba s trvalým
zdravotnými následkami takého rozsahu a charakteru, že je doživotne odkázaná na opateru
a sústavnú starostlivosť iných osôb. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v tej výške, v akej

bol uložený, nepostihuje predovšetkým spôsobený následok. Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil
padnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanej uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom vo výške určenej súdom prvého stupňa, pri súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorého výška bude vzhľadom k následku protiprávneho konania
obžalovanej primeraná. V odvolacom konaní, na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na písomne
podaných dôvodoch odvolania a navrhol uložiť obžalovanej trest zákazu činnosti najmenej vo

výške 5 rokov.K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril i obhajca obžalovanej, ktorý poukazuje najmä na to, že
obžalovaná sa v plnej miere k dopravnej nehode priznala a svoj skutok oľutovala a rodine
poškodeného sa ospravedlnila a finančne pomáhala. Uvedeného skutku sa dopustila prvýkrát a v mieste

nehody išla primeranou rýchlosťou. Podľa obhajcu je potrebné zobrať do úvahy aj to, že poškodený
ako cyklista nemal pri jazde na bicykli nasadenú prilbou na hlave a cez plece mal pod touto ku, ktorá
mu pri jazde mohla zavadzať. Napadnutý výrok o treste považuje za správny a navrhol, aby krajský
súd odvolanie prokurátora zamietol. Na verejnom zasadnutí v odvolacom konaní obžalovaná opätovne
vyjadrila ľútosť nad tým, čo z nedbanlivosti poškodenému a jeho rodine spôsobila.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku v rozsahu v akom bol odvolaním napadnutý a z dôvodov, ktoré
odvolateľ uviedol. Zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri ukladaní trestu súd zohľadnil u obžalovanej
prevahu poľahčujúcich okolností, ktoré odôvodňovali uloženie trestu v tej výške, ako to urobil
napadnutým výrokom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol postup prvostupňového súdu pri ukladaní trestu správny a zákonný.
Rovnako ako súd, ani prokurátor nenapáda druh uloženého trestu, respektíve spôsob jeho výkonu.
Pri zohľadnení všetkých skutkových a právnych zistení bol správne uložený jednak podmienečný trest
odňatia slobody, ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla. Spornou sa stala otázka výšky trestu
zákazu činnosti, ktorý bol napadnutým výrokom uložený.

Pri rozhodovaní o výške tohto trestu prvostupňový súd právne vzal do úvahy skutočnosť, že
na strane obžalovanej boli zistené tri poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť.
Správanie sa obžalovanej v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom jednoznačne svedčí o tom,
že obžalovaná si plne uvedomuje nesprávnosť a škodlivosť svojho konania, za ktoré je
trestnoprávne postihnutá. Tento jej vnútorný postoji bol aj navonok manifestovaný tým, že sa jednak

ospravedlnila poškodenému a jednak prispela k náhrade škody, ktorá mu bola spôsobená. Rovnako
za dôležité považuje odvolací súd i to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život,
teda, že sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, za ktoré by bola trestnoprávne alebo
priestupkovou postihnutá. Možno teda konštatovať, že v jej prípade ide o ojedinelé vybočenie z
inak riadne vedeného života. Za dôležité tiež treba považovať to, že v čase rozhodovania odvolacieho

súdu uplynula od spáchania trestnej činnosti doba viac ako štyroch rokov.
Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností považuje odvolací súd uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov, spoločne s trestom odňatia slobody v
trvaní 20 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky za dostatočný,ktorý rovnakou mierou splnil účel tak individuálnej, ako i generálnej prevencie. Ukladanie prísneho trestu
zákazu činnosti prvopáchateľovi, ktorý si uvedomil nebezpečnosť a škodlivosť svojho konania a snažil
sa jeho následky napraviť, by sa minulo účelom, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona

a bolo by vo väčšej miere vyjadrením pomsty spoločnosti voči páchateľovi za následok, ktorý
nedbanlivostným trestným činom spôsobil.
Na základe vyššie uvedených úvah a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že odvolanie
prokurátora je nedôvodné a preto ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.