Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/608/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511214997
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511214997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. X, P., zastúpený opatrovníčkou: JUDr. K. P., Okresný súd Trnava, o zaplatenie 4.067,90 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 03. februára 2015,
č.k. 10C/278/2011-1, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku o zaplatenie
662,41 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 662,41 eur

s 0,024% denným úrokom z omeškania od 31.05.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 885,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 885,77 eur od 31.05.2012
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na

žalovanom zaplatenia sumy 4.067,90 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 23.01.2009 do
zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 3805037349, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 2.655,51 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 48 mesačných splátkach
po 110,40 eur spolu 5.299,20 eur. Nakoľko nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca mu
dňa 22.01.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.730,30 eur. Žalovaný po zosplatnení
zaplatil 662,40 eur, dlh preto predstavuje sumu 4.067,90 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 15.05.2008 úverovú zmluvu na základe ktorej mu poskytol úver vo

výške 80.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 3.326,- Sk. Ročná
úroková sadzba predstavuje 38,37% a ročná percentuálna miera nákladov 47,1%. Celkové náklady
spotrebiteľa za úver predstavovali 73.552,- Sk. Lehota splatnosti bola dohodnutá do 48 mesiacov. Zo
splátkového kalendára zmluvy súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi 1.107,34 eur. Lisom zo dňa
22.01.2009 žalobca oznámil žalovanému, že uplatnil právo na splatenie celého úveru a vyzval ho na
okamžité uhradenie sumy 4.730,30 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 psím. b), podľa
§ 4 ods. 2 písm. i), ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 517 O.z., podľa §

3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 31.05.2012 a podľa hlavy 6 § 3 písm. a), hlavy
14 § 8 veta druhá úverových podmienok žalobcu. Mal z dokazovania za preukázané, že strany sporu
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zo zmluvy však vyplýva, že neobsahuje povinný údaj v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov. Obsahuje údaj o celkovej súhrnnej výške splátky v sume 3.326,- Sk t.j. 110,40 eur mesačne.
Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) je zrejmé, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúce sa

v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine tak i k úrokom a tiež i k prípadným iným poplatkom.
Keďže teda zmluva tieto vyššie uvedené obligatórne náležitosti neobsahuje, tak sa v zmysle § 4 ods. 3
Zákona o spotrebiteľskom úvere považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko zo
splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný dosiaľ uhradil žalobcovi v súvislosti s predmetným úverom
sumu 1.107,34 eur súd považoval návrh žalobcu za dôvodný v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi

výškou poskytnutého úveru a splatenou sumou t.j. vo výške 885,77 eur a vo zvyšnej časti istiny žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného
dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zákonnej výške od 31.05.2012,
t.j. deň nasledujúci po oznámení požiadavky žalobcu žalovanému ohľadne okamžitého splatenia celého
úveru, keď súd má za to, že preukázateľne bola výzva žalobcu na splatenie celého úveru doručená
žalovanému až 30.05.2012. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške nižšej ako je

zákonná, súd mu priznal uplatnený úrok z omeškania z priznanej časti istiny a návrh v časti o zaplatenie
úroku za obdobie od 23.01.2009 do 30.05.2012 ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcu,
patrí žalovanému náhrada trov konania, keďže si ju však neuplatnil súd mu ju nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho časti zamietajúceho výroku a to iba v časti
zamietnutej istiny 662,41 eur s príslušenstvom podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie
dospel k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahuje
podstatnúnáležitosť.Žalobcapodávaodvolaniezdôvodu,žesúdprvejinštancienazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam čo sa týka priznanej istiny. Na základe uzatvorenej

úverovej zmluvy č. 3805037349 bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 2.655,51 eur. V
zmyslesplátkovéhokalendáraakoprílohyžalobyvyplýva,žežalovanýuhradilžalobcoviztituluuzavretia
úverovejzmluvycelkovo1.107,34,eur,keďžesúddospelkzáveru,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,
mal priznať rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou, čo je 1.548,18 eur. Vzhľadom na
uvedené žiada, aby odvolací súd pripustil uvedené argumenty, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o

zamietnutí zvyškužalobyzrušil,vecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,prípadneabyhozmenil
tak, že určí žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1.548,18 eur s 0,024% denným
úrokom z omeškania od 31.05.2012 do zaplatenia, a prizná mu náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana

sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti nesprávny.

4. Predmetom konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 10C/278/2011 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.067,90 eur s príslušenstvom.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým vo zvyšku (o zaplatenie 3.182,13 eur s prísl.) zamietol návrh, avšak iba v časti zamietnutia návrhu
o zaplatenie 662,41 eur s príslušenstvom potom, ako určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 885,77 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od 31.05.2012 do zaplatenia a vo zvyšku
návrh zamietol

6. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa žalovanej sumy domáhal titulom nedoplatku z
úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že predmetný vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, poskytnutý úver je úverom
spotrebiteľským, preto tento posudzoval v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku

čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. S touto argumentáciou sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca vo svojom odvolaní tento záver odvolacieho súdu nespochybnil.
Vzhľadom k tomuto záveru, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd prvej inštancie
priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou, pričom určil výšku 885,77 eur.Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal správnosť uvedenej priznanej výšky, keď tvrdil, že rozdiel medzi
výškou poskytnutého úveru a splatenou sumou je iný a to v sume 1.548,18 eur. Odvolací súd preto
svojupreskúmavaciučinnosťzameralnapreskúmaniesprávnostiuvedenejvýškyrozdielu poskytnutého

úveru a splatenej sumy.

7. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplynulo, že žalobca poskytol úver žalovanému vo
výške 2.655,51 eur a z tohto úveru žalovaný zaplatil sumu 1.107,34 eur. Tieto skutočnosti nie sú sporné.
Rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou tak predstavuje sumu 1.548,18 eur a nie sumu

885,77 eur ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam keďže súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a danú vec aj správne právne posúdil, avšak pri výpočte nedoplatku z poskytnutého
úveru zo strany súdu došlo k pochybeniu pri matematickom výpočte, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku zmenil v súlade s ustanovením § 388 CSP tak, že určil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 662,41 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od
31.05.2012 do zaplatenia, pričom uvedená suma predstavuje rozdiel medzi priznanou sumou súdom
prvej inštancie a sumou, ktorá správne mala byť priznaná 1.548,18 eur. Vo zvyšnej zamietajúcej časti o
zaplatenie 2.519,72 eur s prísl. rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, takže spolu
s vyhovujúcou časťou nebol predmetom odvolacieho konania.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).