Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200218
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci
navrhovateľa: W. K., bytom O. XXX, M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. novembra
2013 č. XXX XXX XXXX X, starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 13. januára 2015 č. k. 2Sd/11/2014-42, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13. januára 2015 č. k. 2Sd/11/2014-42 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 13.11.2015 č. k. 2Sd/11/2014-42 podľa § 250q
ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.11.2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odňala
navrhovateľovi starobný dôchodok podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení").

Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový príspevok
podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Z potvrdenia Orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR") zo dňa 14.02.2005 vyplynulo, že pre nárok a výšku
výsluhového príspevku, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi
zhodnotená doba od 01.08.1962 do 30.09.1964 výkon základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií
a výkon štátnej služby v policajnom zbore od 24.10.1969 do 31.12.1998 tiež v I. kategórii funkcií.

Zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ktorý bol doručený odporcovi 09.07.2013 súd zistil, že
okrem tejto doby poistenia, ktorá bola zhodnotená pri výpočte výsluhového príspevku, ktorý bol neskôr
prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, navrhovateľ získal ďalšiu dobu poistenia od 21.10.1958 do
17.11.1960vPozemnýchstavbáchB.,od21.11.1960do31.08.1966StavebníizolaceB.aod15.09.1966
do 20.10.1969 v G.. Krajský súd vec posúdil podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 prvá až tretia veta zákona
o sociálnom poistení a podľa § 175, § 132 ods. 1 písm. a/ a § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z dôvodu, že navrhovateľovi vznikol nárok

na starobný dôchodok podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988
Zb. o uplatnenom nároku na starobný dôchodok môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142
ods. 4 písm. b / tohto zákona rozhodnúť orgán sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva.O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
2.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu zmeniť
zrušiť pre nedostatočne zsitený skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. b/ OSP) a pre nesprávne právne
posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení opravného
prostriedku poukázal na list, ktorým žiadal odporkyňu o vysvetlenie, prečo mu nebol priznaný starobný

dôchodok už aj v roku 2005, kedy bol dôchodkovo poistený 10 rokov a 259 dní v civilnom zamestnaní. Na
uvedený list žiadnu odpoveď nedostal, naopak preskúmavaným rozhodnutím mu bol priznaný starobný
dôchodok odňatý s tým, že s riešenou požiadavkou sa má obrátiť na MV SR. V súvislosti s právnym
názorom odporkyne a zhodne aj krajského súdu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/138/2011 a sp. zn. 7So/139/2011, ktoré podrobne analyzoval. K odvolaniu pripojil stanovisko MV
SR zo dňa 20.12.2013, v ktorom sa odbor sociálneho zabezepčenia ministerstva vyjadrilo aj k ust. §

143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."), podľa ktorého od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie
policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.; § 157 až § 160, § 167 až §
174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že odbor MV SR nie je

oprávnený rozhodovať o priznaní dôchodkovej dávky podľa zákona č. 100/1988 Zb. alebo podľa zákona
o sociálnom poistení.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznila, že
navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov ešte pred účinnsoťou zákona č. 328/2002 Z. z., a preto mu
vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. V danej veci
je preto irelevantné, že o starobný dôchodok nepožiadal, o nároku na starobný dôchodok je príslušný
rozhodnúť orgán sociálneho zabezepčenia MV SR. Tento orgán rozhodne aj o zhodnotení ďalšej doby

poistenia.

4.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.vspojenís§246cods.1vetaprvá
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk , zákonodarca sa
jeho priamemu označeniu za starobný dôchodok vyhol.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ani zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom positení nevyplýva, že by nárok na výsluhový dôchodok a nárok na starobný dôchodok
podmieňovali tie isté sociálne udalosti.Odvolací súd preto zhodne ako krajský súd, dospel k názoru, že pri posudzovaní trvania nároku na
pomerný starobný dôchodok, počas jeho poberania, na základe právoplatného rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30.07.2013 nie sú splnené zákonné podmienky. Pokiaľ sa navrhovateľ v

odôvodnení odvolania proti rozsudku krajského súdu podrobne odvoláva na právny názor najvyššieho
súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 treba zdôrazniť, že právne nároky navrhovateľa
na dôchodkovú dávku bolo úlohou odporkyne ako aj súdov konajúcich podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku posúdiť osobitne z dôvodu, že na rozdiel od navrhovateľa v konaní
vedenom na odvolacom súdu pod sp. zn. 7So/138/2011 (výsluhový dôchodok bol priznaný podľa § 123

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.11.2002), navrhovateľovi v predmetnej právnej veci vznikol nárok
na výsluhový príspevok od 01.01.1999 podľa § 21 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. a ten
sa len považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní o starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 04.07.2013 v Sociálnej
poisťovni pobočka W. preukázal, že získal ďalšie obdobie dôchodkového zabezpečenia (poistenia) od

21.10.1958 do 17.11.1960 v Pozemných stavbách B., od 21.11.1960 do 31.08.1966 Stavební izolace
B. a od 15.09.1966 do 20.10.1969 v G., odporkyňa nebola vecne príslušná na konanie o tejto žiadosti.
Právo na dávku dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi vzniklo podľa zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov, a toto právo naďalej trvá aj v súčasnej dobe. Vecne príslušné preto na
konanie o novom návrhu spísaného dňa 04.07.2013 bude MV SR, ktorému vec (žiadosť spísanú dňa

04.07.2013) odporkyňa postúpi na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa dospel k
záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa §
250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. l, § 219 ods. l, 2 O.s.p. a podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods.
1 O.s.p. ako aj podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.