Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210709
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112210709.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobkyne G. T., U.. XX.XX.XXXX, Š. O.

E. A., R. E. XXX/XX, F. F., zastúpenej JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom Piaristická 6836,
Trenčín proti žalovanému C.U. G., U.. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, F. F., o vydanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 75 %.
Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 75 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasapopripustenízmenyžalobydomáhalaodžalovanéhovydaniaspoluvlastníckehopodielu
na nehnuteľnostiach zapísaných v registri KN E parc. č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX
m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/

XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na
LV č. XXXX, parc. č. XX - lesné pozemky o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX,
parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX -
orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2 v
podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2 v podiele

X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2 v podiele X/XX
zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 8491 m2 v podiele X/XX zapísané
na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX,
parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc.
č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/
X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/
X - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX vedené pre k.ú. L.,

Okresným úradom F., odbor katastrálny z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy. Uviedla, že podiely na
predmetných nehnuteľnostiach previedla na žalovaného darovacou zmluvou zo dňa 21.05.2008, pričom
ju žalovaný pri jej spísaní uviedol do omylu a využil jej ťažkú zdravotnú situáciu. Žalovaný na pokus o
mimosúdne vyriešenie sporu nereagoval. Listom zo dňa 27.10.2010 ho vyzvala na vrátenie všetkého,
čo mu „darovala“ na základe „ darovacej zmluvy“ zo dňa 21.05.2008. Žalovaný na výzvu nereagoval,
žalobkyni sa vyhýbal. Mala za to, že žalovaný mienil od počiatku pripraviť ju a jej rodinu o spoluvlastnícke
podiely na uvedených nehnuteľnostiach, a jeho správanie od počiatku porušuje dobré mravy. Bola preto

oprávnená domáhať sa voči nemu vrátenia daru. Správanie žalovaného pociťovala ako hrubo rozporné
s dobrými mravmi voči nej a jej rodine.2. Žalovaný v podaní zo dňa 06.05.2013 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a o žiadosti žalobkyne
o mimosúdne finančné vyrovnanie sa rozprávali osobne, čím považoval celú záležitosť za vybavenú.
So žalobkyňou sa zdraví, komunikuje s ňou, rovnako ako s jej manželom a dcérou H.. S dcérou Q.

nekomunikuje, nakoľko táto je neznalá veci a napadla ho so žiadosťou o finančné dorovnanie v sume
15.000,- Sk. Jej požiadavku neakceptoval a ponúkol jej riešenie v tom smere, aby mu vrátili investície
pre ich rodinu, čo ona odmietla. S rodinou žalobkyne mal finančné výlohy a priznal, že mu nie je nič
dlžná vzhľadom na poskytnutý dar. Za podiely z darovaných nehnuteľností dostáva ročné dividendy v
sume 10,- €, ktoré ponecháva príbuznej žalovanej z L. za udržiavanie hrobového miesta otca žalobkyne.

Žiadal to, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.06.2013 uviedla, že žalovanému dala plnú moc, aby nehnuteľnosti,
ktoré po otcovi zdedila vybavil tak, že budú napísané na ňu. Nemienila, aby si nehnuteľnosti privlastnil.
Na mestskom úrade v F. F. jej dal pred pracovníčkou podpísať pripravenú darovaciu zmluvu, ktorú si
neprečítala. Bola vtedy psychicky na dne, lebo bola po chemoterapii. Žalovaný jej nebránil prečítať si

zmluvu ale bolo to narýchlo a pre krátkosť času si zmluvu neprečítala. Myslela si, že podpisuje také
listiny, že to vybavil na ňu. Má záujem na tom, aby jej žalovaný vrátil nehnuteľnosti, ktoré ona môže
potom odpredať alebo darovať vlastnej rodine. Overovanie podpisu na mestskom úrade prebiehalo tak,
že so žalovaným sa dopredu dohodli, že pôjdu na mestský úrad. Išli motorovým vozidlom žalovaného.
Na mestskom úrade vošli do miestnosti matrikárok a ona nemala čas si to prečítať. O tom, čo ide

podpisovať na mestský úrad, nevedela a nemala vedomosť o obsahu listín. So žalovaným sa pozná
niekoľko rokov, s manželom sa dohodli, že to žalovaný vybaví, aby boli nehnuteľnosti prepísané na
ňu. V minulosti jej žalovaný doniesol peniaze za nejakú rolu, ale to nevybavoval on. Vtedy sa chcela
žalovanému revanšovať, čo však on nežiadal.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.06.2013 uviedol, že vzhľadom na dobré vzťahy so žalobkyňou je
veľmi prekvapený, že žalobkyňa uvedené veci pred súdom uviedla. Poznal sa s dedom žalobkyne, jej
matke pomáhal s výživným na žalobkyňu. Vždy sa im snažil všemožne pomôcť a myslel si, že vzťahy
boli veľmi dobré. S manželom žalobkyne sa rozprával o poľovaní a uviedol mu, že nemá kde poľovať.
Manžel žalobkyne mu povedal, že to sa vybaví, že jeho žena zdedila takéto nehnuteľnosti. Zabezpečil

preto dedičské rozhodnutie, z ktorého vyčlenil osobitne urbár a osobitne pozemky žalobkyne, ktoré
mala v spoluvlastníctve s príbuznými. Vtedy navrhol, že pozemky kúpi. Zomrela však matka žalobkyne
a prišiel za ním jej manžel, že nemajú peniaze, a preto im požičal 15.000,- Sk. Dodatočne mu dňa
07.03.2005 žalobkyňa v aute podpísala, že im peniaze naozaj požičal. Neskôr sa začalo spomínať,
že ako protihodnotu by mohol dostať urbár. Pri vybavovaní záležitostí zistil, že na otca žalobkyne

sú napísané ešte nejaké nehnuteľnosti, a preto so súhlasom žalobkyne vykonal obnovu dedičského
konania. S každým krokom pri vybavovaní záležitosti ju oboznámil. K úkonom vždy privolával dcéru
žalobkyne H.. Žalobkyňa mu povedala, že nemá peniaze, a preto zaplatil všetky výdavky v súvislosti s
dedičskýmkonaním.Soznačnýmodstupomsadohodliužalobkynedoma,žemástálezáujemourbárna
poľovanie a že by ho mohol dostať ako kompenzáciu. Žalobkyňa ho cestou dcéry a manžela naháňala,

aby si finančné záležitosti medzi nimi dali do poriadku. A naraz ho dcéra žalobkyne prostredníctvom
advokáta vyzvala na vrátenie nehnuteľností, na čo jej povedal, že to dostal za všetko, čo vybavil a že tým
sa urovnali jeho finančné nároky voči žalobkyni. Pozemky z urbáru chcel iba kvôli tomu, aby mal, kde
poľovať. Výnos z pozemkov dáva príbuznej žalobkyne, aby sa starala o hrobové miesto otca žalobkyne.
Ohľadom podpísania darovacej zmluvy uviedol, že na mestskom úrade žalobkyňa mala čas prečíta si

túto zmluvu.

5. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 22C/87/2012-70 zo dňa 24.06.2013 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 6Co/615/2013-80 zo dňa 22.07.2014 právoplatným dňa 22.09.2014 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že
vzhľadom na tvrdenia žalobkyne je namieste dôvodná pochybnosť v tom smere, či v čase podpisu
predmetnej darovacej zmluvy v dôsledku svojho zdravotného stavu bola v dostatočnom rozsahu
spôsobilá na právne úkony, resp. či nekonala v náhlej duševnej poruche plynúcej z jej zdravotného
stavu, pričom tieto vady majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenie žalobkyne,

že jej úmyslom nikdy nebolo dotknuté nehnuteľnosti žalovanému darovať, a zmluvu podpísala v omyle
spočívajúcom v tom, že ide o usporiadanie nehnuteľností v jej prospech je potrebné posudzovať z
hľadiska zákonných dôvodov vedúcich či už absolútnej alebo relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.6. Na pojednávaní dňa 23.03.2015 žalobkyňa uviedla že v deň podpísania darovacej zmluvy bola doma
a žalovaný jej telefonoval aby sa obliekla, že idú na matriku do F. F. podpisovať nejaké dokumenty.
Nepovedal jej, aké papiere podpisovať idú a ona si myslela, že to vybavil v jej prospech. Dala mu plnú

moc, aby usporiadal dedičstvo, preto si myslela, že v súvislosti s touto plnou mocou konal. Okuliare si
nevzala a bolo to tak narýchlo, že tú zmluvu si neprečítala. Uviedla, že to bola jej chyba, ale povinnosťou
žalovaného bolo, aby jej tú zmluvu dal prečítať mal jej povedať, aby si vzala okuliare a zmluvu si
prečítala. Na matrike boli iba pár minút a keďže nemala okuliare, tak si to prečítať nestihla. Žalovanému
dala plnú moc tak, že to vybavil jej manžel. Po náhlom úmrtí matky nemala na jej pohreb, preto jej

manžel vybavil, že jej žalovaný požičal 15.000,- Sk s podmienkou, že mu dovolí zapoľovať si v urbári.
Uvedené sa stalo v marci 2005. Niekedy pred sviatkami jej žalovaný priniesol 30.000,- Sk ako kúpnu
cenu za roľu, ktorú predala pánovi L.. Zmluvu s ním však nepodpisovala. Žalovanému povedala, nech
si z tej sumy stiahne podlžnosť načo povedal, aby si peniaze ona nechala, že má čas mu peniaze
vrátiť. Dedičstvo po jej otcovi vybavoval jej manžel so žalovaným. Ohľadom svojho zdravotného stavu v
období, keď podpisovala darovaciu zmluvu uviedla, že sa cítila veľmi zle. Bola zoslabnutá, schudla 17

kg a bola psychicky unavená. Žalovaný jej v súvislosti s podpisovaním papierov volal dvakrát. Prvýkrát
mu povedala, aby to presunul, lebo sa necíti dobre. Druhýkrát s ním na matriku išla. Chemoterapia na ňu
vplývala zle a brala aj lieky na utíšenie bolesti. Žalovaný je v prvom telefonáte nespomínal, aké listiny idú
podpisovať na matriku. Keď prišli poštou papiere z D. R., tieto neotvárala a zatelefonovala žalovanému,
aby si po ne prišiel. Nečítala ich a obálku neotvárala. Na matriku priniesol doklady na podpis žalovaný.

Žalobkyňa uviedla, že súhlasila tým, aby si žalovaný mohol v urbariáte zapoľovať, ale nikdy nesúhlasila
s tým, že toto môže na neho previesť. Má predsa deti a má to komu zanechať. Voči žalovanému má
podlžnosť z pôžičky, ktorú mu doposielať nezaplatila ale vzhľadom na dlhší čas a na protihodnotu, že si
žalovaný chodil zapoľovať a z urbariátu bral dividendy si myslí, že to má splatené. O darovacej zmluve
sa dozvedela tak, že jej známi povedali, prečo previedla podiely z urbára na žalovaného. Až vtedy sa

dozvedela, že nejaký prevod sa uskutočnil. Darovaciu zmluvu nikdy nevidela. Medzi prvým telefonátom
medziňouažalovanýmastretnutímnamatrikeuplynuljedenalebodvatýždne.Inúzmluvusožalovaným
okrem napadnutej zmluvy neuzavrela. Žalovanému verila a nepožiadala ho o poskytnutie časového
priestoru na preštudovanie si dokumentov. Poznali sa dlhý čas, ich deti chodili spolu do školy. Vedel v
akých podmienkach žije, že v jednoizbovom byte boli zašitý siedmi. Zmluvu s pánom L. nepodpisovala,

splnomocnila žalovaného, aby to vybavil za ňu. Po podpísaní darovacej zmluvy sa jej žalovaný vyhýbal.
Poprela, že by podanú žalobu podpísala a následne uviedla, že podpis na žalobe je jej s tým, že žalobu si
neprečítala, ako sa pozná. S pánom L. sa stretla osobne, keď za ňou prišiel, že chce od nej kúpiť parcelu.
Povedala o tom žalovanému, ktorý to zobral do svojich rúk, veď preto mu dala plnú moc. Žalovanému
dala plnú moc asi v roku 2005, keď zomrela jej matka. Zmluvu uzavretú s pánom L. nevidela.

7. Na pojednávaní dňa 26.09.2016 žalobkyňa uviedla, že sa domáha vrátenia plnenia z absolútne
neplatnej darovacej zmluvy. Neplatnosť zmluvy spočíva vo vadách vôle na strane žalobkyne ako
aj žalovaného. Na strane žalobkyne bol nedostatok slobodnej a vážnej vôle, nakoľko táto nemala
nikdy v úmysle darovať žalovanému svoje nehnuteľnosti a namieta aj relatívnu neplatnosť v zmysle

§ 40a Občianskeho zákonníka v tom, že pri uzatváraní bola uvedená do omylu, že podpisuje právny
úkon, ktorý sa obsahovo týka dedičskej veci po jej otcovi, ktorú vec v tom čase pre ňu žalovaný
vybavoval. Nedostatok slobodnej a vážnej vôle spočíva v tom, že v dôsledku prekonania ťažkej choroby
bola žalobkyňa v takom psychickom rozpoložení, že v čase podpisovania darovacej zmluvy nebola
dostatočne schopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a jej schopnosť ovládať svoje konanie

bola oslabená, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého psychiatrického posudku. Nedostatok
vážnej vôle žalovaného spočíva v tom, že žalovaný v skutočnosti zamýšľal uskutočniť so žalobkyňou
iný právny úkon, ktorým chcel dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky z iného ich záväzkového
vzťahu, avšak aj jeho obsah je neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v čase uzavretia zmluvy žalobkyni
nešpecifikoval a dostatočne neoznačil, ani nevyčíslil ním uplatňovanú pohľadávku, ktorá mu voči nej

mala vzniknúť z titulu odmeny za vybavenie predchádzajúcich právnych záležitostí. O tejto pohľadávke
v darovacej zmluve nie je žiadna zmienka, avšak z následných vyjadrení žalovaného vyplýva, že
uskutočnenie darovania malo s týmito pohľadávkami priamu súvislosť. Základným znakom darovacej
zmluvy je bezodplatnosť a darovacia zmluva teda svojim obsahom obchádza zákon keď žalovaný tvrdil,
že v zásade išlo o vzťah odplatný. Darovacia zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný pri

uzatváraní vedel o zlom psychickom rozpoložení žalobkyne ako aj o tom, že táto sa naňho spolieha a
dôveruje mu, čo žalovaný zneužil. Žalobkyňa sa teda domáha obnovenie právneho stavu a prinavrátenia
vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že úkon urobila
v stave duševnej poruchy žalobkyňa nenavrhla vykonať dôkazy. Hrubé porušenie dobrých mravov podľažalobkyne spočíva v konaní žalovaného z času, keď sa dojednávalo stretnutie na matrike. Žalovaný bol
so žalobkyňou v priateľskom vzťahu, a mal rozpoznať jej ťažkosti, napriek tomu naliehal na uzavretie
darovacej zmluvy pričom žalobkyňa mala byť riadne oboznámená a uzrozumená s úkonom, ktorý na

matrike podpisuje. Žalovanému dôverovala a nevzala si ani okuliare. Žalovaný si tak mal byť vedomý,
že za danej situácie nie je v poriadku vážnosť vôle žalobkyne. Žalovaný tak zneužili tieseň, ťažkú
životnú situáciu a zlé psychické rozpoloženie žalobkyne. Žalovaný mal voči žalobkyni určité pohľadávky
a nevyužil iný spôsob ich uspokojenia. Zo strany žalobkyne nebola vôľa bezodplatne žalovanému
prenechať nehnuteľností. Vrátenia daru sa nedomáha v zmysle § 630 občianskeho zákonníka, ale

domáha sa vydania predmetných nehnuteľností z titulu neplatnosti darovacej zmluvy s tým, že jedným z
dôvodov je aj uzavretie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa vyštudovala deväťročné štúdium
a bola vyučená v LOT. Pracovala v G. a potom v L. až do dôchodku do roku 2005. Potvrdila, že vlastní
ornú pôdu, ktorá je v prenájme družstva. Predtým inú darovaciu zmluvu neuzavrela. Ohľadom podpisu
na matrike uviedla, že žalovanému verila a žalovaný všetko dojednával s jej manželom. Žalovaný mal
sprostredkovať to, že nadobudne niečo pre seba. Celé to zjednal žalovaný s jej manželom. Jej dioptrie

sú X,X U. C. O. K. U. N. O. X,X s tým, že nevidí do blízka. V prečítaní listín jej nikto nebránil, ale myslí
si, že žalovaný jej mal povedať čo podpisuje. Nepožiadala ani matrikárku aby jej prečítala to, čo je
na papieroch napísané a pri podpise si nevšimla, že pod jej menom a priezviskom je uvedené slovo
darkyňa s tým, že už má nacvičený podpis a tak to len tak podpísala. Ohľadom podpisovania uviedla, že
žalovaný ju doviezol na matriku autom, chvíľu čakali vonku a bavili sa o bežných veciach. Potom vošli

do kancelárie, kde bola matrikárka a zamestnankyňa úradu. Sadli si a potom jej matrikárka dala papiere
podpísať. Nepamätala si, koľkokrát sa podpisovala, nik na ňu nátlak nevyvíjal.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2016 uviedol, zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná je
bez ťažkostí a celé konanie považuje za vydieranie jeho osoby. Voči žalobkyni bolo ohľaduplný a prvý

termín na jej požiadanie odložili. Následne si dohodli ďalší. Poprel, že by si žalobkyňa zabudla okuliare,
zmluvu si čítala pred domom v aute asi 10 minút a na matrike sa jej matrikárka jednoznačne spýtala, či sa
s listinou oboznámila. Toto sa jej spýtala dôrazne a žalobkyňa jej povedala, že je s tým uzrozumená. Na
matrike bola pani O.. Žalobkyni sa nikdy nevyhýbal. Žalobkyňa celé toto zhadzuje na manžela, on však
túto darovaciu zmluvu nedojednával. Všetko to dohadoval so žalobkyňou a jej dcérou H.. Je prekvapený

z tohto klamstva s tým, že veď prečo by investoval čas a peniaze do dedičského konania.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením sa s podanou žalobou,
darovacou zmluvou, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.05.2013, listom žalovaného zo dňa 05.05.2013,
výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. G. L., plnou mocou zo dňa 21.12.2001, lekárskou správou zo dňa
06.02.2015, znaleckým posudkom MUDr. M. L. zo dňa 24.09.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa
10.02.2016, 22.08.2016 a zistil tento skutkový stav:

10. Z darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2008 vyplýva, že túto uzavrela žalobkyňa ako darkyňa so

žalovaným ako obdarovaným. Touto darovacou zmluvou žalobkyňa darovala žalovanému nehnuteľnosti
zapísané Okresným úradom F., odbor katastrálny na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. G. L., obec U. N., okres B., ktorých
je podielovou spoluvlastníčkou. Darovacia zmluva má tri strany, pričom na prvej strane je uvedené, že sa
jedná o darovaciu zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú darkyňa - žalobkyňa a obdarovaný - žalovaný.

Na tretej strane sú podpisy žalobkyne a žalovaného. Pod podpisom žalobkyne je uvedené jej meno
a priezvisko a slovo darkyňa, pod podpisom žalovaného je uvedené jeho meno a priezvisko a slovo
obdarovaný. Podpis žalobkyne je úradne osvedčený.

11. Listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. G. L., obec U.Á. N., okres B. mal súd za preukázané, že žalovaný je
na týchto LV zapísaný Okresným úradom F.Í., odbor katastrálny ako spoluvlastník pozemkov registra E,
parc. č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX,
parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX/X -
orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX - lesné pozemky o

výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX
m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele
X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX
zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané naLV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX,
parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č.
XXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X -

lesné pozemky o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda
o výmere XXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty
o výmere XXX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc. č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o
výmere XX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o
výmere XXXX m2 v podiele X/XX za písané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere

XXXXXX m2 v podiele X/XX zapísané na LV č. XXXX s tým, že titulom nadobudnutia je darovacia zmluva
zapísaná pod H..

12. Z lekárskej správy MUDr. N. Ž. zo dňa 06.02.2015 vyplýva, že žalobkyňa bola operovaná pre U.
O. T. Č. 20.11.2007. Následne bola indikovaná K. V., ktorú absolvovala na onkologickom oddelení FN
Trenčín v dňoch 17.12.2007, 14.01.2008, 11.02.2008, 10.03.2008, 07.04.2008, 05.05.2008. Žalobkyňa

absolvovala kontroly v dňoch 25.08.2008 a 25.11.2008. Doteraz chodí na kontroly .

13. Zo znaleckého posudku MUDr. M. L. zo dňa 24.09.2015 vyplýva, že znalec nezistil, že by žalobkyňa v
čase podpisu darovacej zmluvy dňa 21.05.2008 trpela duševnou poruchou. Z forenzno-psychopatického
rozboru vyplýva, že v novembri 2007 absolvovala žalobkyňa operáciu T. Č. D. Q. U. E. U. K. V. A. D. V. H.

G. B., Š. V. V. Ž.K. O.. Naposledy bola chemoterapia podaná 07.04.2008 a 05.05.2008. Pri onkologickej
kontrole je uvádzané, že pacientka je subjektívne bez ťažkostí, vtedy posledný cyklus chemoterapie
odmietla. Následne dispenzarizovaná v onkologickej ambulancii v trojmesačných intervaloch, neskôr v
polročnýchatohočasuvročnýchintervalochaždoposiaľ,bezznámokrecidívyrakovinovéhoochorenia.
Žalobkyňa nikdy nebola psychologický ani psychiatricky vyšetrovaná. V súčasnosti je obmedzená v

pohybe pre bolesti kĺbov, najmä kolien. Psychický sa cíti celkom dobre, náladu má dobrú, máva problémy
so spánkom a pozoruje slabšiu pamäť - zabúda, čo chcela urobiť, kúpiť a pod.. Znalec počas vyšetrenia
žalobkyne zistil, že má nižšiu, obéznu postavu, ktorá sa horšie pohybuje pre problémy s kĺbmi. Kontakt
s ňou je dobrý, tempo reči normálne. Mimika a gestikulácia sú bez nápadnosti. Počas vyšetrenia
spolupracuje, podrobivá a vecná. Vo vzťahu k predmetnej veci sa javí výpoveď dôveryhodná. Jej

vedomie je lucidné, autopsychická a allopsychická orientácia i kompletne správna. Emočne sa prejavuje
adekvátne, bez zjavnejšie depresie, jej celková dynamogénia a spontaneita je primeraná. Afektitiva
labilnejšia. Myslenie po stránke štrukturálnej je súvislé, usporiadané, po stránke dynamickej zodpovedá
celkovej dynamogénii a spontaneite. Po stránke obsahovej je myslenie bez patických obsahov v zmysle
bludov. Poruchy vnímania nezistil. Intelektové a mnestické schopnosti na hranici normy, s miernym

poklesom v novopamäti. Jej osobnosť sa javí ako jednoduchá, integrovaná, bez statických prvkov,
schopná postarať sa o seba a svoje záležitosti. Konanie v súčasnosti vedomé, na cieľ zamerané, pod
primeranou vôľovou kontrolou. Jej schopnosť úsudku je zachovaná, zodpovedá jej intelektové úrovni. V
čase podpísania darovacej zmluvy bol u nej veľmi pravdepodobne prítomný únavový syndróm v kontexte
so zotavovaním sa z opakovaných chemoterapií pri rakovinovom ochorení hrubého čreva, pri ktorom

mohla byť oslabená jej vôľová zložka konania a pozornosť, mohla byť v tom čase menej obozretná, viac
skoncentrovaná na svoj zdravotný stav a ľahostajnejšia k iným záležitostiam reálneho života. Ako to
však v čase podpísania darovacej zmluvy reálne bolo sa s odstupom času nedá jednoznačne zhodnotiť,
lebo v tom čase nemala v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy, ktoré by spochybňovali psychický
stav (ale napriek tomu, že sa pri onkologických kontrolách opakovane uvádzalo, že sa subjektívne

cíti dobre, nemusela byť venovaná pozornosť predpokladanej únavovej symptomatológii, lebo táto sa
skôr považuje za samozrejmú pri takom závažnom ochorení a pri zaťažení organizmu chemoterapiou
a aj pacient ju väčšinou vníma ako prirodzený dôsledok somatického ochorenia a osobitne nerieši).
Z psychiatrického hľadiska predpokladaný únavový syndróm býva spravidla v spojení s depresívnou
symptomatológiou (pokles záujmu o činnosti, pokles radosti, prejavy precitlivelosti, pocity tiesne ani

istoty, obavy z budúcnosti a iné ) a často býva únavový syndróm považovaný za určitý typ depresívnej
poruchy, ktorá môže byť podmienená samotným vážnym telesným ochorením ale aj ako dôsledok
chemoterapie, ktorá pôsobí na organizmus vyčerpávajúco. K tomu spravidla prispieva i psychologické
vyrovnávanie sa pacienta so život ohrozujúcou situáciou. Uvedené skutočnosti však na základe
zdravotnejdokumentácievyšetrovanejnevievčasepodpisovaniadarovacejzmluvyfaktickypreukázaťa

napriek tomu ich nevie ani jednoznačne vylúčiť. V prípade, ak by u žalobkyne bola uvádzaná depresívna
porucha v čase podpisu darovacej zmluvy prítomná, jednalo by sa duševnú poruchu prechodnú, ktorá
sa zo zlepšujúcim celkovým zdravotným stavom stráca. Prítomnosť takejto poruchy by ju mohla robiť
čiastočne neschopnou zodpovedne vybavovať svoje záležitosti. Pri takejto predpokladanej poruche bybola síce schopná chápať zmysel vykonaného právneho úkonu, ale mohla byť ľahšie ovplyvniteľná,
slepo dôverujúca a teda ľahko uvedená do omylu. Vo vzťahu k úkonu podpísania darovacej zmluvy sa
znalcovi nepodarilo z dostupných materiálov preukázať, že by žalobkyňa dlhodobejšie, či krátkodobo

malaniekedyvôľudarovaťžalovanémunehnuteľnostiajejopakovanétvrdenie,žechcelaodžalovaného
iba sprostredkovanie prepisu nehnuteľnosti v jej prospech vyhodnotil ako dôveryhodné. Napriek tomu,
že u žalobkyne duševnú poruchu nedokázal fakticky potvrdiť, s ohľadom aj celkový zdravotný stav bola
veľmi pravdepodobne žalobkyňa čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a jej
schopnosť ovládať svoje konanie bola oslabená. V súčasnosti je žalobkyňa schopná v plnom rozsahu

zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a je schopná ovládať svoje konanie.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 06.12.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a W. L. na podiel X/X parc. KN-E
XX/X v k.ú. G. L. na LV č. XXXX vyplýva, že zmluva je podpísaná žalobkyňou ako predávajúcou.

15. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :

16. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

17. Podľa 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

18. Podľa 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

24. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

25. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala podľa § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru z
dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného. Napriek tomu, že na pojednávaní

dňa 26.09.2016 žalobkyňa uviedla, že sa domáha vydania nehnuteľnosti z dôvodu neplatnej darovacej
zmluvy, zotrvala na žalobe podanej písomne dňa 16.02.2012, preto sa súd zaoberal aj dôvodnosťou
žalobytitulomvráteniadaru.Žalobkyňavpodanejžalobetvrdila,želistomzodňa27.10.2010žalovaného
vyzvala na vrátenie daru, ktorý na list nereagoval. Mala za to, že správanie žalovaného voči nej a jejrodine je od počiatku v rozpore s dobrými mravmi. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru predstavuje
určitú sankciu pre prípad, že sa obdarovaný správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny v hrubom
rozpore so zásadami slušnosti a poctivosti. Predpokladom domáhania sa vrátenia daru v zmysle § 630

Občianskeho zákonníka je hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho
rodiny a výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Žalobkyňa ani na
výzvu súdu v konaní nešpecifikovala žiadne konkrétne konanie žalovaného, ktoré by malo nastať po
uzavretí darovacej zmluvy a ktorým by sa mal žalovaný dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov
voči nej alebo členom jej rodiny. Porušenie dobrých mravov videla v konaní žalovaného v čase pred a

počas uzavretia darovacej zmluvy, keď ju mal uviesť do omylu o predmete právneho úkonu. Žalobkyňa
v konaní ani nepredložila list zo dňa 27.10.2010, ktorým mala žalovaného vyzvať na vrátenie daru pre
porušenie dobrých mravov hrubým spôsobom. V tomto smere mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla
ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno o tom, že by sa obdarovaný správal k nej alebo členom
jej rodiny tak, že tým hrubo porušil dobré mravy a že by ho vyzvala na vrátenie daru. Súd preto žalobu
o vrátenie daru považoval za nedôvodnú.

27. Žalobkyňa sa domáhala vydania nehnuteľností z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, pričom
neplatnosť zmluvy mala spočívať vo viacerých dôvodoch absolútnej neplatnosti, a to v nedostatku
slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, v tom, že žalobkyňa konala v duševnej poruche, v tom, že sa
úkon prieči dobrým mravom a v dôvode relatívnej neplatnosti, a to že ho žalobkyňa urobila v omyle.

28. Posúdenie platnosti uzavretej darovacej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či tu vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam je alebo nie je, pričom
žaloba na plnenie (vydanie nehnuteľností) je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť
predmetom určenia právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti.

29. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne. Žalobkyňa v konaní opakovane uviedla, že pri podpisovaní zmluvy nebol na ňu vyvíjaný
nátlak. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by sa žalovaný alebo ktokoľvek iný v súvislosti s
uzavretím zmluvy voči nej alebo jej blízkej osobe správal násilne, prípadne sa jej vyhrážal. Žalobkyňa

síce tvrdila, že žalovaný zneužil jej tieseň, ťažkú životnú situáciu a zlé psychické rozpoloženie, uvedené
tvrdenie žalobkyne však nie je spôsobilé privodiť neplatnosť právneho úkonu v zmysle nedostatku
slobodnej vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale môže založiť právo účastníka od zmluvy
odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka, a to za splnenia ďalších predpokladov, čo však nebolo
predmetom tohto konania. Žalobkyňa tvrdila, že nemala v úmysle žalovanému darovať nehnuteľnosti a

domnievala sa, že na mestskom úrade v F. F. pred matrikárkou podpisuje listiny, ktorými vybavil žalovaný
niečo pre ňu, pričom opakovane tvrdila, že listiny si vôbec neprečítala a podpísala ich svojím nacvičeným
podpisom. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za
ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti,
že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle.

Žalobkyňa dňa 21.05.2008 podpísala písomnú darovaciu zmluvu a svoj podpis nechala úradne osvedčiť.
Žalobkyňa uviedla, že nepožiadala žalovaného ani matrikárku, aby jej listiny, ktoré podpisuje prečítali
a oboznámili ju s nimi. Z uvedeného konania žalobkyne pri uzavretí zmluvy nie je možné objektívne
vyvodiť záver, že vôľa žalobkyne nesmerovala k urobeniu úkonu.

30. Žalobkyňa tiež tvrdila, že darovacou zmluvou žalovaný v skutočnosti zamýšľal uskutočniť iný
právny úkon, a to taký, ktorým chcel uspokojiť svoje pohľadávky voči žalovanej z iného záväzkového
vzťahu. Podľa žalobkyne žalovaný však nešpecifikoval ním uplatňovanú pohľadávku, ktorá mu mala voči
žalobkyni vzniknúť, pričom darovanie malo mať s týmito pohľadávkami súvislosť, a teda išlo o odplatný
vzťah. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí aj bezodplatnosť, čo znamená, že obdarovaný

nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že
žalovaný žalobkyni a jej rodine dlhodobo pomáhal, a to finančne aj svojou prácou. Poskytnuté peňažné
prostriedky na pohreb matky žalobkyne od žalobkyne vrátiť nežiadal a pomáhal jej s vybavovaním
úradných vecí. Súd mal za to, že poskytnutie daru žalobkyňou žalovanému nebolo odplatným úkonom,
ale jednalo sa o odmenné darovanie, ktoré predstavuje formu spoločenskej úsluhy a poskytnutie daru

žalobkyňou súd považoval za prejav vďaky žalovanému za jeho predchádzajúce konanie voči nej. V
takom prípade sa jednalo o obyčajné darovanie, pri ktorom žalovaný ako obdarovaný nemal právny
nárok na to, čo mu žalobkyňa darovala. Žalobkyňa bola preto žalovanému takýmto darovaním zaviazaná
spoločensky a z vďačnosti, a nejednalo sa z jej strany o splnenie predchádzajúcich záväzkov z titulupôžičky na náklady súvisiace s pohrebom žalobkyne od žalovaného a z titulu výdavkov súvisiacich s
dodatočným dedičským konaním po nebohom otcovi žalobkyne, ktoré uhrádzal žalovaný.

31.Omylomsavzmysleobčianskehoprávarozumienesúladmedziprávnyminásledkami,ktoréúčastník
právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu
vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu
spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho

úkonu. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady uvedené v § 49a
Občianskeho zákonníka, neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za
takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa iba umožňuje
subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Právo musí
ochraňovať tú zmluvnú stranu, ktorá konala v dôvere k pravdivosti prejavu druhej strany, ktorej vôľou
nemohla táto zmluvná strana poznať. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu vôle, a tým aj

neplatnosť právneho úkonu. Právne významný je zásadne iba podstatný omyl, t.j. omyl, ktorý sa týka
podstaty samotného právneho úkonu. Omyl je možné posúdiť ako podstatný, ak sa dotýka právneho
dôvodu, predmetu právneho úkonu, osoby alebo iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho
úkonu nedošlo. V prípade omylu o právnom dôvode bola vôľa konajúcej osoby zameraná na iný právny
úkon. Ide o prípad, keď sa účastník mylne domnieva, že jeho vôľa smeruje k určitému právnemu úkonu,

zatiaľ čo ide o iný právny úkon. Predmetom posudzovania nie je motív vzniku záväzkového vzťahu ani
to, či k omylu došlo v dôsledku neznalosti právnych predpisov. Omyl v právnom dôvode sa považuje za
podstatnýamázanásledokneplatnosťprávnehoúkonu,akomylvyvolaldruhýúčastníkprávnehoúkonu
alebo, ak tento o omyle konajúceho vedel a omyl konajúceho využil vo svoj prospech. O taký prípad
však nejde vtedy, ak konajúci mal iba nesprávnu predstavu o právnych následkoch uzavretej zmluvy.

Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného
omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len, ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Za
ospravedlniteľný omyl možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba
postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa takémuto omylu vyhol. Ustanovenie

§ 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach,
ktorépovažujezarozhodujúcepreuskutočneniezamýšľanéhoprávnehoúkonu.Zanedbaniepožiadavky
okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si potrebné objektívne informácie
pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu významné z hľadiska skúmaného právneho

úkonu, je preto spôsobilá spochybniť možnosť účinne sa podľa § 49a Občianskeho zákonníka dovolať
omylu ovplyvneného uvedeným konaním. O ospravedlniteľný omyl nepochybne nejde vtedy, ak bol
omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť skutočnosti rozhodné
pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že o ospravedlniteľný omyl
nejde vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou

starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu.
Nemožnoakceptovať,žebybolomožnéúčinnesadovolávaťneplatnostiprávnehoúkonupreomylpodľa
§ 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by osoba dovolávajúc sa omylu zanedbala objektívne
existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu

zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.

32. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že po telefonickom dohovore odviezol žalovaný
žalobkyňu dňa 21.05.2008 na mestský úrad v F. F., kde pred pracovníčkou matriky osvedčila svoj
podpis na listinách. Medzi účastníkmi zostalo sporným tvrdenie, že žalobkyňa mienila žalovanému

darovaťpredmetnénehnuteľnosti.Žalobkyňatvrdila,žesimyslela,žepodpisovanýmilistinaminadobúda
niečo pre seba a žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu darovala predmetné nehnuteľnosti z vďaky za
všetko, čo pre ňu urobil a vybavil s tým, že vedela o jeho záujme o predmetné nehnuteľnosti najmä z
dôvodu užívania práva poľovania. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si darovaciu zmluvu pred jej podpisom
prečítala, bola o jej obsahu riadne uzrozumená, čo mala potvrdiť aj pracovníčke mestského úradu pri

jej podpisovaní. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvu si neprečítala a podpísala ju nacvičeným podpisom. Z
výsluchu žalobkyne aj vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom podpísania podanej žaloby a uzavretia
kúpnej zmluvy s W. L. súd dospel k záveru, že žalobkyňa si darovaciu zmluvu pred jej podpisom
neprečítala. Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu pred jej podpísaním nečítala, znamená buď to, že vedela,že sa jedná o darovaciu zmluvu a až neskôr si uvedomila následky svojho konania, alebo teda nevedela,
že sa jedná o darovaciu zmluvu a žalovaný ju skutočne uviedol do omylu. V tomto prípade by sa jednalo
o podstatný omyl, keďže sa dotýka právneho dôvodu a vôľa žalobkyne bola zameraná na iný právny

úkon. Vzhľadom na konanie žalobkyne sa však nejedná o omyl ospravedlniteľný. Súd mal z dokazovania
za preukázané, že na žalobkyňu počas podpisovania nebol vyvíjaný žiadny nátlak a mala dostatočný
čas si darovaciu zmluvu prečítať. Samotná darovacia zmluva pozostáva z troch listov, na titulnej strane
je hneď v záhlaví hrubým písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu a následne pod tým
je uvedené, že darkyňou je žalobkyňa a obdarovaným je žalovaný. Pod označením zmluvných strán

sú vymedzené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania. Darovacia zmluva je úplne prehľadná a
písaná dostatočne veľkým písmom. Na poslednej strane zmluvy je pod menom a priezviskom žalobkyne
uvedené čitateľne a dostatočne veľkým písmom slovo darkyňa, pričom hneď vedľa pod menom a
priezviskom žalovaného uvedené čitateľne a dostatočne veľkým písmom slovo obdarovaný. Z výsluchu
žalobkyne vyplýva, že vedela čo znamená darovacia zmluva a aké sú následky takého úkonu. Z jej
výsluchu je tiež zrejmé, že vedela, že v prípade prevodu nehnuteľností je potrebné osvedčenie pravosti

podpisu vlastníka nehnuteľností. Napriek uvedenému žalobkyňa pred matrikou osvedčila svoj podpis
na listine, ktorú si neprečítala, nemala pri sebe okuliare a nikoho o prečítanie podpisovanej listiny
nepožiadala s tvrdením, že zmluvu podpísala nacvičeným podpisom s tým, že priamo pod svojím
podpisom si nevšimla označenie darkyňa. Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne ustálil záver,
že žalobkyňa mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou a aspoň minimálnym

zodpovedným prístupom (prečítaním titulnej strany zmluvy a označenia zmluvnej strany ako darkyňa
priamo pod svojím podpisom). To, že si žalobkyňa podpisované listiny neprečítala, je správaním, ktoré
nepredstavuje ani obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno vyžadovať. Jej správanie bolo absolútne
ľahkovážne, keď úradne osvedčila svoj podpis na listine pozostávajúcej z troch listov, spísaných úplne
prehľadne a zvýrazneným písmom označenej ako darovacia zmluva, v ktorej sa priamo pod miestom pre

podpis pod menom a priezviskom žalobkyne nachádzalo označenie darkyňa, ktorú si ani neprehliadla
a neprečítala. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni nebolo nijak bránené, aby si
listiny, ktoré podpisuje, vopred prečítala a nebol na ňu vyvíjaný nátlak, aby tieto podpísala. Takýto prístup
žalobkyne k vykonaniu právneho úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu ako dobromyseľnosť
druhej zmluvnej strany. Ľahkovážny prístup žalobkyne k podpisovaniu úradných listín vyplýva aj z jej

konania pred a aj po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2008, keď v konaní opakovane tvrdila, že
kúpnu zmluvu s W. L. zo dňa 06.12.2007 nepodpísala, čo sa následne ukázalo ako nepravdivé tvrdenie
po predložení uvedenej kúpnej zmluvy žalovaným a až na dopyt súdu potvrdila, že žalobu podanú
tunajšiemu súdu dňa 24.04.2012 skutočne podpísala ona, avšak ako sa pozná si ju neprečítala.

33. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon
neschopnou. Podľa tvrdení žalobkyne v čase podpísania darovacej zmluvy sa cítila veľmi zle v
dôsledku chemoterapie. Znalec MUDr. M. L. v znaleckom posudku zo dňa 24.09.2015 konštatoval,
že u žalovanej nezistil, že by žalobkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 21.05.2008 trpela
duševnou poruchou. Vzhľadom na celkový zdravotný stav konštatoval pravdepodobnosť toho, že

žalobkyňa bola čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a jej schopnosť ovládať
svoje konanie bola oslabená. Pri konštatovaní uvedenej pravdepodobnosti vychádzal znalec vo
forenzno-psychopatologickom rozbore z pravdepodobnej prítomnosti únavového syndrómu s tým,
že v zdravotnej dokumentácii nie sú žiadne záznamy, ktoré by spochybňovali jej psychický stav.
Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia o konaní v duševnej poruche ďalšie dôkazy nenavrhla

vykonať. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť, a je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti bez
úplne jednoznačného skutkového záveru konaní v duševnej poruche, ktorá konajúceho robí na tento
právny úkon neschopným. Znalec u žalobkyne nezistil, že by v čase podpisu darovacej zmluvy trpela

duševnou poruchou, ktorá by ju na tento právny úkon urobila neschopnou. Vyslovil, že žalobkyňa bola
pravdepodobne čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a jej schopnosť ovládať
svoje konanie bola oslabená, pričom v tomto konštatovaní vychádzal z pravdepodobnej prítomnosti
únavového syndrómu, o ktorom však v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nie sú žiadne záznamy. Súd
preto dospel k záveru, že žalobkyňa pri podpise darovacej zmluvy nekonala v duševnej poruche. O

tomto závere súdu podporne svedčí aj to, že po absolvovaní operácie dňa 20.11.2007 pred nástupom
na chemoterapiu (od 17.12.2007) podpísala žalobkyňa s W. L. kúpnu zmluvu dňa 06.12.2007, o ktorej
obsahu a dôsledkoch mala žalobkyňa vedomosť.34. Ďalším tvrdeným dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy malo byť to, že žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie žalovaného, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi, malo podľa
žalobkyne spočívať v tom, žalovaný ju od počiatku mienil pripraviť o uvedené nehnuteľnosti, volal ju na

podpísanielistínnapriektomu,ževedelojejzlomzdravotnomstaveapripodpisezmluvyjuneoboznámil
s jej obsahom. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi
musí byť zistený súdom a musí vychádzať z objektívnych kritérií, pričom súd je povinný prihliadnuť
najmä na všetky okolnosti daného prípadu. Dlhodobá vôľa žalovaného ako obdarovaného nadobudnúť
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, nespôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Žalovaný

potvrdil, že vedel o zdravotnom stave žalobkyne, avšak súd konštatoval, že žalovaná darovaciu zmluvu
neuzavrela v duševnej poruche, ktorá by ju pre tento úkon robila neschopnou. Nemožno tiež hodnotiť
konanie žalovaného, ktorý žalobkyni neprečítal obsah podpisovaných listín, za rozporné s dobrými
mravmi. Zo strany žalovanej sa v tomto smere jednalo o neospravedlniteľný omyl, pričom uvedenie
do omylu nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Správanie
žalovaného k žalobkyni a jej rodine pred podaním žaloby ako aj v konaní nemožno hodnotiť ako konanie

v rozpore s dobrými mravmi, keď aj z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že žalovaný jej rodine pomáhal nielen
finančne (napr. pôžička na pohreb matky žalobkyne, podpora pri platení výživného) ale aj pri vybavovaní
súkromných záležitostí (vybavovanie dedičských konaní, kúpnej zmluvy), pričom v konaní pred súdom
správanie žalovaného ako aj jeho písomné vyjadrenia voči žalobkyni boli v súlade s dobrými mravmi.
Súd aj tento tvrdený dôvod neplatnosti posúdil ako nedôvodný.

35. Darovacia zmluva zo dňa 21.05.2008 má všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, je
bezodplatná, podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, darované nehnuteľnosti sú identifikované
spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o predmete darovania, darkyňa ako oprávnený vlastník
bola oprávnená disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a taktiež je splnená podmienka zachovania

písomnej formy. Súd preto darovaciu zmluvu považoval za platný právny úkon a z tohto dôvodu žalobu
v celom rozsahu zamietol.

36. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

41. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrila proti žalobkyni
náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol
na vek, zdravotný stav, sociálnu a finančnú situáciu žalobkyne i žalovaného a dospel k záveru, že na

strane žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd náhradu trov konania
primerane znížiť. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 75 %.

42. V konaní vznikli štátu trovy konania spočívajúce vo vyplatení odmeny znalca. Štát by mal preto

podľa článku 4 ods. 1, § 259 a § 255 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu
100 %. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadol podľa § 257 CSP na dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, a nárok na náhradu trov konania primerane znížil na 75
%. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol vo veku, zdravotnom stave, sociálnej a finančnej
situácii žalobkyne.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.