Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010389
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8310010389.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2016, v
trestnej veci obžalovaného C. J., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona (zák.
č. 140/1961 Zb.), o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2010
zo dňa 29.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdHumennénapadnutýmrozsudkomsp.zn.2T/92/2010zodňa29.05.2014podľa§285písm.
b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného C. J., nar. XX.XX.XXXX v T., V. O., trvale bytom E. T., Q. 1, č. XXX/
XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), ktorého sa mal dopustiť tak, že

najneskôr dňa 13.01.1998 zabezpečil v obci Pčoliné čestné prehlásenia od I. E., nar. XX.XX.XXXX
a I. B., nar. XX.XX.XXXX, potvrdenie Obecného úradu v obci Pčoliné, ako aj výpisy z pozemkových
kníh pozemno-knižné vložky č. 153, 155 k. ú. Pčoliné, na ktorých oproti originálnym dokladom nebolo
vyznačené rozhodnutie o konfiškácii zo dňa 28.11.1946, pozemno-knižnej vložky č. 201 k. ú. Pčoliné,
identifikáciu parciel a tieto v úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech svojej matky

Y. J. rod. M., odovzdal I.. P. T., ktorý na základe plnomocenstva zo dňa 07.01.1998 zastupoval jeho
matku Y. J. rod. M., nar. XX.XX.XXXX, advokát predložil tieto písomnosti dňa 27.01.1998 notárke I..
C. V. v L. kancelárii so sídlom D., D. XXXX, predstierajúc oprávnené vydržanie vlastníckeho práva na
základe darovania uvedených pozemkov S. M., nar. XX.XX.XXXX, pôvodnými vlastníkmi v roku 1944, čo
sa nezakladalo na pravde, na základe toho notárka I.. C. V. spísala dňa 27.01.1998 notársku zápisnicu
N 17/98 (NZ 19/98), na základe ktorej bola Y. J. rod. M., zapísaná do katastra nehnuteľnosti vedenom

na Okresnom úrade Snina na LV 1023 k. ú. Pčoliné ako vlastníčka nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele 1/1, Y. J. dňa XX.XX.XXXX splnomocnila svojho syna C. J. spravovaním týchto nehnuteľností
a vykonávaním všetkých právnych úkonov súvisiacich so správou nehnuteľností, na základe čoho dňa
29.04.1998 C. J. ako splnomocnený zástupca vlastníka nehnuteľnosti v hodnote najmenej 87.466.950,-
Sk a výmere najmenej 812,82 ha, prevzal a v ďalšom období s nimi nakladal ako s vlastnými, v dôsledku
čoho poškodil Slovenskú republiku zastúpenú B. C. A. E.. a ďalších podielových spoluvlastníkov.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného D. O., ktorá je zastúpená správcom B. C. š. p. A., s nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

K. 03.06.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal proti rozsudku odvolanie. Prokurátor
svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 05.09.2014. Prokurátor v odôvodnení

namieta argumentáciu súdu, ktorý dospel k záveru, že problematika už je riešená v občianskom súdnom
konaní. Pri riešení takéhoto sporu má tento spôsob rozhodnutia prednosť pred iným rozhodnutím, ateda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je vlastne vyriešené. Súd poukazuje, že aj keď Trestné právo
chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú uvedené inými právnymi odvetviami, je najkrajnejším
prostriedkom slúžiacim k ochrane právneho poriadku, ktorý je možno použiť len vtedy, keď prostriedky

ostatných právnych odvetví nepostačujú. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,
že nebola preukázaná trestná činnosť, preto oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Prokurátor toto
rozhodnutie nepovažuje za správne. Má za to, že súd v odôvodnení sa zaoberá skutočnosťami, ktoré
svedčia v prospech obžalovaného. Nedotkol sa skutočností, ktoré by to spochybňovali. Prokurátor
poukazuje na osvedčenia, ktoré vydali svedkovia I. E. a I. B.. Ani jeden z týchto svedkov nebol v

trestnom konaní vypočutý, vzhľadom na to, že prvý z nich zomrel dňa 31.5.1999 vo veku 78 rokov,
pričom vyhlásenie mal vyhotoviť dňa 13.1.1998. Druhý z nich zomrel dňa 17.5.2000 vo veku 83 rokov,
pričom prehlásenie mal vyhotoviť v tom istom období. Už porovnaním obsahov uvedených v prehlásení
a reálnym vyhodnotením možností a schopností uvedených svedkov je zrejmé, že takéto prehlásenia
títo svedkovia vyhotoviť nemohli a je úplne nereálne, aby si pamätali údaje uvedené v prehláseniach a
je nanajvýš problematické, aby sa dokázali orientovať v pozemno-knižných dokladoch a to aj v prípade,

ak by tieto k dispozícii mali.

Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že vôbec nebolo preukázané, aby S. M. niekedy bol správcom v
lesoch v obci Pčoliné, prípadne, aby sa v obci Pčoliné v niektorom období zdržiaval. To isté platí o
jeho dcére Y. J.. Prítomnosť týchto osôb v obci Pčoliné si nepamätajú ani najstarší občania obce, ktorí

však potvrdili, že správcom tzv. pánskych lesov bola iná osoba, ktorá je dokonca v obci aj pochovaná.
Táto skutočnosť dokonca bola preverovaná aj v rodine Y. J. a to konkrétne u jej sestry C. G., ktorá sa
presne vyjadrila k pomerom v ich rodine, pričom potvrdila, že jej otec S. M. bol poľnohospodárskym
robotníkom, pričom obrábal pôdu vo výmere 25-až 30 ha. V roku 1950 odišiel do Ostravy, kde pracoval
v bani. Svedkyňa nemala žiadne vedomosti o tom, že by jej otec niekedy pôsobil v nejakej obci v okrese

Snina, ani to, aby jej príbuzní vlastnili v tejto oblasti nejaké pozemky. O tejto skutočnosti nehovoril ani jej
otec ani matka, ale ani sestra Y.. Jej otec určite nejaký čas hospodáril v obci Markovce, okr. Michalovce
a potom pracoval v bani v Českej republike. Jej otec nemal vzdelanie, na základe ktorého by mohol
vykonávať prácu správcu lesov a takéto vzdelanie nemala ani jej sestra. Týmito skutočnosťami sa súd
nijako nezaoberal. Vôbec sa nevysporiadal ani s tým, ako je možné, že notárke boli predložené listy

vlastníctva, na ktorých vôbec nebola vyznačená konfiškácia na príslušnej pozemno-knižnej vložke 153,
k. ú. Pčoliné a tiež na pozemno-knižnej vložke č. 155 k. ú. Pčoliné. Uvedené parcely, ktoré sa nachádzajú
na uvedených pozemno-knižných vložkách, sú totožné s parcelami, ktoré boli na základe notárskej
zápisnice vydané Y. J. ktorá k nim nadobudla vlastníctvo, k tomu však v skutočnosti vôbec nemalo dôjsť,
pretože v danom prípade sa jednalo o majetok štátu na základe vládneho nariadenia č. 104 zo dňa

23.08.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako
zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov. V žiadnom
prípade teda nemohli byť predložené notárske doklady, na ktorých uvedený konfiškát vyznačený nebol,
samozrejme bez nekalého úmyslu. Je nepochopiteľné, aby súd uveril, že niekto daroval také množstvo
nehnuteľnostiS.M.beztoho,abybolotomnejakýdoklad,abyotomexistovalnejakýzápis.Zuvedeného

teda vyplýva, že nikdy uvedené pozemky získať nemohol a na základe toho uvedené pozemky nemohla
získať ani jeho dcéra Y. J.. Je nepochybné, že v danom prípade vôbec neboli splnené podmienky pre
nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ktoré zákon vyžadoval. Nie je dokonca ani zrejmé, na základe
akého zákona mala Y. J. uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť, pretože takýto základný údaj v notárskom
osvedčeníchýba.Spoukazomnatietoskutočnostinavrhol,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudokvplnom

rozsahu zrušil a prikázal Okresnému súdu Humenné, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

Dňa 15.10.2014 bolo doručené súdu podanie obhajcu obžalovaného, ktorý zaujal stanovisko k odvolaniu
prokurátora. Obhajca konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora považuje za nedôvodné a
stotožňuje sa s právnymi názormi prvostupňového súdu. Rozhodnutie považuje za zákonné a vecne

správne. V prvom rade zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný C. J. mal uviesť
niekoho do omylu a tým spôsobiť škodu veľkého rozsahu, a preto vyššie uvedené tvrdenia okresného
prokurátora považuje pre toto trestné konanie za nepodstatné. Zdôrazňuje, že obžalovaný neurobil
žiadne konanie, ktoré by malo privodiť následok nejakého omylu, pretože žiadne oprávnené vydržanie
vlastníckeho práva nepredstiera, neurobil žiadne vyhlásenie pred žiadnym orgánom, neurobil žiadny

prejav, ktorý by mohol vyvolávať následok omylu a nie je žiadna príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a tvrdeným následkom. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná problematika je
riešená okresným súdom, ktorý vo veci už raz rozhodol krajským súdom a dokonca aj Najvyšším súdom
SR. Obhajca zdôrazňuje, že podľa tvrdenia obžaloby, mal byť objektom trestného činu obžalovanéhocudzí majetok, nehnuteľnosti v katastrálnom území Pčoliné zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 153
a 155 k. ú. Pčoliné a poškodeným ako vlastník má byť Slovenská republika zastúpená B. C. A. š. p. Nie
je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospela prokuratúra k takémuto záveru. Slovenská

republika nikdy nebola a nie je vlastníkom nehnuteľností pozemkov zapísaných na pozemno-knižných
vložkách č. 153, 155 a 201 k. ú. Pčoliné v súčasnosti zapísaných na liste vlastníctva 1023 k. ú. Pčoliné.
Slovenská republika -štát doposiaľ nikdy nebol a ani nie je výslovne zapísaný ako vlastník nehnuteľností
v príslušných evidenciách právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Slovenská republika predmetné nehnuteľnosti po zmenách v roku 1989 ako cudzí majetok vydala
a odovzdala pôvodným vlastníkom ešte v roku 1992 a to prostredníctvom organizácie lesného
hospodárstva B. C. A., š. p. Od uvedenej doby tieto nehnuteľnosti ani nespravuje a neužíva. Pre
posúdenie celého skutku, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, je najdôležitejšie posúdiť a určiť
vlastníka majetku, na ktorom mala vzniknúť škoda a preukázať, že vlastníkom a poškodeným je
Slovenská republika. Ide o posúdenie predbežnej otázky, ktorá sama osebe nie je predmetom trestného

konania, avšak vyriešenie je podkladom konania a rozhodnutia vo veci samej. Keďže Slovenskej
republike nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, táto sa domáhala svojich
vlastníckych práv podávaním žalôb o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na súdoch v
rámci občiansko-právnych konaní, v ktorých bola neúspešná. Okresný súd Humenné rozsudkom sp.
zn. 11C/2747/1999 zo dňa 17.5.2007 zamietol žalobu Slovenskej republiky proti žalovanej Y. J. o

určenie vlastníckeho práva štátu k pozemno-knižným vložkám zapísaným na liste vlastníctva č. 1023
k. ú. Pčoliné. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3Co/141/2007 zo dňa 25.01.2008 potvrdil
prvostupňový rozsudok. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 02.06.2008. Následne Najvyšší súd SR
uznesením 2Cdo 179/2008 zo dňa 29.10.2009 odmietol dovolanie Slovenskej republiky v zastúpení
ministerstva financií. Týmito rozhodnutiami bolo s konečnom platnosťou rozhodnuté, že vlastníkom

sporných nehnuteľností nie je Slovenská republika, ale Y. J.. Slovenská republika v zastúpení B. A., E..
A.. viedla proti Y. J. rod. M. občiansko-právny spor, že tieto nehnuteľnosti nepatria do vlastníctva Y. J. rod.
M.. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 29.09.2009 zamietol žalobu. Tento
rozsudok potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 7Co/9/2010 zo dňa 8.2.2010. Rozsudky
nadobudli právoplatnosť dňa 29.03.2010.

Vlastníctvo Y. J. rod. M. k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné bolo
mimo napádaného notárskeho osvedčenia určené aj na základe rozhodnutia Okresného úradu Snina č.
OPPALH-99/47724-Ši zo dňa 22.07.1999. Jedná sa o právoplatné rozhodnutie príslušného správneho
orgánu, ktorý rozhodoval podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom. Na základe tohto rozhodnutia bol povolený Okresným úradom v Snine, odbor
katastrálny, záznam vlastníctva Y. J. rod. M. pod č. Z2131/99.

Obhajca v tejto súvislosti poukázal, že ak boli vydané rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu,
takýmto rozhodnutím sú súdy a orgány činné v trestnom konaní viazané. Obžalovaný podľa názoru

obhajcu, sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by malo vyvolať omyl alebo predstierať oprávnené
vydržanie vlastníckeho práva v prospech svojej matky Y. J.. Jedine čo obžalovaný urobil je to, že
svojej matke pomohol sprostredkovane zabezpečiť podklady pre usporiadanie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v Pčolinom. O vlastníctve lesných pozemkov pri Snine mal vedomosť z rozprávania
svojho deda S. M., čomu v čase socializmu nepripisoval žiaden význam. Po roku 1989 matka

obžalovaného Y. J. rod. M. sa rozhodla usporiadať svoje vlastníctvo k pozemkom po dedovi, pričom
obžalovaný jej pri tom pomáhal. Nerobil žiadne vyhlásenia, nič nepredstieral a jeho prejavy nemohli
vyvolať a nevyvolali žiaden omyl a nemohli vyvolať žiaden následok. V konaní obžalovaného chýbala
akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním a tvrdeným následkom.

Z listinných dôkazov a to z notárskej zápisnice N 17/98, NZ 19/98 zo dňa 27.1.1998 je zrejmé, že
vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pred notárkou robila Y. J. rod. M., za
prítomnosti advokáta I.. P. T.. Ďalšie vyhlásenie a osvedčenie robila notárka I.. C. V..

Obžalovaný naďalej konal v dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti patria jeho matke na základe

dedičstva po jej nebohom otcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané
na hlavných pojednávaniach. Podrobne popísal okolnosti vyplývajúce z výpovede obžalovaného C. J.,

z výpovedí svedkov I.. P. T. S. B., I. Q., I.. C. V..

Okrem týchto dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal, vykonal dokazovanie aj listinnými
dôkazmi.

Krajský súd musí poukázať na skutočnosť, že na Okresnom súde Humenné v konaní vedenom pod

sp. zn. 17C/2747/1999 bolo vedené konanie žalobcu Slovenskej republiky v zastúpení ministerstvom
financií proti žalovanej Y. J. o určenie vlastníckeho práva. Predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva po vykonanej pozemkovej úprave, list vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné. V tomto konaní
rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 11C/2747/1999 zo dňa 17.05.2007 tak, že žalobu
zamietol. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom

sp. zn. 3Co/141/2007 zo dňa 25.01.2008 tak, že potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo
výroku o trovách odmietol odvolanie Slovenskej republiky zastúpenej B. majetkom A., š. p. A.. V tomto
konaní rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2008.

Proti rozhodnutiam Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove žalobkyňa Slovenská

republika - B. C. A., š. p. A., podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
2Cdo 179/2008 zo dňa 29.10.2009 tak, že dovolanie žalobkyne a dovolanie Slovenskej republiky - B.
C. A., š. p. A. odmietol.

M. tohto konania na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004 je vedená právna vec žalobkyne

Slovenská republika zastúpená B. C. A., E. A., proti žalovanej Y. J. Predmetom tohto konania je
vyslovenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné nepatria do vlastníctva
žalovanejaurčenievlastníctvaprávaktýmtonehnuteľnostiam.VtejtoprávnejvecirozhodolOkresnýsúd
Humenné rozsudkom sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 29.09.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7Co/9/2010 zo dňa 08.02.2010 tak, že žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na

liste vlastníctva č. 1023 Pčoliné, nepatria do vlastníctva žalovanej, zamietol s tým, že žalobu žalobcu o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o náhrade trov celého konania.

Krajský súd zistil, že o vylúčenej časti na samostatné konanie do doby, kedy rozhodoval krajský súd o

odvolaní prokurátora, nebolo ešte rozhodnuté.

V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004 Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky zaujal stanovisko, kde sa vyjadroval ku konfiškačnému rozhodnutiu, teda k
poznámke na pôvodných pozemno-knižných zápisniciach, z ktorého vyplýva, že predmetné konfiškačné

rozhodnutie neobsahuje označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam ani označenie nehnuteľnosti v
súlade s § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, preto na základe takejto listiny záznam nebolo možné
vykonať. Taktiež je potrebné poukázať na absenciu doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí, aj
vzhľadom k tomu, či by záznam nebolo možné vykonať. Správa katastra by totiž bola povinná skúmať
splnenie podmienok konfiškácie a jednou z podmienok konfiškácie je rozhodnutie podľa § 1 ods. 7

nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktoré ako právny akt vyvoláva právne účinky, ak by bolo stranám,
resp. účastníkom riadne doručené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 3Cdo 15/1997, v ktorom vyslovil, že pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej
knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka. Tento právny názor je použiteľný aj v tejto
právnej veci a úrad zdôraznil, že pokiaľ nebol vykonaný vo verejnej knihe výmaz vlastníckeho práva

osôb uvedených v konfiškačnom rozhodnutí, Slovenská republika sa nestáva vlastníkom predmetných
nehnuteľností, preto záznam v prospech Slovenskej republiky by ani nebolo možné vykonať.Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal na prebiehajúce konania o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a v tejto súvislosti poukázal aj na princíp ultima
ratio. K tento argumentácii súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že je správne poukázanie na riešenie

sporného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, no na druhej strane nemožno sa stotožniť s
princípom, že pri svojom rozhodnutí súd aplikoval princíp ultima ratio, pretože tento princíp je možno
uplatňovať iba v konaniach, keď konanie je vedené o trestných činoch, ktoré zodpovedajú podľa
Trestného zákona účinného od roku 2005 prečinom. V danom prípade tak to nie je, preto nemožno
oslobodzujúci dôvod zakladať práve na tomto princípe ultima ratio.

Krajský súd k samotnej argumentácii súdu prvého stupňa poukazuje na tú skutočnosť, že základným
znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu je aj spôsobenie škody na
cudzommajetku.Orgányčinnévtrestnomkonaníustálilivštádiuprípravnéhokonaniatak,akotovyjadrili
aj v skutkovej vete obžaloby, že v danom prípade škoda mala byť spôsobená Slovenskej republike
zastúpenej B. C. A., E., a ďalším podielovým spoluvlastníkom.

Orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania svoje dokazovanie sústredili iba na
dokazovanie,žeškodavzniklaSlovenskejrepublikeB.C.A.,E.A..Absolútneneviedlidokazovanievtom
smere, akým ďalším podielovým spoluvlastníkom mala byť spôsobená škoda konaním obžalovaného.
V tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie. Je zrejmé, že v pôvodných pozemno-knižných zápisoch

ako pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností boli S. K. rod. F., C. T. rod. F., C. G. rod. F., titulom
dedenia z roku 1934. Pôvodným vlastníkom bol aj C.. I. J. titulom kúpy z roku 1905. Celé dokazovanie
v štádiu prípravného konania bolo založené na poznámke, že tento majetok mal byť konfiškovaný.
V danom prípade táto poznámka neznamená, že došlo k rozhodnutiu o konfiškácii a že vlastníkom
predmetných nehnuteľností sa mal stať štát, teda Slovenská republika.

Krajský súd zdôrazňuje, že nie je možné v rámci riešenia predbežnej otázky vyriešiť otázku vlastníckeho
práva, teda absolútneho práva. Táto otázka môže byť vyriešená práve iba v občianskom súdnom konaní.
V súčasnej dobe, aj keď časť žaloby, v rámci ktorej sa Slovenská republika zastúpená B. C. A., E..,
domáhala určenia, že Y. J. nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, bola zamietnutá, neznamená,

že toto rozhodnutie tak, ako argumentuje obhajoba vo svojom stanovisku, by zakladalo, že vlastníčkou
je Y. J.. V súčasnej dobe prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva.

Vzhľadom na spornosť vlastníctva vznikajú vážne pochybnosti o tom, či skutočne bola spôsobená škoda
konaním obžalovaného na cudzom majetku. Vzhľadom na absenciu jednej zložky, objektívnej stránky

trestného činu, kedy chýba medzi konaním obžalovaného a následkom aj príčinná súvislosť, krajský súd
dospel k záveru, že v takomto prípade nemožno vysloviť záver, že bol spáchaný trestný čin. Krajský
súd dospel k záveru, že nepreukázanie tejto základnej skutočnosti neodôvodňoval iný postup, iba ako
rozhodol Okresný súd Humenné, že konanie obžalovaného nie je trestným činom.

K samotným argumentom odvolateľa, že svedkovia, ktorí sú uvedení v osvedčení I. E. a I. B., ktorí sú v
súčasnej dobe už nebohí, vzhľadom na svoj vek nemohli urobiť takéto vyhlásenia, krajský súd poukazuje
na tú skutočnosť, že odvolateľ v rámci celého konania neprodukoval dôkaz, ktorý by spochybňoval ich
spôsobilosť. Nebolo ani rozhodnuté o tom, že by boli obmedzení, resp. pozbavení spôsobilosti na právne
úkony a tak ako správne prokurátor v odvolaní poukazuje, tieto vyhlásenia boli urobené za ich života.

Samotný vek I. E. a I. B. nemôže spochybňovať obsah týchto osvedčení.

Prokurátor tvrdí, že súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že S. M. nikdy nebol správcom lesov. Táto
skutočnosť nie je predmetom trestného konania. Tu je potrebné uviesť, že práve táto skutočnosť je
predmetom občiansko-právneho konania, kde je riešená otázka určenia vlastníckeho práva.

Prokurátor okrem týchto skutočností argumentuje, že súd sa nezaoberal a nevysporiadal s tým, že
notárke boli predložené listy vlastníctva, kde nebola vyznačená konfiškácia na príslušnej pozemno-
knižnej vložke. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že na pôvodnej pozemno-knižnej vložke sa
nachádza iba poznámka o zamýšľanej konfiškácii. Tak ako Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republike podal stanovisko, táto poznámka nie je rozhodnutím o konfiškácii a táto poznámka,
keďže nemá náležitosti rozhodnutia, neznamenala aj prechod vlastníckeho práva v prospech štátu.Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd v závere zdôrazňuje, že ani v štádiu prípravného konania ani
v štádiu konania na súde nebolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností
je Slovenská republika zastúpená B. C. E. A.. O vlastníctve toho, ktorý tvrdí, že mu bola spôsobená

škoda, vznikajú vážne pochybnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.