Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/753/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209032
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu U. zastúpeného V. proti žalovaným:
1/ H., 2/ E. o zaplatenie 2028,06 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 23. apríla 2015, č. k. 3C/204/2014-95 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ n e m a j únárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 752,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 125,34 eur od

21.09.2011dozaplatenia,vovýške9%ročnezosumy125,34eurod21.10.2011dozaplatenia,vovýške
9 %ročne zo sumy 125,34 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 125,34 eur
od 21.12.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 125,34 eur od 21.01.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 125,34 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, pričom súd povolil žalovaným
1/ a 2/ sumu 752,04 eur spolu s úrokmi z omeškania splácať spoločne a nerozdielne v splátkach po
50,- eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom I. splátka je zročná k 15. dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len

jednej z nich. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1/, 2/, 3/, § 100 ods. 1,
veta prvá, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák.
č. 258/2001 Z. z., § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013. Rozhodol na
základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 24.2.2006 uzatvorili
žalovaní 1/ a 2/ s právnym predchodcom žalobcu - R. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6638,78 eur (200 000,- Sk). Tento úver sa žalovaní
1, 2/ zaviazali splatiť spolu s 10,10 % ročným úrokom najneskôr do 20.02.2012 pri 72-mesačných
splátkach vo výške 125,34 eur (3776,- Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola
určená na 20.3.2006. Celkovo mali teda vrátiť sumu 9.024,48 eur. Žalovaní 1/ a 2/ svoju povinnosť úver
riadne a včas splácať nesplnili a z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 8.080,43 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 bola pohľadávka R. voči žalovaným 1, 2/ postúpená
žalobcovi. R. túto skutočnosť oznámila žalovaným 1/, 2/ listom zo dňa 9.7.2013. Žalobca v konaní

žiadal zaviazať žalovaných k úhrade 16 splátok po 125,34 eur a jednej splátky po 22,62 eur v celkovej
výške 2.028,06 eur . Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1, 2/ vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskouzmluvou podľa § 52 a nasl. OZ a zmluvou o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu
ako veriteľ v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovaným 1, 2/ ako fyzickým osobám

na iný účel ako na výkon zamestnania , povolania alebo podnikania peňažné prostriedky a žalovaní 1,
2/ sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Mal za to, že predmetná zmluva túto podmienku spĺňa. Jej

súčasťou boli aj ustanovenia - všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní 1, 2/ nemohli ovplyvniť,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Konštatoval, že predmetom tohto
konania bola podľa tvrdenia žalobcu v žalobe suma 2028,06 eur za 17 neuhradených splátok - 16 splátok
á 125,34 eur a jedna splátka á 22,62 eur splatných, od 20.10.2010 do 20.02.2012. Žaloba
bola na súd prvej inštancie doručená dňa 27.8.2014. Súd prvej inštancie uviedol, že od 1.5.2014 je v
účinnosti zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v

zmysle ktorého súd ex offo musí prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, ak ide o nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti o zaplatenie splátok splatných od
20.10.2010 do 20.8.2011 vrátane, spolu s úrokom z omeškania zamietol, pretože tieto už boli v čase
podania žaloby premlčané. Následne zaviazal žalovaných 1/, 2/ k zaplateniu čiastky 752,04 eur, čo
predstavuje 6 splátok splatných od 20.9.2011 do 20.2.2012, keďže žalovaní túto sumu vzhľadom na

ich výpoveď na pojednávaní neuhradili. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v prevažnej časti úspešní náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
si túto neuplatnili.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v
časti, v ktorej túto zamietol vyhovie, resp. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.Uviedol,žesúdprvejinštancievnapadnutejčastivecnesprávneprávneposúdilanedostatočne
zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o premlčaní, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchodno-záväzkový

vzťah, čo znamená, že tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravuje Obchodným
zákonníkom, aj napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že úverová zmluva
bola uzavretá dňa 24.02.2016 a na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená
v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2M Cdo/4/2012, sp. zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/138/2013, komentár JUDr.
Vojčíka CSc. k Obchodnému zákonníku.

3. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

4. Predmetom preskúmavania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1.587,18 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 07.08.2012 do zaplatenia a
úrok z omeškania 49,78 Eur nebol stranami sporu napadnutý odvolaním, odvolací súd sa ho nedotýkal,
nakoľko nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené vo vzťahu k zamietnutiu časti jeho žaloby a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia sporových strán mal za preukázané, a ktoré
nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne

predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v
danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súdosvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3 MCdo 14/2014)

7. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka
nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho
zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

8. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa

na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

9. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/

na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2006 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť
nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho
zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancia.

10. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktoré považoval za správne,
a ktorých právne posúdenie, ani výška neboli žalobcom podaným odvolaním spochybnené.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. a úspešnémým žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

12. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).